Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 4, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/347/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215200729
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4215200729.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej

a sudkýň Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobcu: Prima
banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 proti žalovanej: C. D., nar. XX.
XX. XXXX, bytom F. XXXX/XX, K., o zaplatenie 96,46 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 9. januára 2017 č. k. 10C/56/2015-65 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o
náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 92,46
eura s úrokom vo výške 28% ročne zo sumy 1,70 eura od 01. 07. 2014 do 31. 07. 2014, sumy 10,64
eura od 01. 08. 2014 do 28. 08. 2014, sumy 35,04 eura od 01. 09. 2014 do 30. 09. 2014, sumy 75,10
eura od 01. 10. 2014 do 31. 10. 2014, sumy 85,81 eura od 01. 11. 2014 do 26. 11. 2014, sumy 92,46
eura za deň 26. 11. 2014 a vo výške z omeškania vo výške 5,05 % eura od 27. 11. 2014 do zaplatenia,
všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil

ustanoveniami § 708 ods. 1, § 709 ods. 1, § 710, § 497, § 499, § 502 ods. 1, 2, § 503 ods. 1, 2, § 715,
§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 563, § 52, § 53 ods. 1, 2, § 54 ods. 1-3, § 39, § 517 ods. 1
Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Uviedol, že žalobca sa podanou
žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia 96,46 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 28% ročne
zo sumy 92,46 eura od 21. 01. 2015 do zaplatenia a trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 30.
04. 2014 v súlade s § 269 ods.2, § 708 a nasl., § 716 a nasl. Obchodného zákonníka a Všeobecnými
obchodnými podmienkami banky uzatvoril so žalovanou Zmluvu č. 3875439001 na základe ktorej

zriadil a viedol pre žalovanú bežný účet číslo: XXXXXXXXXX/XXXX. Z dôvodu podstatného porušenia
zmluvných podmienok žalovanou listom zo dňa 11. 11. 2014 odstúpil od Zmluvy a vyzval ju na
zaplatenie dlžnej sumy. Jej aktuálny záväzok ku dňu vyhotovenia žaloby predstavuje sumu 96,46 eura,
ktorá pozostáva z istiny 92,40 eura a úroku vo výške 4 eur. V súlade s VOP v spojení s výveskou
úrokových sadzieb je istina pohľadávka (nepovolené prečerpanie účtu) úročená úrokom vo výške 28%
ročne. Podaním zo dňa 06. 04. 2016 žalobca na výzvu súdu doplnil žalobu. V tomto podaní poukázal
na bod 3.8. VOP, podľa ktorého klient musí mať na bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov

postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru poskytnutého bankou a poplatky v
zmysleSadzobníkaaakýchkoľvekďalšíchfinančnýchzáväzkovvočibanke.Vzniknepovolenéhodebetu
na účte je teda porušením uvedenej zmluvnej povinnosti. Žalovanej nebola poskytnutá služba povolené
čerpanie, t.j. dostala sa na účte s pôvodne kladným zostatkom 7,20 eur do nepovoleného debetu svojimitransakciami, resp. účtovaním poplatkov. Suma 92,46 eura predstavuje rozdiel medzi debetnými a
všetkými kreditnými obratmi vykonanými na jej účte počas trvania nepovoleného prečerpania. V danom
prípade strany sporu uzatvorili podľa Obchodného zákonníka tzv. nepomenovanú zmluvu, ktorú súd

posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu. Napriek tomu, že ide o obchodno-záväzkový vzťah založený
podľa ustanovení Obchodného zákonníka, v danom prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na
základe spotrebiteľskej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi veriteľom (t. j. právnickou osobou, ktorá má
v predmete svojej činnosti okrem iného poskytovanie platobných služieb a zúčtovanie) a spotrebiteľom
(t. j. fyzickou osobou, ktorej boli dojednané služby poskytnuté ako fyzickej osobe, nepodnikateľovi).

Z dôvodu vykazovaného debetného zostatku na účte žalovanej odo dňa 01. 07. 2014 v aktuálnej
výške 85,81 eura žalobca v súlade s VOP listom zo dňa 11. 11. 2014 oznámil žalovanej, že ku dňu
doručenia oznámenia odstupuje od zmluvy a zároveň ju vyzval na úhradu debetného zostatku do 12 dní
od doručenia oznámenia. Podľa článku 19.8 VOP písomnosť banky adresovaná klientovi sa považuje
za doručenú okrem iného aj tretím dňom po jej odoslaní prostredníctvom poštového podniku. Nakoľko
žalovaná nepoprela doručenie tohto oznámenia, súd mal za to, že k ukončeniu zmluvy došlo platným

odstúpením žalobcu od zmluvy. Z výpisov z účtu žalovanej súd zistil nasledovný stav: k 30. 05. 2014
zostatok 7,20 eura, od júna 2014 debet vo výške 1,70 eura ku dňu 30. 06. 2014 , vo výške 10,64 eura
ku dňu 31. 07. 2014, vo výške 35,04 eura ku dňu 28. 08. 2014, vo výške 75,10 eura ku dňu 30. 09.
2014, vo výške 85,81 eura ku dňu 31. 10. 2014 a vo výške 92,46 eura ku dňu 26. 11. 2014. Dňom 26.
11. 2014 žalobca zatvoril účet vedený pre žalovanú na základe predmetnej zmluvy a debetný zostatok v

sume 92,46 eura previedol na iný, vnútorný účet. Súd pohľadávku žalobcu vo výške debetného zostatku
92,46 eura a úroku vo výške 28% ročne z dôvodu nepovoleného debetu v rozsahu, ako je to uvedené
vo výroku rozsudku považoval za opodstatnený, a preto v tejto časti vyhovel. Žalobca v tomto konaní
si uplatňuje „úroky“ vo výške 28% ročne až do zaplatenia celej dlžoby s tým, že ich výšku do 20. 01.
2015 vyčíslil osobitne sumou 5,16 eura. Pokiaľ žalobca požaduje úrok s poukazom na svoj Sadzobník

aj po ukončení zmluvného vzťahu, t. j. po 26. 11. 2014, súd v tejto časti uplatnený nárok nepovažoval
za dôvodný. Žalobu v tejto časti zamietol z dôvodu, že banka od odstúpenia nevedie žalovanej účet na
základe Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, preto nárok na úrok podľa
Sadzobníka tvoriaceho neoddeliteľnú časť Zmluvy má iba do odstúpenia od zmluvy. Keďže žalovaná
výzve zo dňa 11. 11. 2014 o úhradu dlžnej sumy nevyhovela, od 26. 11. 2014 je v omeškaní s plnením

peňažného dlhu a v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka má platiť úrok z omeškania, v danom
prípade 5,05% ročne. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, 2 CSP. Žalobca mal
vo veci 95,85 %-ný úspech, žalovaná 4,15%-ný. Vzhľadom na to, že neúspech žalobcu bol nepatrný a
žalovaná nedosiahla ani 10%-ný pomerný úspech, súd žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania. O
nároku na náhradu trov konania rozhodne súd podľa § 262 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá

vyšší súdny úradník, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie, v jeho zamietajúcom výroku, napadol v zákonnej lehote
odvolaním žalobca, domáhajúc sa ním zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu
a vyhovenia podanej žalobe. Vytkol súdu prvej inštancie, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Uviedol, že Občiansky zákonník umožňuje zmluvne dohodnúť, že zmluva
sa odstúpením nezrušuje od počiatku. Uvedenú možnosť dohody, odlišnú od zákona, reflektujú VOP,
keď stanovujú, že zmluva sa v prípade odstúpenia zrušuje odo dňa doručenia odstúpenia a zároveň,
že klient a banka si navzájom pred zánikom zmluvy musia vysporiadať svoje vzájomné záväzky z nej
vyplývajúce. Nakoľko Občianky zákonník dohodu o účinkoch odstúpenia od zmluvy umožňuje, takáto

dohoda nemôže odporovať zákonu alebo dobrým mravom. Uvedená dohoda určite nemá za následok
zhoršenie postavenia spotrebiteľa. V prípade zániku zmluvy na základe odstúpenia od zmluvy jednou zo
zmluvných strán, banka má nárok na odplatu za poskytnuté služby. Odplatou za úver formou prekročenia
sú práve dohodnuté zmluvné úroky. V zmysle § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. odplatu
pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úroky, poplatky a akékoľvek iné odplatné

plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s
poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Zmluva
o bežnom účte je zmluvným typom upraveným v Obchodnom zákonníku, v zmysle ktorého účinky
odstúpenia od zmluvy nastávajú ex nunc, t.j. zmluva zanikne doručením odstúpenia druhej zmluvnej
strane.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu
(§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným
vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretorozsudoksúduprvejinštancievjehonapadnutomzamietajúcomvýrokuavsúvisiacomvýrokuonáhrade
trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

4. Predmetom konania je žaloba žalobcu na zaplatenie sumy 96,46 eura spolu s úrokom vo výške 28
% ročne zo sumy 92,46 eura od 21. 01. 2015 do zaplatenia, ako i náhradou trov konania. Z odôvodnenia
podanej žaloby vyplýva, že žalobca dňa 30. 04. 2014 uzatvoril so žalovanou Zmluvu č. 3875439001, na
základe ktorej zriadil a viedol pre žalovanú bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Vzhľadom na porušenie
zmluvy zo strany žalovanej žalobca dňa 11. 11. 2014 odstúpil od zmluvy a vyzval žalovanú na zaplatenie

dlžnej sumy. Dlžná suma 96,46 eura pozostáva z istiny 92,46 eura a úroku vo výške 4 eur. V súlade
s VOP v spojení s výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky (nepovolené prečerpanie účtu)
úročená úrokom vo výške 28% ročne.

5. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 9. januára 2017 č. k. 10C/56/2015-65, ktorý
je,vzhľadomnarozsahpodanéhoodvolaniažalobcom,predmetomprejednaniaodvolacímsúdomvjeho

zamietajúcom výroku, a to z tých odvolacích dôvodov, ktoré uviedol žalobca v podanom odvolaní. Pre
absenciu odvolania vo vyhovujúcom výroku rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto rozsahu nadobudlo
právoplatnosť, bez možnosti jeho preskúmania odvolacím súdom, a to i napriek skutočnosti, že súd
prvej inštancie v tomto výroku rozhodol i nad rámec uplatneného nároku, keď žalobcovi priznal úrok z
omeškania, ktorý tento svojou žalobou nepožadoval.

6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý
zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.
Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na

konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na
danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

10. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý
b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

11. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

12. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,

ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedenýchvustanovení§379CSP),takajdôvodmipodanéhoodvolania.Odvolateľvpodanomodvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.

13. Po prejednaní veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho
napadnutomzamietajúcomvýrokujevecnesprávne.Spoukazomnauvedené,odvolacísúdrozhodnutie
súdu prvej inštancie v jeho napadnutom rozsahu ako vecne správne, v zmysle ustanovenia § 387 ods.
1 CSP, potvrdil. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je v danej veci rozsahom a dôvodmi odvolania

viazaný,pripreskúmanínapadnutéhorozsudkusúduprvejinštanciesazaoberallennámietkamižalobcu
uvedenými v podanom odvolaní.14. S ohľadom na uvedené, odvolací súd udáva, že z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé,
že žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako subjekt, ktorý konal v rámci svojej podnikateľskej
činnosti a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľka, t. j. ako osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu

svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Je rovnako nesporná podoba zmluvy vo
forme štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že
spotrebiteľspravidlajejobsahnemení,pričomvšeobecnéobchodnépodmienkysúpriamoprílohoutakto
uzatváranej zmluvy. Spotrebiteľskou zmluvou je teda akákoľvek súkromnoprávna zmluva s uvedenými
znakmi, a to bez ohľadu na to, či je upravená v Občianskom zákonníku, Obchodnom zákonníku alebo v

inomosobitnomzákone.Kuvedenémuodvolacísúdeštedopĺňa,žeajnapriektomu,ževdanomprípade
ide o zmluvný typ upravený v ustanoveniach § 708 a nasl. Obchodného zákonníka, súčasne ide o
zmluvuspadajúcupodrežimspotrebiteľskéhopráva,pretobolopotrebnépredmetnúzmluvuposudzovať
aj podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Je potrebné zdôrazniť, že hoci má zmluva o bežnom
účte charakter absolútneho obchodu, neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou. Pri spotrebiteľských
zmluvách, ktoré predstavujú širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu prednosť Občiansky

zákonník, keďže aplikácia Obchodného zákonníka prichádza do úvahy až po uplatnení spotrebiteľského
práva. Z hľadiska poradia aplikovateľnosti v prípade spotrebiteľských zmlúv Obchodný zákonník celkom
alebo z časti musí ustúpiť nutnej prioritnej aplikácii spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle,
t.j. aplikácii Občianskeho zákonníka. Normy obchodného práva sú totiž v prípade spotrebiteľských
zmlúv použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy veci prednosť, teda úprave

spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na jeho vykonanie. Je
náležité a plne v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, že v prípade duplicitnej právnej úpravy
rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach,
a nie podnikateľské právo. S účinnosťou zákona č. 150/2004 Z. z. (01. 01. 2004) došlo k zásadnej
zmene spotrebiteľského práva. Nevýhodnejšie zmluvné klauzuly oproti zneniu Občianskeho zákonníka

sa dostali do rozporu s novým ustanovením § 54 ods. 1, v zmysle ktorého sa spotrebiteľovi nesmie
zhoršiť jeho postavenie. Použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva, a nie občianskeho práva na
spotrebiteľský právny vzťah vrátane inštitútu odstúpenia od zmluvy predstavuje pritom takéto zhoršenie
postavenia spotrebiteľa. Niet preto rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na inštitút odstúpenia od
zmluvy a jeho dôsledky v typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy

v zásade medzi biznismenmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto
úpravu má a je pre spotrebiteľa výhodnejšia.

15. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy, prejav
vôle žalobcu zo dňa 11. 11. 2014 je potrebné posúdiť ako odstúpenie od zmluvy podľa Občianskeho

zákonníka, pričom účinným odstúpením od zmluvy došlo k zrušeniu zmluvy od počiatku. K argumentácii
žalobcu, že v zmysle Všeobecných obchodných podmienok ako súčasti zmluvy bolo dohodnuté, že
zmluva sa v prípade odstúpenia zrušuje odo dňa doručenia odstúpenia, a teda, že medzi účastníkmi
zmluvy bola iná dohoda o účinkoch odstúpenia od zmluvy, odvolací súd udáva, že takáto argumentácia
žalobcu nie je namieste. Pokiaľ mal žalobca takouto úpravou úmysel navoliť dôsledky odstúpenia od

zmluvy v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka tak, že účinky odstúpenia od zmluvy nastávajú
až momentom odstúpenia, takáto klauzula vo všeobecných obchodných podmienkach je v rozpore
s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože je pre spotrebiteľa nepriaznivejšia ako
zákonná úprava a dostáva sa tak do rozporu so zákonom a je neplatná, keď kogentné ustanovenie
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka <. nedovoľuje účastníkom spotrebiteľskej zmluvy platne dojednať

zmluvné podmienky, ktoré by sa odchyľovali od uvedeného zákona v neprospech spotrebiteľa.

16. S ohľadom na už vyššie uvedené je potom namieste konštatovať, že na odstúpenie od zmluvy a na
posúdenie následkov tohto právneho úkonu je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka,

pričom právnym následkom odstúpenia od zmluvy je zrušenie zmluvy od počiatku, s povinnosťou
účastníkov zmluvy vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Teda zmluvný vzťah strán sporu sa
odstúpením od zmluvy skončil a odstúpenie od zmluvy má aj v tejto právnej veci účinky v tom zmysle,
že právny vzťah strán sa dostáva do roviny bezdôvodného obohatenia. Za tohto stavu si potom žalobca
nemôže uplatňovať úroky z úveru za obdobie po odstúpení od zmluvy. Preto je potom potrebné zhodne

so súdom prvej inštancie konštatovať, že nárok žalobcu na úrok po odstúpení od zmluvy nie je uplatnený
dôvodne, čo správne viedlo súd prvej inštancie k jeho zamietnutiu.17. Vzhľadom na dôvody uvedené vyššie, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
napadnutom zamietajúcom výroku a vo výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdil.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keď v čase
rozhodovania odvolacieho súdu je jednoznačne preukázané, že žalovanej žiadne trovy odvolacieho
konania nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).