Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/99/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513201439
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8513201439.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň

JUDr. Gabriely Klenkovej PhD. a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava,
právne zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., Ventúrska 16,
Bratislava, IČO: 47 234 547 proti žalovanému: Y. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX, XXX XX V.,
o zaplatenie 25.068,40 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Stará Ľubovňa č. k. 6C/94/2013-116 zo dňa 23.2.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania.

Priznáva žalobcovi voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o
výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 17.750,93 eura spolu s úrokom z omeškania z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 17.750,93 eura od 1.6.2012 do zaplatenia, to všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 41,60 % a v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy

25.068,40 eura spolu s úrokmi z dlžnej úverovej istiny vo výške 7,90 % ročne zo sumy 24.095,86 eura
od 4.4.2012 až do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 25.028,50 eura od
1.6.2012 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku a
trovách právneho zastúpenia.
V žalobe uviedol, že dňa 13.11.2008 uzavrel so žalovaným zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru
podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Na
základe tejto úverovej zmluvy žalobca poskytol klasický spotrebiteľský úver vo výške 26.555,14 eura a

žalovaný sa zaviazal nahradiť celkové náklady spojené s úverom, a to formou 120 mesačných splátok
vo výške 338,48 eura so splatnosťou prvej splátky 15.12.2008. Žalovaný napriek zmluvne dohodnutým
splátkam z poskytnutého úveru uhradil do podania žaloby len časť dlžnej sumy, a to sumu 8.688,02
eura, pričom na predžalobné výzvy žalobcu nereagoval. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo
strany žalovaného žalobca odstúpil dňa 10.4.2012 od úverovej zmluvy a dňom 31.5.2012 sa stal dlh
žalovaného splatný v celom rozsahu. Žalovaný ku dňu podania žaloby má voči žalobcovi neuhradené
záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 25.068,40 eura, pričom dlžná suma bola vyčíslená ku dňu

3.4.2012, t.j. ku dňu vstupu prípadu do právneho vymáhania v informačnom systéme žalobcu. Dlžná
suma pozostáva zo zvyšku dlžnej úverovej istiny vo výške 24.095,86 eura, dlžných úrokov z úveru vo
výške 836,22 eura, dlžného poistného z úveru vo výške 96,42 eura a nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky vo výške 39,90 eura. Okrem toho žalobca si uplatnil voči žalovanému úroky z dlžnej úverovejistiny vo výške 7,90 % ročne zo sumy 24.095,86 eura od 4.4.2012 až do zaplatenia a úroky z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 25.028,50 eura od 1.6.2012 až do zaplatenia, pričom žalobca si neuplatnil
úroky z omeškania zo sumy nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

V priebehu konania žalobca dňa 6.6.2013 zobral čiastočne žalobu späť v časti o zaplatenie úroku z
úveru vo výške 7,90 % ročne zo sumy 17,28 eura od 4.4.2012 do zaplatenia a v časti o zaplatenie úroku
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 17,28 eura od 1.6.2012 do zaplatenia. Súd uznesením zo
dňa 4.7.2013 zastavil konanie v časti zaplatenia úroku z úveru vo výške 7,90 % ročne zo sumy 17,28
eura od 4.4.2012 do zaplatenia a v časti zaplatenia úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy

17,28 eura od 1.6.2012 do zaplatenia.
Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že žalobca so žalovaným uzavreli dňa
13.11.2008 zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka. Na základe tejto
zmluvy sa žalobca ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 26.555,14
eura, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť veriteľovi spolu s úrokmi vo výške 7,9 % ročne, a to zaplatením
120 mesačných splátok po 338,48 eura mesačne. Z predložených listín vyplýva, že žalobca poskytol

žalovanému úver len vo výške 26.438,95 eura, pretože suma 116,19 eura bola odrátaná z poskytnutého
úveru ako poplatok za uzavretie zmluvy. Podľa zmluvy žalovaný zároveň prijal súbor poistenia uvedený
a špecifikovaný v časti D zmluvy v bode 3 štandardný súbor poistenia pre prípad smrti, plnej invalidity
a trvalej invalidity, pracovnej neschopnosti a poistení spoludlžníka.
Súd mal za to, že zmluva neobsahuje všetky zákonom č. 258/2001 Z.z. požadované náležitosti,

neobsahuje údaje o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, tiež neobsahuje výšku, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, preto je úver bezúročný a bezpoplatkový. Žalobca podľa súdu
poskytol žalovanému prostriedky ako úver vo výške 26.438,95 eura. Keďže žalobcovi bola zaplatená
suma 8.688,02 eura mal súd za to, že žalobca mohol vo vzťahu k žalovanému dôvodne požadovať
čiastku 17.750,93 eura. Zaplatenie tejto sumy preto súd uložil žalovanému a nakoľko žalovaný s úhradou

žalovanej sumy voči žalobcovi meškal, uložil mu taktiež zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania z dlžnej
sumy od 1.6.2012 do zaplatenia.
Pri právnom posúdení vychádzal súd prvej inštancie z ustanovení Zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch - § 1 ods. 2 písm. a), § 2 písm. a), b), § 4 ods. 1, 2, 3, podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka - § 46 ods. 2, § 48 ods. 1, 2, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 54 ods. 1, § 457, § 517 ods.

1, ods. 2 a podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.
Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 262 ods. 1 a 2 a § 255 ods. 1 a 2 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. V odvolaní uviedol, že žalobcu požiadal o
spotrebiteľský úver, úver platil v mesačných splátkach pravidelne. Problém nastal keď mu zrušili
živnostenský list, nemohol pokračovať v činnosti a prestal úver platiť. Nakoľko stratil zamestnanie a úver

bol poistený proti strate zamestnania, žiadal, aby súd vec prehodnotil. Žalovaný mal za to, že nie je
povinný platiť čiastku, zaplatenie ktorej mu bolo súdom uložené. Podľa neho poistenie bolo uzatvorené
aj proti strate zamestnania, poistku si sám nevybral, žiadny podpis na poistke nie je, bola mu poslaná
len základná informácia o poistení.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný si v bode D úverovej zmluvy

zvolil štandardný súbor poistenia, ktorý zahŕňa poistenie pre prípad smrti, plnej a trvalej invalidity,
pracovnej neschopnosti a poistenie spoludlžníka. Zvolený súbor poistenia nezahŕňa poistenie proti
strate zamestnania, a preto žalovanému nemohol vzniknúť nárok na poistné plnenie. Podľa žalobcu
odvolanie žalovaného je len účelové v snahe oddialiť splatenie dlžnej sumy a jeho tvrdenia nemajú
žiaden súvis s povinnosťou plniť si svoje záväzky z úverovej zmluvy. Žalobca žiadal, aby odvolací súd

napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
4. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu zotrval na dôvodoch odvolania
konštatujúc, že poistku si sám nevybral.
5. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k jeho písomnosti, ktorou sa vyjadril k odvolaniu
žalovaného uviedol, že žalovaný pri zvolenom súbore poistenia mal možnosť oboznámiť sa pred

podpisom úverovej zmluvy s jednotlivými skutočnosťami, ktoré predmetný súbor poistenia zahŕňa. K
tvrdeniu žalovaného ohľadom nepodpísanej „poistky“, ktorá mu bola zaslaná uviedol, že sa jedná o
základnú informáciu o poistení vychádzajúcu z rámcových zmlúv o poistení a nie o poistnú zmluvu.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutí o odvolaní (§ 34 CSP)
vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako aj

konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP a contrario). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej
tabuli a na webovej stránke súdu dňa 25.10.2017 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného bolo neopodstatnené.7. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejednal v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nie len vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorý je odvolací súd po stránke
kvalitatívnej oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
8. V odvolaní nebol napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej
časti zamietol. V tejto časti rozhodnutie súdu prvej inštancie nadobudlo právoplatnosť a nebolo
oprávnením ani povinnosťou odvolacieho súdu podrobiť ho prieskumu.

9. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým
stavom odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v primeranom rozsahu, t.j. v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností zistil z vykonaného dokazovania skutkový stav, ktorý považoval
za rozhodujúci. Právne závery, ku ktorým dospel nie sú v nesúlade so skutkovými zisteniami. Na
týchto správnych záveroch sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania, odvolací súd sa so
závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP) a len na

zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia k odvolacím dôvodom dodáva:
10. Jediným odvolacím argumentom žalovaného vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku bol argument o tom,
že by žalobcovi nemal zaplatiť istinu poskytnutého úveru s úrokom z omeškania z toho dôvodu, že mal
byť poistený aj pre prípad straty zamestnania. Podľa žalovaného takáto skutočnosť u neho nastala,
nakoľko mu bol zrušený živnostenský list. Na základe tohto živnostenského listu mu bol poskytnutý úver,

musel doložiť faktúry za 6 mesiacov, úver prestal splácať keď pre zrušenie živnostenského listu nemohol
pokračovať v činnosti.
Odhliadnuc od toho, že činnosť vykonávaná na základe živnostenského oprávnenia nie je u držiteľa
živnostenského oprávnenia zamestnaneckým vzťahom medzi zamestnávateľom a zamestnancom,
zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru nevyplýva, že by žalovaný súčasne so zmluvou o

poskytnutí spotrebiteľského úveru uzavrel poistenie pre prípad straty zamestnania. Zo zmluvy vyplýva,
že uzatvoril štandardný súbor poistenia. Ide o poistenie pre prípad smrti, plnej a trvalej invalidity,
pracovnej neschopnosti. Nakoľko žiadna poistná udalosť nebola žalovaným ani tvrdená, je zrejmé,
že žalovaným tvrdené nároky z poistenia ani vzniknúť nemohli. Odvolací súd preto rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne

správny podľa § 387 ods. 2 CSP potvrdil.
11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1,
CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný. Odvolací súd mu preto priznal voči žalovanému
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Kvantifikáciu trov zrealizuje súd prvej inštancie
podľa § 262 ods. 2 CSP. Pre aplikáciu ust. § 257 CSP vo vzťahu k náhrade trov odvolacieho konania

odvolací súd nezistil žiadne predpoklady zo spisu vyplynuli ani tvrdenými neboli.
12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
Zákona č. 757/2004 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.