Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 11, 2018

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 6T/56/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818010166
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniela Pilarčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2018:5818010166.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanému

S. F., nar. XX. XX. XXXX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona a iné,
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. 09. 2018 v Námestove, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný S. F., nar. XX. XX. XXXX v W., trvale bytom I. T. č. XXX, okres W., čiastočný invalidný
dôchodca, ženatý, na slobode,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 23. 01. 2018 v čase okolo 14.37 hodine, po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, viedol
osobné motorové vozidlo značky ŠKODA FABIA evidenčné číslo NO XXX BD po ceste číslo I/78 v
obci Oravská Polhora, a to smerom od centra obce smerom k hraničnému priechodu Oravská Polhora
- Korbielów, okres Námestovo, pričom keď sa s vozidlom nachádzal v kilometri 40,10, pri prejazde
ľavotočivej zákruty v smere jeho jazdy, z dôvodu neprispôsobenia rýchlosti jazdy stavu a povahe
vozovky,dostalsvozidlomšmyk,prešielnaparkoviskonachádzajúcesapredbudovoupredajnepotravín
COOP JEDNOTA, kde sa na krajnici nachádzal chodec R. V., narodený XX. XX. XXXX, do ktorého

prednouľavoučasťouvozidlanarazilanáslednesvozidlomnarazildoreklamnéhopútačaObceOravská
Polhora, čím poškodenému R. V., narodený XX. XX. XXXX spôsobil zlomeninu vnútornej klinovitej kosti
pravej nohy bez posunu kostných úlomkov a šikmú zlomeninu tela II. predpriehlavkovej kosti pravej
nohy bez posunu kostných úlomkov, ktoré zranenia si vyžiadali práceneschopnosť a dobu liečenia v
trvaní 9 (deväť) týždňov, pričom koncentrácia alkoholu v krvi obvineného, v čase dopravnej nehody, bola
minimálne 1,31 promile, čím porušil ustanovenia § 3 odsek 1, 2 písmeno a/, § 4 odsek 2 písmeno d/, §
9 odsek 1, 2 a § 16 odsek 1 Zákona číslo 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v platnom znení

t e d a

- inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania
(porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona),

- vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej

by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

č í m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona s poukazom na ustanovenie §

138 písm. h/ Tr. zákona,- prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. § 38 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák, § 36 písm.

l/ Tr. zák. na ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu na 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa § 61 ods.1, 2 Tr. zák. ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo
výmere 5 (päť) rokov

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť škodu pošk. R. V., nar. XX.X.XXXX
v H. V., trvale bytom I. T. č. XXX vo výške 1.431,-€ (tisícštyristotridsaťjeden eur).

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 04. 05. 2018 prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal obžalobu na obž. S. F. pre skutok
právne posúdený ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona a ako prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona.

Poškodený R. V. sa pripojil s nárokom na náhradu škody k trestnému konaniu vo výške 1.43,-1 €, podľa
vyčíslenia bolestného v znaleckom posudku. Obce Oravská Polhora nežiadala náhradu škody, nakoľko
škoda vo výške 100,- € bola obžalovaným poškodenej obci uhradená.

Obžalovaný mal záujem o konanie o dohode o vine a treste, prokurátor s týmto konaním nesúhlasil

a obžalovaný na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku urobil
vyhlásenie, že je vinný zo skutku, ktorý mu je kladený za vinu. Na všetky otázky v zmysle § 333 ods.
3 písm. c), d), f), g), h) Tr. poriadku, ktoré mu súd prečítal, obžalovaný odpovedal, že rozumie, čo tvorí
podstatu skutku, ktorý mu je kladený za vinu, bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu,
rozumie právnej kvalifikácii, bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné

činy kladené mu za vinu a dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za súdené trestné činy (prečin ublíženia
na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona a prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289 ods.1 Tr. zákona).

Prokurátor navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať. Súd postupujúc podľa § 257 ods. 7 Tr. poriadku prijal

vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinným zo spáchania skutku kladeného mu za vinu, posúdeného
ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona a prečin ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods.1 Tr. zákona a podľa § 257 ods. 8 Tr. poriadku vyhlásil, že dokazovanie
v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s
výrokom o treste a výrokom o náhrade škody.

Súd prijal vyhlásenie obžalovaného o vine, pretože nemal pochybnosti, že obžalovaný konaním
popísaným v skutkovej vete obžaloby naplnil všetky znaky prečinov ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.
1, 2 písm. a/ Tr. zákona a ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, tak
po objektívnej ako aj subjektívnej stránke.

Prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona sa dopustí, kto inému z
nedbanlivosti spôsobí ťažkú ujmu na zdraví a taký čin spácha závažnejším spôsobom konania.Podľa § 138 písm. / Tr. zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu
porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie
alebo uložením mu podľa zákona.

Objektom trestného činu je ľudské zdravie a predmetom útoku je živý človek.

Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje zavinenie z nedbanlivosti.

Podľa § 16 Tr. zákona trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti ak páchateľ, a) vedel, že môže spôsobom
uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných
dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, (vedomá nedbanlivosť) alebo b)
nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na
okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol (nevedomá nedbanlivosť).

Prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona sa dopustí, kto vykonával
v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej by mohol
ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku.

Objektom trestného činu je ochrana ľudského života a zdravia, ako ja majetku.

Z hľadiska subjektívnej stránky sa pri tomto trestnom čine vyžaduje úmyselné zavinenie v zmysle ust. §
15 Tr. zákona, ale k následku vo forme poruchy na zdraví alebo majetku stačí zavinenie z nedbanlivosti
v zmysle ust. 16 Tr. zákona.

Podľa § 15 Tr. zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel spôsobom uvedeným v
tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom (priamy úmysel), alebo b) vedel,
že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s
tým uzrozumený (nepriamy úmysel).

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné
zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky trestného činu - prečinu, ale i toho, či ide o
prečin aj v intenciách § 10 ods. 2 Tr. zákona to znamená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu
a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je
jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív). V súdenej veci mal súd preukázané naplnenie

materiálneho korektívu hroziacim a aj vzniknutým následkom konaním obžalovaného, objektom oboch
súdených trestných činov, je ochrana ľudského života a zdravia, ako najvyššej možnej hodnoty každej
žijúcej osoby a v prípade prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky aj ochrana majetku pred tými,
ktorí v stave po požití návykovej látky, ktorá znižuje ich psychické funkcie, vykonávajú zamestnanie
alebo inú činnosť, pri ktorej by v dôsledku ovplyvnenia takouto látkou mohli ohroziť najmä život alebo

zdravie ľudí, čo sa aj v tomto konkrétnom prípade stalo. Obžalovaný nie len že, ohrozoval ostaných
účastníkov cestnej premávky tým, že viedol osobné motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu (v čase
vedenia vozidla mal preukázateľne požitý alkohol 1,31 promile, teda viac ako je hraničná hodnota pre
posúdenie, či ide o trestný čin ( hraničná hodnota je stanovené na1 promile), ale z nedbanlivosti aj
spôsobil ťažkú ujmu na zdraví inej osobe. Takéto správanie súd považuje za absolútne nezodpovedné

vo vzťahu k ostaným účastníkom cestnej premávky a hodnotám chráneným Trestným zákonom.

Obžalovaný svoje konanie úprimne oľutoval, uviedol, že poškodenému sa viackrát ospravedlnil, škodu
zatiaľ poškodenému neuhradil, čakal na právoplatné rozhodnutie. Je invalidný dôchodca, jeho príjmom
je iba invalidný dôchodok.

Súd ďalej k osobe obžalovaného zistil, že je držiteľom vodičského oprávnenia od roku 1978, v karte
vodiča nemá žiaden záznam, doposiaľ sa nedopustil priestupku na úseku cestnej premávky. Zo správy o
povesti vyplynulo, že v obci požíva dobrú povesť, žije usporiadaným spôsobom života. Z registra trestov
vyplynulo, že v registri trestov má dva záznamy spred viac ako 30 rokov, v oboch prípadoch platí fikcia

neodsúdenia.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4
Tr. zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabrániv páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a

jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V prípade obžalovaného boli zistené poľahčujúce okolnosti, že sa
k trestnej činnosti priznal a oľutoval ju (§ 36 písm. l/ Tr. zákona) a priťažujúca okolnosť, že sa dopustil
viacerých trestných činov (§ 37 písm. h/ Tr. zákona). Súd tak vychádzal z trestnej sadzby pri treste
odňatia slobody vo výmere od 1 až 5 rokov a pri treste zákazu činností od 1 až 10 rokov.

Keďže súd obžalovanému ukladal trest za dva trestné činy, ukladal mu úhrnný trest odňatia slobody
podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona, pričom pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby určenej pre trestný
čin z nich najprísnejšie trestný.

Obžalovanému s prihliadnutím na osobu obžalovaného, ktorý už viac ako 30 rokov žije usporiadaný

život, v registri priestupkov nemá žiadne záznam, kartu vodiča má rovnako bez záznamu, do spáchania
skutku bol obžalovaný disciplinovaným vodičom, rovnako s prihliadnutím na skutočnosť, že obžalovaný
na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal, čím sa vzdal práva na verejný súdny
proces a tým aj dokazovania kontradiktórnym spôsobom, súd rozhodol o uložení podmienečného trestu
odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby s dlhšou skúšobnou dobou v kombinácii s trestom

zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 5 rokov.

Súd považoval takto popri sebe uložené tresty, vzhľadom na osobu obžalovaného, na všetky okolnosti
spáchania skutku a jeho osobu za dostatočné na jeho nápravu ako aj ochranu spoločnosti. Takto
uložené tresty súd považoval za zákonné a spravodlivé, ktoré v prípade obžalovaného plne zodpovedajú

potrebám tak generálnej ako aj individuálnej prevencie a sú dostatočným prostriedkom na dosiahnutie
účelu trestu.

Zároveňobžalovanémusúduložilpovinnosťnahradiťškodupoškodenémutitulombolestnéhoasťaženia
spoločenského ohodnotenia, a to vo výške ako si ju poškodený riadne a včas uplatnil. Pri výške škody

súd vychádzal z bodového ohodnotenia zranení poškodeného v znaleckom posudku č. 3/2018, spolu 75
bodov, cena jedného bodu pre rok 2018 predstavuje sumu 19,08 € ( zákon č. 437/2004 Z.z. v platnom
znení, § 5 ods. 1, 2).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia

rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 Tr. por. )

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)

-obžalovanýprenesprávnosťvýroku,ktorýsahopriamotýka(§307/1bTr.por.)atolenvosvojprospech
(§ 308/2 Tr. por.)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.)- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§
307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba,

odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.), (§ 45/1 Tr.por.)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.