Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. december 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/140/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517202148
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8517202148.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov

JUDr. Mariány Muránskej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcu D. S., nar. X.X.XXXX, XXX
XX B. XXX, občan SR, právne zastúpený JUDr. Gábor Száraz, advokát, Garbiarska 20, 064 01 Stará
Ľubovňa proti žalovanému Slovenská republika, zastúpená Generálnou prokuratúrou SR, Štúrova 2,
812 85 Bratislava v konaní o náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci
o zaplatenie 1204,30 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará
Ľubovňa, č. k. 4C 23/2017-99 zo dňa 13.6.2018, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovipriznávanároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavovzťahukžalovanémuvrozsahu100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciezaviazalžalovanéhozaplatiťžalobcovisumu1.204,30eur
s 5% úrokom z omeškania ročne od 21.4.2017 do zaplatenia a to v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% o výške, ktorých bude
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil podľa ust. § 1, § 3,§ 4,§ 5,§ 6,§ 15,§ 17, §18

zákona č. 514/2003 Z.z. a ust. § 151 ods. 1 zákona č. 141/1961 Zb. Uviedla, že predpokladom
vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je predovšetkým existencia
nezákonného rozhodnutia, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, ďalej existencia škody ako
nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným
rozhodnutím. Jedným z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím je preukázanie tohto rozhodnutia. Zároveň je predpokladom aj to, že bolo vznesené
obvinenie.Protitomutoobvineniubolapodanásťažnosť,ktorábolazamietnutá,očomrozhodolpríslušný

orgáno. Poškodený využil všetky riadne opravne prostriedky. Zobral do úvahy, že po oslobodení spod
obžalobyužneprichádzadoúvahypodanieopravnéhoprostriedkuprotiuzneseniuovzneseníobvinenia,
pretože je to z hľadiska trestného konania bezpredmetné. V konaní pred súdom sa spáchanie trestného
činu nepotvrdilo a tým sa zakladá nezákonné rozhodnutie o vznesení obvinenia a samotné podanie
obžaloby. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Cdo 183/2009, v ktorom sa
konštatovalo na jednej strane povinnosť orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú
činnosť. Na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich

postup ukáže ako mylným, zasahujúcim do základných práv. V takej situácii nie je rozhodné, ako orgány
činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní
potvrdilo. Ďalej poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3Cdo 194/2010, ako aj Krajského
súdu v Prešove 8Co 3/2010, 21Co 110/2013. Dospel k záveru, že poľa § 4 ods. 1 písm. f) zákonač. 514/2003 koná vo veci náhrady škody Generálna prokuratúra SR, ak škodu spôsobil štátny orgán
podľa osobitného predpisu. Orgánom, ktorý mal v mene štátu konať je práve Generálna prokuratúra.
Náhrada škody pozostávala z trov konania, ktoré žalobcovi vznikli v trestnom konaní, v ktorom bolo

vydané nezákonné rozhodnutie. Žalobcu zastupoval advokát, ktorý si uplatnil odmenu za právnu pomoc
v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 1.204,03 eur, ktoré mu aj žalobca zaplatil. Pokiaľ išlo o
námietku žalovanej týkajúcu sa uplatnených nákladov cestovného, nijako nebolo vyvrátené tvrdenie
žalobcu, že na príslušné úkony cestoval osobným motorovým vozidlom a že sa ich zúčastnil. Výrok o
trovách konania odôvodnil ust. § 255 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Tento uviedol, že
v konaní bolo potrebné vychádzať z celkového priebehu samotného trestného konania vedeného tak
v rámci prípravného konania, ako aj samotného konania na Okresnom súde v Starej Ľubovni pod
sp. zn. 1T 36/2014. Súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže
na základe zistených skutkových okolností vyvodil nesprávne právne závery. Samotná skutočnosť,

že žalobca bol oslobodený spod obžaloby, automaticky nespôsobuje spätnú nezákonnosť rozhodnutí
orgánov prípravného konania. V čase rozhodnutia existovala pravdepodobnosť o spáchaní určitého
skutku konkrétnou osobou, ktorá sa neskôr nepotvrdila. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia ESĽP
vo veci Lavrechov proti Českej republike, Gladysheva proti Rusku. Trestné konanie má svoje štádia,
ktoré sú kvalitatívne odlišné a súčasne z časti spravujú sa rôznymi pravidlami. Konštatoval v odvolaní,

čo je úlohou prípravného konania, čiže dokazovanie, ktoré povedie k potvrdeniu alebo vyvráteniu
pôvodného podozrenia zo spáchania trestného činu. Ďalej tiež pre vznesenie obvinenia je potrebná
vyššia miera pravdepodobnosti, nemôže sa vyžadovať úplná istota. Takisto je potrebné vychádzať aj
z takého vnútorného presvedčenia orgánov činných v trestnom konaní založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolnosti prípadu. Ak existujú dve skupiny dôkazov, ktoré si vzájomne odporujú,

obžalobu prokurátor musí podať. Súd, ktorý prijal túto obžalobu nemusel vytyčovať hlavne pojednávanie.
Mohol odmietnuť túto žalobu, resp. mohol trestné stíhanie zastaviť, ak preskúmal obžalobu a spis a
zistil, že sa nejedná o trestnú činnosť, resp., že trestný čin nespáchal obžalovaný. Tieto okolnosti sa
mali zobrať do úvahy. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca bol v trestnom konaní
úspešný. Základ je však to, že situácia bola v čase podania obžaloby taká, ako ju vyhodnotil. Nemožno

počítať s absolútnou istotou, pretože o nej rozhoduje v konečnom dôsledku súd. Okrem toho je potrebné
tiež konštatovať, že v trestnom konaní bohužiaľ nie je prijatý predpis alebo postup v prípade, ak je
obžalovaný spod obžaloby oslobodený tak, aby boli prípadne nahradené trovy trestného konania. Takáto
úprava neexistuje. Namietala priznanie úrokov z omeškania a tiež rozsahu trov, ktoré uplatnil žalobca,
ktoré mal vykonať jeho právny zástupca v rámci trestného konania. Navrhol zrušiť rozhodnutie súdu

prvej inštancie a vec vrátiť na ďalšie konanie.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Poukázal na to, že v celom rozsahu trvá na doterajších
písomných, ústnych vyjadreniach v spore. Je toho názoru, že rozhodnutie je vecne správne a je správne
posúdene aj po právnej stránke. V danom trestnom konaní bola podaná obžaloba voči žalobcovi pre

spáchanie zločinu podvodu vo forme spolupáchateľstva. Nesúhlasia s tvrdením žalovaného v odvolaní,
že existovali protichodné dôkazy a obžalobu bolo potrebné podať v trestnom konaní. Totiž jediným
dôkazom bol znalecký posudok, ktorý ako jediný konajúci súd v trestnej veci považoval za absolútne
nepoužiteľný a na základe toho aj došlo k oslobodeniu klienta, teda žalobcu spod obžaloby. Neexistovalo
teda množstvo dôkazov tak, ako to tvrdí strana žalovaná. Rovnako svedčí o tom rozhodnutie Krajského

súdu v Prešove v štádiu odvolacieho konania práve v tejto trestnej veci, že obžalovaný za obdobie od
27.2.2009 do 26.11.2009 nezaplatil uvedené faktúry, ktoré však z časti zaplatené boli. Celé konanie bolo
vedené voči žalobcovi neštandardným spôsobom. Bol jediný dôkaz, ktorý v konečnom dôsledku nebol
použiteľný a nemal vedomosť o veci samotnej týkajúcej sa úhrad faktúr, ktoré boli kladené za vinu. Preto
navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací podľa ust. § 34 CSP prejednal rozhodnutie ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 378, § 379, § 380 CSP a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dôsledne zistil skutkový stav a vec aj správne
právne posúdil. Na týchto skutkových a právnych záveroch sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho

konania.

6. Podľa § 1 písm. a), c) Zákona č. 514/2003 Z.z. účinného od 1.1.2013, tento zákon upravuje
a/ zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej mocic/ predbežné prorokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu

7. Podľa § 3 ods. 1 písm. a), ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených

týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

8. Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

9. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu.

10. Podľa § 4 ods. 1 písm. f) citov. zákona koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej
republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu, v občianskom súdnom konaní, v
trestnom konaní alebo správnom konaní.

11. Podľa § 18 ods. 1, 3 citovaného zákona, náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo

trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

12. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelné vynaložené hotové
výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta.

13. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred
príslušným orgánom.

14. Predmetom konania je náhrada škody vo výške 1.204,30 eur s príslušenstvom, z titulu náhrady
škody spôsobenej orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, a to rozhodnutím vydaným v

trestnom konaní - uznesením policajného orgánu Okresného riaditeľstva PZ, odbor kriminálnej polície
J. OLRP-109/JP-SL-XXXX zo dňa 11.12.2013, ktorým bolo začaté proti žalobcovi trestné stíhanie
za spolupáchateľstvo k zločinu podvod podľa § 20k § 221 ods. 3 písm. a) Trestného zákona. Dňa
7.1.2014 podal žalobca proti tomuto uzneseniu sťažnosť, ktorú prokurátor Okresnej prokuratúry v Starej
Ľubovni Uznesením Pv 381/10-7710 zo dňa 30.1.2014 zamietol ako nedôvodnú. Následne prokurátor

Okresnej prokuratúry v Starej Ľubovni podal na Okresný súd v Starej Ľubovni na žalobcu obžalobu
dňa 4.5.2014. Žalobca udelil plnomocenstvo na zastupovanie v trestnom konaní D.. G. J.. Okresný súd
Stará Ľubovňa rozsudkom č. k. 1T/36/2014-520 zo dňa 5.12.2014, ktorý nadobudlo právoplatnosť dňa
6.7.2015, obžalovaného - žalobcu podľa § 285 písm. b) Tr. por. spod obžaloby oslobodil, pretože skutky
nie sú trestným činom.

15. Právny zástupca žalobcu vyúčtoval dňa 5.12.2016 odmenu a náhrady za poskytnuté právne služby
v trestnom konaní v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb vo výške 1204,30 eur.

16. Žalobca uhradil právnemu zástupcovi uvedenú sumu dňa 17.1.2017 na účet právneho zástupcu,
čoho dôkazom je výpis obratu na účte doložený do spisu /č.l. 40/.

17. Právny zástupca žalobcu písomným podaním zo dňa 16.2.2017 adresoval Generálnej prokuratúre
SR /GP SR/ ale aj Ministerstvu vnútra SR /MV SR/ a Ministerstvu spravodlivosti SR /MS SR/ žiadosť

o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá bola GP SR doručená 22.2.2017. GP SR
prípisom zo dňa 31.3.2017 doručeným dňa 5.4.2017 adresovala právnemu zástupcovi žalobcu odpoveď
s tým, že GP SR uplatnený nárok na náhradu škody nebude uspokojený.

18. Predmetom konania je zaplatenie žalovanej sumy 1.204,30 eur s príslušenstvom, ktorá predstavuje

tarifnú odmenu a hotové výdavky za právne zastupovanie v trestnom konaní JUDr. G. J., advokátovi
AK Stará Ľubovňa.
Túto odmenu vyčíslil právny zástupca žalobcovi dňa 05.12.2016 v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a pri výpočte tarifnej odmenyadvokáta za zastupovanie klienta v trestnom konaní vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za
jeden úkon právnej služby podľa § 12 ods. 3 Advokátskej tarify /AT/
Výpočtový základ pre rok 2014:

1. príprava a prevzatie zastúpenia obhajoby zo dňa 3.1.2014 (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004
Z.z.) - 90,17 eur;
2. spísanie sťažnosti proti uzneseniu ORPZ, odbor kriminálnej polície, sp. zn. ČVS: ORP-109/P-SL-2010
zo dňa 7.1.2014 (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) - 45,09 eur;
3. výsluch obvineného D. S. dňa 4.2.2014 na OO PZ v SL od 13.00 hod. do 14.15 hod. (§ 14 ods. 1

písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) - 90,17 eur;
4. výsluch obvineného D. F. dňa 9.1.2014 na OO PZ v SL od 9.00 hod. do 11.50 hod. (§ 14 ods. 1 písm.
c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) - 2 x 45,08 eur = 90,17 eur;
5. výsluch svedka poškodeného - O.. D. F. dňa 4.2.2014 na OO PZ v SL od 8.40 hod. do 9.50 hod. a
výsluch poškodeného - O.. H. T. dňa 4.2.2014 na OO PZ v SL od 10.15 hod. do 11.45 hod. (§ 14 ods.
1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) - 2 x 45,08 = 90,17 eur;

6. spísanie návrhu na vykonanie dôkazov zo dňa 25.2.2014 (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004
Z.z.) - 45,09 eur;
7. preštudovanie vyšetrovacieho spisu od 8.00 hod. do 9.00 hod. dňa 2.4.2014 (§ 14 ods. 1 písm. c/
vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) - 45,09 eur;
8. spísanie návrhu na vykonanie dôkazov zo dňa 5.8.2014 (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004

Z.z.) - 45,09 eur;
9. účasť na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.10.2014 od 13.00 hod. do 20.45 hod. (§ 14 ods. 1
písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) - 3 x 45,09 eur = 135,27 eur;
10. účasť na hlavnom pojednávaní konanom dňa 5.12.2014 od 8.30 hod. do 13.15 hod. (§ 14 ods. 1
písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) - 2 x 45,08 = 90,17 eur;

11. spísanie vyjadrenia k odvolaniu zo dňa 4.3.2016 (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.)
- 47,68 eur;
12. účasť na verejnom zasadnutí konanom dňa 6.7.2016 na Krajskom súde v Prešove od 9.00 hod. do
9.50 hod. (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) - 47,68 eur, úkony spolu - 861,84 eur, režijný
paušál za rok 2014 10 x 8,04 eur - 80,40 eur, režijný paušál za rok 2016 2 x 8,58 eur - 17,16 eur, režijný

paušál spolu - 98,56 eur, odmena advokáta + režijný paušál spolu bez DPH - 959,40 eur, 20% DPH zo
sumy 959,40 eur - 191,88 eur, odmena advokáta + režijný paušál spolu s DPH - 1151,28 eur.
Cestovné : 1. cesta vykonaná dňa 6.7.2016 zo Starej Ľubovne do Prešova a späť vo výške 31,15 eur.
Cestovné predstavuje spolu sumu 37,38 eur (31,15 eur + 20% DPH 6,23 eur), pričom keďže zastupoval
dvoch obžalovaných s poukazom na § 13 ods. 2 vyhlášky 655/2004 Z.z. uplatňuje cestovné vo výške

18,70 eur.
Náhrada za stratu času : 1. cesta zo Starej Ľubovne do Prešova tam a späť dňa 6.7.2016 - 4 x 14,30 =
57,20 eur, náhrada za stratu času spolu bez DPH - 57,20 eur, 20% DPH zo sumy 57,20 eur - 11,44 eur,
náhrada za stratu času spolu s DPH - 68,64 eur. Náhrada za stratu času, ktorá predstavuje spolu sumu
68,64 eur, pričom keďže zastupoval dvoch obžalovaných s poukazom na § 13 ods. 2 vyhlášky 655/2004

Z.z. uplatňuje náhradu za stratu času vo výške 34,32 eur. Trovy konania celkovo spolu - 1204,30 eur.

19. Napriek dôvodom uvedených v odvolaní po oboznámení sa so skutkovým stavom, odvolací súd
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Vychádzal zo skutočností, že zákon č. 514/2003
rieši otázku nezákonných rozhodnutí a náhrady štátu poškodeným subjektom. Podľa vyššie citovaných

ustanovení zákona č. 514/2003 boli splnené podmienky preto, aby bolo žalobe vyhovené. Práve
zodpovednosť žalovaného, ktorý zastupoval štát v tomto konaní za situácie, kedy obvinený podal
sťažnosť proti vznesenému obvineniu a prokuratúra tuto zamietla a podala obžalobu, je splnením tých
spomienok, kedy vystupuje ako zodpovednostný subjekt za štát Generálna prokuratúra. Možno súhlasiť
so záverom, že pri podaní obžaloby nie je možné za každých okolností mať 100%-nú istotu o dôvodnosti

postupu orgánov činných v trestnom konaní, ale práve v týchto prípadoch potom existuje predpis, ktorý
nahrádza škodu, ktorá vznikla v súvislosti s trestným konaním fyzickej osobe, ktorá bola spod obžaloby
oslobodená. Nesporné je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú
činnosť,alenadruhejstraneniejemožné,abysatietoorgányzbavilizodpovednostizapostupvyúsťujúci
v isté rozhodnutie, ktoré sa v konečnom dôsledku nepotvrdí, je nesprávne. Práve táto okolnosť bola

riešená opakovane už aj rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR, ktoré cit. súd prvej inštancie vo svojom
rozhodnutí, kde obdobné právne veci boli riešené v prospech poškodeného ( napr. 4MCdo/15/2009, 2
Cdo/121/2010 ).20. Vo vzťahu k odvolacím námietkam týkajúcim sa výšky priznanej škody v tom zmysle, že namietal
cestovné výdavky zo Starej Ľubovne na súd a späť, resp. na zasadnutie odvolacieho súdu je potrebné
konštatovať, že účasť obhajcu bola zistená v týchto nariadených hlavných pojednávaniach a je teda

absolútne legitímne, že obhajca použil dopravný prostriedok, motorové vozidlo, ktoré aj vyúčtoval ako
cestovné úhrady a zároveň aj stratu času účasťou na týchto pojednávaniach. Ide takisto o štandardný
postup, kedy nie je možné požadovať od obhajcu, aby cestoval dopravnými prostriedkami verejnej
hromadnej dopravy. Ďalej tiež vo vzťahu k úroku z omeškania, bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie
správne. 22.2.2017 bola doručená žiadosť o predbežné prerokovanie žalovanému, ten mal lehotu v

zmysle zákona do 6. mesiacov reagovať. Dňa 5.4.2017 žalovaný oznámil žalobcovi, že neuspokojí jeho
nároky, následne už 6.4.2017 bolo možné požadovať úrok z omeškania, žalobca však požadoval tento
až od 21.4.2017, čiže tento nárok bol priznaný v súlade s ust. § 3 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z..

21. Preto rozhodnutie súdu prvej inštancie, odvolací súd ako vecne správny potvrdil. Podľa ust. § 387
ods. 1,2 CSP.

22. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Keďže v
odvolacomkonanímalúspechžalobca,priznalmunároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu
100% voči žalovanému.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).