Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Beata Farkašová
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Ostatné
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 21C/86/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313218986
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Farkašová
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2014:1313218986.7
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beatou Farkašovou v právnej veci
navrhovateľa: K. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX, Q.X., zast. Kanisová & Kanis Advokátska
kancelária s.r.o., Špitálska 10, Bratislava, proti odporcovi: Würth spol. s r.o., IČO: 00 684 864, Pribylinská
2,Bratislava,zast.JUDr.PetromVárošim,advokátom,Záhrebská6,P.O.Box75,Bratislava,ozaplatenie
sumy 2.381,52 eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
Súd návrh v celom rozsahu z a m i e t a.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 142,50 eur a náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 655,18 eur k rukám právneho zástupcu odporcu, to všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa návrhom došlým súdu dňa 24.09.2013 domáhal zaviazania odporcu na zaplatenie sumy
2.381,52 eur s 5,50% ročným úrokom z omeškania od 11.09.2013 do zaplatenia titulom nedoplatku sumy
7.739,44 eur v zmysle Dohody o urovnaní zo dňa 28.08.2013.
Dňa 08.11.2013 bol tunajším súdom vydaný platobný rozkaz č.k. 39Ro 2296/2013, proti ktorému podal
odpor odporca s tým, že tento s návrhom navrhovateľa nesúhlasil, návrh žiadal zamietnuť z dôvodu, že
predmetom Dohody o urovnaní uzavretej účastníkmi konania podľa § 585 a nasl. Obč. zák. v čl. II bode
2 sa dohodli, že odporca vyplatí navrhovateľovi najneskôr dňa 10.09.2013 odstupné v celkovej výške
7.739,44 eur predstavujúce 8-násobok priemerného mesačného zárobku navrhovateľa za rozhodné
obdobie. Odporca ako zamestnávateľ navrhovateľovi v dohodnutom termíne vyplatil sumu 5.357,92 eur
ako netto sumu a rozdiel 2.381,52 eur jednotlivo odviedol podľa príslušných právnych predpisov Zák.
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, Zák. č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a Zák. č. 295/2003
Z.z. o dani z príjmu ako poistné na sociálne poistenie, preddavky na zdravotné poistenie a preddavok
na daň z príjmu.
Podaním zo dňa 29.04.2014 si odporca uplatnil voči navrhovateľovi vzájomný nárok na zaplatenie sumy
2.381 eur titulom zmluvnej pokuty podľa čl. III ods. 4 Dohody o urovnaní zo dňa 28.08.2013.
Súd vykonal vo veci dokazovanie vypočutím právnych zástupcov účastníkov konania, oboznámil sa s
listinnými dokladmi :Dohodou o urovnaní zo dňa 28.08.2013, výpisom z obchodného registra odporcu,
mzdovými listami navrhovateľa, prehľadom o zrazených a odvedených preddavkoch na daň odporcom,
výkazom poistného a príspevkov pre Sociálnu poisťovňu, výkazom preddavkov na poistné pre VZP a
prevodným príkazom o úhrade poistného a dane odporcom za navrhovateľa za august 2013, listom
odporcu doručeným navrhovateľovi 07.04.2014 na zaplatenie zmluvnej pokuty, ako i obsahom celého
spisu tunajšieho súdu č.k. 21Cpr 2/2013, pričom zistil nasledovný skutkový stav:Zo spisu tunajšieho súdu č.k. 21Cpr 2/2013 súd zistil, že navrhovateľ bol na základe Pracovnej zmluvy
zo dňa 07.10.1996 zamestnaný u odporcu od 14.10.1996 ako pracovník pre vonkajšiu údržbu s príjmom
základného platu 550 eur mesačne s možnosťou získania provízie. Listom zo dňa 22.03.2013 odporca
dal v zmysle § 68 ods. 1 písm. b/ Zák. práce navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru z
dôvoduzávažnéhoporušeniapracovnejdisciplínykudňu31.03.2013.Podanímdošlýmsúdu27.05.2013
sa navrhovateľ voči odporcovi v konaní vedenom na tunajšom súde pod č.k. 21Cpr 2/2013 domáhal
určenia neplatnosti Okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 27.03.2013 a žiadal priznať
náhradu mzdy od 09.05.2013 vo výške 1.244,90 eur brutto mesačne. Podaním došlým súdu dňa
19.09.2013 vzal navrhovateľ návrh späť z dôvodu uzavretia s odporcom Dohody o urovnaní zo dňa
28.08.2013, ktorej predmetom bolo mimosúdne vyporiadanie nároku. Uznesením tunajšieho súdu č.k.
21Cpr/2/2013-71 zo dňa 26.09.2013, právoplatným 18.10.2013 súd konanie zastavil a navrhovateľovi
náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že tento trovy nežiadal.
Z Dohody o urovnaní uzavretej podľa § 585 a nasl. Obč. zák. dňa 28.08.2013 súd zistil, že navrhovateľ
bol zamestnancom odporcu, pričom dňa 22.03.2013 došlo k okamžitému skončeniu jeho pracovného
pomeru. K uzavretiu dohody medzi zmluvnými stranami v dôsledku nezhôd v spore č.k. 21Cpr 2/2013.
V zmysle čl. II bolo predmetom dohody urovnanie všetkých sporov tým, že odporca sa zaviazal vyplatiť
navrhovateľovi najneskôr dňa 10.09.2013 odstupné v celkovej výške 7.739,44 eur predstavujúcej 8-
násobok priemerného mesačného zárobku navrhovateľa za rozhodné obdobie. Podľa čl. II bod 2 sa
navrhovateľ zaviazal v deň podpisu Dohody odovzdať odporcovi písomné späťvzatie návrhu č.k. 21Cpr
2/2013. Podľa čl. II bodu 5 sa zmluvné strany zaviazali, že po podpise Dohody nebudú voči sebe
uplatňovať žiadne finančné, majetkové, nemajetkové, osobnostné či iné nároky, ani nepodajú voči sebe
žiaden návrh na súd či trestné oznámenie.
V zmysle čl. III sa zmluvné strany dohodli na zmluvnej pokute ako paušálnej náhrade škody v prípade
nedodržania podmienok podľa čl. II. V zmysle čl. III bod 3 Dohody sa účastníci dohodli na zmluvnej
pokute 10.000 eur v prípade porušenia čl. II ods. 5 a zmluvnej pokute 1.000 eur v prípade porušenia čl.
IV ods. 1,2./zachovávať mlčanlivosť o obsahu Dohody/.Podľa čl. VI Dohody zmluvné strany prehlásili,
že Dohodou si vysporiadali všetky a akékoľvek vzájomné vzťahy.
Z výpovede právneho zástupcu navrhovateľa súd zistil, že účastníci konania uzatvorili dňa 28.08.2013
Dohodu o urovnaní, predmetom ktorej bolo urovnanie všetkých sporov medzi nimi do tohto okamihu
vzniknutých. Odporca v rozpore s Dohodou nevyplatil navrhovateľovi celú dohodnutú sumu 7.739,44
eur, ale len 5.357,92 eur s odôvodnením jeho povinnosti zaplatiť z dohodnutej sumy poistné na
sociálne poistenie, preddavky na zdravotné poistenie a preddavok na daň z príjmu. Odporca svojim
konaním smeroval s nesplneniu Dohody a porušeniu povinností, z ktorého dôvodu navrhovateľ podal
na súd žalobu č.k. 21C 86/2013. Zmluvné strany si uzavretím Dohody o urovnaní urovnali všetky svoje
spory, pričom nahradili svoje existujúce záväzky novým záväzkom z Dohody vyplývajúcim. Predmetná
Dohoda definitívne vyriešila medzi navrhovateľom a odporcom spor o neplatnosť skončenia pracovného
pomeru a odporca od navrhovateľa už nemohol požadovať ďalší výkon práce, uzatvorenou Dohodou
účastníci urovnali všetky spory, konkrétne v konaní č.k. 21Cpr 2/2013.Záväzok odporcu z Dohody nie
je možné inak vyložiť ako pracovnú činnosť a dohodnutú sumu ako príjem navrhovateľa, ktorý podlieha
povinnosti zaplatiť z dohodnutej sumy poistné na sociálne poistenie, preddavky na zdravotné poistenie
a preddavok na daň z príjmu. Z právneho vzťahu vyplývajúceho z predmetnej Dohody o urovnaní
nevznikol odporcovi žiaden záväzok voči tretím osobám, t.j. Sociálnej poisťovni, Zdravotnej poisťovni,
preto povinnosťou odporcu bolo celú sumu vyplatiť výlučne navrhovateľovi. V Dohode sa zaviazal
odporca vyplatiť navrhovateľovi odstupné 7.739,44 eur, teda strany súhlasili, že táto suma je konečná
a nebude sa znižovať.
Ako ďalej právny zástupca navrhovateľa uviedol, suma 7.739,44 eur nepredstavovala náhradu
mzdy plynúcu z neplatného skončenia pracovného pomeru, jednalo sa len o špecifikáciu uľahčenia
komunikácie medzi účastníkmi a označenie tejto sumy. Predmetnú sumu 7.739,44 eur nie je možné
ponímať ako príjem zo závislej činnosti, nakoľko nespĺňa § 3 Zák. o sociálnom poistení, ale predstavuje
peňažnú sumu z iného právneho dôvodu ako z výkonu zárobkovej činnosti navrhovateľa
u odporcu.
Dohodu o urovnaní je potrebné odlišovať od inštitútu dohody v zmysle § 32 Zák. práce, jedná sa preto
o občianskoprávny vzťah, z ktorého nie je možné vyvodzovať práva a povinnosti podľa Zák. práce.
Preto je neprípustné meniť obsah právneho vzťahu medzi účastníkmi konania založenými Dohodou o
urovnaní podľa § 585 Obč. zák. Aj napriek tomu, že v Dohode bola suma 7.739,44 eur charakterizovanáako odstupné, tento termín nemal charakter odstupného v zmysle Zák. práce. Účastníci konania ani
nemali vôľu vyplatiť odstupné zhodné s jeho jazykovým vyjadrením, preto ich vôľu je potrebné vykladať
v súlade s § 35 ods. 2 Obč. zák., a to slovným spojením „vyplatí v celkovej výške“. Odporca z
navrhovateľovi neznámych dôvodov plnenie, ktoré mal navrhovateľovi poskytnúť, posúdil nesprávne
ako odstupné v zmysle Zák. práce. Hlavným účelom poskytovania odstupného je určitá satisfakcia
poskytnutá zamestnancovi zamestnávateľom za to, že pracovný pomer končí skôr, ako účastníci
pôvodne v pracovnej zmluve predpokladali a že toto skončenie spočíva nie v osobe zamestnanca,
ale zamestnávateľa. Medzi účastníkmi konania došlo k skončeniu pracovného pomeru navrhovateľa
u odporcu z dôvodu hospodárskych problémov odporcu. Uzatvorenie Dohody o urovnaní nemôže byť
predmetom pracovnoprávneho vzťahu, nakoľko v súlade s § 18 Zák. práce majú pracovnoprávne
predpisy zásadne kogentnú povahu a účastníci pracovnoprávnych vzťahov môžu uzatvárať zmluvy /
dohody/ len s ohľadom na typy zmlúv súvisiace s pracovnoprávnymi predpismi .
Pracovnoprávny vzťah navrhovateľa u odporcu skončil 22.03.2013, od tejto doby navrhovateľovi ako
zamestnancovi nemohol vzniknúť nárok na akékoľvek peňažné plnenie od odporcu ako zamestnávateľa,
pričom výnimkou by bol len prípad rozhodnutia súdu o neplatnosti skončenia pracovného pomeru
a zaviaže zamestnávateľa k náhrade mzdy. Samotná náhrada mzdy je počítaná z hrubej mzdy v
rozhodnom období z dôvodu, že pracovný pomer trvá a zamestnávateľ má povinnosť zamestnanca
ďalej zamestnávať, platiť za neho odvody, dane. Odporca nikdy nespochybňoval výšku sumy, ktorú sa
zaviazal podľa Dohody navrhovateľovi vyplatiť, až následne po úhrade časti tejto sumy a navrhovateľ
žiadal vyplatiť zvyšok, tvrdil o jeho povinnosti odviesť povinné odvody a preddavok na daň z príjmov
fyzickej osoby. Ak by mal odporca odviesť zo sumy povinné odvody, občianskoprávny vzťah medzi
účastníkmi konania by bol transformovaný na pracovnoprávny, čím by v konečnom dôsledku odporca
uznal neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Čo sa týka výplatnej pásky navrhovateľa s vyčíslením povinných odvodov, keďže nedošlo k výkonu
práce navrhovateľom ako zamestnancom, odporca mu poskytol mzdu, teda nesprávne sumu 5.357,92
eur vyplatenú navrhovateľovi považoval ako mzdu, čím porušil zákon.
Právny zástupca navrhovateľa poukázal i na skutočnosť, že odporca A.. S. N. pred podpisom Dohody o
urovnaní neudelil plnomocenstvo na uzatváranie pracovnoprávnych vzťahov, ale na Dohodu o urovnaní
podľa Obč. zák.
K vzájomnému návrhu odporcu o zaplatenie sumy 2.381 eur právny zástupca navrhovateľa uviedol,
že odporca si napriek exaktnému zakotveniu výšky zmluvnej pokuty v čl. III ods. 3 Dohody uplatnil
voči navrhovateľovi zmluvnú pokutu v odlišnej výške a keďže odporca si nesplnil povinnosť z Dohody
vyplatiť navrhovateľovi celú výšku sumy 7.739,44 eur, bol navrhovateľ nútený podať návrh na súd.
K e-mailovému vyjadreniu auditorskej spoločnosti Rodl & Partners Advokáti, s.r.o. založenú do spisu
odporcom, právny zástupca navrhovateľa uviedol, že auditorská spoločnosť na sumu 7.739,44 eur
nesprávne nahliadala ako na odstupné , čím nesprávne vyvodila vo veci povinných odvodov nesprávne
závery. Vychádzala výhradne z Dohody o urovnaní bez prihliadnutia spôsobu skončenia pracovného
pomeru navrhovateľa u odporcu. Daný článok objasňuje odvodové povinnosti zamestnávateľa v prípade
poskytnutia náhrady mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru.
Z výpovede právneho zástupcu odporcu súd zistil, že autorom Dohody o urovnaní zo dňa 28.08.2013
bola advokátska kancelária Kanisová & Kanis, s.r.o., pričom navrhovateľ podpísal znenie Dohody tak,
ako mu bolo predložené bez toho, aby sa hovorilo o povinnosti odporcu vyplatiť mu sumu 7.739,44 eur
bruttoalebonetto.Poukázalnaskutočnosť,žezanavrhovateľaodviedolpovinnéodvodyapreddavokna
daň z príjmu z predmetnej sumy odstupného, čo preukazoval mzdovým listom navrhovateľa, prehľadom
o zrazených a odvedených preddavkoch na daň, výkazom poistného a príspevkov pre Sociálnu
poisťovňu, výkazom preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie pre VZP a prevodným
príkazom o úhrade všetkého poistného a dane zamestnávateľa - odporcu.
Odvody boli vypočítané a odvedené podľa Zák. č. 580/2004 Z.z. o sociálnom poistení pri výške odvodu
4% v sume 157,20 eur; podľa Zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení t.j. nemocenské 1,4% v
sume 99,43 eur, dôchodkové 4% v sume 284,15 eur, invalidné 3% v sume 213,10 eur, poistenie v
nezamestnanosti 1% v sume 71,02 eur, teda odvody celkovo 824,90 eur.
Vzájomným návrhom si odporca voči navrhovateľovi uplatnil zaplatenie sumy 2.381 eur titulom zmluvnej
pokuty podľa čl. III ods. 3 Dohody o urovnaní, nakoľko navrhovateľ porušil čl. II ods. 5 Dohody, ktorým
sa zaviazal nepodať žiaden návrh na súd pod sankciou zmluvnej pokuty. Z dôvodu, že dňa 24.09.2013
podal na súd tento návrh č.k. 21C 86/2014, dopustil sa porušenia čl. III ods. 5 Dohody, v dôsledku čoho
si odporca uplatnil prostredníctvom písomnej žiadosti zo dňa 03.04.2014 zaplatenie 2.381 eur.Z prehľadu o zrazených a odvedených preddavkoch na daň podľa zák. č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov
súd zistil, že odporca za august 2013 odviedol za navrhovateľa odvody na sociálne poistenie, zdravotné
poistenie, preddavky na daň 2.381,52 eur.
Z výkazu poistného a príspevkov súd zistil, že za navrhovateľa odporca odviedol poistné a príspevky k
úhrade zúčtované v septembri 2013 vo výške 2.462,84 eur.
Podľa § 585 ods. 1 Obč. zák., dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné
alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na
ktoré účastník nemohol pomýšľať.
Podľa § 585 ods. 2 Obč. zák., ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o
urovnaní uzavrieť písomne; to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku.
Podľa § 585 ods. 3 Obč. zák., doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.
Podľa § 586 ods. 1 Obč. zák., omyl o tom, čo je medzi stranami sporné alebo pochybné, nespôsobuje
neplatnosť dohody o urovnaní. Ak však omyl bol vyvolaný ľsťou jednej strany, môže sa druhá strana
neplatnosti dovolať.
Podľa § 76 ods. 5 Zák. práce, odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru
v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ
nedohodne s uvoľňovaným zamestnancom na výplate odstupného inak.
Podľa § 544 ods. 1 Obč. zák.,, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikla škoda.
Podľa judikátu NS ČR č. 32Cdo 815/07, ak zmluvnou pokutou nebolo zabezpečované plnenie určitej
zmluvnej povinnosti, ale využitie práva, je toto dojednanie neplatné.
Podľa § 39 Obč. zák., neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 97 ods. 1 O.s.p., odporca môže uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi i vzájomným návrhom.
Podľa § 98 O.s.p., vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju
pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ.
Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.
Urovnanie je dohoda, ktorou strany riešia vzájomnú spornosť alebo pochybnosť vzťahujúcu sa na
ich záväzok tým, že vzájomné práva a povinnosti upravia a nahradia novými. Doterajší záväzok tak
zaniká a je nahradený novým záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania. Predmetom urovnania môže byť
každý záväzok, ktorého niektorý prvok alebo stránka je sporná alebo pochybná. Urovnaním sa zo
záväzkového vzťahu odstraňuje to, čo je medzi účastníkmi sporné a pochybné. Podľa judikátu NS R
145/1951, podstatný omyl v tom, čo účastníci urovnania považovali pri jeho uzavieraní za nepochybné,
robí urovnanie neplatným.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že na tunajšom súde bolo od 27.05.2013 vedené
konanie o určenie neplatnosti Okamžitého skončenia pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu zo
dňa 27.03.2013 a o náhradu mzdy, ktoré konanie bolo vedené pod č.k. 21Cpr 2/2013. Dňa 28.08.2013
bola medzi účastníkmi konania uzatvorená Dohoda o urovnaní v zmysle § 585 a nasl. Obč. zák.
vypracovaná právnym zástupcom navrhovateľa, na základe ktorej z dôvodu nezhôd v spore č.k. 21Cpr
2/2013 účastníci konania urovnali svoj pracovnoprávny vzťah tak, že odporca sa zaviazal vyplatiť v
zmysle čl. II bod 2 Dohody navrhovateľovi odstupné vo výške 7.739,44 eur ako 8-násobok priemerného
mesačného zárobku za rozhodné obdobie a navrhovateľ sa zaviazal vziať žalobu č.k. 21Cpr 2/2012
späť. Z dôvodu, že odporca ako zamestnávateľ vyplatil navrhovateľovi sumu 5375,92 eur ako sumu
odstupného vo výške 7.739,44 eur brutto, čo vyplýva aj zo mzdového listu navrhovateľa za mesiacaugust 2013 do 10.09.2013, navrhovateľ vzal dňa 19.09.2013 návrh č.k. 21Cpr 2/2013 späť práve z
dôvodu mimosúdnej dohody s odporcom, v dôsledku čoho bolo konanie č.k. 21Cpr 2/2013 zastavené
uznesením zo dňa 26.09.2013, právoplatným 18.10.2013. Ako mal súd z vykonaného dokazovania
preukázané, predmetom záväzku odporcu voči navrhovateľovi v zmysle Dohody o urovnaní zo dňa
28.08.2013bolovyplatenie8-mesačnéhoodstupného,ktorúpovinnosťsiodporcaajsplnildo10.09.2013
a vyplatil navrhovateľovi odstupné vo výške 5.375,92 eur ako sumy netto z dohodnutého odstupného
7.739,44 eur. Vyplatenie sumy v takejto výške spočiatku navrhovateľ vôbec nenamietal, nepožadoval
od odporcu vyplatenie zvyšnej časti 2.381,52 eur, dokonca sám spokojný dňa 19.09.2013 vzal žalobu o
neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru u odporcu vzal späť a voči uzneseniu o zastavení
konania sa neodvolal. Je zvláštne, že až po späťvzatí žaloby podal v tomto konaní č.k. 21C 86/2013
novú žalobu o zaplatenie rozdielu sumy 7.739,44 eur, hoci predtým bol spokojný.
Ako mal súd ďalej preukázané a čo nebolo medzi účastníkmi ani sporné, odporca za navrhovateľa
zo sumy 7.739,44 eur predstavujúceho odstupné odviedol odvody do sociálnej poisťovne, zdravotnej
poisťovne, preddavok na daň v celkovej výške 2.381,52 eur, teda z tohto dôvodu navrhovateľovi
ani nevyplatil dohodnutú sumu odstupného v netto. Ako vyplýva z predmetnej Dohody o urovnaní,
dohodnutá suma 7.739,44 eur mala predstavovať 8-mesačné odstupné ako kompenzáciu príjmu
zamestnanca - navrhovateľa za obdobie odo dňa obdržania okamžitého skončenia pracovného pomeru
od odporcu až do momentu uzavretia Dohody. Podľa Zák. č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, Zák. č.
580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a Zák. č. 295/2003 Z.z. o dani z príjmov vzniká zamestnávateľovi
povinnosť odviesť z priznanej náhrady mzdy, ako i odstupného povinnosť odviesť poistné na sociálne
poistenie, preddavok na zdravotné poistenie, preddavok na daň z príjmu. Zákon o sociálnom poistení
rozlišuje, či o neplatnosti skončenia pracovného pomeru rozhodol súd alebo došlo k mimosúdnej
dohode, pričom na prejednávanú vec sa vzťahuje § 139b Zák. č. 461/2003 z.z. o sociálnom poistení,
ktorý sa uplatňuje v prípade, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa už netrvá. Vtedy
sa poskytnutá náhrada mzdy, príp. odstupné považuje za príjem po zániku povinného sociálneho
poistenia a vymeriavací základ sa určuje podľa § 139b Zák. č. 461/2003 Z.z., kedy je vymeriavacím
základom pomerná časť tohto príjmu pripadajúca na každý kalendárny mesiac trvania poistenia v
poslednom kalendárnom roku, čo sa uplatňuje aj u zdravotného poistenia. Keďže je nepochybné, že
odstupné podlieha odvodovej a daňovej povinnosti, bolo povinnosťou odporcu ako zamestnávateľa aj
v zmysle Dohody o urovnaní, ktorej predmetom bola úprava ich pracovnoprávnych vzťahov, vykonať
odvody tak, ako učinil. Vzhľadom na skutočnosť, že aj Dohodu o urovnaní uzavretú podľa § 585
Obč. zák. podľa občianskoprávnych predpisov je potrebné chápať a vysvetľovať v kontexte vôle oboch
účastníkov tak, že ňou chceli upraviť ich pracovnoprávny vzťah z neplatného skončenia pracovného
pomeru a náhrady mzdy, je vylúčené, aby sa touto Dohodou upravil vznik nového právneho vzťahu
občianskoprávneho a odporca by bol zaviazaný bez akéhokoľvek právneho titulu na plnenie sumy
7.739,44 eur navrhovateľovi. K námietke zástupcu navrhovateľa o skutočnosti, že A.. N. nemal
splnomocnenie od odporcu na uzatváranie pracovnoprávnych vzťahov s navrhovateľom, ale výlučne
na uzavretie dohody o urovnaní, súd vyhodnotil ako nedôvodnú vzhľadom na skutočnosť, že predsa
predmetom dohody o urovnaní boli a mohli byť aj dojednávanie vyriešenia vzťahov vyplývajúcich
z pracovnoprávneho vzťahu medzi účastníkmi konania. Vzhľadom na skutočnosť, že odporca mal
povinnosť odvodovú za bývalého zamestnanca - navrhovateľa z poskytnutej sumy odstupného, v
dôsledku čoho vyplatil navrhovateľovi správne dohodnutú sumu odstupného v netto príjme po vykonaní
zrážok a odvodov, súd nárok navrhovateľa vyhodnotil ako nedôvodný a preto ho v zmysle § 585 ods.
1,2,3; § 586 ods. 1 Obč. zák.; § 76 ods. 5 Zák. práce ako nedôvodný zamietol.
Čo sa týka námietky započítania sumy 2381 eur vznesenej odporcom z titulu uplatňovanej zmluvnej
pokuty v zmysle čl. III bod 3 Dohody o urovnaní z dôvodu, že navrhovateľ porušil povinnosť z Dohody
nepodať voči odporcovi žiaden návrh na súd, súd toto ustanovenie Dohody vyhodnotil aj s poukazom na
judikát NS ČR 32Cdo 815/07 za absolútne neplatné v zmysle § 39 Obč. zák., nakoľko zmluvná pokuta
predstavuje sankciu za porušenie nejakej právnej povinnosti, ale nie za obmedzenie prejavu vôle druhej
zmluvnej strany. Takéto obmedzenie by bolo v rozpore so zákonom, preto súd námietku započítania
vyhodnotil za nedôvodnú.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní úspešnému odporcovi priznal
ich náhradu predstavujúcu súdny poplatok za odpor 142,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške
655,18 eur vypočítaných v zmysle Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. nasledovne : 5 úkonov á 101,25
eur /1. prevzatie, príprava pojednávania; 2. písomné podanie na súd - odpor; 3. účasť na pojednávanídňa 06.05.2014; 4. účasť na pojednávaní dňa 20.06.2014; 5. účasť na pojednávaní dňa 24.09.2014/ +
2x7,81 eur režijný paušál; 3x8,04 eur režijný paušál; + 20%DPH vo výške 109,19 eur.
Súd odporcovi nepriznal náhradu za 1. písomné podanie na súd , nakoľko sa jednalo len o návrhy na
doplnenie dokazovania, nie podanie vo veci samej a rovnako nepriznal ani nárok náhrady za stratu času
78,06 eur, nakoľko sídlo advokáta odporcu je v obvode Bratislava a je irelevantné, v ktorom konkrétnom
obvode.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne,
v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p./
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým ,že
a/ v konaní došlo k vadám podľa § 221 ods. 1 O.s.p.
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnu-
tie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a O.s.p./
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.