Rozsudok – Trestné činy proti mieru ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. december 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/169/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6816010080
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6816010080.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr.
Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, na verejnom zasadnutí dňa 19. decembra 2018, prejednal
odvolanie obžalovaného F. Z., proti rozsudku Okresného súdu Revúca z 12.09.2018 sp.zn. 1T/17/2016
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok okresného súdu vo výroku o treste
a spôsobe jeho výkonu.

Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného F. Z., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom
F., O. XXXX/X o d s u d z u j e podľa § 423 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest
odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne o d k a d
á s tým, že podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určuje skúšobnú dobu na 1 (jeden) rok.

V ostatných častiach ostáva rozsudok okresného súdu nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného F. Z. za vinného z pokračovacieho
zločinu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. a) Tr. zák. účinného do
31.12.2015, a to tak, ako je to uvedené pod bodmi 1/ až 3/ napadnutého rozsudku.
Za to ho odsúdil podľa § 423 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo
výmere 15 mesiacov a podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon trestu podmienečne odložil s tým, že
podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu na tri roky.
Naproti tomu podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodil spod obžaloby obžalovaného pre skutok
kvalifikovaný ako zločin podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424 ods. 1,
ods. 3 písm. b) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť spôsobom bližšie popísaným v napadnutom rozsudku,
pretože tento skutok nie je trestným činom.
Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný v časti, v ktorej bol
uznaný za vinného a odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody. Vyslovil názor, že súd prvého
stupňa nepostupoval zákonne, pokiaľ ho spod obžaloby neoslobodil v celom rozsahu a preto sa domáhal
takéhoto postupu od odvolacieho súdu samotného, resp. uloženia povinnosti prvostupňovému súdu
odvolacím súdom.
Argumentoval tým, že súd prvého stupňa videl hanobenie v pobadaní k zákazu činnosti maďarskej
politickej strany, ktorej samotné pobádanie voči zákazu svojej politickej strany však spod obžaloby
oslobodil, pretože to nie je trestné, súčasne cudziu politickú stranu na našom území nepovoľuje osobitný
zákon a v neposlednom rade pobádanie nie je znakom skutkovej vety hanobenia.

Súd prvého stupňa objektívnu stránku skutkovej podstaty hanobenia premostil na objektívnu stránku
skutkovej podstaty podnecovania.
Pre naplnenie uvedenej skutkovej podstaty trestného činu sa vyžaduje úmyselné konanie, pritom táto
úmyselná stránka trestného činu musí byť zjavne preukázaná vykonaným dokazovaním. Pokiaľ súd
prvého stupňa pri skutkoch 1/,2/,3/ videl v jeho konaní páchanie hanobenia tým, že pobádal, resp.
podnecoval k zákazu činnosti maďarských strán na Slovensku, aj keď tento skutok vo výrokovej časti
oslobodil, pretože nie je trestný, ako aj v tom, že podnecoval proti právam cigánskeho etnika na nároky
podpory a dôchodkov, čo ale nekorešponduje ani so skutkovou vetou skutku hanobenia.
Podľa jeho názoru predmetné skutkové vety nezodpovedajú skutočnosti a ich znením nebola naplnená
skutková podstata trestného činu, pod ktorý bolo toto konanie podradené. Je zrejmé, že nebol
preukázaný v jeho konaní úmysel, tento znak nebol ani len predmetom dokazovania, a to ani v
poslednom konaní na súde prvého stupňa. Je zrejmé, že súd vychádzal zo stanoviska Slovenského
národného strediska pre ľudské práva z 28.08.2015, ktorý aj podľa Najvyššieho súdu SR nie je zákonným
dôkazom k ničomu, naopak, je zákonom nedovolenou súčasťou spisu. Úsudok súdu a prokurátora o
údajnom úmyselnom spáchaní skutku nie je dôkazom, na to by museli byť produkované dôkazy, z ktorých
by bolo možné vyvodiť tento záver.
Opakovane poukazuje na to, že jeho posudzované výroky sledovali prezentovanie jeho názoru ku
konštruktívneho riešeniu otázky vo vzťahu k osobám zneužívajúcim systém, kumulujúcich sa vo
veľkom množstve, väčšinou v porovnaní s ostatným zložením obyvateľstva v cigánskom etniku, ktoré
prezentovanie informácií mu zaručuje Ústava SR. V ďalšej časti poukazuje na výroky M.. F. T., keď jeho
výroky boli nepomerne ostrejšími a tvrdšími výrokmi na margo rómskych občanov a ich rodín, pritom
konanie proti nemu bolo uznesením KR PZ v Banskej Bystrici, odboru kriminálnej polície Banská Bystrica
zo 17.02.2016 sp.zn. KRP-5/1-VYS-BB/2016, zastavené, hoci v uvedenom prejave nabáda M.. T. na
obmedzenie rodinných prídavkov iba z dôvodov etnicity a na zastavenie populačného rastu Rómov,
čo už nesúvisí ani tak s otázkou hanobenia, ale podnecovania na genocídu, pretože ak nezastavíme
populačný rast, tak tu máme o 10 rokov problém a tých miliónov Rómov sa pohne, čo cituje z prejavu
menovaného.
V závere konštatuje, že sa aktívne zaujíma o politické a spoločenské dianie a dovolil si vysloviť názor,
že predmetné trestné konanie má povahu ideologického konštruktu v súlade názorov zahraničných
mimovládnych a neziskových organizácií, podieľajúcich sa na rozklade nášho štátu a je potrebné
vykázať nejaké postihy. Keďže to evidentne nešlo s premiérom Slovenskej republiky, tak je stíhaný
radový občan.
V posudzovanej trestnosti konania občanov nemôže mať politicko-ideologický rámec, ale musí
vychádzať zo zákona, a to hmotnoprávnych predpokladov, ako aj procesnoprávnych podmienok
konania.
Krajský súd na základe odvolania obžalovaného preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť
a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku a správnosť konania, ktoré predchádzalo
napadnutému rozsudku, s prihliadnutím na chyby, ktoré odvolaním neboli vytýkané a zistil, že odvolanie
obžalovaného v otázke viny vrátane právneho posúdenia skutkov nie je dôvodné, odvolací súd zistil
len čiastočné pochybenie, a to vo výroku o treste, v ktorej časti napadnutý rozsudok zrušil a rozhodol
v zmysle výrokovej časti tohto rozsudku.
Treba uviesť, že okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazné prostriedky
v záujme ustálenia skutočného stavu veci, a to pri plnom rešpektovaní základných zásad trestného
konania pri vykonávaní dôkazov, a to potom, čo bol predchádzajúci rozsudok Krajského súdu Banská
Bystrica z 01.02.2017 a rozsudok Okresného súdu Revúca z 05.10.2016 zrušený rozsudok Najvyššieho
súdu SR z 01.03.2018 sp.zn. 5Tdo/51/2017 preto, že bolo zistené porušenie zákona v neprospech
obžalovaného, a to v ust. § 424 ods. 1,3 písm. b) Tr. zák. účinného do 31.12.2015. V dôsledku toho teda
bol zrušený rozsudok tak krajského súdu, ako aj okresný súdu a vec bola prikázaná na nové prejednanie
a rozhodnutie súdu prvého stupňa. V uvedenom rozsudku dovolací Najvyšší súd SR podrobne zhodnotil
z právneho hľadiska pohľad na jednotlivé skutky v zmysle obžaloby ako aj napadnutého rozsudku
dovolaním tak u okresného súdu, ako aj krajského súdu, pritom v zúženom slova zmysle naznačil
možnosť právneho posúdenia jednotlivých skutkov a to tak, ako ich rešpektoval v napadnutom rozsudku
prvostupňový súd, teda v troch čiastkových konaniach pokračovacieho trestného činu podľa § 423 ods.
1 písm. a) Tr. zák. účinného do 31.12.2015, za účinnosti ktorého boli skutky spáchané. Naproti tomu
jeden zo skutkov z 11.08.2015 vyhodnotil tak, že v skutočnosti nejde o trestný čin, v dôsledku čoho
súd prvého stupňa obžalovaného podľa § 285 písm. b) Tr. por. spod obžaloby okresného prokurátora
oslobodil, pretože predmetný skutok nie je trestným činom.

Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa boli teda rešpektované právne názory v zmysle rozsudku
dovolacieho konania, a to z pohľadu skutkových a právnych záverov ohľadom jednotlivých čiastkových
skutkov.
Neobstojí teda argumentácia obžalovaného v zmysle dôvodov odvolania o nepreukázateľnosti alebo
nenaplnení znakov ktoréhokoľvek trestného činu konaním obžalovaného aj pri skutkoch, kde nebol
oslobodený spod obžaloby, naopak, bol uznaný za vinného podľa právneho posúdenia v zmysle názoru
Najvyššieho súdu SR pri troch čiastkových skutkoch.
Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa rešpektoval právny názor Najvyššieho súdu SR v časti uznanej
viny u obžalovaného napadnutým rozsudkom, ani odvolací súd v tomto smere nemal väčší manévrovací
priestor, považuje napadnutý rozsudok v tejto časti za zákonný.
Naproti tomu odvolací súd zistil pochybenie vo výroku o treste napadnutého rozsudku, preto v tejto časti
zrušil rozsudok okresného súdu a rozhodol sám v zmysle výrokovej časti tohto rozsudku. Pri rozhodovaní
o druhu a výmere trestu odvolací súd prihliadol na všetky významné skutočnosti v zmysle ust. § 34
ods. 1,4 Tr. zák., ako aj na možnosť nápravy, resp. individuálnu a generálnu prevenciu, ktorú plní trest
a dospel k záveru, že pri konštatovaní, že u obžalovaného sa pozerá, akoby odsúdený nebol, hoci má
sklony k páchaniu trestnej činnosti, bral v úvahu rovnováhu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, resp.
ich dej, neexistenciu a v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák. ukladal trest v základnej sadzbe ust. § 423 ods. 1
Tr. zák., berúc v úvahu aj menej závažné formy a následky spáchania trestnej činnosti, pritom dospel
k záveru, že uloženie trestu na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby vrátane pohľadu
jeho podmienečného odkladu a určenia skúšobnej doby, môže byť splnený zákonom sledovaný účel
individuálnej i generálnej prevencie.
Vzhľadom k tomu odvolací súd rozhodol o treste tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 2. 5. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.