Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 11, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/26/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114204947
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8114204947.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr.AntónieKandravejaJUDr.EliškyWagshalovejvsporežalobcu:V..N.D.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
C., D. D. XXX, proti žalovanému: H. Q., V.: XXXXXXXX, so sídlom D. N. XXX, o odstránenie chybne
dodaného zábradlia a vrátenie zaplatenej čiastky 3.000,- Eur a ostatných nákladov v čiastke 350,- Eur,
o odvolaní žalovaného takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I., II., IV. a V..

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.236 Eur

a zároveň ho zaviazal odstrániť na vlastné náklady zábradlie ním osadené na rodinnom dome žalobcu v
lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá, pričom
vo vzťahu k výroku I. súd prvej inštancie vyslovil, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu
34 % a vo vzťahu k výroku II. žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil tento skutkový stav: „Odberateľ V.. N. D. (žalobca) si
u dodávateľa H. Q. (žalovaný) objednal výrobu, dodávku a montáž kovového zábradlia s prevedením a
finálnou úpravou v bielej farbe, v rozsahu podľa dohody a zamerania na X balkóny s dohodnutou cenou

2.600,- Eur bez DPH a bez konečnej úpravy, čo vyplýva z objednávkového listu. Objednávkový list je
z dátumu X.X.XXXX. Z príjmového pokladničného dokladu z rovnakého dátumu X.X.XXXX vyplýva, že
žalobca zaplatil žalovanému zálohu 1.000,- Eur. Príjmový pokladničný doklad je podpísaný príjemcom.
Z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 4.11.2011 vyplýva, že žalobca uhradil žalovanému sumu
886,- Eur ako doplatok zábradlia, kde sa opäť nachádza podpis príjemcu. Z príjmového pokladničného
dokladu zo dňa 4.11.2011 vyplýva, že žalobca započítal doplatok za regály dodané V.. Q. pre firmu Z.
vo výške 1.114,- Eur. Na príjmovom pokladničnom doklade je len podpis žalobcu.

Listom zo dňa 23.3.2012 reklamoval žalobca u žalovaného dodávku zábradlia z dôvodu vyplavovania
hrdze, ktorá znečisťuje nielen zábradlie, ale aj dlažbu, pričom vyzval žalovaného na úhradu sumy 3.000,-
Eur, ako aj nákladov za dovoz a montáž zábradlia 350,- Eur a zároveň na okamžité odstránenie zábradlia
v celom rozsahu.
Reklamáciu zasielal žalobca aj pani Q. mailom zo dňa X.X.XXXX.
Opakovane žalobca reklamoval dodávku zábradlia aj listom zo dňa 15.1.2013 predtým, ako sa nároku
začal domáhať podaním žaloby na súd.

Žalobca vo výpovedi uviedol, že so spoločnosťou Z. bol v obchodnoprávnom vzťahu, pretože pre pani Q.
dodávali regály na detský textil a tak sa zoznámili. Pri tej príležitosti sa žalovaný ponúkol na vyhotovenie
zábradlia pre žalobcu s cenovou ponukou 2.600,- Eur zahŕňajúcou tak dodávku, ako aj montáž s
materiálom. Suma 2.600,- Eur bola bez farby a náteru. Realizáciu diela vykonával žalovaný, nakoľkožalobca mal vedomosť o tom, že na uvedené má živnosť. Dodatočne sa riešila konečná povrchová
úprava, kde pieskovanie a farbenie vrátane dovozu vyčíslila pani Q. na 365,- Eur. Celkom by cena
zábradlia v konečnej úprave predstavovala 2.965,- Eur. Zábradlie prišiel montovať žalovaný s jedným

pomocníkom, avšak z pohľadu žalobcu neboli vôbec pripravení. Žalobca musel zabezpečovať výstavbu
lešenia, prevoz zábradlia. Po ukončení montáže žalovaný požadoval ešte sumu cca 1.200,- Eur, pričom
žalobca chcel uvedené započítať zápočtom regálov tak, ako to uvádzal v žalobe. Žalobca dal celkom
žalovanému sumu 1.886,- Eur. Vady zábradlia sa začali prejavovať asi po 2, resp. 3 týždňoch tak,
že z miesta spojov sa vyplavovala hrdza, ktorá poškodzovala okolitú dlažbu. Z pohľadu žalobcu bolo

zábradlie urobené veľmi nekvalitne a nebolo nielenže natreté farbou, ale vôbec nebolo pieskované. Na
preukázanie vád diela predložil žalobca fotografie zachycujúce vyplavovanie hrdze.
Žalovaný vo výpovedi uviedol, že záväzkovoprávny vzťah vznikol medzi žalobcom a spoločnosťou
Z.. Medzi týmito subjektami bola dohoda aj o započítaní regálov. Žalovaný údajne o uvedenom mal
vedomosť z dôvodu, že chodieval do C. a kontaktoval sa s pani Q. ako štatutárnou zástupkyňou
spoločnosti Z.. Z pohľadu žalovaného žalobca o uvedenom musel mať vedomosť, pretože medzi

obchodné aktivity spoločnosti Z. s.r.o. patrí aj vykonávanie kováčskych prác. Žalovaný ďalej uviedol, že
striekanie a pieskovanie mal žalobca výslovne odmietnuť, aj keď bol pani Q. upozornený na to, že takto
nemôže prevziať za dielo záruku. Z uvedeného dôvodu sa tieto práce nerobili. Žalovaný nepoprel, že bol
prítomný pri montáži zábradlia. Z pohľadu žalovaného nebolo problém dopraviť a montovať zábradlie
firmou Z. s.r.o., len by to musel žalobca zaplatiť. Na preukázanie ním tvrdených skutočností navrhol

predvolať svedka V.. Z. Q..“

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ustanovení § 631, 632, 644, 645, 648, 457
Občianskehozákonníka,akoaj§52Občianskehozákonníka.Svojezáverysúdprvejinštancieodôvodnil
takto: „ Nová právna úprava Civilný sporový poriadok explicitne zakotvuje doteraz existujúce procesné

princípy v samotnom úvode zákona označenom ako „základné princípy“, kam okrem iného patrí aj v
čl. 6 upravený „princíp rovnosti zbrane“, podľa ktorého strany sporu majú v konaní rovné postavenie
spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany. Na tento princíp nadväzuje princíp kontradiktórnosti. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná
zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jej tvrdenia a z toho dôvodu muselo

byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na
tej zo strán sporu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky.
Ide o tú stranu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že Zmluva o dielo
bola uzavretá medzi žalobcom a iným subjektom, tak na preukázanie ním tvrdených skutočností bolo
potrebné produkovať dôkazy. V spise sa však nachádza objednávkový list, z ktorého je nesporné, kto

je dodávateľom a kto je objednávateľom, pričom ako dodávateľ je uvedený H. Q., D. N. XXX a nie
spoločnosť Z. s.r.o. Y.. Z uvedeného dôvodu súd považoval námietku žalovaného o nedostatku pasívnej
vecnej legitimácie za nepreukázanú. V neposlednom rade aj z príjmových pokladničných dokladov
vyplýva, kto preberal finančné prostriedky od žalobcu. Pokiaľ by bol žalobca v zmluvnom vzťahu so
spoločnosťou Z. s.r.o. Y. v zmysle výpisu z obchodného registra, spoločnosť koná tak, že za spoločnosť

koná a podpisuje konateľ samostatne (V.. Z. Q.) a to tak, že k obchodnému menu spoločnosti pripojí
svoj vlastnoručný podpis. Listinný dôkaz preukazujúci existenciu záväzkovoprávneho vzťahu medzi
žalobcom a spoločnosťou Z. s.r.o. Y. sa v spise vo vzťahu k predmetnej Zmluve o dielo nenachádza.
Za pravdu však súd dal žalovanému vo vzťahu k námietke započítania sumy 1.114,- Eur, ktoré žalobca
žalovanému fyzicky nezaplatil, avšak započítal si to za dodané regály manželke pána Q. do jej predajne.

V zmysle ust. § 580 OZ započítanie je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa
a dlžníka. V danom prípade takýto započítateľný záväzok medzi žalobcom a žalovaným neexistoval,
pretožeajzpokladničnýchdokladovpredloženýchžalovanýmvyplýva,žezáväzokexistovalmedziúplne
odlišnými subjektami ako sú strany sporu v predmetnom konaní, teda medzi právnickými osobami Z.
s.r.o. Y. a S. C. s.r.o..

Dôvodným bolo vyhovieť žalobe v časti o zaplatenie reálne uhradenej ceny diela 1.886,- Eur, kde nárok v
zmysle listinných dôkazov je nepochybný, ako aj nákladov spojených s dopravou a montážou diela, ktoré
napriek záväzku žalovaného zabezpečoval žalobca, a to v sume 350,- Eur tak, ako to žalobca listinnými
dôkazmi preukázal a žalovaný nerozporoval. Spolu je tak žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 2.236,- Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd vyhovel žalobe aj v časti uloženia

povinnosti žalovanému na vlastné náklady odstrániť sporné zábradlie na rodinnom dome žalobcu, kde
žalobca je pripravený splniť svoju vydávaciu povinnosť, avšak aj s poukázaním na charakter diela,
potrebnú odbornosť pri montáži a možnosť prípadného znehodnotenia odstraňovaného zábradlia, súd
považoval za dôvodné uložiť túto povinnosť žalovanému. Vo zvyšku bola žaloba zamietnutá.“3. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodoval samostatne vo vzťahu k samostatne
uplatneným nárokom v zmysle zásady úspechu.

4. Proti výrokom I. a II. a výrokom o trovách konania bolo podané odvolanie zo strany žalovaného
s poukazom na skutočnosť, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutiesúduvychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Odvolanieodôvodniltým,žepodľa
výpisu zo Živnostenského registra je zrejmé, že sa nevenoval kováčstvu a nemal ani zriadenú prevádzku

natútočinnosť,čojepodmienkanavykonávanietejtočinnosti.Vminulostihomalzapísanélenzdôvodu,
že pri otváraní živnostenského oprávnenia si dal zapísať všetky body v rozsahu voľnej živnosti. Z výpisu
živnostenského registra na obchodné meno firmy Z. s.r.o. Y. je zrejmé, že táto firma sa kováčstvom
zaoberala a mala aj zriadenú prevádzku. Z uvedených dôkazov je zrejmé, že p. D. predal regále firmy Z.
s.r.o. Y., a preto, pokiaľ chcel odpočítavať z ceny zábradlia, mohol to urobiť len vo vzťahu k firme Z. s.r.o.
Y.. Je preto nepochybné, že p. D. sa na zábradlí dohodol s firmou Z. s.r.o. Y.. Zároveň, pokiaľ uviedol,

že cenovú kalkuláciu na zábradlie a striekanie mu robila firma Z. s.r.o. Y., klame, že nebol v zmluvnom
vzťahu s firmou Z. s.r.o. Y.. Táto firma navrhla pozinkovanie, ako aj konečnú povrchovú úpravu zábradlia
pre p. D., ktorý to však odmietol z dôvodu, že je to drahé. Poukázal na to, že sa zaoberal stavebníctvom
a nie kovovýrobou, a preto žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zamietol, resp. zrušil
rozhodnutia a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové konanie.

5.Žalobcakpodanémuodvolaniuuviedol,žežalovanýzavádzanielensúd,aleajďalšieinštitúcieaspája
nesúvisiace zmluvné vzťahy medzi ním ako fyzickou osobou a žalovaným, a zároveň zmluvné vzťahy
obchodnej spoločnosti S. s.r.o. so spoločnosťou Z. s.r.o., ktoré však nie sú predmetom uvedeného sporu.
Poukázal na to, že žiadnym spôsobom neuzatváral zmluvu o dodávke zábradlia so spoločnosťou Z.

s.r.o., nakoľko táto v tomto čase dlhovala jeho obchodnej spoločnosti finančné prostriedky, a preto nemal
dôvod si objednávať u tejto spoločnosti akékoľvek služby. Poukázal na to, že objednávku a dohodu
uzavrel s p. Q. na základe jeho ponuky a pokiaľ tento v tomto čase nemal oprávnenie vykonávať takúto
činnosťazavádzalžalobcu,nemôžesatýmtospôsobomzbaviťsvojejzodpovednosti.Rovnakopoukázal
na to, že konečné vyúčtovanie mu priniesol osobne p. Q., kedy dokonca žiadal peniaze aj za to, čo

nebolo urobené. Reklamácia týchto zábradlí bola zasielaná aj na email jeho manželky z dôvodu, že
žalovaný nereagoval na reklamáciu.

6. K vyjadreniu žalobcu žalovaný uviedol, že trvá na tom, že p. D. sa dohodol s firmou Z. Y. s.r.o., pričom
on len od žalobcu prevzal peniaze, nakoľko bol v tom čase v C.. Vyúčtovanie bolo diktované zo strany

pani Q. a napísal to žalovaný a odniesol p. D. osobne, v čom nevidel nič zlého. Poukázal na to, že sa
kováčstvu nevenoval a nikdy nemal v nákladoch materiál na výrobu brán, plotov a zábradlí a zároveň
nevydal žiadnu faktúru na kováčske práce. Skutočným vlastníkom zábradlia bola firma Z. s.r.o. Y., ktorá
ho robila pre p. D. a v tejto veci sa ocitol len preto, že doklad bol napísaný na jeho meno.

7. Vo svojej reakcii k vyjadreniu žalovaného žalobca kategoricky poprel, že by si objednal nejaké práce
vo firme Z. s.r.o. z dôvodov, ktoré už uviedol predtým. Poukázal na existenciu písomnej objednávky od
žalovaného,ktorývlastnoručnedopísaldokolónkydodávateľsvojemeno,pričomostatnéskutočnosti,na
ktoré poukazuje žalovaný nesúvisia s prejednávaným sporom. Pri dohodovaní objednávky bol žalovaný
osobne zamerať zábradlia, predostrel mu svoju ponuku a uzavrel aj písomnú objednávku, a taktiež

sám vo vlastnom mene prebral zálohu na uvedené zábradlie. Rovnako osobne uskutočnil montáž
uvedeného zábradlia a vystavil aj konečné vyúčtovanie. Rovnako osobne prebral aj doplatok. On,
ako osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia, bol pre žalobcu jediným partnerom a
teda dodávateľom zábradlia, nie spoločnosť Z. s.r.o., s ktorou on ako súkromná osoba nemal žiadny
záväzkovoprávny vzťah. V prípade, že si žalovaný zabezpečoval výrobu týchto zábradlí ako časť

dodávky u iného subjektu, nesie za nekvalitný výrobok zodpovednosť on.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2
CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu

predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského
súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie nie
je dôvodné.9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

11. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP) .

12. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku
ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že
premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú,
ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú
v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie,

pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

13. Odvolací súd preskúmal odvolacie námietky uvedeného v odvolaní žalovaného, ktorý namietal v
podstate otázku pasívnej legitimácie v konaní s tým, že záväzkovoprávny vzťah vznikol medzi žalobcom

a spoločnosťou Z. s.r.o. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolacie námietky žalovaného nie sú dôvodné.
Z číslov listu 4 až 6 vyplýva, že odberateľom a dodávateľom zábradlia boli žalobca a žalovaný,
ako to vyplýva z objednávky z 05.08.2011, zároveň rovnaké subjekty sú uvedené aj v príjmovom
pokladničnom doklade, kedy je zrejmé, že žalovaný prijal od žalobcu zálohu na dodávku kovaného
zábradlia, pričom tento príjmový doklad aj podpísal, rovnako aj žalovaný prijal sumu 886 Eur ako

doplatok za vyhotovenie zábradlia. Je nepochybné, že žalobca ako konateľ obchodnej spoločnosti mal
obchodnoprávne vzťahy so spoločnosťou Z. s.r.o., ktorej konateľkou bola manželka žalovaného. Z
listinnýchdôkazov,akoajvýpovedístránsporujevšaknesporné,žeobjednávkazábradliasatýkalaresp.
bola zmluvným vzťahom medzi stranami sporu, teda žalobcom a žalovaným, pričom samotné odvolacie
námietky žalovaného, že tento v čase vystavenia objednávky resp. dodania zábradlia, nemal v predmete

podnikania kováčstvo, odvolací súd nepovažoval za relevantné. Bolo preukázané z obsahu spisu,
že žalovaný má oprávnenie na vykonávanie dokončiavacich stavebných prác pri realizácii exteriérov
a interiérov. Podľa názoru odvolacieho súdu v prípade takto vydaného živnostenského oprávnenia,
nemá odberateľ teda žalobca dôvod nejakým spôsobom sa zaoberať tým, či má dodávateľ v rozsahu
svojho živnostenského oprávnenia dodanie zábradlia, pokiaľ je takéto zábradlie súčasťou exteriéru, čo

v danom prípade bolo splnené. Podľa názoru odvolacieho súdu samotná skutočnosť, či žalovaný má
v predmete podnikania určité práce, na ktoré sa zaviazal, z pohľadu spotrebiteľa nie je rozhodujúca
otázka a tento dôvod nemôže byť dôvodom, ktorý by mal preukazovať dôvodnosť tvrdení žalovaného
o tom, že žalobca si dohodol tento záväzkový vzťah so spoločnosťou Z. s.r.o. Obsah písomných
dôkazov je v rozpore s týmto jeho tvrdením a rovnako, podľa názoru odvolacieho súdu vyznievajú tiež

nepravdepodobne tvrdenia žalovaného o tom, že vypisoval predmetné listinné dôkazy len na základe
telefonických pokynov konateľky spoločnosti Z. s.r.o. Odvolací súd poukazuje na to, že tieto tvrdenia
neboli žalovaným preukázané v konaní, aj keď konateľkou tejto spoločnosti bola jeho manželka. S
poukazom na vyššie uvedené dôvody preto odvolací súd považoval odvolacie námietky žalovaného za
nedôvodné a považoval za právne dôvodné potvrdiť napadnutý rozsudok v napadnutom rozsahu.

14. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na obsah odôvodnenia súdu prvej inštancie, ktorý správne
aplikoval procesný predpis, a to Civilný sporový poriadok. Dokazovanie je základný inštitút civilného
procesu, ktorého záverom je rozhodnutie súdu. V rámci Civilného sporového poriadku je zavedenýprincíp formálnej pravdy, teda formálnou pravdou sa rozumie, že pri svojom rozhodovaní súd vychádza
výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy,
vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu v akom mu vykreslia strany

sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Je kladený dôraz na procesnú diligenciu strán sporu
dôsledkom čoho je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany
sporu. Súd môže len výnimočne súd vykonať aj iné dôkazy ako tie ktoré navrhli strany sporu. Súd prvej
inštancie dôsledne postupoval v rámci princípov na ktorých je založený Civilný sporový poriadok a preto
odvolací súd poukazuje na odôvodnenie súdu prvej inštancie, z ktorého nepochybne vyplývajú dôvody

pre ktoré čiastočne vyhovel podanej žalobe a to práve s poukazom na neunesenie dôkazného bremena
zo strany žalovaného, ktorého zaťažila takáto povinnosť, vzhľadom na jeho obranu, v sporovom konaní
pod následkom ťarchy jeho neúspechu.

15. K odvolacím námietkam odvolateľa ďalej odvolací súd uvádza, že správne sa vyporiadal súd prvej
inštancie s rovnakými námietkami odvolateľa vznesenými v konaní pred súdom prvej inštancie ako to

vyplýva z bodu 32 odôvodnenia, kedy dôkazné bremeno preukázania nedostatku pasívnej legitimácie
zaťažuje žalovaného, ktorý jednoznačne toto neuniesol, pričom súd prvej inštancie ho poučil aj o tom, že
je na jeho ťarchu zabezpečiť účasť svedka na pojednávaní, ktorý mal preukázať jeho námietky. Napriek
tejto skutočnosti účasť tohto svedka nebola zabezpečená, čím neuniesol žalovaný svoje bremeno
dôkazu preukázania svojich tvrdení.

16. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ustanovenia § 396, ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP, keď však odvolací súd prihliadal na skutočnosť, že úspešnému žalobcovi
v odvolacom konaní nevznikli žiadne trovy, preto mu ich nepriznal. Neúspešný odvolateľ nemá nárok
na náhradu trov odvolacieho konania.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 C.s.p., v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).