Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 23, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/48/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617204693
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6617204693.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty

Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcu
Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004, kontaktná
adresa: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Mgr. Michal Sabela, Bajkalská 30, P.O. Box 48, 829 48 Bratislava,
proti žalovanej 1/ Q. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX Q. a žalovanému 2/ M.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, XXX XX Q., o zaplatenie 25.783,63 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 8Csp/96/2017-64 zo dňa 17.07.2017,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. a IV. p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd odvolaním napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť
žalobcovisumu25.783,63Eur,úrokzomeškaniavovýške5%p.a.zosumy26.313,62Eurod01.03.2017
do 25.04.2017, úrok z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 25.463,62 Eur od 26.04.2017 do zaplatenia
do troch dní od právoplatnosti rozsudku tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká povinnosť
druhého žalovaného v rozsahu plnenia (prvý výrok); konanie v časti zaplatenia sumy 58,31 Eur a úroku

z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 58 Eur od 01.03.2017 do zaplatenia a v časti zaplatenia
sumy 850,- Eur, úroku z úveru vo výške 6,59% ročne zo sumy 850,- Eur od 26.04.2017 do zaplatenia,
úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 850,- Eur od 26.04.2017 do zaplatenia zastavil (druhý
výrok); žalobu žalobcu sčasti zaplatenia úroku za úver vo výške 6,59% p.a. zo sumy 24.342,12 Eur
od 01.03.2017 do 25.04.2017, úroku vo výške 6,59% p.a. zo sumy 23.492,12 Eur od 26.04.2017 do
zaplatenia zamietol (tretí výrok) a žalobcovi priznal náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu
v spore (štvrtý výrok).

Z jeho dôvodov vyplýva, že žalobca sa žalobou domáhal od žalovaných 1/ a 2/ (ďalej len „žalovaní“)
zaplatenia istiny vo výške 26.691,94 Eur s príslušenstvom, pričom uviedol, že na základe Zmluvy o
stavebnom sporení č. 2913200 4 01 bola so žalovanými 1/ a 2/ uzatvorená Zmluva o medziúvere a
stavebnom - spotrebiteľskom úvere dňa 21.11.2012 (ďalej len „Úverová zmluva“), v súlade s ktorou
poskytol žalobca žalovanej 1/ - dlžníčke mimoriadny medziúver č. 2913200 1 02 vo výške 25.000,-
Eur. Ručiteľom mimoriadneho medziúveru bol žalovaný 2/. V zmysle čl. II. Úverovej zmluvy sa žalovaní
zaviazalidoprideleniacieľovejsumyzmluvyostavebnomsporenívkladaťnakontostavebnéhosporenia

mesačné vklady vo výške minimálne 33,25 Eur, splácať úroky za poskytnutý medziúver v sadzbe 6,59%
p.a. mesačnými splátkami vo výške 137,30 Eur a súčasne platiť poplatok za poistenie úveru vo výške
10,00 Eur. Jednotlivé splátky boli splatné do 15. dňa v mesiaci. Žalovaní sa dostali do omeškania so
splácaním splátok úveru, preto žalobca oboch žalovaných upomínal a vyzval na doplatenie omeškanýchsplátok. Listom zo dňa 14.12.2016 žalobca upozornil žalovaných, že sú v omeškaní so splátkou po
dobu dlhšiu ako tri mesiace, vyzval žalovaných na doplatenie omeškaných splátok, pričom žalovaných
zároveň informoval, že v prípade nedoplatenia omeškaných splátok má žalobca nárok požadovať

zaplatenie zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti. Žalovaní omeškané splátky nedoplatili,
vyhlásil dňa 19.01.2017 žalobca mimoriadnu splatnosť úveru. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveruvýškadlhužalovanýchpredstavovala26.374,94Eurapozostávalazistinyvovýške24.345,44Eur,
nezaplatených 6,59 % p.a. úrokov za úver vo výške 1.556,50 Eur, nezaplatených poplatkov za poistenie
úveru vo výške 100,00 Eur a nezaplatených ostatných poplatkov vo výške 373,00 Eur. Po vyhlásení

mimoriadnej splatnosti úveru bola pohľadávka žalobcovi čiastočne splnená, a to dňa 07.02.2017 vo
výške 3,32 Eur. Toto čiastočné splnenie bolo započítané na istinu úveru.
Okresný súd vydal dňa 21.04.2017 platobný rozkaz č.k. 8Csp/96/2017-42, proti ktorému žalovaný 2/
podal včas odôvodnený odpor.
Vychádzajúc z ustanovení §52 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č.40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, §1 ods.
1, 2, 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej v texte aj „z.č. 129/2010 Z.z.“), súd

prvej inštancie konštatoval, že žalobca dňa 21.11.2012 uzatvoril so žalovanými Zmluvu o medziúvere
a stavebnom - spotrebiteľskom úvere, v zmysle ktorej poskytol žalovaným ako solidárnym dlžníkom
mimoriadny medziúver č. 2913200 1 02 vo výške 25.000,- Eur, výška mesačného vkladu na účet
stavebného sporenia bola vo výške 33,25 Eur, výška úrokovej sadzby vkladov 1,75 % p.a., úroková
sadzbou úroku z omeškania z omeškaných vkladov vo výške 5% p.a., počet mesačných vkladov

na účet stavebného sporenia 248, úroková sadzba medziúveru fixná na dobu 5 rokov 6,59% p.a.,
konečná splatnosť medziúveru do 30.11.2042. Dňa 19.01.2017 oznámil žalobca žalovanému 1/, že ku
dňu 19.01.2017 nastala mimoriadna splatnosť úveru na základe Zmluvy o úvere, resp. Všeobecných
podmienok stavebného sporenia a úverov pre fyzické osoby, na základe čoho žiadal vrátiť celú dlžnú
sumu vrátane príslušenstva, ktorá k 19.01.2017 predstavovala sumu 26.374,94 Eur. Zmluvu okresný

súd považoval za zmluvu o spotrebiteľskom úvere.
V priebehu konania žalobca zobral žalobu v časti sumy 58,31 Eur, v časti 5% p.a. úroku z omeškania
zo sumy 58,- Eur od 01.03.2017 do zaplatenia, v časti sumy 850 Eur, v časti 6,59% p.a. úroku za úver
zo sumy 850,- Eur od 26.04.2017 do zaplatenia a 5% p.a. úroku z omeškania zo sumy 850,- Eur od
26.04.2017 do zaplatenia, späť. Okresný súd konanie v tejto časti podľa §145 ods. 2 C.s.p. zastavil

(druhý výrok). Predmetom sporu zostalo zaplatenie sumy 25.783,63 Eur spolu s 6,59% p.a. úrokom
za úver zo sumy 24.342,12 Eur od 01.03.2017 do 25.04.2017, s 6,59% p.a. úrokom za úver zo sumy
23.492,12 Eur od 26.04.2017 do zaplatenia s úrokom z omeškania vo výške 5% p.a. zo sumy 26.313,62
Eur od 01.03.2017 do 25.04.2017 a zo sumy 25.463,62 Eur od 26.04.2017 do zaplatenia.
Okresný súd žalobu žalobcu v časti zaplatenia úroku za úver vo výške 6,59% ročne zo sumy 24.342,12

Eur od 01.03.2017 do 25.04.2017, z úroku za úver vo výške 6,59 % ročne zo sumy 23.492,12 Eur od
26.04.2017 do zaplatenia zamietol ako nedôvodnú, pretože podľa ustálenej súdnej praxe (uznesenie
ÚS SR IV. ÚS 476/2012, uznesenie NS SR sp.zn. 4Obo/143/98, rozsudok Krajský súd Žilina sp.zn.
5Co/165/2013, rozsudok Krajský súd Prešov sp.zn. 1Co/30/2012, rozsudok Krajský súd Žilina sp.zn.
sp.zn. 5Co/567/2013) dohodnuté úroky z poskytovaných peňažných prostriedkov patria len do splatnosti

dlhu. Od splatnosti dlhu je dlžník v omeškaní a musí platiť úrok z omeškania. Takýto záver je logický,
pretože z podstaty zmluvného úroku vyplýva, že je odplatou za užívanie finančných prostriedkov,
ktoré sa poskytujú veriteľovi do doby splatnosti. V opačnom prípade by na ťarchu dlžníka (v tomto
prípade spotrebiteľa) dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z pôžičky,
jednak úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi stranami

sporu. V posudzovanom spore došlo dňa 19.01.2017 k mimoriadnej splatnosti úveru, tým k zmene
obsahu záväzku, ktorý vyvolal veriteľ. Veriteľ svojím právnym úkonom vyvolal stav, po ktorom má právo
požadovať okamžite späť celú sumu peňažných prostriedkov a odpadá jeho zmluvné obmedzenie v
dispozícii s peňažnými prostriedkami, ktoré poskytol žalovanej 1/, lebo táto už nemá právo vrátiť ich v
režime výhody dohodnutých splátok. Mimoriadnou splatnosťou úveru zanikli všetky zmluvné dojednania,

bez ohľadu na to, že žalobca Úverovú zmluvu, ktorú sám formuloval a pripravil tak, že zmluvný úrok
nezaniká. Keďže spotrebiteľ už nemá zmluvne dohodnutý dôvod peňažné prostriedky ďalej užívať,
niet dôvodu ani na to, aby veriteľ ďalej inkasoval zmluvné úroky, ktoré mu patrili výhradne za stavu
oprávnenej držby peňažných prostriedkov. Ak po mimoriadnej splatnosti úveru spotrebiteľ mešká s
vrátením peňažných prostriedkov, ide o protiprávny stav, s ktorým sa spájajú výhradne sankcie, nie

odplatnéplnenia,ktorébolizmluvnedohodnutépreprípadoprávnenéhodržaniapeňažnýchprostriedkov
za podmienok spotrebiteľskej úverovej zmluvy.O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle §255 ods. 1 a §262 ods. 1 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) a žalobcovi priznal voči žalovaným nárok na
náhradu trov konania podľa pomeru jeho úspechu.

2. Proti tretiemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby podal v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalobca. Poukázal na §497 a §502 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka. Povinnosť dlžníka
platiť dohodnutý úrok za úver zaniká až úplným vrátením toho, čo dlžník od veriteľa dostal, a teda zánik
povinnosti platiť dohodnutý úrok je viazaný na okamih skutočného vrátenia finančných prostriedkov

veriteľovi. Nárok na veriteľa požadovať úrok za úver až do doby skutočného vrátenia poskytnutých
finančných prostriedkov vyplýva aj z rozhodovacej praxe súdov (napr. uznesenie Krajského súdu
v Košiciach sp.zn. 4Cob/5/2016 zo dňa 30.03.2016, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn.
3Co/143/2015 zo dňa 10.03.2016, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 41Cob/403/2015,
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43Cob/239/2015 zo dňa 28.01.2016, uznesenie
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 14Co/108/2014 zo dňa 25.06.2015 a rozsudok Krajského súdu v

Prešove sp.zn. 9Co/90/2016 zo dňa 09.05.2017). Úrok z omeškania predstavuje sankciu za porušenie
povinnosti, pričom veriteľ je oprávnený požadovať ho popri plnení, na ktoré má nárok, teda úrok z
omeškania nie je náhradou za nárok veriteľa. Sankcia za porušenie záväzku v podobe povinnosti dlžníka
platiť úroky z omeškania nie je a nemôže byť náhradou za plnenie hlavného záväzku, pretože ako
vyplýva zo samotného znenia §517 ods.2 OZ, majú dlžníci v omeškaní platiť úroky z omeškania popri

plnení, na ktoré boli povinní. Nie je teda správny ani názor súdu prvej inštancie, že priznaním zmluvných
úrokov ako aj úrokov z omeškania, by viedlo k neprimeranému zvýhodneniu žalobcu. Skutočnosť, či
žalovaní budú povinní platiť úroky z omeškania, je ovplyvnená iba samotnými žalovanými, a to riadnym
plnením, resp. porušovaním svojich zmluvných povinností.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaných zaviaže zaplatiť žalobcovi

6,59 % p.a. úrok za úver zo sumy 24.342,12 Eur od 01.03.2017 do 25.04.2017 a 6,59% p.a. úrok za
úver zo sumy 23.492,12 Eur od 26.04.2017 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku
s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.

3. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

4. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa §34 C.s.p., preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa
§379C.s.p.zdôvodovvymedzenýchvodvolanípodľa§380ods.1C.s.p.arozsudoksúduprvejinštancie
v napadnutej časti tretieho výroku a v časti závislého štvrtého výroku podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. ako

vecne správny potvrdil.

5. V zmysle §387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu vo veci nie je
dôvodné. Krajský súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, pretože tento
vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil správne a z tohto vyvodil aj

správny právny záver. Rozhodnutie súdu bolo podložené zabezpečenými listinnými dôkazmi.

7. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaných zaplatenia
istiny vo výške 26.691,94 Eur s príslušenstvom. Na základe Zmluvy o stavebnom sporení č. 2913200
4 01 so žalovanými uzatvoril dňa 21.11.2012 Zmluvu o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom

úvere, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej 1/ - dlžníčke mimoriadny medziúver č. 2913200 1
02 vo výške 25.000,- Eur. Žalovaný 2/ bol ručiteľom mimoriadneho medziúveru. Žalobca vyhlásil dňa
19.01.2017 mimoriadnu splatnosť úveru. Ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru bola výška
dlhu žalovaných 26.374,94 Eur a pozostávala z istiny vo výške 24.345,44 Eur, nezaplatených 6,59%
p.a. úrokov za úver vo výške 1.556,50 Eur, nezaplatených poplatkov za poistenie úveru vo výške 100,00

Eur a nezaplatených ostatných poplatkov vo výške 373,00 Eur. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru bola pohľadávka čiastočne plnená - dňa 07.02.2017 vo výške 3,32 Eur; toto čiastočné plnenie
bolo započítané na istinu úveru. Po čiastočnom späťvzatí žaloby okresný súd druhým výrokom rozsudku
konanie v časti zastavil; predmetom sporu zostalo zaplatenie sumy 25.783,63 Eur spolu s 6,59% ročnýmzmluvným úrokom za úver, počítaným zo sumy 24.342,12 Eur od 01.03.2017 do 25.04.2017, 6,59 %
ročným zmluvným úrokom za úver zo sumy 23.492,12 Eur od 26.04.2017 do zaplatenia, s úrokom
z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 26.313,62 Eur od 01.03.2017 do 25.04.2017 a zo sumy

25.463,62 Eur od 26.04.2017 do zaplatenia.

8. Zmluva o mimoriadnom medziúvere č. 2913200 1 02 a stavebnom úvere č. 2913200 4 01,
uzatvorená 21.11.2012 medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou 1/ ako dlžníčkou a žalovaným 2/
ako ručiteľom je špecifickým zmluvným typom, upraveným v zákone č.310/1992 Z.z. o stavebnom

sporení v znení účinnom k 21.11.2012 (ďalej len „zákon o stavebnom sporení“). Stavebným sporením
sa podľa §2 ods. 1 písm. b) uvedeného zákona rozumie aj poskytovanie úverov stavebným sporiteľom
zo zdrojov fondu stavebného sporenia na stavebné účely, uvedené v §11 ods. 1. Svojou podstatou ide
o úverovú zmluvu, na náležitosti ktorej treba aplikovať z dôvodu tzv. absolútneho obchodu ustanovenie
§497 Obchodného zákonníka. Aj keď zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere nie
je zmluvou o spotrebiteľskom úvere (§1 ods. 3 písm. d) zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch, účinného k 21.11.2012), stále ide o spotrebiteľský právny vzťah, podliehajúci aj právnej
úprave §52 a nasl. Občianskeho zákonníka; v prípade dualizmu právnej úpravy tej z nich, ktorá je
pre spotrebiteľa priaznivejšia. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3MCdo/14/2014 z 21.04.2015, v ktorom najvyšší súd uviedol, že
ustanovenie §52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keďbysainakmalipoužiťnormyobchodnéhopráva,savzťahujeajnaprávnevzťahyzaloženépredjeho
účinnosťou. Z uvedeného dôvodu okresný súd správne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách, avšak nesprávne ustálil (s odkazom na §1 ods. 3 z.č.129/2010 Z.z. účinného
ku 21.11.2012), že sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, hoci to žalobca sám uvádza v názve

zmluvyajvčlánkuVIII.bod11zmluvy(č.l.3);totopochybenienezakladádôvodnazmenualebozrušenie
inak správneho záveru okresného súdu v prejednávanom spore.

9. Odvolanie nie je dôvodné.
Žalobca v odvolaní nesúhlasil s tvrdením okresného súdu, že priznaním zmluvných úrokov ako aj úrokov

z omeškania, by viedlo k neprimeranému zvýhodneniu žalobcu. K podstate tejto námietky považuje
krajský súd za potrebné uviesť, že rozhodovacia prax súdov je ustálená v tom, že nemožno priznať
úroky z úveru po jeho zosplatnení, pokiaľ už nastupuje režim platenia úrokov z omeškania, t.j. zákonná
sankciavzákonomstanovenejvýške(napr.ÚSSRsp.zn.IV.ÚS476/2012zodňa18.09.2012;KSPrešov
sp.zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015; KS Žilina sp.zn. 5Co/611/2014 zo dňa 16.12.2014; R59/1998).

Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie
požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Jednorazovým
zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú
o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia. Zmluvným stranám patria len sankcie; na tento účel je
kogentným určujúcim pravidlom §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Úver je odplatným právnym

úkonom, za ktorý možno dohodnúť úroky a možno dohodnúť aj obdobie na užívanie finančných
prostriedkov (úverové obdobie). Zákon umožňuje dodávateľovi na určitú dobu (do splatnosti) podľa
jeho predstav poskytnúť úver a vypýtať si dohodnuté úroky. Od začiatku sa prirodzene sledujú úroky
na dohodnutú dobu; koniec završuje tzv. splatnosť úveru. Zo zákonom stanovených dôvodov (napr.
nesplácanie úveru) má dodávateľ tiež právo splatnosť posunúť. Niet zákonného kogentného pravidla,

podľa ktorého by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úroky popri úrokoch z omeškania. Ak úver
nie je splatený po splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie, či už
zákonné (úroky z omeškania s kogentne stanoveným limitom) alebo zmluvné (napr. zmluvná pokuta). Je
evidentné, že zmluvné úroky popri úrokoch z omeškania sú nielen odklonom od zákona v neprospech
žalovaného, ale vo svojich dôsledkoch odporujú aj kogentnému zákonnému pravidlu.

10. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti, ako aj vo výroku o trovách konania, osobitne odvolaním nenapadnutým, ale výrokom súvisiacim
(tretí výrok a štvrtý výrok) podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa §396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §255 ods.
1 C.s.p., podľa pomeru úspechu strán sporu v odvolacom konaní. Žalovaní boli v odvolacom konaní v
plnom rozsahu úspešní a vznikol im proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnomrozsahu. Zo spisu však odvolací súd zistil, že žalovaným žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním
nevznikli, preto im ich náhradu voči žalobcovi nepriznal.

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2, druhá veta
C.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2, druhá veta
C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 C.s.p).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie
v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu

podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je

rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).