Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 13, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/224/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817214315
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817214315.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MárieVrtochovejasudcovJUDr.

Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu: Z. P., bytom Q. č. XXX proti žalovanému:
PROFI CREDIT Slovakia s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho č. 16, v konaní o neplatnosti
právneho úkonu a iné, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 27. júla
2018, č. k. 6Csp/198/2017 - 76, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II., III. a V. p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti o určenie neplatnosti zmluvy o
revolvingovom úvere č. zmluvy 8500121231 zo dňa 26.6.2015, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach
zo mzdy zo dňa 26.6.2015 a povinnosti zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 26.6.2015
zastavil; výrokom II. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 713 eur, v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia; výrokom III. súd určil, že zmluva o revolvingovom úvere č. 8500121231
zo dňa 26.06.2015, uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je bezúročná a bezpoplatková; výrokom
IV. zrušil uznesenie Okresného súdu Prievidza č. 6Csp 198/2017-18 zo dňa 04.01.2018 a výrokom V.

žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.12.2017 domáhal neplatnosti
právneho úkonu, ochrany spotrebiteľa, určenia, že revolvingové úvery sú bezúročné a bez poplatkov,
vydania bezdôvodného obohatenia, určenia neplatnosti zmlúv revolvingových úverov č. zmluvy
8500121231. Žalobca spolu so žalobou doručil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa výkonu práv z Dohody o zrážkach zo

mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500121231 zo dňa 29.06.2015, ktorú uzatvoril so žalobcom. O
neodkladnom opatrení súd rozhodol uznesením č.k. 6Csp/198/2017-18 zo dňa 04.01.2018, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 24.01.2018 tak, že žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu práv z
Dohody o zrážkach zo mzdy (iných príjmov) dlžníka č. 8500121231 zo dňa 29.06.2015, ktorú uzatvoril
so žalobcom. Žalobca pred otvorením pojednávania dňa 07.03.2018 rozšíril svoj návrh v časti o vydanie
bezdôvodného obohatenia a to tak, že žiada vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 713 eur. Súd
uznesením 6Csp 198/2017-63 zo dňa 05.04.2018 rozšírenie návrhu pripustil.

3. Vzhľadom k tomu, že vo veci ide o zmluvný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, bolo potrebné skúmať,
či uzavretá zmluva o úvere spĺňa obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch. Súd zistil, že v bode 5 zmluvy sú uvedené údaje zo strany žalobcu v súvislostis požadovaným úverom a v bode 6 zmluvy sú údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere. Zo strany
žalobcu bola zmluva podpísaná dňa 26.6.2015 a žalovaný ju podpísal dňa 29.6.2015. Vzhľadom k tomu,
že údaje v bodoch 5 a 6 zmluvy sú zhodné (okrem údaja o výške RPMN, ktorý však nie je vecou

dohody, ale výška RPMN vyplýva z ostatných dohodnutých parametrov zmluvy), je potrebné uviesť,
že žalobca návrh na uzavretie zmluvy žalovaného akceptoval, a teda medzi sporovými stranami došlo
k uzavretiu zmluvy, podľa ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému finančné prostriedky vo
výške 1.500,- eur a žalovaný sa zaviazal úver žalobcovi splácať v 42 mesačných splátkach po 46,99
eur s tým, že spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb mala byť výška mesačnej platby

vo výške 81,82 eur. Celková čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť, t.j. úver a úroky za celú dobu
čerpania úveru, bola dohodnutá vo výške 2.123,58 eur, ročná úroková sadzba úveru bola vo výške
17,40% ročne, RPMN za úver vo výške 25,25%, priemerná RPMN za úver 37,67%. Okrem toho bola
v zmluve dohodnutá čiastka revolvingu vo výške 1.500,- eur, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí
žalovaný zaplatiť, v sume 2123,58 eur, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 25,25%,
ročná úroková sadzba revolvingu 17,40%, poplatok za poskytnutie úveru 150,- eur. V bode 8 zmluvy s

názvom„sankcie“sistranyvodseku8.1.dohodlivprípadeomeškaniažalovanéhoakodlžníkasúhradou
mesačnejsplátkyalebojejčastizmluvnúpokutuvovýške0,04%zdlžnej sumydenneavprípade,žepre
omeškania žalovaného s úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace sa stali okamžite splatnými
všetky záväzky žalovaného, je žalovaný povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04% dlžnej sumy
za každý deň omeškania (t.j. 14,6%). Zmluva v bode 7 odkazuje aj na úpravu obsiahnutú v zmluvných

dojednaniach zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu (ďalej „zmluvné podmienky“). V
zmluvných podmienkach sa v bode 7 ods. 7.1 uvádza, že súčasťou zmluvy je okrem iného aj oznámenie
veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. V konaní bolo preukázané, že oznámenie veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úvere č. 8500121231 - bolo žalovaným jednostranne vystavené
29.6.2015 a okrem obsahových náležitostí uvedených v bode 6 zmluvy o úvere sa tam uvádzajú aj

ďalšie údaje, ako je dátum splatnosti jednotlivých splátok, dátum splatnosti prvej splátky úveru, ako
aj dátum konečnej splatnosti úveru. Údaje o termínoch splátok úveru a konečnej splatnosti úveru sú
obligatórnymi náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z..
Tieto údaje však neboli súčasťou návrhu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, žalovaný ich uviedol len do
oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 29.6.2015, preto toto oznámenie je podľa § 44

ods. 2 Občianskeho zákonníka potrebné považovať za nový návrh zmluvy. Vzhľadom k tomu, že zo
strany žalobcu k akceptácii tohto oznámenia nedošlo, súd toto oznámenie nepovažuje za súčasť zmluvy
o úvere.

4. Súd konanie v časti o určenie neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere č. zmluvy 8500121231 zo

dňa 26.6.2015, o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 26.6.2015 a povinnosti zdržať
sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 26.6.2015 zastavil v súlade s ust. § 145 ods. 2 CSP z
dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom v tejto časti zastavil.

5. Z uvedeného potom vyplýva, že zmluva o úvere nemá všetky obligatórne náležitosti vyžadované ust.

§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., nakoľko v nej absentuje údaj o dátume splatnosti splátok úveru,
ako aj dátum o konečnej splatnosti úveru. Vzhľadom k tomuto nedostatku je potom potrebné zmluvu
vyhlásiť za bezúročnú a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z spotrebiteľ sa môže
pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a

bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru na základe uvedeného preto súd určil, že zmluva
o revolvingovom úvere č. 8500121231 zo dňa 26.6.2015 je bezúročná a bez poplatková. Keďže úver
je bezúročný a bez poplatkov, žalobca má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. V zmysle
§ 451 ods. 2 OZ platí, že ak je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, tak musí
obohatenie vydať. Z výpisu z účtu žalobcu zo dňa 19.12.2017 je preukázané, že žalovaný poskytol

žalobcovi sumu 1.350 eur (nie 1.500 eur). Z uvedeného výpisu vyplýva, že žalobca žalovanému celkovo
uhradil sumu 2.063 eur. Tieto skutočnosti neboli v konaní zo strany žalovaného namietané, preto ich súd
považoval za nesporné. Žalobca potom má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 713
eur ( 2.063 eur -1.350 eur). Súd zrušil uznesenie Okresného súdu Prievidza č. 6Csp 198/2017-18 zo
dňa 04.01.2018 z dôvodu, že odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené v súlade s ust. § 334 CSP.

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1, 2, § 257 a § 262 ods. 1, 2
CSP tak, že vo väčšom rozsahu (v časti o určenie neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere č. zmluvy
8500121231 zo dňa 26.6.2015, o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 26.6.2015 apovinnosti zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 26.6.2015) úspešnému žalovanému
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré
videl súd v tom, že sa sám spotrebiteľ bez akéhokoľvek právneho vzdelania a právneho zastúpenia, či

zastúpenia prostredníctvom občianskych zdužení zameraných na ochranu práva spotrebiteľa dôvodne
domáhal vydania bezdôvodného obohatenia z neplatnej spotrebiteľskej zmluvy, no prvotne nesprávnymi
prostriedkami súdnej ochrany.

7. Proti tomuto rozsudku, a to proti výrokom II., III. a V. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný,

v ktorom žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a
žalobcu zaviaže k povinnosti náhrady trov konania žalovaného v celom rozsahu. Zo záverov uvedených
v odôvodnení rozsudku vyplynulo, že konajúci súd nepovažoval uvedenie údajov o termíne splatnosti
jednotlivých splátok úveru a o termíne konečnej splatnosti úveru v Oznámení veriteľa o schválení úveru
za splnenie zákonného predpokladu uvedenia obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
následkom čoho má byť poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov. Požiadavka uvedenia predmetných

náležitostí bola v predmetnom zmluvnom vzťahu splnená viacerými spôsobmi, a to určením podľa
dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok, ako aj spôsobom
vyplývajúcim z článku 4. ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorého dátum splatnosti poslednej
splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti. Podporne
je možné poukázať aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, kedy samotný súdny

dvor uvádza, že ohľadne splatnosti splátok nie je potrebné, aby zmluva uvádzala splatnosť splátok
spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi
bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (výrok II rozsudku v spomenutej veci).
Logickým dôsledkom a prepojením tohto záveru s náležitosťou „termín konečnej splatnosti“ je to, že
postačuje také uvedenie údajov, ktoré termín konečnej splatnosti umožňuje identifikovať na základe v

zmluve uvedených údajov, čo bolo zo strany žalovaného splnené - žalobca mal objektívnu vedomosť
o tom, kedy nastáva termín splatnosti prvej i poslednej splátky úveru (vychádzajúc z počtu splátok
a obsahu Oznámenia veriteľa o schválení úveru a Splátkového kalendára, ktoré v zmysle zhodného
prejavu vôle zmluvných strán predstavovali neoddeliteľnú súčasť zmluvy). V uvedenej súvislosti zároveň
poukazuje na to, že otázka obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola až donedávna

posudzovaná rôzne, pričom k zjednoteniu rozhodovacej praxe súdov Slovenskej republiky podstatne
prispelo konanie pred Súdnym dvorom Európskej únie vo veci C-42/15. Súdny dvor Európskej únie vo
výroku 4 predmetného konania vyslovil pre toto konanie podstatnú vec: Článok 23 smernice 2008/48
sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave
stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2

tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide
o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.
Ide o pravidlo výkladu, ktoré treba rešpektovať a skúmať, či tá ktorá náležitosť (aj keby v zmluve
nebola uvedená, čo pre prípad zmluvného vzťahu sporových strán popiera nižšie) ešte neznamená, že
úver je bezúročný. Bezúročný môže byť len vtedy, ak ide o náležitosť, ktorej neuvedenie je spôsobilé

objektívne spochybniť rozsah záväzku spotrebiteľa a obsah jeho rozhodnutia uzatvoriť zmluvu o
spotrebiteľskom úvere. Rozsah záväzku spotrebiteľa definujú iné ukazovatele: celková čiastka, ktorú má
spotrebiteľ zaplatiť, RPMN a výška úveru. Oznámenie veriteľa o schválení úveru predstavuje dokument,
ktorý ma informatívnu povahu a ktorý je iba potvrdením už dojednaných náležitostí medzi zmluvnými
stranami, ktoré sú obsahom samotnej zmluvy. Cieľom predmetnej listiny je predovšetkým informovanosť

spotrebiteľa titulom zhrnutia už dohodnutých zmluvných údajov. Za uvedeného predpokladu teda možno
hovoriť o tom, že Oznámenie spresňuje obsah v zmluve už dohodnutých náležitostí, ktoré predstavujú
skutočne podstatné zložky právneho úkonu (essentialia negotii), pričom zároveň obsahuje aj ďalšie
náležitosti, ktoré však nie sú významné pre obsah rozhodnutia spotrebiteľa o tom, či uzatvorí alebo
neuzatvorí zmluvný vzťah.

8.Žalobcavpísomnomvyjadreníkodvolaniuuviedol,žetrvánapodanejžalobeasnázoromžalovaného
nesúhlasí.

9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu a

z dôvodov odvolania žalovaného, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správne potvrdiť.10. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a IV., odvolaním napadnutý nebol, a preto zostalo
rozhodnutie súdu prvej inštancie v týchto výrokoch právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu
nedotknuté.

11.Odvolacísúdpreskúmanímvecidospelkzáveru,žesúdprvejinštancievzalprirozhodovanídoúvahy
všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.
Výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191

CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný
skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými aj právnymi
závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia
o povinnosti žalovaného vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie a v celom rozsahu na ne poukazuje v
súvislosti s § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalovaného dodáva nasledovné:

12. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi bezdôvodné
obohatenie na tom právnom závere, že zmluva o spotrebiteľskom o úvere, ktorú strany uzatvorili
neobsahuje všetky náležitosti požadované zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a preto
sa úver na jej základe poskytnutý žalobcovi považuje za bezúročný a bez poplatkov a suma 713 eur,
o ktorú žalobca istinu čerpaného úveru žalovanému preplatil je bezdôvodným obohatením, ktoré musí

žalovaný žalobcovi vydať. Tieto závery súd prvej inštancie považuje odvolací súd po preskúmaní veci za
správne. Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej
zmluvy stanovil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka, musí okrem iného obsahovať aj dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru /§ 9 ods. 2 písm. f)/. Pre prípad absencie týchto náležitostí,

zákon stanovil, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods.
1 písm. b)/.

13. Zmluva o úvere, ktorú strany uzatvorili, údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru
neobsahuje. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazuje na skutočnosť, že takýto údaj obsahujú čl. 4 bod

4.5 zmluvného dojednania, ktoré sú súčasťou zmluvy, toto sa nezakladá na pravde. Samotná zmluva
uzatvorenámedzistranamivpodstatezahŕňavždydvezmluvy,jednakzmluvuoúvere,ktorýsažalovaný
zaviazal žalobcovi poskytnúť úver do sumy 1.500 eur a žalobca sa čerpaný úver zaviazal splácať v 42-
splátkach po 46,99 eur, kde sa žiadny údaj o termíne konečnej splatnosti úveru neuvádza. Potom je
tu ešte, popri tzv. klasickom úvere, aj ďalšia zmluva o revolvingovom úvere, podľa ktorej sa žalovaný

zaviazal poskytnúť žalobcovi revolvingový úver vo výške ďalších 1.500 eur, za splnenia dojednaných
podmienok. Z dokazovania vykonaného v spore súdom prvej inštancie potom vyplýva, že medzi
stranami sporu došlo len k poskytnutiu a čerpaniu tzv. klasického úveru a nie ďalších revolvingových
úverov a bezdôvodné obohatenie, ktoré súd prvej inštancie uložil žalovanému vydať žalobcovi je práve
preplatením istiny tohto tzv. klasického úveru.

14. Ustanovenia zmluvných dojednaní, na ktoré žalovaný v odvolaní poukazoval v súvislosti s jeho
námietkou, že zmluvy obsahujú termín konečnej splatnosti úveru sa pritom týkajú len revolvingových
úverov a aj samotný čl. 4 je nazvaný "Revolving", ktorý ale žalovaný žalobcovi neposkytol a žalobca ho
nečerpal. Tieto ustanovenia zmluvných dojednaní teda nič nemenia na závere, že zmluva o úvere 1.500

eur neobsahuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

15. Rovnako na závere, že zmluvy o úvere neobsahujú údaj o termíne konečnej splatnosti úveru nič
nemení ani ďalšie tvrdenie žalovaného v odvolaní, že termín konečnej splatnosti úveru možno odvodiť
od ďalších údajov zmluvy, konkrétne od splatnosti splátok úveru a počtu splátok úveru. Podľa § 9 ods. 2

písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí
obsahovať termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Zákon teda striktne, jasne, zrozumiteľne
a bez pochýb vyžaduje, aby termín konečnej splatnosť spotrebiteľského úveru obsahovala zmluva
o spotrebiteľskom úvere. V tomto prípade samotné zmluvy neobsahujú údaj konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, umožňujúci spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať tento termín. Nie

je prípustné, aby si spotrebiteľ musel údaj o termíne konečnej splatnosti úveru sám odvodzovať od iných
zmluvných údajov. Takýto postup by neslúžil ochrane spotrebiteľa, pre ktorú zákon náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere stanovil.16. Súd prvej inštancie preto správne, v súlade s vykonaným dokazovaním, uzavrel, že zmluva o
úvere uzatvorená stranami sporu neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru. Túto skutočnosť
potom súd prvej inštancie správne právne posúdil a dospel k správnemu záveru o bezúročnosti

a bezpoplatkovosti úveru čerpaného žalobcom od žalovaného a o povinnosti žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 713 eur, o ktorú žalobca istinu čerpaného úveru žalovanému preplatil a ktorá je
bezdôvodným obohatením, ktoré žalovaný získal na úkor žalobcu a preto mu ho musí vydať.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne

správny potvrdil.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd nepriznal náhradu
trov odvolacieho konania proti žalovanému, nakoľko mu žiadne trovy odvolacieho konania preukázane
nevznikli.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).