Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. september 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/181/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117253050
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6117253050.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore žalobcu:
PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom AK Kubániho 16, 811 04 Bratislava,
IČO: 47 233 516, proti žalovanému: M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, N. N., o zaplatenie
1.910,07 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.
k. 19Csp/116/2017-46 zo dňa 11. apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým žalobu vo zvyšku zamietol a v závislom výroku

III. o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) odvolaním
napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 1.418,01 Eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.418,01 Eur od 14.05.2015 do zaplatenia,
do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (prvá výroková veta). Druhou výrokovou vetou žalobu vo
zvyšku zamietol. Zároveň okresný súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania a trov právneho

zastúpenia voči žalovanému vo výške 48,48 % (tretia výroková veta).

1.1 Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že tento mal v konaní za preukázané, že
dňa 13.11.1014 žalovaný podpísal formulárovú žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva
o revolvingovom úvere. Túto žiadosť okresný súd posúdil ako návrh na uzatvorenie zmluvy, zmluva
predložená ako dôkaz žalobcom nie je platnou zmluvou v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, nakoľko zmluva o spotrebiteľskom úvere vyžaduje pre svoju platnosť v súlade s § 9 ods. 1

zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) a § 40 ods. 1 Občianskeho
zákonníka písomnú formu. V súlade s § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre uzavretie zmluvy
písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu, musia byť splnené
podmienky v zmysle § 43a, 44 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka. V spore nebolo preukázané,
že by písomný návrh - žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru, bol prijatý veriteľom, nakoľko
prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu

a považuje sa za nový návrh. Z predloženej žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru vyplýva, že
dlžník mal vyplniť jednotlivé body, okrem časti 6. predmetnej žiadosti a žalobca v časti 6. uviedol iné
údaje oproti návrhu v časti 5. Nachádzajú sa tam aj iné údaje - iná ročná percentuálna miera nákladov
(pričom v časti 5. žiadosti je len predpokladaná) a iná ročná percentuálna miera nákladov úveru poposkytnutí revolvingu. V žiadosti vôbec nie je údaj o termíne splatnosti prvej splátky, ani dátum konečnej
splatnosti úveru. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie považoval konanie žalobcu ako veriteľa nie
za prijatie návrhu predloženého žalovaným, ale za nový návrh. Pre platnosť zmluvy o spotrebiteľskom

úvere sa vyžadoval písomný návrh a písomné prijatie. Nakoľko nedošlo k uzavretiu písomnej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, súd prvej inštancie sa ďalej nezaoberal tým, či mala všetky podstatné náležitosti
v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.

1.2 Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalobca netvrdil a ani nepreukázal, že by jeho návrh vyplnený v

bode 6. žiadosti (ktorý vyplnil až následne po podpise návrhu žalovaným) alebo navrhnutý obsah zmluvy
v oznámení veriteľa o schválení úveru bol totožný so žiadosťou dlžníka, resp. že by tento nový návrh
dlžník prijal. Pokiaľ prijatie návrhu malo iný obsah, ako bol predložený návrh, išlo o nový návrh a dlžník
mal možnosť takýto návrh buď prijať alebo neprijať. Keďže nedošlo k uzatvoreniu zmluvy v písomnej
forme tak, ako to pre jej platnosť vyžaduje zákon v súlade s § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ide
o neplatný právny úkon. V zmysle § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná, je každý z

účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

1.3 Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcu ako nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu. Okresný súd zistil, že žalobca poskytol
žalovanému dňa 14.11.2014 finančné prostriedky vo výške 1.500,- Eur a mal tiež za preukázané,

že žalovaný vrátil žalobcovi finančné prostriedky v celkovej výške 81,99 Eur. Na základe uvedeného
okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi finančné prostriedky vo výške 1.418,01
Eur ako sumu, ktorá zodpovedá rozdielu medzi poskytnutými a vrátenými finančnými prostriedkami.

1.4 Súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný bol v omeškaní so splnením záväzku, nakoľko ho nesplnil

riadne a včas, vznikla mu povinnosť zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy
od 14.05.2015 (t. j. deň nasledujúci po uplynutí lehoty, ktorú žalobca poskytol žalovanému na zaplatenie
zvyšku dlžnej sumy) do zaplatenia. Úroková sadzba v relevantnom časovom období bola vo výške 0,05
%. V prevyšujúcej časti okresný súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

1.5Otrováchkonaniasúdprvejinštancierozhodovalpodľaustanovenia§255ods.2zákonač.160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a konštatoval, že žalobca bol úspešný v rozsahu 74,24
%, nakoľko z uplatneného nároku vo výške 1.910,07 Eur mu bola priznaný len suma vo výške 1.418,01
Eur. Žalovaný tak bol úspešný v časti 25,76 % a miera úspechu žalobcu predstavuje 48,48 %. V tomto
rozsahu okresný súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia voči

žalovanému.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca včas odvolanie s poukazom na ustanovenie § 365
ods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p. a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil, žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalované nároky a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania pred súdom

prvej inštancie v rozsahu 100 %. Uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

2.1 V podanom odvolaní žalobca tvrdil, že záver súdu prvej inštancie o neuzavretí zmluvy z dôvodu,
že nedošlo k dohode o výške RPMN, nemá za následok, že nedošlo k vzniku úverovej zmluvy. Za
nesprávnu považoval aj domnienku súdu, že RPMN sa dá dohodnúť. Zdôraznil, že k vzniku zmluvy

nedochádza, pokiaľ neboli dodržané obligatórne náležitosti zmluvy ustanovené právnym poriadkom,
ak však ide o iné ako obligatórne náležitosti, absencia fakultatívnych dojednaní nemá za následok
nevzniknutie zmluvy. Určenie podstatných zložiek právneho úkonu pre úverovú zmluvu vyplýva z § 493
Obchodného zákonníka, pre vznik úverovej zmluvy žiadna dohoda o RPMN nie je potrebná. Záver
súdu prvej inštancie, na základe ktorého žalobu zamietol, nakoľko nedošlo k vzniku zmluvy, lebo údaj o

RPMN nebol dohodnutý, nemá oporu v žiadnom právnom predpise. Konajúci súd ani len nezdôvodnil, na
základeakýchskutočnostíazakýchdôvodovmalzato,žeúdajoročnejpercentuálnejmierenákladovby
si účastníci zmluvy vôbec legálne mohli dohodnúť a bez akéhokoľvek odôvodnenia uvádzať, že nedošlo
k dohode o výške RPMN. Takýto formalistický prístup súdu je predčasný, z náležitostí uvedených v §
9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. vyplýva, že tieto nemôžu byť predmetom konsenzu a zákon takýto

konsenzus ani nepredpokladá. Súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, či ide o dohodnuteľný údaj alebo
nie, či aj RPMN nepatrí medzi údaje, ktoré nie je možné dohodnúť. RPMN úveru sa medzi stranami
úverovej zmluvy nedojednáva, a preto sa účastníci zmluvy na tejto náležitosti dohodnúť ani nemôžu. Ak
má byť údaj o RPMN určený tak, že je vypočítaný na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy,pri jeho určení sa vychádza z údajov jestvujúcich v danom čase. Medzi tieto údaje patrí aj dátum prvého
čerpania zmluvy. Zákonná úprava určenie RPMN svojím textom ale aj spôsobom jeho určenia vychádza
z toho, že nejde o údaj dohodnutý, ale určený presne stanoveným spôsobom. Ak by žalobca neurčil údaj

RPMN schváleného úveru či revolvingu postupom podľa zákona č. 129/2010 Z.z., porušil by tento zákon.
Žalobca tiež namietal, že z napadnutého rozsudku nie je zrejmé ani to, na základe čoho súd dospel k
záveru, že žalovaný vlastne navrhol údaj o RPMN. Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru žiadny
návrh RPMN neobsahuje, uvádza sa v nej len údaj o predpokladanej RPMN. Na základe uvedeného
žalobca uzavrel, že otázka dohody o RPMN nebola zo strany súdu ani len posúdená v tom smere, či

zákonná úprava takúto dohodu pozná a predpokladá. Súdom prvej inštancie posúdenie otázky vzniku
zmluvných vzťahov považoval za nesprávne právne posúdenie. V tomto smere poukázal na právny
názor vyslovený v uznesení Krajského súdu Trenčín, č. k. 5Co/839/2016 zo dňa 29.06.2016.

3. Žalovaný sa podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Ďalšie relevantné vyjadrenie vo veci podané nebolo.

5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom
§ 380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1, ods.2 C.s.p. v napadnutých výrokov, výroku II. ktorým okresný súd žalobu

vo zvyšku zamietol a závislom výroku III., ktorým rozhodol o nároku na náhradu trov konania ako vecne
správny potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7.Odvolacísúdpreskúmalvšetkypodstatnéodvolacienámietkyžalobcu,akoajpredchádzajúcekonanie
spolusnapadnutýmrozhodnutímsúduprvejinštancie.Súdprvejinštanciedospelksprávnymskutkovým

zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne
posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci
sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý
predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

8. Odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Okresný súd správne vzal do úvahy skutočnosť, že právny vzťah strán sporu, ktorý mal byť
založený na základe Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č.
8500090914, žalovaným podpísanú 13.11.2014 a žalobcom 14.11.2014 je potrebné posudzovať ako

vzťah spotrebiteľský podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, správne poukázal tiež na to, že tento
právny vzťah podlieha aj právnej úprave uvedenej v zákone č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy. Tento záver okresného súdu podaným odvolaním spochybnený nebol. Vzhľadom na
to, že údaje o schválenom úvere v bode 6 žiadosti/zmluvy vypísané žalobcom sú odlišné ako údaje,
ktoré do bodu 5 žiadosti/zmluvy uviedol žalovaný, záver súdu prvej inštancie o neplatnosti právnych

úkonov, ktoré mali založiť vyššie uvedené žiadosti/zmluvy je v plnom rozsahu správny, nakoľko na ich
platnosť sa vyžadovala písomná akceptácia nového návrhu predloženého žalobcom žalovanému, a táto
pri predloženej zmluve absentovala.

8.1 Niet pochýb o tom, že pre platnosť zmluvy o revolvingovom úvere (z tohto hľadiska nie je podstatné,

či ide o revolvingový alebo jednoduchý úver) z hľadiska jej formy sa v danom prípade vyžaduje
písomná forma. Takto si to vymienil aj žalobca ako veriteľ v bode 2.1. Zmluvných dojednaní Zmluvy o
revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., pričom, ako je tu uvedené, uzatvára
sa na predtlačenom formulári Veriteľa, ktorý je zároveň návrhom na uzatvorenie Zmluvy o revolvingovom
úvere. Podľa ustanovenia 2.1. Zmluvných dojednaní je zmluva o revolvingovom úvere uzatvorená a

nadobúda platnosť dňom podpisu dlžníka a veriteľa. Pre vznik zmluvy sa vyžaduje podpis oboma
zmluvnými stranami, teda dlžníkom a veriteľom, prípadne aj spoludlžníkom/mi. Vzhľadom na to, že
žalovaný ako dlžník Žiadosť/Zmluvu podpísal odlišný deň ako túto žiadosť/zmluvu podpísal žalobca ako
veriteľ, resp. tento do zmluvy doplnil konkrétne údaje o schválenom revolvingovom úvere (bod 6), takútozmluvu o revolvingovom úvere nemožno považovať za riadne a platne uzavretú. Údaje o schválenom
úvere v čase, kedy zmluvu o revolvingovom úvere podpisoval žalobca, totiž vôbec neboli obsahom
zmluvy, a preto ich žalovaný písomne akceptovať nemohol. Nové údaje smerom ku žalovanému

predstavujú nový návrh na uzavretie zmluvy, pričom nebolo preukázané, že by žalovaný takýto nový
návrhakceptoval.Súhlasžalobcusrevolvingovýmúveromjelenjednostrannýúkon,ktorýniejezmluvou
a neobsahuje dohodu strán o výške úveru a ani o výške úroku. Nedostatok písomného prejavu vôle
žalovaného byť účastníkom záväzkového vzťahu za určitých konkrétnych podmienok úveru v tomto
prípade zákon sankcionuje neplatnosťou tohto právneho úkonu. V danom prípade strany sporu zmluvu

o revolvingovom úvere platne neuzavreli z dôvodov vyššie uvedených; ani tzv. zmluvné dojednania
zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. nie sú účastníkmi zmluvy
podpísané a označené dátumom. Nedostatok písomnej formy, ako to vyplýva z vyššie uvedeného, je
sankcionovaný neplatnosťou zmluvy ako takej a tento dôvod sám o sebe postačuje na vyslovenie záveru
o to, že predložená zmluva o revolvingovom úvere je neplatným právnym úkonom v zmysle § 40 ods.1
Občianskeho zákonníka. Zmluva sa uzatvára na formulári veriteľa, ktorý má byť zároveň žiadosťou

o poskytnutie úveru ako aj zmluvou o úvere. Túto skutočnosť však nemožno zneužívať k záverom,
že došlo k vzniku zmluvy, k uzavretiu platnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere v prípade, kedy nie je
vylúčená akákoľvek ďalšia manipulácia s textom (napr. dodatočné dopisovanie údajov do formulára po
podpise dlžníkom), kedy dlžník podpísal iba žiadosť o poskytnutie úveru. Pre vznik a platnosť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere sa vyžaduje dvojstranný prejav vôle (§ 34 a § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka)

a podpis oboma zmluvnými stranami, teda dlžníkom a veriteľom, prípadne aj spoludlžníkom/mi, pričom
nesmie byť akýchkoľvek pochybností o tom, pod aký text účastníci zmluvy pripojili svoj podpis (čo z
hľadiska obsahu listiny podpisujú).

8.2 Pokiaľ ide o zmluvné dojednania, tak ako sú predložené na čl.5 spisu žalovaným podpísané nie sú.

V konečnom dôsledku skutočnosť, či sa žalovaný so zmluvnými dojednaniami oboznámila alebo nie,
nemá vplyv na konštatovanú neplatnosť žiadostí/zmlúv podľa predchádzajúceho bodu tohto rozsudku.

8.3 Právnym následkom neplatnosti zmluvy je vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného,
ktoré okresný súd vyčíslil na sumu 1.418,01 Eur ako rozdielu medzi poskytnutými finančnými

prostriedkami žalobcom žalovanému (1.500,-Eur) a vrátenými finančnými prostriedkami žalovaným
žalobcovi (81,99 Eur). Tento záver, pokiaľ ide o výšku bezdôvodného obohatenia žalobca v podanom
odvolaní nenamietal, namietol záver súdu prvej inštancie o neplatnosti zmluvy ako celku. Pokiaľ sa
odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvej inštancie vo vzťahu k neplatnosti zmluvy ako celku, nebol
právnyalogickýdôvodposúdiťvýškubezdôvodnéhoobohateniainak,akotourobilokresnýsúd.Výpočet

bezdôvodného obohatenia tak ako bol súdom prvej inštancie vypočítaný v bode 24 rozsudku nenapadol.
Pokiaľ odvolací súd považoval závery súdu prvej inštancie za právne správne vo vzťahu k vzniku
bezdôvodného obohatenia, nemal odvolací dôvod vo vzťahu s správnosti výšky priznaného nároku,
ktorá je v konečnom dôsledku v súlade s listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise.

8.4 Odvolanie žalobcu tak nie je dôvodné; rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, keďže v konaní
bolo preukázané, akú sumu žalobca žalovanému vyplatil a akú sumu žalovaný žalobcovi vrátil. Preto
krajský súd v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v odvolaním
napadnutých výrokoch, výroku II., ktorým okresný súd žalobu vo zvyšku zamietol, ako aj v závislom
výroku III. o trovách konania. Z odvolacích dôvodov odvolací súd nezistil dôvody pre zmenu alebo

zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku.

9. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval

zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p.. V
predmetnom prípade bol v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný, preto mu podľa vyššie uvedených
ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré si ale neuplatnil.

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) CSP (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).