Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 20, 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 24Csp/37/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117203835
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3117203835.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: K. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom X. C. XXX, P. C., proti žalovanému:

Poštová banka, a.s., so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31340890, zastúpený
zástupcom: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8A, o
určenie neplatnosti právnych úkonov a iné, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Súd z r u š u j e predbežné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn.
24Csp/37/2017 zo dňa 22.03.2017

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Dňa 23.02.2017 bola Okresnému súdu Trenčín doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáha určenia,
že - Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 20.02.2015 uzatvorená so žalobcom, ktorá tvorí neoddeliteľnú
súčasť Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.02.2015 (ďalej aj ako „dohoda o zrážkach zo
mzdy“), - Rozhodcovská zmluva zo dňa 20.02.2015 uzatvorená so žalobcom, ktorá tvorí neoddeliteľnú
súčasť Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.02.2015, - ustanovenie článku 2 - Zmluva o úvere,
podmienky úveru a záverečné ustanovenia - konkrétne odsek 2.17 (Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo

dňa 20.02.2015), ktorý znie: „Dlžník/Spoludlžník súhlasí, aby sa ich platby započítavali v nasledujúcom
poradí: a.) poplatky podľa ZoU, b.) úrok z omeškania, c.) zmluvný úrok z úveru, d.) splátka istiny úveru,
pričom platí, že v prípade viacerých pohľadávok Banky voči Dlžníkovi/Spoludlžníkovi sa platby Dlžníka/
Spoludlžníka započítavajú najskôr na pohľadávky skôr splatné, sú ako neprijateľné zmluvné podmienky
spotrebiteľskej úverovej zmluvy, a to Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.02.2015, neplatné.
Okrem tohto sa domáha aj určenia, že spotrebiteľsky úver č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.02.2015 sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov.

1.2 Túto žalobu odôvodnil žalobca tým, že dňa 20.02.2015 uzatvoril ako spoludlžník so žalovaným
Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, ďalej aj ako „úverová zmluva“, resp. „zmluva“. Na základe zmluvy
mu bol poskytnutý úver vo výške 8.000 eur. Nakoľko sa dostal do omeškania so splácaním úveru,
žalovaný listom zo dňa 26.07.2016 vyzval zamestnávateľa žalobcu, LEONI Slovakia, spol. s r.o., na
vykonávanie zrážok zo mzdy. Zákon spotrebiteľský úver definuje ako dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo

v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené s úverom. V právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v
Obchodnom zákonníku, ktorý možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovialebo podnikateľskému subjektu. Zákon o spotrebiteľských úveroch upravuje úverovú zmluvu v prípade,
keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti alebo povolania a vo vzťahu k
Obchodnému zákonníku má účinky normy lex specialis. V predmetnej veci úverová zmluva uzatvorená

medzi žalobcom a žalovaným je bezpochyby zmluva o spotrebiteľskom úvere. Má za to, že úverová
zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Za neprijateľnú podmienku je nutné považovať
Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy. Predmetná Dohoda o
zrážkach zo mzdy nebola s ním ako spotrebiteľom osobitne, individuálne dojednaná. Bola mu daná v
jednejkopepapierovsúverovouzmluvou,ktorúvnímal,žeidečistolenoZmluvuoúvere.Zároveňnemal

poriadne čas sa detailne oboznámiť s dokumentmi a vôbec nevnímal, že podpisuje aj nejakú dohodu
o zrážkach zo mzdy. Zmluva o úvere predstavuje kompaktný, vopred pripravený celok, pričom dohoda
o zrážkach zo mzdy je doslova jej súčasťou. On ako dlžník tak svojím podpisom mohol akceptovať
ako celok len vopred pripravené a naformulované ustanovenia úverovej zmluvy, ktorej súčasťou bola
aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Ako spotrebiteľ nemal možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu iba
ohľadom dohody o zrážkach zo mzdy a takúto zmluvnú podmienku rozhodne nepovažuje za individuálne

dojednanú, a preto je v zmysle Občianskeho zákonníka neplatná. Zastáva názor, že dohodou o zrážkach
zo mzdy nie je možné zabezpečiť budúcu pohľadávku, a preto je táto v rozpore s ustanovením § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka ako aj z dôvodu, že sa v neprospech spotrebiteľa odchyľuje od ustanovenia
§ 551, § 53 ods. 1 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

1.3 Žalobca má ďalej za to, že neprijateľnou podmienkou je aj rozhodcovská doložka vo forme
Rozhodcovskej zmluvy, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy. Táto doložka obsiahnutá v
Rozhodcovskej zmluve je podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako neurčitý právny
úkon neplatná. Je neplatná aj podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. a/, písm. r/ Občianskeho zákonníka
ako neprijateľná zmluvná podmienka, pretože žalobca nemal možnosť skutočne sa oboznámiť

s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu. Poukázal na stanovisko
občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.09.2010, podľa
ktorého sa zmluvná podmienka v štandardnej formulovanej zmluve uzavretej po 31.12.2007 alebo vo
všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom
individuálne dojednaná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v

rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh
dodávateľa mohol byť v exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú
podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a
štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa,
spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak

by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. " Žalobca ďalej poukázal aj na Uznesenie Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 5 Cdo 61/2012 zo dňa 11.07.2012, podľa ktorého: „tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne
účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ, pričom sa v nich
premieta klasická rímska právna zásada (princíp) „vigilantibus iura scripta sunt". Kým nevyužitie postupu
podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti

skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej
veci (pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné), v spotrebiteľských
veciach tomu tak nie je. Princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych
súvislostiachustupujedôležitejšiemuprincípu,ktorýmjeochranaprávspotrebiteľa."Vzmyslecitovaných
ustanovení zákona a súdnej praxe má žalobca za to, že Rozhodcovská zmluva, ktorá tvorí neoddeliteľnú

súčasť Zmluvy o úvere, je ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve neplatná. Rozhodcovská
zmluva síce dáva možnosť výberu medzi rozhodcovským súdom a súdom všeobecným, avšak len v
prípade pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient - dlžník a spoludlžník. Čím spôsobuje narušenie
rovnováhy zmluvných strán práve v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovskou zmluvou reálne došlo
k narušeniu smernicou Rady 93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný od
počiatku sledoval v súvislosti s koncipovaním Rozhodcovskej zmluvy to, aby v prípade vzniku sporov
zo zmluvy boli tieto vždy riešené na rozhodcovskom súde, ktorý vyberie žalovaný, a to na súde,
ktorý sa nachádza v mieste vzdialenom od trvalého pobytu spotrebiteľa, za účelom reálneho sťaženia
uplatnenia práv. Na záver uviedol, že úverová zmluva neobsahuje náležitosti, ktoré by mala obsahovať

v súlade so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľa, a to minimálne v rozsahu, že by mala obsahovať údaje o výške, počte a termínoch splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v akom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.Práve absencia náležitostí, ktoré by mala uzatvorená úverová zmluva obsahovať, tak spôsobuje, že
spotrebiteľský úver sa považuje bez poplatkov a úrokov.

2. V žalobe žalobcu bol zároveň obsiahnutý aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
by súd zamestnávateľovi žalobcu, obchodnej spoločnosti LEONI Slovakia, s.r.o. zakázal vykonávanie
zrážok z jeho mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy. O tomto návrhu súd rozhodol uznesením
zo dňa 22.03.2017 tak, že mu vyhovel.

3.1 Na doručenú žalobu reagoval žalovaný písomným vyjadrením jeho právneho zástupcu k žalobe zo
dňa 06.04.2017. V ňom právny zástupca žalovaného uviedol najmä, že dohoda o zrážkach zo mzdy
bola uzatvorená riadne, v písomnej forme. Žalobca ako zmluvná strana zároveň vyhlásil, že dohodu
o zrážkach zo mzdy si riadne prečítal, jej obsahu porozumel a vyjadruje svoju slobodnú vôľu dohodu
uzatvoriť. Žalobca tak prejavil slobodnú vôľu uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, a to na zabezpečenie
poskytnutéhoúveru.Žalovanýtakpopieraskutkovétvrdeniežalobcuotom,ženemalpoznatokopovahe

dokumentu,ktorýpodpísal.Podľa§551Občianskehozákonníkajedohodaozrážkachzomzdyaziných
príjmov platná ak bola uzatvorená v písomnej forme a spĺňa požiadavky na platnosť právneho úkonu.
Žalobca však netvrdí a ani nepreukázal, že by takéto požiadavky neboli splnené. Dohoda o zrážkach
zo mzdy je dovolená aj v spotrebiteľských vzťahoch. Navyše, právna úprava povoľuje inštitút dohody
o zrážkach zo mzdy ako štandardný spôsob zabezpečenia záväzku. Ak je inštitút dohody o zrážkach

zo mzdy aprobovaným právnym inštitútom, nie je možné bez ďalšieho a priori tvrdiť, že ide o dohodu
neplatnú alebo dokonca, že ide o neprijateľné dojednanie. Dokonca ani v spotrebiteľských vzťahoch nie
je vylúčené uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie poskytnutého spotrebiteľského
úveru (§ 5a zák. č. 250/2007 Z. z.), a to v prípade: ak je dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená na
samostatnej listine; ak dlžník bol poučený o dôsledkoch jej uzatvorenia. Tieto podmienky na uzatvorenie

Dohody o urážkach zo mzdy boli taktiež riadne splnené. Žalobca tvrdí, že zrážkami zo mzdy sa zasiahne
do jeho ekonomickej situácie. Tvrdenie je nepravdivé, nakoľko zrážky zo mzdy sa vykonávali len vo
výške, ktorá zodpovedá výške dohodnutej mesačnej splátky. Znamená to, že ak by žalobca ako dlžník
riadne splácal úver, jeho mesačná splátka by zodpovedala výške mesačnej zrážky zo mzdy, ktorú
žalovaný ako veriteľ použil z dôvodu, že žalobca ako dlžník riadne uver nesplácal.

3.2 K určeniu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy žalovaný uviedol, že žalobca namieta, že rozhodcovskú
zmluvu riadne neuzatvoril a zároveň ak ju uzatvoril, znemožnila voľbu domáhať sa nárokov na
všeobecnom súde. Uvedené tvrdenie žalobcu je nesprávne a žalovaný ho popiera. Rozhodcovská
zmluva bola uzatvorená dňa 20.02.2015. Podľa § 75 ods. 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom

konaní platí: Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v
čase jej uzavretia. V čase uzatvorenia Rozhodcovskej zmluvy sa tak obsahové a formálne požiadavky
na rozhodcovskú zmluvu spravovali zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Právna úprava
zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, okrem iného požaduje, aby rozhodcovská zmluva
bola písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy. Zákon o spotrebiteľskom

rozhodcovskom konaní vyžaduje výlučne písomnú formu rozhodcovskej zmluvy. Písomná forma
Rozhodcovskej zmluvy je zachovaná, keďže je podpísaná oboma zmluvnými stranami. Žalobca mohol
uplatniť svoje nároky na všeobecnom súde. Žalobca tvrdí, že dojednanie Rozhodcovskej zmluvy
mu znemožnilo domáhať sa nárokov na všeobecnom súde. Tvrdenie žalobcu je nesprávne. Podľa
Rozhodcovskej zmluvy mohol žalobca v pozícii Klienta uplatňovať svoje nároky voči žalovanému v

pozícii banky buď na Rozhodcovskom súde alebo na všeobecnom súde. Žalobca tak nebol nútený
uplatňovať svoje nároky na Rozhodcovskom súde. Forma Rozhodcovskej zmluvy je tak v súlade so
zákonnými požiadavkami účinnými v čase jej uzatvorenia, a skutočnosť, že je súčasťou Zmluvy o
úvere nespôsobuje jej neplatnosť. Rozhodcovská zmluva má povahu samostatnej dohody. Z obsahu
Rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere budú rozhodnuté v

rozhodcovskom konaní. Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určuje nasledovné požiadavky
na obsah rozhodcovskej zmluvy: vymedzenie rozsahu a druhu sporov, ktoré majú byť rozhodnuté v
rozhodcovskom konaní; vymedzenie zmluvného vzťahu, ktorého spory budú riešené v rozhodcovskom
konaní;prejavvôlezmluvnýchstrán,abysporybolirozhodnutévrozhodcovskomkonaní.Rozhodcovská
zmluva uvedené obsahové náležitosti spĺňa. V rozhodcovskom konaní majú byť riešené všetky a

akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere. Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
účinný v čase uzatvorenia Rozhodcovskej zmluvy pritom nevylučoval, aby sa strany dohodli na
rozhodcovskom konaní aj vo vzťahu k sporom, ktoré vzniknú z občianskoprávnych vzťahov a dokonca
ani z takých vzťahov, ktoré je možné označiť ako spotrebiteľské. Žalobca a žalovaný Rozhodcovskúzmluvu podpísali, čím prejavili vôľu Rozhodcovskú zmluvu uzatvoriť. Len pre úplnosť žalovaný uvádza,
že ostatné prípadné náležitosti rozhodcovskej zmluvy (vrátane určenia rozhodcovského súdu) sú
dispozitívne. Ich prípadná absencia teda neznamená neplatnosť rozhodcovskej zmluvy.

3.3 Žalovaný sa vyjadril aj k tomu, že dojednanie rozhodcovskej doložky nie je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou. Pôvodná úprava § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka považovala za neprijateľnú
podmienku týkajúcu sa rozhodcovského konania takú, ktorá vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Pôvodná

právna úprava účinná v čase dojednania Rozhodcovskej zmluvy principiálne nevylučovala dojednanie
rozhodcovskej zmluvy vo veciach spotrebiteľských zmlúv. Komunitárna úprava v spotrebiteľských
vzťahoch dokonca predpokladá mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov a ukladá členským štátom
zaviesť účinný postup pre mimosúdne riešenie podľa čl. 24 Smernice 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere. Komunitárne právo priamo a ani subsidiárne nezakazuje možnosť riešenie
spotrebiteľských sporov upraviť aj rozhodcovskou zmluvou. Rozhodcovská doložka je neprijateľnou

podmienkou v prípade, ak spotrebiteľ môže práva a povinnosti vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy
uplatňovať výlučne v rozhodcovskom konaní. Za nekalú podmienku totiž Smernica považuje iba
také dojednanie, ktoré neposkytuje spotrebiteľovi právo podať žalobu, alebo mu bráni v uplatňovaní
práva podať žalobu, alebo vyžaduje od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou. Znenie
Smernice bolo transponované aj v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Výklad

tohto ustanovenia tak pripúšťa len ten záver, že neprijateľnou podmienkou je len doložka, ktorá od
spotrebiteľa vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Ak tomu tak
nie je, rozhodcovskú doložku nie je možné považovať za neprijateľnú. Žalobca pritom nebol zmluvne
obmedzený iniciovať prípadné sporové konanie proti žalovanému, týkajúce sa vzťahov zo Zmluvy o
úvere, pred všeobecným súdom. V súdnej praxi sa síce sporadicky objavuje aj opačný výklad t.j. aby

spotrebiteľ nebol za žiadnych okolností vystavený rozhodcovskému konaniu. Tento výklad však popiera
komunitárnu úpravu, ktorá nezakazuje riešiť spotrebiteľské spory v rozhodcovskom konaní.

3.4 Žalovaný ďalej poprel správnosť argumentácie žalobcu, že v dôsledku absencie údajov o výške,
počte a termínoch splátok úveru sa Zmluva o úvere považuje za bezúročnú a bezpoplatkovú. V rámci

tejto obrany poukázal na Smernicu 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, právnu úpravu
v Slovenskej republike a rozhodnutia Súdneho dvora EÚ. Zhrnúc túto obranu uzavrel, že ak zmluva
o spotrebiteľskom úvere obsahuje údaj o výške mesačnej splátky, celkovom počte mesačných splátok
a termín splatnosti jednotlivej splátky, je takýto údaj postačujúci na to, aby spotrebiteľ mohol posúdiť
rozsah svojho záväzku. V takom prípade zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva aj nárok veriteľa

na úroky a poplatky.

4. Za účelom rozhodnutia o žalobe súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal žalobcu a právneho
zástupcu žalovaného. Pojednávania sa zúčastnil iba právny zástupca žalovaného. Žalobca svoju
neúčasť na pojednávaní vopred písomne ospravedlnil a uviedol, že má záujem na mimosúdnom

urovnaní sporu. Navrhuje, aby právny zástupca žalovaného zaslal žalobcovi dohodu o mimosúdnom
urovnaní, v ktorej sa žalovaný zaviaže zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a ostatných
neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré sú predmetom konania vo vyššie uvedenej právnej veci a
zároveň obe strany sporu v dohode o mimosúdnom urovnaní vyhlásia, že žiadna zo strán nemá nárok
na náhradu trov konania, v prípade späťvzatia žalobného návrhu.

5. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalovaný sa plne pridržiava svojich
doterajších písomných vyjadrení, a preto navrhuje, aby súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu
zamietol. V prvom rade namieta nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanej žalobe,
nakoľkopredmetnúúverovúzmluvuuzatváralakospoludlžníkavzmysledlhoročnejjudikatúrysúdovSR

a Československej republiky nie je oprávnený žalovať sám neplatnosť právneho úkonu, ak účastníkom
tohto konania nie sú všetci účastníci právneho úkonu. Ak by súd túto argumentáciu považoval za
nesprávnu, poukazuje na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy a rozhodcovská zmluva sú samostatnými
právnymi úkonmi nezávislými na úverovej zmluve. Na tomto závere nič nemení ani to, že boli uzatvárané
vrovnakýdeňakoúverovázmluva.Akosamostatnéprávneúkonyobsahujúvšetkyzákonompredpísané

náležitosti vtedy platnej právnej úpravy. Vzhľadom k tomu, že ide o samostatné právne úkony, nemôže
sa jednať o neprijateľné zmluvné podmienky inej spotrebiteľskej zmluvy ako zmluvy o úvere. Žalovaný
vo svojej písomnej argumentácii túto oprel aj o rozhodnutia súdneho dvora EÚ.6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to : č. l. 5 zmluva o úvere, č. l. 6 -
rubová strana žiadosť o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy, č. l. 7 dohoda o zrážkach zo mzdy, č.
l. 8 rozhodcovská zmluva, č. l. 24 žiadosť o úver. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil

pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval citované ustanovenia právnych
predpisov a vec právne posúdil.

7. V rámci zisteného skutkového stavu je predovšetkým potrebné uviesť, že bolo preukázané, že dňa
20.02.2015 uzavrel žalobca ako spoludlžník spolu Irenou Kiššovou ako dlžníkom, Zmluvu o úvere

označenúako„lepšiasplátka“sožalovanýmakoveriteľom.Nazákladetejtoúverovejzmluvyimbolobom
poskytnutý úver vo výške 8.000 eur. Pred uzatvorením úverovej zmluvy vyplnili obaja dlžníci žiadosť o
úver „lepšiasplátka“ (č.l. 24) v rámci ktorého vyplnili aj dotazník o ich príjmoch, záväzkoch, zamestnaní,
rodinnom stave, forme bývania a pod... V rovnaký deň žalobca uzavrel so žalovaným aj predmetnú
dohodu o zrážkach zo mzdy a predmetnú rozhodcovskú zmluvu. Dňa 26.07.2016 žalovaný požiadal
zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, pre

porušenie úverovej zmluvy v časti týkajúcej sa splácania záväzku.

8.1 Podľa § 137 Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom

naliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného
predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

8.2Podľa§228ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuvýrokprávoplatnéhorozsudkujezáväznýprestrany
a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené

inak.

8.3 Podľa § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

8.5 Podľa § 551 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť

písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie,
nežbybolizrážkyprivýkonerozhodnutia.Protiplatiteľovimzdynadobúdaveriteľprávonavýplatuzrážok
okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

8.6 Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

8.7 Podľa § 1 ods.1, ods.2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „zákon o

spotrebiteľských úveroch“, v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej
pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky

poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na
ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby aleboobdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona
nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

8.8 Podľa § 2 písm.a/, písm.b/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b)
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci
svojej podnikateľskej činnosti.

8.9 Podľa § 9 ods.2 písm.k/ zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.

8.10 Podľa § 11 ods.1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9
ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom

úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ
spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

8.11Podľa§3ods.1,ods.2zákonač.335/2014Z.z.ospotrebiteľskomrozhodcovskomkonaníaozmene

a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom
a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy
alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa § 18 a určený v tejto spotrebiteľskej
rozhodcovskejzmluve.Spotrebiteľskározhodcovskázmluvazaväzujeajprávnychnástupcovzmluvných

strán. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená
od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským
rozhodcovským konaním. Písomná forma spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy,
ak bola uzavretá elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie jej obsahu a identifikáciu
zmluvných strán, ktoré spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzavreli.

8.12 Podľa § 45 ods.1 písm. e/ zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže
žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti

spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy.

8.13 Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

9.1 Žalobca sa podanou žalobou domáha :
- určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy,

- určenia neplatnosti rozhodcovskej zmluvy,
- určenia neplatnosti ustanovenia článku 2.17 úverovej zmluvy z dôvodu neprijateľnosti tejto zmluvnej
podmienky,
- určenia úveru za bezúročný a bez poplatkov

9.2 Súd sa zaoberal dôvodnosťou každého z požadovaných žalobných návrhov osobitne.

10.1 K požadovanému určeniu neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy súd uvádza nasledovné:10.2 Žalobca sa touto časťou žalobného návrhu domáha určenia neplatnosti právneho úkonu, teda
určenia právnej skutočnosti. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorú uzavreli sporové strany predstavuje
samostatný právny úkon, na samostatnej listine. Podľa § 137 písm.d/ Civilného sporového poriadku

žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z
osobitného predpisu. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy však nevyplýva
zo žiadneho osobitného právneho predpisu. Teda podľa explicitného znenia Civilného sporového
poriadku sa nemožno domáhať určenia jej neplatnosti. Ako je zrejmé z uvádzaného ustanovenia § 137
Civilného sporového poriadku, výpočet procesne prípustných žalôb nie je úplný. Vyplýva to z použitia

slova „najmä“ v tomto ustanovení. Preto je na úvahe súdu, aby posúdil, či požadované určenie je
procesne prípustné. Súd po tomto posúdení konštatuje, že tomu tak je.

10.3 Súd pri tomto rozhodnutí vzal do úvahy aj podstatu právneho vzťahu sporových strán a účel
namietaného právneho úkonu. Ako je zrejmé zo skutkových okolností prípadu, právny vzťah medzi
sporovými stranami je vzťahom spotrebiteľským, teda vzťahom medzi spotrebiteľom (žalobcom) a

dodávateľom (žalovaným). Realizovanie dohody o zrážkach zo mzdy žalobcu (dlžníka) umožňuje
žalovanému uspokojiť si svoju pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy bez súdnej kontroly takejto
pohľadávky. V prípade takéhoto zabezpečenia pohľadávky nie je potrebné a nutné, aby si žalovaný
pre uplatnenie svojho práva musel podať žalobu o splnenie povinnosti dlžníka na súd. Takýto postup
sám osebe spôsobuje v právnom vzťahu medzi sporovými stranami, ktorý je spotrebiteľským vzťahom,

nerovnováhu. Táto nerovnováha v právnom vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa
právnehoporiadku(vrátaneprávaEÚ)nežiaducaajepotrebnéjuvyvážiť.Abyžalovanýmoholdosiahnuť
súdny prieskum pohľadávky žalovaného voči nemu, javí sa vhodným a účelným, aby mu nebolo iba
procesným predpisom (ktorý je iba prostriedkom v dosahovaní ochrany porušených alebo ohrozených
práv) zabránené, domáhať sa neplatnosti takejto dohody o zrážkach zo mzdy. Je potom na posúdení

súdom, v závislosti od zisteného skutkového stavu, či jeho tvrdenie o neplatnosti dohody o zrážkach sa
ukáže v takomto konaní ako dôvodné. Ak súd určí napadnutú dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú,
bude žalovaný ako veriteľ odkázaný na podanie žaloby na súd, ktorý rozhodne o splnení povinnosti
dlžníka, ak takúto skutočnosť súd zistí. Samotná pohľadávka veriteľa tým nie je dotknutá. Z uvedeného
následnevyplývaajnaliehavýprávnyzáujemžalobcunaurčeníneplatnostidohôdozrážkachzomzdy.V

prípade určenia ich neplatnosti nebude môcť žalovaný siahnuť na mzdu žalobcu, čím je priamo dotknuté
jeho právne postavenie (majetkové práva). Môže disponovať celou časťou svojej mzdy. Zo žiadostí o
vykonanie zrážok zo mzdy je celkom zjavné, že žalovaný mieni uspokojovať svoju pohľadávku zo mzdy
žalobcu.

10.4 Je možné pripustiť aj takú možnosť, že súd procesne nepripustí žalobu o neplatnosť dohody o
zrážkach zo mzdy a ponechá sa veriteľovi možnosť uspokojiť si (vykonaním zrážok zo mzdy žalobcu)
ním tvrdenú pohľadávku aj nad rámec sumy dlhu, ktorú spotrebiteľ nerozporuje. Spotrebiteľ by tak bol
odkázaný na podanie prípadnej žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia (vzniknutého plnením nad
rámec nespornej, existujúcej výšky dlhu). Takýto postup je v zásade odôvodniteľný, avšak pre súd nie

je ako jeden z možných prístupov akceptovateľný. Takýto výklad, postup, by nezodpovedal potrebám
praktického života, prispieval by k množeniu sporov a takisto k vzniku potenciálnej ujmy na majetku
spotrebiteľa. Nezodpovedalo by to ani všeobecnému záujmu na predchádzaní vzniku majetkovej ujmy
v podobe bezdôvodného obohatenia.

10.5 Uvedeným výkladom súd aplikoval na rozhodnutie aj čl. 4 a čl. 3 Základných princípov Civilného
sporového poriadku, podľa ktorých každé ustanovenie Civilného sporového poriadku je potrebné
vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva
tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred
zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s

trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. Jeho výklad nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho
slovách a vetách jasné a nepochybné, avšak nikto sa nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich
účelu a zmyslu podľa odseku 1. Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol
sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých

spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce
stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.10.6 Ako vyplýva z predchádzajúceho odseku, nikto sa nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona
proti ich účelu a zmyslu. Jedným z viacerých účelov sledovanými Civilným sporovým poriadkom je
podľa názoru súdu aj poskytnutie vyššej miery ochrany práv spotrebiteľovi. Tento cieľ možno vyvodiť z

ustanovenia § 290 a nasl. Civilného sporového poriadku. V tejto súvislosti súd poukazuje na dôvodovú
správu k § 290 a nasl. Civilného sporového poriadku, podľa ktorého objektívnu hmotnoprávnu i
procesnoprávnu nerovnosť určitých subjektov práva, musí súd kompenzovať uplatnením osobitných
procesných postupov divergentných od všeobecných procesných inštitútov sporového konania, inak
by nebol naplnený účel sporového konania, ktorým je spravodlivá a rýchla ochrana porušených alebo

ohrozených subjektívnych práv. V súvislosti s uvedeným, a nadväzujúc na prvú vetu tohto odseku, nie je
podľa názoru súdu možné dovolávať sa doslovného znenia § 137 Civilného sporového poriadku, ktorý
navyše zavádza iba príkladmý výpočet procesne prípustných žalôb.

10.7 Záverom k tejto časti odôvodnenia rozsudku súd poukazuje aj na právny názor Krajského súdu v
Trenčíne vyjadrený v uznesení č.k. 5Co/80/2016 - 27 zo 16. februára 2016, že inštitút dohody o zrážkach

zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva a to ex offo súdnu kontrolu zákonnosti zmluvných
plnení pre dodávateľa, napr. z pohľadu neprijateľných zmluvných podmienok z pohľadu dodržania
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 9 ods. 2 zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, ktorých absencia je sankcionovaná bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru, prípadne z
pohľadu platnosti dojednania úrokov z úveru z pohľadu dobrých mravov a pod.. Je dôležité spotrebiteľovi

poskytnúť ochranu najmä, ak existuje nebezpečenstvo, že sa v eurokonformnom procese zrážok zo
mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje uhradiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy bez
súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad.

10.8Pretosúduzatvára,žežalobažalobcuourčenieneplatnostidohodyozrážkachzomzdyjeprocesne

prípustná aj bez výslovného ustanovenia Civilného sporového poriadku. Následne sa súd zaoberal
vecnou dôvodnosťou žaloby, teda či napadnutá dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatným právnym
úkonom.

10.9 Po posúdení obsahu úverovej zmluvy a uzatvorenej dohody o zrážkach zo mzdy súd konštatuje,

že ju považuje za platnú. Táto dohoda nie je v rozpore so právnymi predpismi, neobchádza ich a takisto
sa neprieči dobrým mravom. Súd takisto nemá za riadne preukázaný žiadny iný dôvod neplatnosti tejto
dohody.

10.10 Žalobca vo vzťahu k požadovanému určeniu neplatnosti dohody v žalobe uviedol, že ju je nutné

považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy s ním ako
spotrebiteľom nebola osobitne, individuálne dojednaná. Bola mu daná v jednej kope papierov s úverovou
zmluvou. Zároveň nemal poriadne čas sa detailne oboznámiť s dokumentmi a vôbec nevnímal, že
podpisuje aj nejakú dohodu o zrážkach zo mzdy. On ako dlžník tak svojím podpisom mohol akceptovať
ako celok len vopred pripravené a naformulované ustanovenia úverovej zmluvy, ktorej súčasťou bola

aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Takisto zastáva názor, že dohodou o zrážkach zo mzdy nie je možné
zabezpečiť budúcu pohľadávku, a preto je táto v rozpore s ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka ako aj z dôvodu, že sa v neprospech spotrebiteľa odchyľuje od ustanovenia § 551, § 53 ods.
1 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

10.11 V prvom rade je potrebné uviesť, že predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy uzatvorili sporové
strany ako samostatný právny úkon na samostatnej listine. Neuzavreli ju ako súčasť textu úverovej
zmluvy, a preto ju nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku úverovej zmluvy. Táto
dohoda je napísaná jasne, určito a zrozumiteľne. Súd takisto nezistil žiadnu skutočnosť, pre ktorú by
bolo možné tento právny úkon považovať za uzatvorený v rozpore s dobrými mravmi, resp. v rozpore s

právami, ktoré žalobcovi patria ako spotrebiteľovi. Z jej textu (bod 3.3), ktorý je krytý podpisom žalobcu
vyplýva, že žalobca ako dlžník si ju riadne prečítal, porozumel jej obsahu, vyjadruje jeho slobodnú a
vážnu vôľu, nebola uzatvorená ani v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok (čo by mohlo byť
iba dôvodom na odstúpenie od nej). Súd v plnej miere akceptuje ako dôvodnú obranu žalovaného, ktorý
uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy je dovolená aj v spotrebiteľských vzťahoch, právna úprava

povoľuje tento inštitút ako štandardný spôsob zabezpečenia záväzku. Ak je inštitút dohody o zrážkach
zo mzdy aprobovaným právnym inštitútom, nie je možné bez ďalšieho a priori tvrdiť, že ide o dohodu
neplatnú alebo dokonca, že ide o neprijateľné dojednanie. Dokonca ani v spotrebiteľských vzťahoch nie
je vylúčené uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie poskytnutého spotrebiteľskéhoúveru (§ 5a zák. č. 250/2007 Z. z.), a to v prípade: ak je dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená na
samostatnej listine; ak dlžník bol poučený o dôsledkoch jej uzatvorenia. Zrážky zo mzdy sa vykonávali
len vo výške, ktorá zodpovedá výške dohodnutej mesačnej splátky.

10.12Takistojepotrebnépripomenúť,žeakbydlžníciriadnesplácalisvojpeňažnýdlhzúverovejzmluvy,
mesačná splátka by zodpovedala výške mesačnej zrážky zo mzdy, ktorú žalovaný ako veriteľ použil z
dôvodu, že úver sa riadne nesplácal.

10.13 Súd ďalej uvádza, že dôvodom neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy by však mohlo byť to, ak
by zabezpečovaná pohľadávka žalovaného z úverovej zmluvy bola spochybnená. Čo žalobca aj tvrdí,
nakoľko požaduje určiť úver z úverovej zmluvy za bezúročný a bez poplatkov. Pre dohody o zrážkach
zo mzdy platí, že môžu byť z formálneho hľadiska platné a obsahovať všetky náležitosti, ktoré musia
podľa zákona obsahovať, avšak ako akcesorický záväzok nemôžu byť dohodnuté platne, ak sa na
základe týchto dohôd majú vykonávať zrážky zo mzdy tak, že sa uspokojí pohľadávka v neoprávnenej

výške. Ak sú zmluvné dojednania hlavného záväzku - v úverovej zmluve neplatné, pričom majú vplyv
na výšku záväzku, nemôže byť platná ani dohoda o zrážkach zo mzdy, nakoľko nie je určitá pokiaľ ide
o výšku plnenia. Vzhľadom na vyššie uvedené sa súd zameral aj na skúmanie toho, či žalovanému
ako veriteľovi patrí celá pohľadávka, ktorá je zabezpečená dohodou o zrážkach zo mzdy dlžníka, teda
žalobcu. Teda či zabezpečovaná pohľadávka existuje v celej výške. V tomto smere zameral svoju

pozornosť najmä na to, či na základe úverovej zmluvy môže žalovaný požadovať od žalobcu okrem
istiny úveru aj úroky a poplatky. Úverová zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože
ju uzavrel žalovaný ako dodávateľ so žalobcom ako spotrebiteľom, pretože pri ich uzatváraní žalovaný
ako veriteľ konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalobca ako spoludlžník je fyzickou
osobou,ktorýnekonalvrámcipredmetusvojejobchodnejčinnostialeboinejpodnikateľskejčinnosti.Súd

však následne nezistil, že úver z úverovej zmluvy je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov
podľa § 11 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase ich uzatvorenia. Úverová zmluva
obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti. Žalobca v žalobe namietal iba jednu skutočnosť,
a to že úverová zmluva neobsahovala údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v akom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom

s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. K tejto argumentácii
súd poukazuje na aktuálne uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.02.2018 sp.zn. 3 Cdo/146/2017
podľa ktorého: „Nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie
toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. V zmluvách uzatváraných podľa
zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej

amortizáciedlhu,tedarozpissplátokpočastiach(samostatnevoväzbenaistinu,úrokapoplatky).Pokiaľ
ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že
toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje.“ V predmetnej úverovej zmluve bola uvedená
výška splátky (121 eur), počet splátok (108), termíny splátok (1. splátka splatná dňa 10.03.2015, ďalšie

10. deň v mesiaci, posledná splátka splatná 10.02.2014).

10.14 K stručnej námietke žalobcu, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, pretože nie je možné
zabezpečiťbudúcupohľadávku,súduvádzavstručnostilento,žetátodohodazabezpečovalaexistujúcu
pohľadávku žalovaného z úverovej zmluvy, ktorá bola uzatvorená v rovnaký deň. Preto táto námietka

žalobcu neobstojí.

10.15 V tejto časti (o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy) je tak žaloba žalobcu nedôvodná.

11.1 K požadovanému určeniu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy súd uvádza nasledovné:

11.2 Žalobca sa touto časťou žalobného návrhu domáha určenia neplatnosti právneho úkonu, teda
určenia právnej skutočnosti podľa § 137 písm.d/ Civilného sporového poriadku, podľa ktorého žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
Právo domáhať sa určenia neplatnosti rozhodcovskej zmluvy nevyplýva zo žiadneho osobitného

právneho predpisu. Situácia je v tomto prípade odlišná od možnosti domáhať sa určenia neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy, a to kvôli inej právnej úprave, a to zákonu č. 335/2014 Z.z. o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý komplexne
upravuje spotrebiteľské rozhodcovské konanie. Ak je spotrebiteľ tohto názoru, že rozhodcovskú zmluvuuzatvoril neplatne, je to dôvod na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného na
základe takejto rozhodcovskej zmluvy. Žalobca tak má reálnu možnosť nebyť viazaný uzatvorenou
rozhodcovskou zmluvou z dôvodu jej tvrdenej neplatnosti, avšak túto skutočnosť musí namietať v

žalobe o zrušenie prípadného rozhodcovského rozsudku vydaného na jej základe (v prípade, že
neobstojí jeho argumentácia už pre rozhodcovským súdom). Prijatím tohto záveru je tak naplnená
zásada nevyvolávania zbytočných sporov. Nie je totiž isté, či na základe namietanej rozhodcovskej
zmluvy niekedy vôbec začne a aj prebehne rozhodcovské konanie. Samostatné konanie o neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy tak predstavuje akademický (zbytočný) spor. Súd preto uzatvára, že táto časť

žaloby je procesne neprípustná.

11.3 Nad rámec potreby tohto odôvodnenia súd uvádza, že tvrdenie žalobcu o tom, že sa jednalo
o rozhodcovskú doložku, zjavne nezodpovedá skutkovému stavu. Predmetná rozhodcovská zmluva
je samostatným právnym úkonom (samostatnou zmluvou) spísanom na samostatnej listine (č.l. 8).
Takisto súd nad rámec uvádza, že právny záver kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.09.2010,

na ktorý poukazoval žalobca, a ktorý ani formálne ani fakticky konajúci súd nezaväzuje, na skutkový
stav tohto sporu nedopadá. Toto stanovisko sa totiž týka rozhodcovských doložiek, ktoré sú súčasťou
textu spotrebiteľskej zmluvy. V prejednávanom prípade však bol uzatvorená samostatná rozhodcovská
zmluva, ako samostatný právny úkon na samostatnej listine. Táto argumentácia žalobcu je tak plne
nenáležitá. Súdu rovnako nie je zrejmé, čo mal pre rozhodnutie o tejto časti žaloby vyvodiť z uznesenia

Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 61/2012 zo dňa 11.07.2012, na ktoré poukazoval žalobca.

12.1 K požadovanému určeniu neplatnosti ustanovenia článku 2.17 úverovej zmluvy z dôvodu
neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky súd uvádza nasledovné:

12.2 Tejto časti žaloby nebolo možné vyhovieť z iného procesného dôvodu. Ním je tá skutočnosť, že
sporovou stranou v tomto konaní nie je zároveň aj druhý účastník predmetnej úverovej zmluvy, a to Irena
Kiššová, teda samotný spoludlžník z úverovej zmluvy (účastník úverovej zmluvy). V zmysle ustálenej
judikatúry súdov Slovenskej republiky účastníkom konania o určenie neplatnosti právneho úkonu musí
byť účastník tohto právneho úkonu. V opačnom prípade, by rozsudok v tejto veci nezaväzoval tohto

účastníka právneho úkonu (vzhľadom na § 228 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého výrok
právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po
právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak). Pre jedného účastníka by tak právny úkon platný
bol v celom rozsahu a pre iného nie, čo je stav zjavne neželaný. V tomto smere súd poukazuje napríklad
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 122/2002, či sp.zn. 1Cdo 11/2003). V danom prípade

tak ide o tzv. neúplný okruh účastníkov konania. Už len z tohto dôvodu musel súd žalobu v tejto časti
zamietnuť a nezaoberal sa vecnou dôvodnosťou tejto časti žaloby, teda či napadnutá časť zmluvy je
neplatná, resp. sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

13.1 K požadovanému určeniu úveru za bezúročný a bez poplatkov súd uvádza nasledovné:

13.2 Súd aj v tejto časti žaloby zaujíma rovnaký právny záver ako je uvedený v bode 12.2 tohto
odôvodnenia a nad rámec potreby tohto odôvodnenia aj záver uvedený v bode 10.13 o tom, že úver nie
je možné považovať, z tam uvedených dôvodov, za bezúročný a bez poplatkov. Preto je žaloba žalobcu
aj v tejto časti nedôvodná.

14.1Podľa§335ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuneodkladnéopatrenienariadenépozačatíkonania
vo veci samej súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta
alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje.

14.2 Súd výrokom III tohto rozsudku podľa § 335 ods.1 Civilného sporového poriadku zrušil neodkladné
opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn.
24Csp/37/2017 zo dňa 22.03.2017. Rozhodol tak preto, že žalobu vo veci samej zamietol.

15.1 Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

15.2 Podľa § 262 ods.1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.15.3 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, pretože žalovaný
bol v konaní plne úspešný. O výške trov žalovaného rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to
na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v
Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa

poprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.