Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 24, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6Csp/104/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117216131
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5117216131.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom Mgr. Andrejom Kekelym v spore žalobcu: K.. K. U., R..

XX.XX.XXXX, T. D. P. J. C. XXX/XX, XXX XX Ž., Š. V. I., právne zastúpený JUDr. Michalom Mudrákom,
advokátom so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 42 173 353, proti žalovanému: OTP
Banka Slovensko, a. s., so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, o zaplatenie
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 5.000,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalobu o zaplatenie sumy 5.000,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5.000,-
eur od 24.08.2016 do zaplatenia zamieta.

Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 15.05.2017 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 18.05.2017 sa žalobca domáhal
proti žalovanému vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu sumu 5.000,- eur
a nahradiť mu trovy konania.
2. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že dňa 11.02.2014 ako nájomca a žalovaný ako prenajímateľ
uzavreli zmluvu o nájme bezpečnostnej schránky č. XXXXXXXX, predmetom ktorej bol nájom
bezpečnostnej schránky č. 57 nachádzajúcej sa v sídle žalovaného. Touto nájomnou zmluvou bola
nahradená zmluva o prenájme bezpečnostnej schránky, ktorú žalovaný ako prenajímateľ s ním ako

nájomcom uzatvorili dňa 15.11.2011 a predmetom ktorej bol nájom už zmienenej bezpečnostnej
schránky. Žalovaný ho výzvou zo dňa 03.03.2015 vyzval na úhradu faktúry č. XXXXXXXXX, predmetom
ktorej bolo nájomné podľa nájomnej zmluvy za rok 2015 vo výške 129,60 eur. Táto výzva mu bola
doručená dňa 11.03.2015. Žalovaný ďalej listom zo dňa 16.03.2015 vypovedal pôvodnú nájomnú zmluvu
z dôvodu údajného porušenia zmluvných podmienok podľa ust. čl. III. bod 2 písm. b) pôvodnej nájomnej
zmluvy, túto výpoveď podal na poštu dňa 17.03.2015 a dňa 19.03.2015 mu bola doručená. Súčasťou
výpovede bolo aj oznámenie, že žalovaný mu ku dňu 31.05.2015 v dôsledku uvedenej výpovede

zruší prístup k bezpečnostnej schránke. Nakoľko výpoveď považoval za neplatnú vyzval žalovaného
listom zo dňa 02.04.2015, aby uznal jej neplatnosť a že mu nezamedzí prístup k bezpečnostnej
schránke a že nepristúpi k jej násilnému otvoreniu (čl. IV. bod 6 nájomnej zmluvy). Vzhľadom na
to, že nedostal od žalovaného žiadnu odpoveď v požadovanej lehote (ani telefonicky), bol vzhľadom
na naliehavosť situácie nútený bezodkladne podať návrh na nariadenie predbežného opatrenia a
žalobu o určenie neplatnosti výpovede nájomnej zmluvy. Okresný súd Žilina vydal dňa 06.05.2015
uznesenie spis. zn. 40C/192/2015, ktorým nariadil voči žalovanému predbežné opatrenie. Žalovaný až

listom zo dňa 05.05.2015 (podaným na pošte 06.05.2015) uznal jeho práva a argumenty a vyhlásil,
že výpoveď vystornoval a že nájom podľa nájomnej zmluvy bude pokračovať. Vzhľadom na tento
list potom zobral žalobu o určenie neplatnosti výpovede nájomnej zmluvy späť, pričom Okresný
súd Žilina konanie o tejto žalobe vedené pod spis. zn. 2C/202/2015 zastavil uznesením zo dňa09.05.2016 pre späťvzatie žaloby, pričom v odôvodnení uznesenia uviedol, že mal za preukázané,
že žaloba bola podaná dôvodne a žalobca zobral žalobu späť pre správanie žalovaného, t. j. súd
konštatoval procesné zavinenie žalovaného. Z dôvodu, že ako spotrebiteľ úspešne uplatnil porušenie

práv a povinností v uvedených súdnych konaniach, vzniklo mu voči žalovanému právo na zaplatenie
primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. Pokiaľ ide o
úspešné uplatnenie porušenia jeho práv ako spotrebiteľa, resp. povinností žalovaného ako dodávateľa
ustanovených zákonom č. 250/2007 Z. z., resp. osobitnými predpismi s cieľom ochrany spotrebiteľa na
súde, žalobca v podanej žalobe argumentoval tým, že za úspešné uplatnenie práv a povinností na súde

je treba rozumieť nielen situáciu, kedy súd žalobe spotrebiteľa vyhovie, ale aj skutočnosť, že dodávateľ
po podaní žaloby splní žalovanú povinnosť, upustí od protiprávneho konania, ktoré je predmetom žaloby,
resp. uzná predmet žaloby, v dôsledku čoho je potrebné vziať žalobu späť a súd konanie zastaví.
Účelom primeraného finančného zadosťučinenia podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. je
odškodniť spotrebiteľa za to, že musel uplatňovať svoje práva na súde a má motivovať dodávateľov, aby
neporušovali svoje povinnosti a aby ich plnili dobrovoľne bez toho, aby sa spotrebiteľ musel pred tým

obrátiť na súd. Uvedené reaguje aj na prípadnú vypočítavosť dodávateľov, že budú „dobrovoľne“ plniť
svoje povinnosti len vtedy, ak ich spotrebiteľ zažaluje, keďže len malý počet spotrebiteľov sa domáha
ochrany svojich práv súdnou cestou. Uskutočnením výpovede (nielen jej mienenými účinkami, ale aj
jej obsahom) sa žalovaný dopustil porušenia najmä jeho povinností a práv žalobcu podľa ust. § 3 ods.
1, § 4 ods. 2 písm. a) a b), ods. 4 a 8 zákona č. 250/2007 Z. z. a ust. § 54 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Výpoveď tak podľa názoru žalobcu smerovala k nezákonnému odmietnutiu mu poskytovať
naďalej služby - nájom bezpečnostnej schránky, nútila ho bez právneho dôvodu vypratať bezpečnostnú
schránku, pričom spôsob uskutočnenia výpovede bol v rozpore s dobrými mravmi (najmä uskutočnenie
výpovede po 7 dňoch od odoslania výzvy na úhradu faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 03.03.2015, v
ktorej mu žalovaný poskytol lehotu na dodatočné plnenie 15 dní). Navyše výpoveď obchádzala ust.

§ 679 ods. 3 Občianskeho zákonníka. V rámci odôvodnenia žalovanej výšky primeraného finančného
zadosťučinenia, žalobca vyjadril svoje presvedčenie, že žalovaný postupoval pri podávaní výpovede
nekorektne a nekalým spôsobom. Výzvu na úhradu nájomného podľa nájomnej zmluvy za rok 2015
podal na poštu 09.03.2015, hoci toto nájomné bolo uhradené dňa 05.03.2015. Následne žalovaný
17.03.2015 podal na poštovú prepravu aj výpoveď pre neuhradenie dotknutého nájomného, a to aj

napriek tomu, že vo výzve na úhradu nájomného mu žalovaný poskytol dodatočnú lehotu 15 dní. Žalobca
ďalej namietal, že mal právo na poskytnutie dodatočnej lehoty 3 mesiace na zaplatenie nájomného podľa
ust. § 679 ods. 3 Občianskeho zákonníka, od ktorého sa nemožno v zmysle ust. § 54 ods. 1 Občianskeho
zákonníka odchýliť v neprospech spotrebiteľa žalovaný a napriek tomu mu žalovaný vo výzve na úhradu
nájomného poskytol len lehotu v trvaní 15 dní, pričom reálne mu neposkytol ani lehotu v trvaní 5 dní, ak

by sa vychádzalo z toho, že k doručeniu výzvy došlo dňa 11.05.2015 a žalovaný podpísal výpoveď už
dňa 17.03.2015. Navyše žalovaný mal uskutočniť výzvu a aj výpoveď v čase, kedy predmetné nájomné
nebolo ešte splatné vzhľadom na princíp stanovený v ust. § 671 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Bez
ohľadu na túto zákonnú splatnosť nájomné nebolo splatné ani z iných dôvodov. Žalovaný údajne vystavil
uždňa15.01.2015faktúruč.XXXXXXXXX,predmetomktorejbolonájomnézarok2015vovýške129,60

eur. O tejto faktúre ho však žalovaný nijakým spôsobom neupovedomil. Hoci požiadal žalovaného o
preberanie faktúr v jeho sídle, aby si mohol prevziať faktúru, musel by mať vedomosť o tom, že bola
vôbec vystavená, o čom ho však žalovaný vôbec neinformoval. V konkrétnostiach žalobca uviedol, že
dňa05.03.2015sadostavildosídlažalovanéhozaúčelomzistenia,čiužžalovanýfaktúrunanájomnéza
rok 2015 vystavil, žalovaný v tento deň nemal pre neho pripravenú túto faktúru, pričom musel asi hodinu

čakať, kým si žalovaný v rámci organizácie práce nechal preposlať naskenovanú kópiu tejto faktúry
do jeho sídla. Preto považuje tento postoj a správanie žalovaného za urážajúci a ponižujúci, keďže
žalovaný v liste zo dňa klame o tom, že mal pre neho faktúru už dlhšiu dobu v svojom sídle k dispozícii.
V tento deň aj napriek tomu, že neobdržal originál faktúry, nájomné za rok 2015 uhradil. ďalej žalobca
poukázal na to, že žalovaný faktúru na nájomné za predchádzajúci rok 2014 vystavil až dňa 13.03.2014,

na základe čoho sa mohol dôvodne spoliehať na to, že aj faktúra za rok 2015 bude vystavená v
tomto dátume a dokonca sa k žalovanému pre faktúru na nájomné za rok 2015 dostavil o týždeň skôr.
Žalobca tak ďalej namietal, že sporná výpoveď bola neplatná aj pre jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť,
čo však ani nie je podstatné. Obsahom výpovede bola aj vyhrážka o zrušení prístupu k bezpečnostnej
schránke. Pokiaľ ide o ďalší obsah žaloby, tento sa týka skutočností a zdôvodnenia ohľadom zásahu

do sféry žalobcu tvrdeným konaním žalovaného, čím odôvodňoval žalobca výšku uplatneného nároku
na primerané finančné zadosťučinenie. Súd však nepovažuje pre účely odôvodnenia tohto rozsudku za
potrebné tento obsah žaloby v odôvodnení tohto rozsudku uvádzať, a to z dôvodu nadbytočnosti, ktorá
vyplýva práve z dôvodov, na ktorých súd postavil svoje rozhodnutie v merite veci. Napokon žalobca vžalobe uviedol, že žalovaného vyzval na zaplatenie primeraného peňažného zadosťučinenia listom zo
dňa 22.08.2016, ktorý bol žalovanému doručený dňa 22.08.2016. Žalovaný mu tak bol povinný zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie dňa 23.08.2016 v zmysle ust. § 563 Občianskeho zákonníka, pričom

túto svoju povinnosť nesplnil a dostal sa tak dňom 24.08.2016 do omeškania.
3. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám vyjadril písomne podaním zo dňa 16.01.2018, v ktorom uviedol,
že jeho pochybenie spočívalo v skutočnosti, že napriek uhradeniu splatného nájomného za prenájom
bezpečnostnej schránky v zmysle zmluvy o nájme bezpečnostnej schránky č. XXXXXXXX zo dňa
11.02.2014 v dodatočne poskytnutej lehote na úhradu, bola žalobcovi vygenerovaná a zaslaná výpoveď

z tejto nájomnej zmluvy. Za vzniknutú situáciu sa žalobcovi listom zo dňa 05.05.2015 ospravedlnil
s tým, že nájom bezpečnostnej schránky pokračuje v zmysle podmienok dohodnutých v nájomnej
zmluve. Rovnaké stanovisko zaslal žalobcovi ako odpoveď na predžalobnú výzvu žalobcu zo dňa
22.08.2016 s tým, že zdôraznil, že z jeho strany nešlo o úmyselné ani nekorektné správanie, nakoľko
v čase vygenerovania upomienky dňa 03.03.2015 nájomné splatné dňa 29.01.2015 uhradené nebolo.
Rovnako uviedol, že nešlo o konanie zneužívajúce postavenie spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany,

arogantné správanie a ani nekalý prístup, ale o pochybenie v interných procesoch na jeho strane. V
nadväznosti na žalobcom tvrdené porušenie zákona vo vzťahu k poskytnutiu nedostatočnej dodatočnej
lehoty na zaplatenie nájomného žalovaný uviedol, že ust. § 679 ods. 3 Občianskeho zákonníka, na
ktoré žalobca poukázal, sa vzťahuje na prípad odstúpenia od zmluvy pre nezaplatenie nájomného,
avšak v prípade žalobcu nešlo o odstúpenie od zmluvy, ale o výpoveď, a to v režime podľa čl. VIII.

bod 3 nájomnej zmluvy v súlade s ust. § 678 Občianskeho zákonníka. Žalovaný v ďalšom vyjadril svoj
názor, že jeho pochybenie spočívajúce v zaslaní výpovede napriek uhradeniu nájomného v dodatočne
poskytnutej lehote nepredstavuje žalobcom tvrdené porušenie ust. § 3 ods. 1, § 4 ods. 2 písm. a)
a b), ods. 4 a 8 zákona č. 250/2007 Z. z. a ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na základe
uvedeného mal žalovaný za to, že toto pochybenie nepredstavuje porušenie práv spotrebiteľa, za ktoré

by žalobcovi prináležal nárok na poskytnutie primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle ust.
§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. Rovnako žalovaný namietal, že zastavenie konania Okresného
súdu Žilina vedeného pod spis. zn. 2C/202/2015 nepredstavuje judikované pochybenie žalovaného,
t. j. úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti stanovenej zákonom, ktoré je zákonnou
podmienkou nároku na primerané finančné zadosťučinenie podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.

z. Uznesenie o zastavení konania bolo vydané z dôvodu späťvzatia žaloby pred prvým pojednávaním,
takže vec nebola súdom prejednávaná a žalobcovi boli trovy konania priznané z dôvodu procesného
zavinenia na strane žalovaného. Na základe uvedeného žalovaný žiadal súd, aby žalobu žalobcu v
plnom rozsahu zamietol.
4. Žalobca v podanej replike (§ 167 ods. 3 CSP) zo dňa 13.02.2018 zásadne nad už uvedené v obsahu

žaloby neuviedol žiadne nové právne relevantné skutkové tvrdenia.
5. Žalovaný v podanej duplike (§ 167 ods. 4 CSP) zo dňa 06.03.2018 nad rámec obsahu svojho
písomného vyjadrenia k žalobe zo dňa 1601.2018 uviedol len toľko, že žalobca nepreukázal (len tvrdí),
že dotknutá faktúra mu nebola k dispozícii na pobočke žalovaného, avšak opak tohto negatívneho
skutkového tvrdenia už nie je zo strany žalovaného možno preukázať s ohľadom na časový odstup a

ľudský faktor. Súčasne žalovaný uviedol, že dotknutá nájomná zmluva neupravuje, akým spôsobom
sa zmluvné strany dohodnú na prevzatí faktúry na pobočke žalovaného, ani neustanovuje povinnosť
žalovaného informovať žalobcu, že faktúru má pripravenú na pobočke k prevzatiu.
6. Súd vec prejednal a vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 24.04.2018 za prítomnosti oboch strán
sporu a v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu (§ 180 CSP). Žalobca ospravedlnil neprítomnosť

svojho právneho zástupcu na pojednávaní (tento bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný,
pričom predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 26.03.2018) z dôvodu, že sa tento nemôže zúčastniť
pojednávania a vyjadril svoj súhlas s vykonaním pojednávania aj v jeho neprítomnosti.
7. Možno konštatovať, že strany sporu zotrvali na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej už v ich
písomných podaniach, pričom neprodukovali žiadnu zásadnú novú argumentáciu.

8. Súd tak na základe listinných dôkazov produkovaných stranami sporu dospel k nasledovným
skutkovým zisteniam.
9. Dňa 11.02.2014 bola medzi žalovaným na strane prenajímateľa a žalobcom na strane nájomcu v
písomnej forme uzavretá zmluva o nájme bezpečnostnej schránky č. XXXXXXXX, ktorou sa zaviazal
žalovaný prenechať na dočasné užívanie bezpečnostnú schránku č. 57 o objeme 9206 cm3 vo svojich

priestoroch na adrese Štúrova 5, 813 54 Bratislava a žalobca sa zaviazal uhradiť žalovanému nájomné
vo forme poplatku za nájom schránky podľa platného Cenníka za poskytovanie peňažných a iných
služieb v OTP Banka Slovensko, a. s. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú. (čl. II. bod 1 a čl. III.
bod 1 a 2 zmluvy) Poplatok za nájom schránky sa tak žalobca zaviazal zaplatiť a) ihneď po uzatvorenízmluvy za obdobie do konca kalendárneho roka, v ktorom bola zmluva uzatvorená vo výške určenej
súčinom mesačnej sadzby poplatku a počtu kalendárnych mesiacov (vrátane mesiaca, v ktorom bola
zmluva uzatvorená), b) za ďalšie obdobie na základe žalovaným vystavenej faktúry [čl. III. bod 2 písm.

a) a b) zmluvy], ktorá bude doručená poštou na adresu uvedenú v zmluve so splatnosťou uvedenou
vo faktúre, pričom faktúra sa považuje za doručenú 5. deň po jej odovzdaní na poštovú prepravu. (čl.
III. bod 4 zmluvy) Podľa ust. čl. VIII. bod 3 zmluvy boli obaja účastníci zmluvy oprávnený kedykoľvek
vypovedaťzmluvusúčinnosťouododňajejdoručeniadruhejzmluvnejstrane.Vust.čl.VIII.bod8zmluvy
bolo uvedené, že táto zmluva nahrádza zmluvu o nájme bezpečnostnej schránky zo dňa 15.11.2011

a nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu zmluvnými stranami. Za podpismi zmluvných strán sa
na zmluve nachádza rukou dopísaný text nesporne s podpisom žalobcu: „Žiadam, aby som si preberal
faktúry na pobočke a aby mi neboli zasielané poštou. V Bratislave dňa 11.02.2014.“. Za podpisom
žalobcusanachádzaodtlačokpečiatkyžalovanéhoanečitateľnýpodpisosobykonajúcejzažalovaného.
10. Dňa 13.03.2014 vystavil žalovaný faktúru č. XXXXXXXXX so splatnosťou dňa 14.03.2014, ktorou
žalobcovi fakturoval prenájom bezpečnostnej schránky č. 57 podľa zmluvy č. XXXXXXXX za obdobie

od 01.01.2014 do 31.12.2014 v sume 72,- eur vrátane DPH (v výške 5,- eur mesačne bez DPH).
11. Dňa 15.01.2015 vystavil žalovaný faktúru č. XXXXXXXXX so splatnosťou dňa 29.01.2015, ktorou
žalobcovi fakturoval prenájom bezpečnostnej schránky č. 57 za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015
v sume 129,60 eur vrátane DPH (v výške 9,- eur mesačne bez DPH). Žalobca nesporne prevzal túto
faktúru (v listinnej forme odhliadnuc od toho, či išlo o originál, alebo fotokópiu faktúry) dňa 05.03.2015.

Podľa pokladničnej potvrdenky žalovaného zo dňa 05.03.2015 žalobca faktúrou č. XXXXXXXXX
fakturovanú sumu 129,60 eur uhradil v hotovosti do pokladne žalovaného.
12. Dňa 03.03.2015 žalovaný vystavil 1. upomienku adresovanú žalobcovi, ktorou žalobcu upozornil, že
pri kontrole jeho evidencie zistil, že ku dňu 28.02.2015 neuhradil splatnú sumu 129,60 eur na faktúru č.
XXXXXXXXX s tým, že vyjadril vieru, že táto situácia vznikla nedopatrením a dlžnú sumu z uvedenej

faktúry žalovaný poukáže do 15 dní na jeho účet. Ak medzitým žalobca fakturovanú sumu uhradil,
požiadal žalovaný žalobcu o oznámenie dátumu úhrady. Táto upomienka bola daná žalovaným na
poštovú prepravu dňa 09.03.2015.
13. Listom zo dňa 16.03.2015 označeným ako „Výpoveď zo zmluvy“ vypovedal žalovaný zmluvu o nájme
bezpečnostnej schránky uzavretej medzi ním ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom datovanej

dňa 15.11.2011, č. bezpečnostnej schránky 57 z dôvodu, porušenia podmienok podľa čl. III. bodu 2 písm.
b) zmluvy s 2-mesačnou výpovednou lehotou odo dňa doručenia výpovede. Súčasťou tejto listiny bolo
aj oznámenie o nadobudnutí účinnosti výpovede zo dňa 16.03.2015, v ktorom žalovaný uviedol, že si
dovolí žalobcovi oznámiť, že na základe nadobudnutia účinnosti vyššie uvedenej výpovede, mu ku dňu
31.05.2015 zruší prístup k bezpečnostnej schránke č. 57 a že v prípade nevysporiadania pohľadávky,

bude túto vymáhať voči žalobcovi cestou súdu. Tento list bol daný žalovaným na poštovú prepravu dňa
17.03.2015.
14. Žalobca listom zo dňa 02.04.2015 doručeným žalovanému dňa 02.04.2015 vyzval žalovaného, aby
sa mu v lehote 5 dní ospravedlnil a zároveň mu oznámil, že uznáva, že výpoveď zo dňa 16.03.2015 je
neplatná a že nepristúpi k zamedzeniu jeho prístupu k bezpečnostnej schránke a násilnému otvoreniu

bezpečnostnej schránky, pričom v opačnom prípade bude nútený domáhať sa ochrany súdnou cestou.
V liste žalobca popísal sled udalostí ku dňu 02.04.2015, ako ich opísal v ním podanej žalobe (odsek č.
2 odôvodnenia tohto rozsudku).
15. Žalovaný listom zo dňa 05.05.2015 adresovaným žalobcovi tomuto oznamoval, že faktúra č.
XXXXXXXXX vo výške 129,60 eur za prenájom jeho bezpečnostnej schránky na rok 2015 bola

vystavená dňa 15.01.2015 s dátumom splatnosti 29.01.2015. V zmluve o nájme bezpečnostnej
schránky zo dňa 11.02.2014 rukou žalobca doplnil požiadavku na osobné preberanie faktúr na pobočke
žalovaného (aby tak faktúry neboli zasielané poštou na jeho adresu). Faktúra zo dňa 15.01.2015 tak bola
v zmysle požiadavky žalobcu zaslaná na pobočku, kde sa nachádza bezpečnostná schránka (Š.Ú. B..
C. D.). V dátume splatnosti predmetná faktúra nebola uhradená. Dňa 03.03.2015 bola vygenerovaná a

dňa 09.03.2015 odoslaná 1. upomienka o neuhradení faktúry č. XXXXXXXXX s výzvou na jej uhradenie
najneskôr do 15 dní od vystavenia, t. j. do 18.03.2015. Zaslanie upomienky bolo oprávnené, nakoľko
v deň splatnosti 29.01.2015 faktúra nebola uhradená, pričom faktúru žalobca uhradil dňa 05.03.2015.
V dôsledku zlyhania interného procesu žalobcovi však aj napriek úhrade faktúry v náhradnom termíne
bola vygenerovaná a zaslaná výpoveď zmluvy. V tomto kroku došlo k pochybeniu žalovaného. Výpoveď

zmluvy tak bola vygenerovaná a zaslaná neopodstatnene. Žalovaný sa zároveň za vzniknutú situáciu
a problémy s tým spojené žalobcovi ospravedlnil s tým, že výpoveď bola vystornovaná a nájom
bezpečnostnej schránky pokračuje v zmysle zmluvne dohodnutých podmienok. Napokon odporučil
žalovaný žalobcovi, aby v záujme predchádzania podobným situáciám v budúcnosti preberal faktúry napobočke žalovaného tak, ako individuálne požadoval v zmluve o nájme bezpečnostnej schránky. Tento
list bol daný žalovaným na poštovú prepravu dňa 06.05.2015.
16. Okresný súd Žilina na návrh žalobcu proti žalovanému doručeným súdu dňa 08.04.2015

uznesením č. k. 40C/192/2015-29 zo dňa 06.05.2015, ktoré podľa doložky na ňom vyznačenej
nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.05.2015, nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal
žalovanému bez výslovného súhlasu žalobcu zrušiť žalobcovi prístup k predmetnej bezpečnostnej
schránke, ďalej nariadil žalovanému, aby sa zdržal akéhokoľvek konania, ktorým by žalobcovi neumožnil
prístup k predmetnej bezpečnostnej schránke, alebo manipuláciu s obsahom tejto bezpečnostnej

schránky, najmä ktorým by žalobcovi neumožnil vložiť nové veci do tejto bezpečnostnej schránky alebo
vybrať uložené veci z tejto bezpečnostnej schránky, ďalej zakázal žalovanému, aby bez výslovného
súhlasu žalobcu akýmkoľvek spôsobom otvoril predmetnú bezpečnostnú schránku, alebo inak do nej
zasiahol, a to najmä pokiaľ ide o násilné otvorenie takejto bezpečnostnej schránky, a to všetko až do
právoplatného rozhodnutia vo veci samej v konaní vednom na Okresnom súde Žilina pod spis. zn.
2C/202/2015.ZároveňOkresnýsúdŽilinavpredmetnomuznesenírozhodolonáhradetrovpredbežného

opatrenia tak, že o týchto rozhodne súd v konečnom rozhodnutí vo veci samej.
17. Okresný súd Žilina vo veci žalobcu proti žalovanému začatej na návrh žalobcu doručený súdu dňa
08.04.2015 uznesením č. k. 2C/202/2015-38 zo dňa 09.05.2016 konanie o návrhu žalobcu, ktorým sa
tento proti žalovanému domáhal určenia, že výpoveď žalovaného adresovaná žalobcovi uskutočnená
listom zo dňa 16.03.2015 je neplatná, zastavil, pričom žalovaného súčasne zaviazal nahradiť žalobcovi

trovy konania vo výške 398,81 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Okresný súd Žilina
uznesenieodôvodniltým,žežalobcapísomnýmpodanímdoručenýmsúdudňa12.06.2015vzalnávrhna
začatiekonaniaspäťvplnomrozsahusodôvodnením,žežalovanýlistomzodňa05.05.2015vystornoval
výpoveď zo zmluvy a vyhlásil, že nájom bude pokračovať. Žalovaný zároveň uviedol, že zaslaním
výpovededošlokpochybeniuzjehostrany.Vzhľadomnatentodispozitívnyúkonžalobcusúdpriaplikácii

ust. § 96 ods. 1 O.s.p. rozhodol o zastavení konania, pričom súhlas žalovaného so späťvzatím návrhu
na začatie konania nebol potrebný, nakoľko k späťvzatiu došlo skôr, než začalo pojednávanie. V ďalšom
súdu odôvodnil svoje rozhodnutie o náhrade trov konania s odkazom na ust. § 146 ods. 2 veta druhá
O.s.p. tak, že na základe predložených listinných dôkazov (list žalovaného zo dňa 05.05.2015) mal za
preukázané, že návrh na začatie konania bol podaný dôvodne a žalobca zobral návrh na začatie konania

späť pre správanie žalovaného.
18. Listom zo dňa 22.08.2016 doručeným žalovanému dňa 22.08.2016 žalobca zaslal žalovanému na
základe obsahovo totožnej argumentácie a skutkových okolností, ako ich popísal žalobca v žalobe
(odsek č. 2 odôvodnenia tohto rozsudku), návrh dohody o urovnaní, v zmysle ktorého jeho nárok na
zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 7.000,- eur v zmysle ust. § 3 ods. 5 zákona

č. 250/2007 Z. z. z dôvodu uplatnenia jeho práv v súdnych konaniach vedených Okresným súdom
Žilina pod spis. zn. 40C/192/2015 a spis. zn. 2C/202/2015 bude urovnaný, ak mu žalovaný zaplatí sumu
4.000,- eur do 5 dní od prijatia tohto návrhu, pričom toto urovnanie je nezávislé na skutočnej výške
primeraného finančného zadosťučinenia. V prípade omeškania so zaplatením tejto čiastky dohoda o
urovnaní sa automatiky zrušuje s účinkami ex tunc, pričom lehota na prijatie tohto návrhu je jeden mesiac

od doručenia tohto listu.
19. Podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I oddielu: Sa, vložka č. 335/B mal
ku dňu 11.05.2017 žalovaný v obchodnom registri zapísaný mimo iné aj predmet činnosti: prenájom
bezpečnostných schránok, a to odo dňa 30.08.2008.
20. Podľa ust. § 2 písm. a) a b) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona

Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení zákona č.
102/2014Z.z.účinnomod01.05.2014,naúčelytohtozákonasarozumiea)spotrebiteľomfyzickáosoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy [1) § 52 až 54 Občianskeho zákonníka] nekoná
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, [2) § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka] zamestnania
alebo povolania, [2a) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných

architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov, zákon č. 586/2003
Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský
zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov] a b) predávajúcim osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo
povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.

21. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení zákona č. 373/2014 Z. z. účinnom od
01.01.2015, každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v bežnej kvalite, uplatnenie reklamácie,
náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia, bezpečnosti a ekonomických záujmov
a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru, dohľadu a kontroly [8) napríklad § 21 písm. b)až d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších
predpisov, § 30 písm. c) zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
§ 3 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 451/2004 Z. z., § 88 ods. 1 zákona č. 251/2012
Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 1 ods. 2 zákona č. 747/2004 Z. z. o
dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona
č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení zákona č. 342/2011 Z. z., § 3 ods. 1 písm. b) a c)
zákonač.355/2007Z.z.oochrane,podporearozvojiverejnéhozdraviaaozmeneadoplneníniektorých

zákonov, § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, § 127 písm. a)
a c) zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene a doplnení niektorých
zákonov] (ďalej len "orgán dozoru") a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.
22. Podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z., právo spotrebiteľa na informácie sa zabezpečuje
povinnosťouorgánuverejnejmocizverejniťprávoplatnérozhodnutiavoveciachtýkajúcichsaustanovení
tohto zákona, ako aj ďalších osobitných predpisov upravujúcich práva spotrebiteľov. Ak spotrebiteľ

uplatní právo na sprístupnenie právoplatného rozhodnutia nahliadnutím do rozhodnutia v sídle orgánu
verejnej moci, ktorý rozhodnutie vydal, má právo robiť si z rozhodnutia výpisy a odpisy. Spotrebiteľ má
aj právo požiadať orgán verejnej moci o vyhotovenie kópie rozhodnutia. Skutočné náklady spojené s
vyhotovením kópie znáša spotrebiteľ.
23. Podľa ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení zákona č. 397/2008 Z. z. účinnom od

01.11.2008 do 31.12.2014, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami
v spotrebiteľských zmluvách. [9) § 52 až 54 Občianskeho zákonníka; pozn. súdu s účinnosťou novely
vykonanej zákonom č. 373/2014 Z. z. od 01.01.2015 bolo číslo odkazu 9) nahradené číslom 1) bez
zmeny obsahu tohto ustanovenia]
24. Podľa ust. § 3 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení zákona č. 397/2008 Z. z. účinnom

od 01.11.2008, každý spotrebiteľ má právo združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi v združeniach
a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy
spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach
spotrebiteľov.
25. Podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení zákona č. 132/2013 Z. z. účinnom od

10.06.2013, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa
môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže
na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil
protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú
len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských

práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy
spotrebiteľov").Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
26. Podľa ust. § 3 ods. 6 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení zákona č. 397/2008 Z. z. účinnom od

01.11.2008 do 31.01.2016, každý spotrebiteľ má právo na zvýšenú ochranu svojich ekonomických
záujmov v procese zavedenia meny euro v Slovenskej republike. Spotrebiteľ má právo najmä na
informácie o cenách zároveň v slovenskej mene a tiež v eurách podľa osobitných predpisov [9a)
napríklad zákon č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vyhláška Ministerstva hospodárstva Slovenskej

republiky č. 97/2008 Z. z. o podrobnostiach duálneho zobrazovania pre oblasť ochrany spotrebiteľov.]
a na výrobky a služby za ceny, ktoré nie sú zvýšené z dôvodu nákladov a výdavkov súvisiacich so
zavedením meny euro.
27. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 250/2007 Z. z. v znení zákona č. 102/2014 účinnom od
01.05.2014, predávajúci nesmie a) ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu, b) upierať

spotrebiteľovi práva podľa § 3.
28. Podľa ust. § 4 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení zákona č. 397/2008 Z. z. účinnom
od 01.11.2008, predávajúci je povinný vo vzťahu k spotrebiteľovi dodržiavať zásadu rovnakého
zaobchádzania v poskytovaní výrobkov a služieb ustanovenú osobitným predpisom. [11a) zákon č.
365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov.]
Predávajúci nesmie odmietnuť predať spotrebiteľovi výrobok, ktorý má vystavený alebo inak pripravený
na predaj, alebo odmietnuť poskytnutie služby, ktorá je v jeho prevádzkových možnostiach. Nesmie
viazať predaj výrobku alebo poskytnutie služby (ďalej len "viazanie predaja") na predaj iného výrobkualebo na poskytnutie inej služby. To neplatí, ak spotrebiteľ nespĺňa podmienky na kúpu podľa osobitných
predpisov. [12) napríklad zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení
niektorých zákonov] Za viazanie predaja sa nepovažuje, ak a) predávajúci predáva tieto výrobky alebo

poskytuje tieto služby aj samostatne, b) viazanie predaja je podmienené technickou nemožnosťou
samostatného predaja výrobkov alebo poskytovania služieb.
29. Podľa ust. § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení zákona č. 199/2014 Z. z. účinnom od
17.07.2014, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia § 7 až 9 tým nie sú
dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré

je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel
morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri
nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú
nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
30. Podľa ust. § 2 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č.
509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva

a povinnosti upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy
ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.
31. Podľa ust. § 37 ods. 3 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, právny úkon nie
je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.
32. Podľa ust. § 48 ods. 2 OZ, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym

predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
33. Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
34. Podľa ust. § 52 ods. 3 OZ v znení zákona č. 568/2007 Z. z. účinnom od 01.01.2008, dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti.
35. Podľa ust. § 52 ods. 4 OZ v znení zákona č. 379/2008 Z. z. účinnom od 01.11.2008, spotrebiteľ
je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
36. Podľa ust. § 663 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, nájomnou zmluvou

prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo
z nej bral aj úžitky.
37. Podľa ust. § 677 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, zrušiť nájomnú
zmluvu dojednanú na neurčitú dobu možno, ak nedôjde k dohode prenajímateľa s nájomcom, iba
výpoveďou.

38. Podľa ust. § 679 ods. 3 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, prenajímateľ
môže kedykoľvek odstúpiť od zmluvy, ak nájomca napriek písomnej výstrahe užíva prenajatú vec alebo
ak trpí užívanie veci takým spôsobom, že prenajímateľovi vzniká škoda alebo že mu hrozí značná škoda.
Ak nejde o byt alebo nebytový priestor, môže prenajímateľ tiež odstúpiť od zmluvy, ak nájomca, hoci
upomenutý, nezaplatil splatné nájomné ani do splatnosti ďalšieho nájomného, a ak je táto doba kratšia

ako tri mesiace, do troch mesiacov, alebo ak s ohľadom na právoplatné rozhodnutie príslušného orgánu
treba prenajatú vec vypratať.
39. Podľa ust. § 682 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak sa nájom skončí,
je nájomca povinný vrátiť prenajatú vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci;
ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé

opotrebenie.
40. V spornom prípade si tak žalobca proti žalovanému uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 5.000,-
eur (s príslušenstvom tejto pohľadávky podľa ust. § 121 ods. 3 OZ, a to úrokmi z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 5.000,- eur od 24.08.2016 do zaplatenia), a to zjavne na tom skutkovom
základe, že zo strany žalovaného ako dodávateľa [predávajúceho podľa cit. ust. § 2 písm. b) zákona

č. 250/2007 Z. z.] malo dôjsť ku konaniu porušujúceho práva a povinnosti ustanovených zákonom s
cieľom ochrany spotrebiteľa na úkor žalobcu, a to konkrétne tým, že žalovaný neoprávnene listom zo
dňa 16.03.2015 jednostranne vypovedal zmluvu o nájme bezpečnostnej schránky č. 57200214 uzavretú
dňa 11.02.2014 medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom. Týmto malo dôjsť
zo strany žalovaného k porušeniu práva žalobcu ako spotrebiteľa podľa cit. ust. § 3 ods. 1 zákona č.

250/2007 Z. z., ako aj povinností žalovaného ako predávajúceho podľa cit. ust. § 4 ods. 2 písm. a) a
b), ods. 4 a 8 zákona č. 250/2007 Z. z. a napokon povinností žalovaného ako dodávateľa zdržať sa
používania zmluvných podmienok, ktorých účelom by bolo odchýliť sa od OZ v neprospech spotrebiteľa,
resp. zmluvných podmienok, ktoré by sledovali ten účel, že sa spotrebiteľ vopred vzdá svojich právpriznaných mu OZ alebo právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa, alebo že spotrebiteľ si inak zhorší
svoje postavenie (ust. § 54 ods. 1 OZ). Z hľadiska právnej kvalifikácie žalovaného nároku si tak žalobca
nepochybne proti žalovanému uplatňoval nárok na primerané finančné zadosťučinenie podľa cit. ust. §

3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.
41. Predpokladmi úspešného uplatnenia práva na primerané finančné zadosťučinenie podľa cit. ust. § 3
ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. je, že: 1. na strane oprávneného subjektu vystupuje spotrebiteľ v zmysle
cit. ust. § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. (resp. podľa cit. ust. § 52 ods. 4 OZ) a na strane povinného
subjektu vystupuje predávajúci v zmysle cit. ust. § 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z. (resp. dodávateľ

podľa cit. ust. § 52 ods. 3 OZ), 2. zo strany povinného subjektu došlo k porušeniu práv spotrebiteľa,
resp. povinností predávajúceho (dodávateľa) ustanovených zákonom č. 250/2007 Z. z. a osobitnými
predpismi s cieľom ochrany práv spotrebiteľa a 3. spotrebiteľ toto porušenie úspešne uplatnil na súde.
42. V kontexte s uvedenou podmienkou úspešného uplatnenia porušeného práva spotrebiteľa, resp.
povinnostipredávajúceho(dodávateľa)ustanovenýchzákonomč.250/2007Z.z.aosobitnýmipredpismi
s cieľom ochrany práv spotrebiteľa, a to spotrebiteľom, súd dáva do pozornosti vyslovený právny názor

Krajského súdu v Žiline v rozsudku spis. zn. 11Co/159/2015 zo dňa 25.05.2015, ktorý postihuje podstatu
inštitútu primeraného peňažného zadosťučinenia podľa cit. ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.
a v zmysle ktorého: „Účelom a zmyslom citovaného ustanovenia (pozn. ust. § 3 ods. 5 zákona č.
250/2007 Z. z.) je odškodniť spotrebiteľa za diskomfort, ktorý nastal z dôvodu, že spotrebiteľ sa rozhodol
uplatniť ochranu proti porušeniu práv a povinností zo strany dodávateľa na súde a v tomto konaní

bol úspešný. Nepostačuje však, že dodávateľ porušil svoje povinnosti (čo v danom prípade okresný
súd konštatoval). Z hypotézy citovanej právnej normy jednoznačne vyplýva, že spotrebiteľ musí byť pri
uplatnení tohto práva úspešný. Iba za tohto predpokladu mu vznikne právo na priznanie finančného
zadosťučinenia. Z dôvodu neúspechu spotrebiteľa pri uplatnení svojho práva, keď jeho nárok vo veci
samej uplatnený žalobou bol právoplatne zamietnutý, nemožno navrhovateľovi (spotrebiteľovi) v zmysle

vyššie citovaného ustanovenia právo na finančné zadosťučinenie priznať.“. Z vysloveného právneho
názoru možno odvodiť, že spotrebiteľ musí byť pri uplatnení svojho porušeného práva úspešný v spore,
pričom toto porušenie práva sa musí odzrkadliť v samotnom rozhodnutí súdu v merite veci, nie len v
posúdení čiastkovej prejudiciálnej otázky. Konformným so zmyslom právnej úpravy teda nie je postup
spotrebiteľa, ktorý na súde uplatní priamo nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

z dôvodu, že bolo zo strany dodávateľa porušené jeho právo, resp. povinnosť dodávateľa, ustanovené
zákonom č. 250/2007 Z. z. a osobitnými predpismi s cieľom ochrany práv spotrebiteľa, a to bez toho,
aby sa úspešne na súde domohol v merite veci porušenia tohto svojho práva, resp. takejto povinnosti
dodávateľa, a často krát prípadne aj bez akéhokoľvek dopadu porušenia tohto jeho práva, resp. takejto
povinnosti dodávateľa do jeho právneho postavenia, resp. bez akýchkoľvek faktických následkov pre

spotrebiteľa.
43. Naplnenie podmienky úspešného uplatnenia práva spotrebiteľom (v tomto prípade žalobcom)
žalobca vyvodzoval z toho, že v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod spis. zn. 2C/202/2015
de facto došlo z jeho strany k jeho úspešnému uplatneniu, keďže žalobu proti žalovanému o určenie
neplatnosti spornej výpovede zobral pre správanie žalovaného späť, pričom tak Okresný súd Žilina

uznesením č. k. 2C/202/2015-38 zo dňa 09.05.2016 konanie o tejto žalobe žalobcu v zmysle ust. §
96 ods. 1 O.s.p. zastavil s odôvodnením, že žalobca podal žalobu dôvodne a žalobu zobral späť pre
správanie žalovaného. Týmto však Okresný súd Žilina odôvodnil svoje rozhodnutie v časti žalobcovi
priznaného nároku na náhradu trov konania v zmysle ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. Okresný
súd Žilina sa v dotknutom uznesení č. k. 2C/202/2015-38 zo dňa 09.05.2016 zaoberal len otázkou

procesného zavinenia zastavenia konania, pričom však meritom veci, t. j. otázkou platnosti/neplatnosti
spornej výpovede sa nepochybne nezaoberal a pri aplikácii ust. § 96 ods. 3 O.s.p. ani nezisťoval
súhlas, či nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby. Rovnako sa Okresný súd Žilina v dotknutom
konaní nezaoberal ani len otázkou, či žalobca mal v dotknutej veci vôbec v zmysle ust. § 80 písm. c)
O.s.p. naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ako nevyhnutného predpokladu pre meritórne

posúdenie otázky platnosti/neplatnosti spornej výpovede. Súd v prejednávanom spore nebol ohľadom
tejto otázky akokoľvek viazaný rozhodnutím Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod spis.
zn. 2C/202/2015. V danom prípade tak v konaní vedenom Okresným súdom Žilina pod spis. zn.
2C/202/2015 na podklade žaloby žalobcu nedošlo k vydaniu rozhodnutia, ktoré by bolo v zmysle ust.
§ 228 ods. 1 CSP záväzné pre strany sporu, resp. záväzné pre súd. (pred tým podľa ust. § 159 ods.

2 O.s.p.) a teda k vydaniu rozhodnutia, na podklade ktorého by bolo možné dospieť k záveru, že zo
strany žalovaného došlo spornou výpoveďou zo dňa 16.03.2015 k porušeniu práva spotrebiteľa alebo
povinnosti dodávateľa ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. a osobitnými predpismi s cieľom ochrany
spotrebiteľa a žalobca ako spotrebiteľ toto porušenie na súde úspešne uplatnil. Obdobnú argumentáciumožno použiť vo vzťahu k nariadenému predbežnému opatreniu Okresného súdu Žilina uznesením
č. k. 40C/192/2015-29 zo dňa 06.05.2015, keďže v zmysle ust. § 74 ods. 1 O.s.p. súd pred začatím
konania nariaďoval predbežné opatrenie na návrh, ak bolo potrebné, aby boli dočasne upravené pomery

účastníkov konania alebo ak bola obava, že by bol výkon rozhodnutia ohrozený. Okresný súd Žilina tak
v uznesení č. k. 40C/192/2015-29 zo dňa 06.05.2015 nekonštatoval žiadne porušenie práva žalobcu
ako spotrebiteľa alebo povinnosti žalovaného ako dodávateľa ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z.
a osobitnými predpismi s cieľom ochrany spotrebiteľa a dočasne upravil výlučne len vzájomné pomery
účastníkov konania tak, aby žalobcovi nebol znemožňovaný prístup k dotknutej bezpečnostnej schránke

a manipulácia s jej obsahom a aby bez výslovného súhlasu žalobcu nedošlo k otvoreniu dotknutej
bezpečnostnej schránky, alebo k inému zásahu do nej, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci
samejvedenejnaOkresnomsúdeŽilinapodspis.zn.2C/202/2015.Súdsatakstotožnilsargumentáciou
žalovanéhoohľadomtejtospornejotázky,akobolauvedenávjehovyjadreníkžalobezodňa16.01.2018.
44. Pokiaľ ide o naplnenie podmienky, či zo strany povinného subjektu došlo k porušeniu práv
spotrebiteľa, resp. povinností predávajúceho (dodávateľa) ustanovených zákonom č. 250/2007 Z. z. a

osobitnými predpismi s cieľom ochrany práv spotrebiteľa, súd vychádzal z toho, že v danom prípade
bola medzi žalovaným na strane prenajímateľa a žalobcom na strane nájomcu nesporne dňa 11.02.2014
uzavretá zmluva o nájme podľa cit. ust. § 663 OZ (ďalej len „Zmluva“), ktorou sa zaviazal žalovaný
prenechať na dočasné užívanie bezpečnostnú schránku č. 57 o objeme 9206 cm3 vo svojich priestoroch
na adrese Štúrova 5, 813 54 Bratislava a žalobca sa zaviazal uhradiť žalovanému nájomné vo forme

poplatku za nájom schránky podľa platného Cenníka za poskytovanie peňažných a iných služieb v OTP
Banka Slovensko, a. s. Zmluva bola v zmysle ust. čl. II. bodu 1 uzavretá na dobu neurčitú. Súčasne
možno konštatovať, že medzi stranami sporu bola uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa cit. ust. § 52
ods. 1 OZ, ktorá je definovaná len subjektmi, ktorý zmluvu uzatvárajú. Na strane nájomcu - žalobcu
bola Zmluva zjavne uzavretá a zo zmluvy plnené nie ako subjektom konajúcim v rámci predmetu

svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania a na strane prenajímateľa - žalovaného
bola Zmluva zjavne uzavretá a zo zmluvy plnené ako subjektom konajúcim v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti. Toto konštatovanie napokon nebolo medzi stranami sporu sporné. Žalobca tak
mal v danom právnom vzťahu postavenie spotrebiteľa [podľa cit. ust. § 52 ods. 4 OZ, resp. podľa ust.
§ 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z.] a žalovaný postavenie dodávateľa (podľa ust. § 52 ods. 3 OZ),

resp. predávajúceho [podľa ust. § 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z.]. Možno tak uzavrieť, že v danom
prípade bola Zmluva zmluvou spotrebiteľskou podľa ust. § 52 ods. 1 OZ.
45. Žalobcom označený právny úkon žalovaného, ktorý mal porušovať práva žalobcu ako spotrebiteľa a
súčasne povinnosti žalovaného ako predávajúceho (dodávateľa) ustanovené zákonom č. 250/2007 Z. z.
a osobitnými predpismi s cieľom ochrany spotrebiteľa, a to spornú výpoveď Zmluvy zo dňa 16.03.2015,

súd nepovažoval v zmysle argumentácie žalobcu za právny úkon obchádzajúci cit. ust. § 679 ods. 3
OZ, keďže prihliadajúc na obsah vôle žalovaného prejavený v texte spornej výpovede [a to aj napriek
zjavnej chybe v písaní, keďže výpoveď odkazovala na zmluvu o nájme bezpečnostnej schránky zo
dňa 15.11.2011, ktorá však bola v zmysle ust. čl. VIII. bod 8 Zmluvy dohodou účastníkov tejto zmluvy
nahradenáZmluvou;obsahtohtoprávnehoúkonuvšakbolomožnéajpreodkazžalovanéhovovýpovedi

na ust. čl. III. bod 2 písm. b) Zmluvy nepochybný, a teda táto chyba v zmysle ust. § 37 ods. 3 OZ nemohla
spôsobiť neplatnosť spornej výpovede ako jednostranného právneho úkonu žalovaného ako výpovede
Zmluvyuzavretejdňa11.02.2014]možnouzavrieť,ževdanomprípadebezpochybnenešlooodstúpenie
od nájomnej zmluvy podľa cit. ust. § 679 ods. 3 OZ, ale o výpoveď nájomnej zmluvy podľa cit. ust. § 677
ods. 1 OZ. Tomu nasvedčuje aj časť textu výpovede, v ktorom sa udáva 2-mesačná výpovedná lehota

odo dňa doručenia výpovede. Odstúpenie od nájomnej zmluvy podľa cit. ust. § 679 ods. 3 OZ, ako aj
výpoveď nájomnej zmluvy podľa cit. ust. § 677 ods. 1 OZ zo strany prenajímateľa, sú jednostrannými
právnymi úkonmi prenajímateľa, ktorými sa nájomná zmluva zrušuje. Zásadný rozdiel medzi týmito
právnymi úkonmi je v ich účinkoch. Odstúpením od nájomnej zmluvy sa nájomná zmluva zrušuje od
začiatku, t. j. s účinkami ex tunc, pokiaľ nie je jej účastníkmi dojednané inak (§ 48 ods. 2 OZ), a to

okamihom doručenia odstúpenia druhému účastníkovi nájomnej zmluvy, zatiaľ čo výpoveďou nájomnej
zmluvy sa nájomná zmluva zrušuje s účinkami ex nunc, teda uplynutím výpovednej doby podľa cit. ust.
§ 677 ods. 1 OZ, ktorá začína plynúť po doručení výpovede druhému účastníkovi nájomnej zmluvy.
Žalobca v danom prípade opomenul skutočnosť, že sporná Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú a
túto je možné v zmysle ust. § 677 ods. 1 OZ (rovnako ako každú inú zmluvu uzavretú na dobu neurčitú,

ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej
činnosti alebo strpieť určitú činnosť a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede;
§ 582 OZ) zrušiť výpoveďou, a to aj bez akéhokoľvek dôvodu, resp. na základe akéhokoľvek dôvodu
(výnimkou je nájom bytu zo strany prenajímateľa podľa ust. § 711 OZ). Samotná Zmluva obsahovalavýslovne možnosť jej ukončenia kedykoľvek výpoveďou ktorýmkoľvek jej účastníkom (ust. čl. VIII. bod
3 Zmluvy). V kontexte tohto je tak bez právneho významu, že žalovaný spornú výpoveď odôvodnil
porušením zmluvných podmienok podľa ust. čl. III. bodu 2 písm. b) Zmluvy zo strany žalobcu. V danom

prípade tak výpoveď ako právny úkon nemohla obchádzať ust. § 679 ods. 3 OZ a už vôbec nemohla byť
v rozpore s právami spotrebiteľa, resp. povinnosťami dodávateľa podľa cit. ust. § 54 ods. 1 OZ. Výpoveď
ako jednostranný právny úkon účastníka nájomnej zmluvy nie je zmluvnou podmienkou upravenou
spotrebiteľskou zmluvou. Ako už bolo uvedené, ak OZ v cit. ust. § 677 ods. 1 OZ pripúšťa zrušiť
zmluvu o nájme uzavretú na dobu neurčitú jednostranne výpoveďou ktoréhokoľvek účastníka nájomnej

zmluvy kedykoľvek a bez udania akéhokoľvek dôvodu, potom ani dotknuté ust. čl. VIII. bod 3 Zmluvy
nemohlo byť ust. § 54 ods. 1 OZ zakázanou zmluvnou podmienkou odchyľujúcou sa od ustanovení
OZ v neprospech spotrebiteľa, alebo ktorou by sa spotrebiteľ vopred vzdal svojich práv priznaných mu
OZ alebo právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa, alebo ktorou by si spotrebiteľ inak zhoršil svoje
postavenie, pred ktorou má spotrebiteľ podľa ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. právo na ochranu.
46. Ďalej možno konštatovať, že v konaní vyšlo nesporne najavo (na čo súd pri hodnotení dokazovania

starostlivo prihliadal podľa ust. § 191 ods. 1 CSP), že v danom prípade žalovaný ani napriek ním
danej výpovedi Zmluvy neobmedzil žalobcovi užívanie predmetu nájmu, pričom následne listom zo
dňa 05.05.2015 adresovaným žalobcovi stornoval svoju výpoveď a pokračoval (v podstate až doposiaľ,
keďže v konaní nevyšlo najavo, že by Zmluva bola následne ukončená inak a zo skutkových tvrdení
žalobcu na pojednávaní dňa 24.04.2018 vyplynulo, že Zmluva trvala ešte aj vo februári 2017) v

plnení záväzkov zo Zmluvy. Ani samotný žalobca, aj napriek skutkovým okolnostiam sporovej veci,
jednostranne nezrušil Zmluvu a pokračoval v užívaní prenajatej bezpečnostnej schránky. Z tohto dôvodu
tak zo strany žalovaného ako predávajúceho (dodávateľa) nedošlo k porušeniu práva žalobcu podľa cit.
ust. § 3 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z., a to práva spotrebiteľa na výrobky a služby v bežnej kvalite, tak,
ako to žalobca namietal v podanej žalobe, ako aj k porušeniu povinnosti žalovaného ako predávajúceho

(dodávateľa) podľa cit. ust. § 4 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z., v zmysle ktorého predávajúci nesmie
odmietnuť poskytnutie služby, ktorá je v jeho prevádzkových možnostiach. Pokiaľ žalobca namietal,
že žalovaný v spornej výpovedi zo dňa 16.03.2015 mal nútiť žalobcu vypratať dotknutú bezpečnostnú
schránku a tým mal zrejme ako predávajúci (dodávateľ) ukladať žalobcovi ako spotrebiteľovi povinnosti
bez právneho dôvodu, čím došlo k porušeniu povinnosti žalovaného ako predávajúceho (dodávateľa)

podľa cit. ust. § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z., súd musí konštatovať, že takúto
povinnosť žalovaný v spornej výpovedi zo dňa 16.03.2015 žalobcovi neuložil. Žalovaný len v spornej
výpovedi zo dňa 16.03.2015 žalobcu upozornil, že na základe nadobudnutia účinnosti výpovede mu
zruší prístup k dotknutej prenajatej bezpečnostnej schránke. V prípade nadobudnutia účinnosti spornej
výpovede žalovaného zo dňa 16.03.2015 však povinnosť odovzdať predmet nájmu vyprataný nájomcom

(žalobcom) prenajímateľovi (žalovanému) vyplýva priamo z cit. ust. § 682 OZ, ako aj z ust. čl. IV. bodu
6 Zmluvy. Je tak zrejmé, že žalovaný neporušil ani svoju povinnosť podľa cit. ust. § 4 ods. 2 písm. a)
zákonač.250/2007Z.z.Rovnakomožnobezďalšiehokonštatovať,žežalovanýsvojimkonaním-daním
spornej výpovede zo dňa 16.03.2015 neporušil ani práva žalobcu ako spotrebiteľa podľa ust. § 3 ods.
2 až 4 a 6 zákona č. 250/2007 Z. z., t. j. práva spotrebiteľa na informácie (ods. 2), práva spotrebiteľa

na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách (§ 52 až § 54 OZ; keďže
ako už bolo aj uvedené v predošlom odseku odôvodnenia tohto rozsudku, jednostranný právny úkon
dodávateľa nie je zmluvnou podmienkou), práva spotrebiteľa združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi v
združeniach a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené
záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na

právach spotrebiteľov (ods. 4) a práva spotrebiteľa na zvýšenú ochranu svojich ekonomických záujmov
v procese zavedenia meny euro v SR (ods. 6 v znení účinnom do 31.01.2016).
47. Ak napokon žalobca namietal, že zo strany žalovaného ako predávajúceho (dodávateľa) došlo k
porušeniu jeho povinnosti v zmysle cit. ust. § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z., a to nekonať v rozpore
s dobrými mravmi, súd sa vo svetle skutkových okolností prejednávanej veci nestotožnil s tým, že

by v danom prípade došlo zo strany žalovaného ku konaniu v rozpore s dobrými mravmi. Je možné
síce konštatovať, že zo strany žalovaného došlo k zlyhaniu (ako sám uviedol vo svojom liste zo dňa
05.05.2015, ktorým sa žalobcovi ospravedlnil za zlyhanie vo svojich interných procesoch a zároveň
uviedol, že sporná výpoveď bola vygenerovaná a zaslaná neopodstatnene, keďže splatné nájomné
bolo v čase vygenerovania spornej výpovede žalobcom uhradené, a preto žalovaný spornú výpoveď

vystornoval a uviedol, že nájom dotknutej bezpečnostnej schránky bude pokračovať v zmysle zmluvne
dohodnutých podmienok), avšak nemožno ani nevziať do úvahy skutočnosť, že žalobca [podľa svojej
výslovnej žiadosti dopísanej na zmluve a žalovaným akceptovanej, podľa ktorej požiadal o preberanie
faktúr podľa ust. čl. II. bod 2 písm. b) Zmluvy na pobočke žalovaného] sa podľa vlastných tvrdení dostavilna pobočku žalovaného za účelom prevzatia faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 15.01.2015 splatnej dňa
29.01.2015, ktorou mu bolo vyúčtované nájomné na rok 2015, až dňa 05.03.2015, teda viac ako jeden
mesiac po jej splatnosti. Argumentácia žalobcu, že nájomné nebolo v čase vygenerovania upomienky

zo dňa 03.03.2015 a výpovede zo dňa 16.03.2015 splatné vzhľadom k zneniu ust. § 671 ods. 2 OZ,
sa súdu javí ako špekulatívna. V ust. čl. II. bod 2 písm. b) Zmluvy bolo totiž jasne medzi účastníkmi
zmluvy dohodnuté, že nájomné (poplatok) za nájom dotknutej bezpečnostnej schránky bude žalobcom
ako nájomcom platené za ďalšie obdobie na základe žalovaným vystavenej faktúry, pričom poplatok
za nájom schránky mal byť stanovený v platnom Cenníku za poskytovanie peňažných a iných služieb

v OTP Banka Slovensko, a. s. V Zmluve bolo v ďalšom dohodnuté (čl. III. bod 4), že nájomca bude
uhrádzať poplatok na základe vystavenej faktúry, ktorá mu bude doručená poštou na adresu uvedenú
v zmluve so splatnosťou uvedenou na faktúre. Týmto sa tak účastníci zmluvy v súlade s cit. ust. § 2
ods. 3 OZ sa odchýlili od úpravy podľa cit. ust. § 671 ods. 2 OZ. Ak by však súd aj aplikoval v danom
prípade na splatnosť nájomného právnu úpravu obsiahnutú v ust. § 671 ods. 2 OZ, žalobca bol s úhradou
mesačného nájomného za mesiac január 2015 ku dňu 03.03.2015 (deň vygenerovania upomienky zo

dňa 03.03.2015) v omeškaní. Súdu sa tak dôvodne javí, že ak by žalobca jednostranne nepožiadal
žalovaného o iný spôsob doručovania, v čom mu žalovaný vyšiel v ústrety, je zrejmé pri normálnom
chode udalostí, že faktúra by bola žalobcovi zasielaná ešte v mesiaci január 2015 po jej vygenerovaní a
najneskôr v priebehu mesiaca február 2015 (ak by si ju neprevzal žalobca v odbernej lehote) doručená.
Ak by sa teda žalobca v zmysle podmienok Zmluvy ustanovil osobne na pobočku žalovaného v mesiaci

január 2015 (súd pri tom rovnako ako žalovaný konštatuje, že žalovaný nemal žiadnu povinnosť pri
doručovaní faktúr s vyúčtovaním nájomného prevzatím žalobcom na pobočke žalovaného akúkoľvek
povinnosť informovať žalobcu o tom, že faktúru už vystavil a že si ju žalobca môže prísť na pobočku
žalovaného osobne prevziať) a prevzal si faktúru s vyúčtovaným nájomným a túto následne uhradil, je
vysoko pravdepodobné, že by zo strany žalovaného nedošlo ku konaniu, ktoré bolo žalobcom v spore

dávané na ťarchu žalovaného. Neobstojí v tomto ani argument žalobcu, že žalovaný faktúru na nájomné
za predchádzajúci rok 2014 vystavil až dňa 13.03.2014, na základe čoho sa mohol žalobca dôvodne
spoliehať na to, že aj faktúra za rok 2015 bude vystavená v tomto dátume a dokonca sa k žalovanému
pre faktúru na nájomné za rok 2015 dostavil už dňa 05.03.2015, a to z dôvodu, že Zmluva bola uzavretá
dňa 11.02.2014 a súčasne aj vzhľadom k tomu, že v ust. čl. III. bod 2 Zmluvy bola splatnosť nájomného

(poplatku) za nájom bezpečnostnej schránky za obdobie do skončenia kalendárneho roka, v ktorom bola
táto Zmluva uzavretá dohodnutá inak [v písm. a) ihneď po uzatvorení zmluvy] ako splatnosť nájomného
(poplatku) za nájom bezpečnostnej schránky za ďalšie obdobie, teda aj roku 2015 [v písm. b) na základe
žalovaným vystavenej faktúry]. Súdu nedá neuviesť, že ak by žalobca nepožiadal o doručovanie faktúr
s vyúčtovaným nájomným (poplatkom) za nájom bezpečnostnej schránky odlišným spôsobom, ako

predpokladala Zmluva a žalovaný mu (hoc takúto povinnosť v zmysle Zmluvy nemal) nevyhovel, je
možné predpokladať, že by sled udalostí prejednávanej sporovej veci bol iný a že by k sporu medzi jeho
stranami ani len nedošlo.
48. Súd súčasne dospel k záveru, že žalovaný v danom prípade neporušil ani žiadne iné
(žalobcom konkrétne v žalobe neoznačené) právo žalobcu ako spotrebiteľa, resp. svoju povinnosť ako

predávajúceho (dodávateľa) ustanovenú zákonom č. 250/2007 Z. z. a osobitnými predpismi s cieľom
ochrany práv spotrebiteľa.
49. Súd tak nemal za neplanenú ani ďalšiu podmienku pre priznanie žalovaného nároku podľa cit. ust.
§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. uvedenú bod bodom 2 odseku č. 41 odôvodnenia tohto rozsudku,
a preto dospel k záveru, že žalobcovi nevzniklo žalované právo na primerané finančné zadosťučinenie

podľa cit. ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.
50. Zo všetkých vyššie uvedených dôvod súd žalobu žalobcu už bez ďalšieho (teda bez toho, aby sa
zaoberal argumentáciou strán sporu, ako aj nimi produkovaných dôkazov - nezmienených v odôvodnení
tohto rozsudku, ktoré boli produkované jednak žalobcom najmä vo vzťahu k výške žalovaného nároku a
v ďalšom ktorých obsah nebol z dôvodov, na ktorých súd postavil svoje rozhodnutie, právne významný

- teda by rozhodnutie súdu neovplyvnil a súčasne bez toho, aby vykonal ďalšie dokazovanie) v celom
rozsahu (teda nielen čo do zaplatenia samotného primeraného finančného zadosťučinenia v sume
5.000,- eur ale aj príslušenstva tejto žalovanej pohľadávky úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 5.000,- eur od 24.08.2016 do zaplatenia, keďže logicky pri neexistencii žalovanej pohľadávky
žalobcu sa nemohol žalovaný s jej úhradou dostať do omeškania a nemohol tak vzniknúť žalobcovi

nárok na príslušenstvo - § 121 ods. 3 OZ - takejto neexistujúcej pohľadávky) zamietol.
51. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.52. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
53. Žalovaný bol v prejednávanej veci nesporne úspešný v celom rozsahu, preto by bolo namieste

priznanie mu nároku na plnú náhradu trov konania (§ 255 ods. 1 CSP). V prejednávanej veci však
možnosť priznania nároku na náhradu trov konania žalovanému vylučovalo to, že súd v konaní (z
obsahu spisu) nezistil, že by mu v tomto konaní preukázateľne vznikli účelne vynaložené výdavky ako
trovy konania a súčasne žalovaný ani o priznanie takéhoto nároku nežiadal a nešpecifikoval akékoľvek
vynaložené výdavky v konaní, a preto súd o nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 262 ods. 1

CSP rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku (k tomu uznesenie Najvyššieho súdu SR
spis. zn. 6Cdo/544/2015 zo dňa 26. októbra 2016).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie

možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).