Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, November 15, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/101/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116012162
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2116012162.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr. Jána

Mihala a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci vedenej proti C. P., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale
bytomA.,W.XX,prezločinfalšovania,pozmeňovaniaaneoprávnenejvýrobypeňazíacennýchpapierov
formou spolupáchateľstva podľa § 20, k § 270 ods. 2 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 15.5.2018, č.k. 5T/58/2016-746, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 15.11.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku
o treste.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný
C. P., nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom: A., W. XX,
odsudzuje
Podľa § 270 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody
na 7 (sedem) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný C. P. uznaný za vinného zo zločinu falšovania, pozmeňovania
a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 270 ods. 2

Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

odsúdený U. T. (v pôvodnom konaní 5T/107/2015) asi o 10:30 hod. dňa 07.07.2015 v A. na P. ulici pred
predajňou Q. dal obžalovanému C. P. bankovku v nominálnej hodnote 50 Eur, sériové číslo: W. ktorú
si zadovážil nezisteným spôsobom a o ktorej obžalovanému C. P. aj povedal, že bankovka je falošná,
a vzájomne sa dohodli, že obžalovaný C. P. kúpi za ňu cigarety, bezprostredne na to obžalovaný C. P.
túto falošnú bankovku predložil ako pravú pri kúpe cigariet v trafike patriacej spoločnosti T-U., spol. s

r.o., nachádzajúcej sa v A., v predajni Q. na E. P., kde pri platení pracovníčka trafiky vizuálne zistila,
že bankovka je falošná, nakoľko kovový ochranný prvok na bankovke sa odlepoval, preto bankovku
zadržala a tovar za ňu nevydala, po čom obžalovaný C. P. z miesta ušiel, pričom z odborného posudku
Národnej banky Slovenska Bratislava vyplynulo, ž táto obžalovaným predložená bankovka je falzifikát
stupňa nebezpečnosti ,,3" - to je podarený falzifikát a bol mu pridelený indikatív V K

Za to súd obžalovanému podľa § 270 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 4, § 37

písm. m) Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov. Podľa § 48 odsek
2 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
s minimálnym stupňom stráženia.Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil prostredníctvom
svojho obhajcu. V písomných dôvodoch odvolania poukázal na to, že on nevedel, že sa jedná o falošnú
bankovku, o čom môže dosvedčiť aj svedkyňa-predavačka v trafike, pretože popísala jeho správanie

zhodne ako obžalovaný. Poukázal na to, že bývalý spoluobvinený T. v piatich prípadoch predkladal
bankovky a snažil sa ich dať do obehu iným spôsobom, len v tom jedinom bol s ním. Uviedol, že vie,
že obchod je monitorovaný, preto je nelogické, aby šiel zaplatiť takou bankovkou. T. je nedôveryhodnou
osobou. Nemohol mu dať bankovku aby ňou zaplatil, tak že by obžalovaný vedel, že je falošná, lebo
do tej Q. obžalovaný často chodieva. Poukázal na výpovede T. z prípravného konania, keď vypovedal

jednak ako zadržaný podozrivý, jednak ako obvinený dňa 10.7.2015 a 19.8.2015. Sudca zamietol návrh
obžalovaného na čítanie zápisníc o výsluchu svedka T. z prípravného konania, čím bolo porušené právo
obžalovaného na obhajobu. T. ho krivo obvinil, kvôli tomu, že obžalovaný (P.), spolupracoval s políciou,
teda z vlastného prospechu, pomsty. T. klame aj v tom, keď vypovedal, že keď mu dal bankovku, aby
šiel kúpiť cigarety, išiel medzitým na obed, a klame aj v tom, že išli ešte na ďalšie miesta rozmieňať.
Zopakoval, že je podozrivé, že T. šiel s bankovkami sám do trafík, kde nie je vidieť tvár zákazníka, ale do

Q. poslal obžalovaného. Rozhodnutie súdu sa opiera o výpoveď obžalovaného z prípravného konania,
ktorá je skopírovaná z predchádzajúcej zápisnice z výsluchu podozrivého.

Na týchto odvolacích dôvodoch zotrval obhajca obžalovaného aj na verejnom zasadnutí, ktoré tunajší
súd nariadil na rozhodnutie o jeho odvolaní. Prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné

zamietnuť podľa § 319 Trestného poriadku.

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:

1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3,
odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací
súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré
majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno

nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podanév neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods.
1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.
Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o vine a treste,
proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací

súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo a tak zistil, že odvolanie obžalovaného je dôvodné len sčasti.

V postupe okresného súdu neboli zistené chyby, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť výroku o vine
napadnutého rozsudku.

Okresný súd skutok opísaný v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke v súlade s ustanovením § 278
Trestnéhoporiadkuazvykonanýchdôkazovpoichvecnomvyhodnotenívyvodilskutkovézávery,ktoréz
nich vyplývajú, a skutok posúdil podľa znakov trestného činu, z ktorého uznal obžalovaného za vinného.

Z výsledkov dokazovania vykonaného v dostatočnom, obsiahlom rozsahu, bolo preukázané, že

obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako mu je kladený za vinu obžalobou a prvostupňovým rozsudkom.

Okresný súd v súlade s požiadavkou zákonodarcu v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku
jasne a zrozumiteľne a veľmi podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje
skutkové zistenia oprel, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Z odôvodnenia je taktiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa okresný súd spravoval, keď posudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a tiež ako sa vyrovnal s
obhajobou obžalovaného.

Krajský súd na tomto mieste konštatuje, že obsah odvolacích námietok obžalovaný vzniesol ako svoju
obranu už vrámci pojednávania pred okresným súdom. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku zároveň
vyplýva,žetentosasnámietkamiobžalovanéhovysporiadal,svojeúvahyvtomtosmeredoodôvodnenia
rozhodnutia preniesol a rovnako tak všetky vo veci vykonané dôkazy v dôvodoch napadnutého rozsudku
veľmi podrobne rozoberá.

Okresný súd oprel svoje rozhodnutie o vine obžalovaného najmä o výpoveď obžalovaného, vrátane jeho
výpovede z prípravného konania ako obvineného, výpoveď svedkyne U. výpoveď svedka U. T. (bývalého
spoluobvineného), a o listinné dôkazy, vrátane zápisnice o vydaní veci.

Z usvedčujúcich dôkazov išlo najmä o výpoveď svedka T. (bývalého spoluobvineného), ku ktorej sa
krajský súd vyjadrí nižšie.

V prvom rade sa krajský súd plne stotožňuje s úvahou okresného súdu, že obrana obžalovaného
ohľadom formálneho skopírovania zápisnice o výsluchu obvineného zo dňa 09.07.2015 bola vyvrátená

výpoveďou svedka Ing. Y. U., ktorý zároveň vyvrátil aj akékoľvek navádzanie obžalovaného k priznaniu
sa ku spáchaniu trestného činu z jeho strany, prípadne zo strany príslušníkov polície.

Vina obžalovaného bola aj podľa názoru krajského súdu dostatočne preukázaná komplexom viacerých
vykonaných dôkazov, ktoré sa navzájom dopĺňali a v súhrne umožnili súdu zákonné a spravodlivé

rozhodnutie. Okresný súd sa dostatočným spôsobom vysporiadal aj s dôkazmi, ktoré mali svedčiť v
prospech obžalovaného a to najmä výpovede svedkov B. a Y.. Jeho úvahy v tomto smere sú logické
a presvedčivé.

Ako bolo uvedené, okresný súd sa už v odôvodnení napadnutého rozsudku vysporiadal aj s námietkami

obhajoby, ktorých obsah je totožný s odvolacími námietkami. V tomto smere odvolací súd na
odôvodnenie súdu prvého stupňa v plnom rozsahu poukazuje. Týka sa to aj námietky spočívajúcej
v tvrdení obžalovaného, že nevedel o falošnej bankovke, čomu má nasvedčovať jeho správanie poodhalení bankovky predavačkou, a aj námietky, že svedok klame, keď tvrdí, že ďalej išli spolu zamieňať
bankovky.

Je potrebné súhlasiť so záverom okresného súdu, že správanie obžalovaného nasvedčovalo tomu, že
bankovkou šiel naozaj platiť s vedomím, že je falošná. V prípade, že by nemal o tom vedomosť, je skôr
pravdepodobné, že by neutekal z obchodu, ale že by skôr vysvetľoval situáciu predavačke, alebo by
žiadal vysvetlenie od T.. Naozaj teda neobstojí jeho obhajoba, že bol zľaknutý, zmätený, podvedený od
T.. Jeho vysvetlenie, že nevedel, čo sa deje, nekorešponduje s jeho následným konaním - s T. kľudne

ďalej trávil čas. Aj keď potom už nešiel sám obžalovaný platiť do stánkov, napriek tomu ani v konaní
pred súdom nevysvetlil, prečo sa s T. určitú dobu ďalej zdržiaval ( bývalý spoluobvinený-svedok T. ďalej
na ďalších miestach platil falošnými bankovkami).

Hlavnou odvolacou námietkou obhajoby je to, že rozhodnutie súdu bolo založené na výpovedi svedka
T. pred súdom, pričom však okresný súd odmietol prečítať jeho výpovede z prípravného konania, kde

mal vypovedať odlišne.

Ako už krajský súd uviedol, stotožnil sa s názorom okresného súdu, že výpoveď svedka-bývalého
spoluobvineného z prípravného konania, z dôvodu rozporov, nemožno prečítať. Trestný poriadok
totiž obsahuje samostatnú úpravu čítania výpovedí obžalovaného a svedka z dôvodov rozporov s

výpoveďami z prípravného konania, pričom z § 258 ods. 4 Trestného poriadku a §264 ods. 1 Trestného
poriadku vyplýva, že odstraňovať rozpory možno len vo výpovediach, ktoré osoba vypovedajúca
na hlavnom pojednávaní urobila v tom istom procesnom postavení, t.j. obžalovaný sa na hlavnom
pojednávaní môže odchyľovať len od svojej výpovede, ktorú urobil v prípravnom konaní v procesnom
postavení obvineného a taktiež svedkovi na hlavnom pojednávaní možno predostrieť, podľa § 264

ods. 1 Trestného poriadku, na odstránenie rozporov len výpoveď, ktorú urobil v prípravnom konaní v
procesnompostavenísvedka.Niejetedamožné-zdôvoduzmenyprávnejúpravy-aplikovaťrozhodnutie
Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 2Tz/5/2006, na prípady, keď bývalý spoluobvinený ako svedok na hlavnom
pojednávaní vypovedá odlišne ako vypovedal ako obvinený v prípravnom konaní.

Z komplexu všetkých dôkazov, ich vyhodnotením jednotlivo aj v celkovom súhrne, aj za zohľadnenia
skutočností získaných výsluchom obžalovaného urobeným v prípravnom konaní a výsluchom svedka
T. ako bývalého spoluobvineného, je možno dospieť k záveru o osvojení si výroku o vine a právnom
posúdení skutku z prvostupňového rozsudku.

Na rozdiel od okresného súdu však krajský súd pri úvahách o druhu a výmere trestu obžalovanému
neuplatnil u obžalovaného priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona a to, že už bol
obžalovaný za trestný čin odsúdený. Krajský súd zohľadnil skutočnosť, že v prípade predchádzajúcich
odsúdení sa jednalo o trestný čin v doprave (odsúdenie súdom v Poľskej republike v roku 2013) a trestný
čin poškodzovania cudzej veci (odsúdenie z roku 2015), kde boli uložené tresty odňatia s podmienečným

odkladom, teda išlo o odsúdenia pre trestné činy menej závažného charakteru.

Krajský súd zhodnotil závažnosť konania obžalovaného, osobné pomery obžalovaného, charakter
celkovej trestnej činnosti a dospel k záveru, že je obžalovanému je možné uložiť trest na spodnej hranici
zákonom stanovenej trestnej sadzby. Preto napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a spôsobe

jeho výkonu a sám uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov. Takýto trest bude u
obžalovaného plne zodpovedať požiadavkám zákona. Trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, teda na
dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby u obžalovaného je trestom primeraným a zákonným.

Výrok o spôsobe výkonu trestu, teda o zaradení do ústavu na výkon trestu odňatia slobody do ústavu

na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, zostal nedotknutý a teda nezmenený.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.