Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. december 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/35/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816201621
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7816201621.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov

JUDr. Jarmily Maximovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobkyne N. T., nar. XX.X.XXXX, bytom
L. M. XX, zast. JUDr. Martinou Vnenčákovou, advokátkou, so sídlom Rožňava, Čučmianska dlhá 26,
proti žalovanej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35807598, o vydanie
bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovanej proti rozsudku 6C/38/2016-38 z 25.9.2017 Okresného
súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok .

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.763,40
€ do troch dní od právoplatnosti rozsudku (I) a žalobkyni priznal náhradu trov konania vo výške 100 %
od žalovanej (II).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške
1.763,40 €, ktorú skutkovo odôvodnila tým, že so žalovanou dňa 15.12.2008 uzavreli zmluvu o úvere
číslo 7273238, na základe ktorej jej bola požičaná istina 331,94 €, ktorú sa zaviazala vrátiť aj s

poplatkom 321,32 €, teda celkovo sumu 653,26 €. Dňa 25.3.2009 uzatvorila so žalovanou ďalšiu
úverovú zmluvu č. 7273406, ktorej predmetom bolo poskytnutie 800 €, pričom sa zaviazala úver vrátiť
s poplatkom 772,00 €, spolu 1.572,00 €. Žalobkyňa prostredníctvom zrážok zo mzdy u zamestnávateľa
na obe zmluvy uhradila 5.444,58 €, oproti 2.225,26 €, na ktoré sa zmluvne zaviazala. V roku 2013
podala spoločnosť CD Consulting s.r.o. voči nej žalobu na zaplatenie zmenkovej sumy 375,61 € v
konaní 4C/399/2013 a v ďalšom konaní 12C/446/2013 bola žalobkyňa zaviazaná zaplatiť zmenkový
úrok vo výške 0,25 % denne. Následne začali exekučné konania EX/11448/15 a EX/11446/15. Keďže

sa žalovaná naďalej domáhala plnení prostredníctvom zrážok zo mzdy, žalobkyňa podala návrh na
nariadenie predbežného opatrenia a súd v konaní 10C/425/2015 nariadil predbežné opatrenie, ktorým
zakázal žalovanej uplatňovať si nároky z oboch označených zmlúv o úvere. Na základe dohôd o
zrážkach zo mzdy si žalovaná uplatnila od žalobkyne od marca 2014 sumu 1.763,40 € napriek tomu, že
rovnaký záväzok je vymáhaný v exekučných konaniach. Žalobkyňa si uplatnila voči žalovanej nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že žalovanej zaplatila najmenej o sumu 1.763,40 € viac,
ako mala na základe uzavretých zmlúv o úvere. Žalovaná sa k podanej žalobe a listinným dôkazom

nevyjadrila, nedostavila sa ani na predbežné prejednanie obžaloby.

3. Súd po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci podľa § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1,
2, 4 písm. k/ a 5, § 54 ods. 1 a 2, § 451 ods. 1, 2, § 456 Občianskeho zákonníka (ďalej lenOZ), § 4 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov,
dospel k záveru, že uzavreté zmluvy majú charakter zmlúv spotrebiteľských, že žalovaná ako veriteľ je
právnická osoba, poskytujúca úvery a pôžičky, ktorú činnosť má v predmete podnikania, že žalobkyňa,

v zmluvnom vzťahu vystupujúca ako dlžníčka, mala postavenie spotrebiteľa, a napriek tomu žalovaná
s ňou uzatvárala zmluvy podľa Obchodného zákonníka, teda v rozpore so zákonom č. 258/2001 Z.z. Z
obsahu zmlúv vyvodil záver, že tvrdenie žalovanej, že sa nejedná o spotrebiteľské zmluvy, nakoľko úvery
boli poskytnuté na výkon zamestnania, nemení charakter týchto zmlúv, čo odôvodnil tým, že bežnou
praxou žalovanej bolo (táto súdu vyplynula z jeho rozhodovacej činnosti), že pokiaľ uzatvárala zmluvy

o úvere s dlžníkom, ktorý mal charakter podnikateľského subjektu, v zmluve bol tento dlžník označený
IČO-m, DIČ-m, resp. predkladal daňové priznanie, pričom v preskúmavaných úverových zmluvách bola
žalobkyňa ako dlžníčka označená menom, rodným číslom, trvalým bydliskom, z čoho vyplýva, že nebola
podnikateľským subjektom v čase uzavretia zmlúv. Konštatoval, že v označených zmluvách o úvere
jednoznačne chýbajú údaje o ročnej úrokovej sadzbe, výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, RPMN a priemernej hodnote RPMN, preto sú v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2

písm. h/, i/, j/ a k/ zákona č. 258/2001 Z.z. Poukázal v tejto súvislosti na ust. § 4 ods. 3 podľa ktorého
ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje okrem iných aj vyššie uvedené náležitosti podľa § 4
ods. 2 písm. h/, i/, j/ a k/, poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa preto
mala povinnosť vrátiť žalovanej len požičané sumy 331,94 € zo zmluvy č. 7273238 a 800 € zo zmluvy
č. 7273406 a všetko, čo zaplatila naviac, zaplatila bez právneho dôvodu a žalovaná sa na jej úkor

takto bezdôvodne obohatila. Súd preto žalobe ako dôvodnej v plnom rozsahu vyhovel. Výrok o trovách
konania súd odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP a keďže žalobkyňa mala v konaní úspech v celom
rozsahu, priznal jej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná z odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1

písm. d/, f/ a h/ CSP, t.j. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla odvolaciemu súdu zrušiť rozsudok a
vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a žalobkyňu zaviazať na náhradu
trov konania, vrátane trov odvolacieho konania. Žalovaná vytýkala, že napadnuté rozhodnutie súdu je

nedostatočne odôvodnené, nepresvedčivé a nie je v súlade s judikatúrou. Uviedla, že so žalobkyňou
zmluvy o úvere č. 727328 a č. 7273406 uzavrela podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a nemožno
na ne aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, pretože nespĺňajú charakter spotrebiteľského
úveru. Žalobkyňa pri uzavretí zmlúv písomne prehlásila, že uvedené finančné prostriedky sú poskytnuté
na výkon zamestnania, toto prehlásenie dlžníka - žalobkyne je zrozumiteľne, určito a jasne uvedené

hneď vedľa jej podpisu. Žalobkyňa bola vyňatá spod statusu spotrebiteľa, pretože účelom poskytnutia
úveru bol výkon zamestnania. Pre žalovanú ako veriteľa bolo dôležité, na aký účel bol úver poskytnutý
a nie to, na aký účel ho žalobkyňa využila. Preto je bezpredmetné posudzovať, či dané zmluvy o úvere
obsahovali obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nakoľko nepomenovaná zmluva
podľa Obchodného zákonníka si nevyžaduje náležitosti ako uvádza žalobkyňa vo svojich tvrdeniach,

a ktoré konštatuje súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/975/2015 z 21.2.2017, v zmysle ktorého dôkazné
bremeno týkajúce sa preukázania účelu poskytnutia úveru je na žalobkyni. Žalovaná taktiež zdôraznila,
že v čase uzavretia zmlúv neexistoval a nebol účinný žiaden všeobecne záväzný predpis, podľa
ktorého by bola stanovená maximálne prípustná výška úrokov za poskytované peňažné prostriedky

a mohlo sa len vychádzať z ust. § 53 ods. 6 OZ, v zmysle ktorého, ak predmetom spotrebiteľskej
zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle
požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Dôkazné bremeno
v otázke primeranosti odplaty v danom prípade taktiež mala znášať žalobkyňa. V čase uzavretia
zmluvy neexistovalo žiadne zákonné obmedzenie zakazujúce poskytovať úver či už spotrebiteľom alebo

osobám, ktoré nie sú spotrebiteľmi. Žalovaná tak môže požadovať v súvislosti s poskytnutím úveru
okrem úroku z omeškania aj poplatok za jeho poskytnutie, rovnako má právo na zabezpečenie svojej
pohľadávky zmluvnou pokutou alebo zmenkou. V súvislosti s posúdením súdu prvej inštancie zmlúv ako
spotrebiteľských žalovaná poukázala na rozsiahlu judikatúru. Záverom argumentovala neodstrániteľnou
prekážkou konania, ktorú predstavuje res iudicata (existencia veci rozhodnutej), na ktorú je súd povinný

prihliadať počas ktorejkoľvek časti konania. Uviedla, že o platnosti jednotlivých častí zmluvy o úvere č.
727328 a zmluvy o úvere č. 7273406 (teda či zmluva je bezúročná a bez poplatkov alebo nie) už bolo
rozhodnuté dňa 14.1.2010 a 5.3.2010 rozsudkami Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenskározhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35922761, sp. zn. SR 217378/09 a
sp. zn. SR 00089/10, ktoré nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť.

5. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní nečinná.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380

CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods.1 písm. d/, f/, h/) a dospel k záveru, že
odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

7. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 12.12.2018 o 10.05 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dverí .215, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 6.12.2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle

ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP.

8. Žalovaná namieta odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, t. j. že konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t. j. že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § 365 ods. 1

písm.h/CSP,t.j.žerozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.

9. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP odvolací súd uvádza, že inou
vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv strany sporu, ktoré nemožno podriadiť pod

§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre

jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191

CSP a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je
logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré

vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo,
keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
§ 191-§ 194 CSP.

11. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym

posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho

vyložil.

12. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

13. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do

úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani
nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok
jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192až § 194 CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo
použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

14. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 CSP.
Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj
správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, a preto odvolací súd rozsudok okrem
výroku , ktorým súd v prevyšujúcej časti konanie zastavil, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP

potvrdil.

15. Vecne správne, podrobné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací
súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo
také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Odvolacie námietky žalovanej nemali
vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

16. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovanej
odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie v tom, že zmluvy o úvere
č. 7273238 zo dňa 15.12.2008 a č. 7273406 zo dňa 25.3.2009 sú spotrebiteľskými zmluvami podľa
všeobecných ustanovení OZ ako aj osobitných ustanovení zák. č. 258/2001 Z.z.

17. V prejednávanom spore vznikol záväzok žalobkyne zo zmlúv o úvere uzavretých podľa ust. § 269
ods. 2 Obchodného zákonníka. V bode 20 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa zmluvné
strany dohodli s poukazom na § 262 ods.1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa
budú spravovať Obchodným zákonníkom. Aj napriek svojej povahe výlučného obchodného záväzku

sú však zmluvy o úvere s ohľadom na skutočnosť, že dlžník ako jedna zo strán týchto zmlúv nebol
podnikateľom, zmluvami spotrebiteľskými v zmysle § 52 a nasl. OZ. Preto sa na právny vzťah, ktorého
účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa
inak mali použiť normy obchodného práva (ust. § 52 ods. 2 OZ). Súd prvej inštancie sa v odôvodnení
rozhodnutia vyporiadal s tým, prečo uzatvorené zmluvy považoval za spotrebiteľské zmluvy, a preto

odvolacia námietka žalovanej o nepreskúmateľnosti rozhodnutia nie je dôvodná.

18. Zmluvy o úvere strán sporu sú formulárovými zmluvami, pretože ide o text vopred vyhotovený
žalovanou pre neurčitý počet klientov - dlžníkov, do ktorého sa vpisujú údaje o dlžníkovi, ručiteľovi a
poskytnutom úvere. Text zmlúv je usporiadaný tak, že v prvej orámovanej časti sú predtlačené údaje o

dlžníkovi, ktorý je fyzickou osobou, ale následne - v ďalšej časti sa uvádzajú údaje o dlžníkovi aj ako o
podnikateľovi. Ak žalovaná ako veriteľ uzatvárala zmluvy so žalobkyňou ako podnikateľom, nebol dôvod
vypisovať aj túto časť zmluvy, pretože to vyvoláva pochybnosť, či zmluvnou stranou je žalobkyňa ako
podnikateľaleboakofyzickáosoba.Súdnapraxdospelakzáveru,žedôkaznébremenootom,žezmluvu
uzavreldlžníkakopodnikateľ,nesieveriteľ,t.j.žalovaná.Akžalovaná vtomtosmeredôkaznúpovinnosť

nesplní, je potrebné vychádzať z toho, že úver poskytnutý žalobkyni je spotrebiteľským úverom.

19. Správne súd prvej inštancie na posudzovaný prípad aplikoval ustanovenia zák. č. 258/2001 Z.z. a
posudzoval náležitosti zmluvy v súlade s predmetným zákonom, nakoľko podľa prechodných ustanovení
§ 25 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v
odseku 2 neustanovuje inak. Ust. § 4 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z.z špecifikoval náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere (okrem všeobecných náležitostí podľa OZ). Odvolací súd sa stotožnil s názorom
súdu prvej inštancie v tom, že predmetná zmluva neobsahovala náležitosti uvedené v § 4 ods. 2 písm.

h/, i/, j/ a k/ cit. zákona (ročnú úrokovú sadzbu, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, RPMN a priemernú hodnotu RPMN) a preto s poukazom na ust. § 4 ods. 3 cit. zákona, ako
súd prvej inštancie správne vyvodil, je potrebné považovať poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný
a bez poplatkov.

20. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.21. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

22. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

23. Záväzkový vzťah bezdôvodného obohatenia vznikne len ak sa naplnia všetky zákonom ustanovené
predpoklady na jeho vznik (ak sa niekto „na úkor iného bezdôvodne obohatí“). Základným predpokladom
vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu u obohateného, pričom k zväčšeniu
jehomajetkudošlovrozporesprávomuznanýmidôvodmi.Dôvodoexistenciibezdôvodnéhoobohatenia
nastraneobohatenéhomusíponúknuťpostihnutý,ktorýžalobounasúdežiadaovydaniebezdôvodného
obohatenia, resp. jeho peňažnú náhradu. Na vznik záväzkovo-právneho vzťahu z bezdôvodného

obohatenia sa nevyžaduje existencia zavinenia, ani existencia protiprávneho úkonu. Zákon vyžaduje len
to, aby k bezdôvodnému obohateniu došlo v dôsledku právom uznávaných dôvodov.

24. Z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že žalovaná v prospech žalobkyne
titulom zmluvy o úvere č. 7273238 z 15.12.2008 vyplatila čiastku 331,94 €, a titulom zmluvy o úvere č.

7273406 zo dňa 25.3.2009 sumu 800 €, pričom žalobkyňa v prospech žalovanej plnila z prvej zmluvy
sumu 1.685,09 € a z druhej zmluvy sumu 3.759,49 €. Za situácie, že oba úvery boli v zmysle vyššie
uvedeného bezúročné a bezpoplatkové, správne postupoval súd prvej inštancie, ak zaviazal žalovanú
k zaplateniu sumy 1.763,40 € predstavujúcej časť jej bezdôvodného obohatenia (na strane žalovanej
vzniklo bezdôvodné obohatenie vo vyššej výške, ale súd je viazaný petitom žaloby) v dôsledku plnenia

bez právneho dôvodu podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

25. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalovanej
ohľadne nesprávneho právneho posúdenia veci sú nedôvodné.

26. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaná nepoužila prostriedky procesnej obrany v zmysle ust. § 149
CSP, písomne sa vo veci nevyjadrila a nezúčastnila sa na predbežnom prejednaní sporu. Prostriedky
procesného útoku a procesnej obrany sú procesné úkony strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii
konania. Koncentrácia konania vyžaduje, aby strana sporu vykonala špecifikované procesné úkony
v určitej fáze konania, pričom omeškané procesné úkony sú ( alebo môžu byť) neúčinné. Na

neúčinný procesný úkon súd neprihliadne. Žalovaná mala možnosť sa pred rozhodnutím vo veci samej
účinne brániť prostriedkami procesnej obrany, medzi ktoré patrí aj námietka právoplatne rozhodnutých
vecí Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8,
Bratislava a nie na túto poukazovať až v odvolacom konaní (ani v tomto však nepredložila rozsudky
rozhodcovského súdu, na ktoré poukazuje). Napriek tomu na zdôraznenie správnosti rozhodnutia

súdu prvej inštancie odvolací súd poukazuje na to, že prípadný rozhodcovský rozsudok, vydaný v
zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (č. l. 9), by bol vydaný na základe neprijateľnej
zmluvnej podmienky, a to rozhodcovskej doložky, ktorej formulácia vo všeobecných obchodných
podmienkach poskytnutia úveru spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, pričom táto rozhodcovská doložka nebola osobitne, individuálne

so spotrebiteľom vyjednaná, bola predformulovaná žalovanou, žalobkyňa ako spotrebiteľka nemala
reálnu možnosť ovplyvniť obsah a znenie takejto podmienky, nemala možnosť výberu, mohla len
zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým zmluvným dojednaniam, teda aj prípadnému
rozhodcovskému konaniu, ktoré vyvolal dodávateľ - žalovaná, a teda vyplýva zo vzťahu fakticky
nerovnovážneho. Rozhodcovská doložka tak, ako vyplýva zo všeobecných podmienok úveru je

neprijateľnou podmienkou, je od počiatku neplatná, a preto rozhodcovský rozsudok nezakladá prekážku
rozhodnutej veci. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR IV.
ÚS/55/2011-19 z 24.2.2011, podľa ktorého neplatná rozhodcovská zmluva nemohla založiť právomoc
rozhodcovského súdu.

27. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1,
2 CSP ako vecne správne potvrdil.28. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 CSP a stranám sporu nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože žalovaná nebola v
odvolacom konaní úspešná a žalobkyni preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).