Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. október 2017

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 11C/56/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7915202360
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Franková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2017:7915202360.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Eva Franková, v právnej veci navrhovateľky: S. K., rod. G., E.

XXXX/XX, XXX XX Y., zast. JUDr. Andrej Molnár, ul. Majlátha 2518/14, 077 01 Kráľovský Chlmec, proti
odporcovi: S. K., E. XXXX/XX, XXX XX Y., zast. JUDr. Štefan Hajdu, M. R. Štefánika 3197/32, 075 01
Trebišov o vyporiadanie BSM t a k t o

r o z h o d o l :

1. Do v ý l u č n é ho vlastníctva navrhovateľky S. K. p r i k a z u je nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX
k.ú. Y. ako byt č. XX na X. poschodí vo vchode XX v obytnom dome pod č.s. XXXX, stojaceho na parc.č.
XXXX/X na ul. E. v Y. v celosti X/X a spoluvlastnícky podiel z pozemku parc.č. XXXX/X zastavaná plocha
a nádvorie vo výmere XXXX m2 ako parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape v podiele XXX/

XXXXX-in k celku a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového
dobu s príslušenstvom (pivnica č. XX).

2. Do v ý l u č n é h o vlastníctva odporcu S. K. súd p r i k a z u je :

- nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, k.ú. Y. pod G. v podiele X k celku ako pozemky parc.č. XXXX/
XX zastavaná plocha a nádvorie vo výmere XXXX m2, pozemok parc.č. XXXX/XX zastavaná plocha a

nádvorie vo výmere XXX m2, parc.č. XXXX/XX zastavaná plocha o výmere XXX m2 ako parcely reg.
„C“ evidované na katastrálnej mape.

3. Do v ý l u č n é h o vlastníctva odporcu súd p r i k a z u je :

- osobné motorové vozidlo zn. K. XXX, X,X E. EVČ: Y

4. Do v ý l u č n é ho vlastníctva navrhovateľky súd p r i k a z u je tieto hnuteľné veci -

- obývaciu stenu svetlej farby
- obývaciu stenu čiernej farby
- sedaciu súpravu E. pozostavujúcu z gauča a dvoch kresiel
- dve váľandy
- farebný televízor zn. K.
- automatickú pračku zn. T. bez výplatnej povinnosti odporcu

5. Do v ý l u č n é ho vlastníctva odporcu súd p r i k a z u je:
- rohovú koženú sedaciu súpravu a dve kožené kresla bez výplatnej povinnosti navrhovateľky.

6. Podiel na podnikaní odporcu na základe živnostenského oprávnenia: S. K. - D., M.R.I. XX, Y., IČO:
XXXXXXXX súd v y p o r i a d á v a takto:

Odporcovi S. p r i k a z u je- spoluvlastnícky podiel X/X-ina k celku z nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX , k.ú. Y., obchodná
budova č.s. XXX, stojaca na parc.č. XX/X, pozemok parc.č. XX/X- zastavaná plocha a nádvorie o výmere
XXX m2, pozemok parc.č. XX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 ako parcely reg. „C“ .

- motorové vozidlo zn. U. Z., EVČ: Y
- motorové vozidlo G. B EVČ: Y
- motorové vozidlo zn. Y. M. X., EVČ: Y

7. Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi z titulu konečného vyporiadania BSM sumu 21.650,--
Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

8. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke z titulu konečného vyporiadania BSM sumu 190.132,46
Eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

9. Žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaným návrhom sa navrhovateľka domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov (ďalej len „BSM“), ktoré bolo zrušené rozsudkom Okresného súdu Y. sp. zn. XXC/XXX/
XXXX zo dňa XX.XX.XXXX počas jej manželstva s odporcom. Návrh podala z toho dôvodu, že sa na

vyporiadaní BSM s odporcom po rozvode dohodnúť nedokázala.
2. Odporca s vyporiadaním BSM súhlasil, rozchádzal sa však s navrhovateľkou ohľadom niektorých vecí
patriacich do BSM, preto tieto skutočnosti boli predmetom dokazovania.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi, pripojenými spismi

tunajšieho súdu sp. zn. XXC/XX/XXXX, XXC/XXX/XXXX a zistil tento skutkový stav veci:

4. Z rozvodového spisu účastníkov konania tunajšieho súdu sp. zn. XXC/XX/XXXX súd konštatuje,
že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.

5. Zo spisu Okresného súdu Trebišov sp. zn. XXC/XXX/XXXX súd konštatuje, že počas trvania
manželstva účastníkov konania došlo k zrušeniu ich BSM, a to rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Príčinou zrušenia BSM za trvania manželstva bola tá
skutočnosť, že odporca vykonával podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia, s

ktorou súviseli riziká podnikania.

6. V priebehu konania výsluchmi účastníkov konania súd ustálil okruh vecí patriacich do BSM. Vychádzal
hlavne zo zhodných tvrdení účastníkov konania, ktoré považoval za nesporné. Účastníci konania sa
zhodli v tom, že do BSM patria všetky veci špecifikované vo výroku I. - VI. rozsudku preto ich tvrdenia

v tomto ohľade súd považoval za nesporné. Na zostatkových hodnotách vecí patriacich do BSM sa
spočiatku dohodnúť nedokázali, preto v konaní predložili znalecké posudky, na základe ktorých ustálili
hodnotu tých vecí, ktoré mali byť predmetom vyporiadania a následne aj výplatnej povinnosti jedného
vo vzťahu k druhému. Následne v konaní zhodne prehlásili, že súhlasia s hodnotami vyporiadaných
vecí určených znalcami a obaja žiadali, aby súd z nich vychádzal. Súd to akceptoval lebo išlo dohodu

účastníkov konania a v tomto smere nebol medzi nimi spor.

7. Pri vyporiadaní súd vychádzal z §143 OZ, podľa ktorého v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania
manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy

slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci
predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím
manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

8. Podľa §144 OZ, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne

uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.9.Podľa§149ods.1OZ,akzaniknebezpodielovéspoluvlastníctvo,vykonásavyporiadaniepodľazásad
uvedených v § 150.

10. Podľa §149 ods. 3 OZ, ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z
manželov súd.

11. Nehnuteľnosť citovanú vo výroku I. rozsudku súd prikázal navrhovateľke lebo sa s odporcom na tom

v priebehu konania dohodli. Výplatná povinnosť navrhovateľky voči odporcovi bola určená na základe
znaleckého posudku XXX/XXXX Ing. S. I. zo dňa XX.XX.XXXXX, ktorý všeobecnú hodnotu bytu č. XX
zapísaného v bytovom dome č. s.XXXX na LV č. XXXX, k. ú. Y. určil na 43 300,- Eur. S touto hodnotou
obaja účastníci konania súhlasili, preto polovica z tejto sumy, t.j. 21.650 € bola zohľadnená v prospech
odporcu.

12. V súvislosti so spoluvlastníckym podielom 1 na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, k.
ú. Y. citovaných vo výroku II. rozsudku súd zobral do úvahy charakter nehnuteľnosti a účel, na ktorý
mala nehnuteľnosť pri jej kúpe slúžiť. Navrhovateľka žiadala nehnuteľnosť prikázať odporcovi, odporca
žiadal, aby nehnuteľnosť bola prikázaná navrhovateľke berúc do úvahy, že získala byt a tento pozemok
sa nachádza vedľa obytného domu, v ktorom sa byt nachádza. Zo zhodných tvrdení účastníkov

konania vyplynulo, že spoluvlastnícky podiel na tejto nehnuteľnosti získali účastníci konania počas
trvania manželstva s tým úmyslom, že sa tam v budúcnosti postavia garáže, ktoré chceli prenajímať,
t.j. mala slúžiť na podnikanie odporcu. Odporca nehnuteľnosť kupoval so svojim priateľom, ktorý aj
toho času vystupuje ako jej podielový spoluvlastník. Hodnota nehnuteľnosti bola určená znaleckým
posudkom č. XX/XXXX Ing. Z. E. zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý spoluvlastnícky podiel 1 ohodnotil sumou

23 800,- Eur. Súd prikázal nehnuteľnosť pri vyporiadaní odporcovi a výplatnú povinnosť určil vo vzťahu
k navrhovateľke z hodnoty určenej znalcom. Súd zobral do úvahy to, že nehnuteľnosti boli kupované
za podnikateľským účelom, lebo odporca mal podnikateľský zámer, ktorý doposiaľ nezrealizoval a súd
bol toho názoru, že vzhľadom na jeho podnikateľské aktivity je schopný nehnuteľnosť v budúcnosti
lepšie využiť. Nakoľko navrhovateľka nevykonáva podnikateľskú činnosť, nebolo by hospodárne ani

účelné nehnuteľnosť prikázať jej a to ani napriek tomu, že byt ( cit. vo výroku I.) prikázal súd jej. Tieto
nehnuteľnosti spolu nesúvisia, ide o samostatné veci v právnom slova zmysle, nehnuteľnosť cit. vo
výroku II. rozsudku nie je súčasťou bytu / výrok I./ preto argumenty odporcu súd nezohľadnil.

13. Motorové vozidlo citované vo výroku III. rozsudku, na základe dohody účastníkov konania súd

prikázal do výlučného vlastníctva odporcu. Pri vyporiadaní vychádzal z hodnoty 4050 € určenej
znaleckým posudkom č. XX/XXXX Ing. Z. Q., t.j polovicu 2025 € súd zohľadnil navrhovateľke.

14. Pri hnuteľných veciach súd rešpektoval dohodu účastníkov konania, a preto ich prikázal každému
z účastníkov konania tak ako to v konaní sami navrhli, bez výplatnej povinnosti jedného vo vzťahu k

druhému.

15.Účastnícikonaniasazhodliajnatom,žepočasmanželstvainvestovalispoločnéfinančnéprostriedky
do rodinného domu v obci E. č. XX, zapísaného na LV č. XX, na par. č. XXXX/X a tieto investície po
predložení znaleckého posudku č. XX/XXXX Ing. Z. E. ustálili na 22 176,81 €. Súhlasili s tým, aby

polovica z tejto sumy bola zohľadnená v prospech navrhovateľky ako aj s tým, aby bola navýšená o 1
000 €, lebo odporca spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti, do ktorej peniaze investovali, nadobudol
dedením po svojom otcovi v dedičskom konaní D XXXX/XX a z titulu vyporiadania dedičstva vyplatil
svojej sestre 2 000 €. Polovicu , t.j. 1000 € súd preto zohľadnil v prospech navrhovateľky.

16. V konaní nebolo sporné, že odporca vykonával podnikateľskú činnosť na základe živnostenského
oprávnenia ako fyzická osoba spolu s ďalšími dvoma fyzickými osoba, s ktorými vytváral združenie -
D.. Nakoľko hodnotu jeho podielu na podnikaní a vecí patriacich do podnikania nebolo možné ustáliť
na základe dohody účastníkov konania preto bol vypracovaný znalecký posudok č. XX, SK M., s. r. o.
zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom všeobecná hodnota podielu S. K. v združení D. ku dňu právoplatnosti

rozsudku OS Y. sp. zn. XXC/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bola určená na 122 440 € bez DPH. V
znaleckom posudku bol ohodnotený spoluvlastnícky podiel 1/3 k celku z nehnuteľností zapísaných na
LV č. XXXX, k. ú. Y., obchodná budova č. s. XXX na parc. č. XX/X, pozemok parc. č. XX/X zastavaná
plocha a nádvoria o výmere XXX m2, pozemok parc. č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmereXXX m2 ako parcela registra C, motorové vozidlá značky U. Z., EVČ: Y G. B EVČ: Y Y. M. X., EVČ:
Y hodnota zásob, pohľadávok, finančné účty a záväzky.

17. Vo výroku VI. rozsudku súd citoval hnuteľné a nehnuteľné veci patriace do podnikania odporcu a
prikázal ich do výlučného vlastníctva odporcu, nakoľko sa naďalej sa používajú na jeho podnikateľské
účely a súvisia s jeho podnikateľskou činnosťou. Pri určení výplatnej povinnosti vo vzťahu k
navrhovateľke súd vychádzal z hodnoty určenej znalcom, t. j. zo sumy 122 440 €, s ktorou obaja súhlasili.
Polovicu v rámci vyporiadania súd zohľadnil v prospech navrhovateľky. V tejto súvislosti sa žiada uviesť,

že znalec ohodnotil veci patriace do podnikania odporcu takouto sumou, ktorá v sebe nezahrňovala
DPH. Navrhovateľka žiadala navýšiť znalcom určenú sumu o DPH, čím by sa aj výplatná povinnosť vo
vzťahu k nej zvýšila. Súd túto námietku neakceptoval, lebo v priebehu konania sa účastníci konania
pred súdom dohodli na sume 122.440 € a súhlasili s tým, aby súd z nej pri vyporiadaní vychádzal. Až
následne došlo k tomu, že navrhovateľka zmenila stanovisko a žiadala hodnotu určenú znalcom zvýšil
o DPH preto súd na to už neprihliadal.

18. Za spornú skutočnosť súd považoval to, či do BSM patrí finančná hotovosť 200 000 €, ktorú
počas trvania manželstva dňa XX.XX.XXXX odporca vybral zo spoločného účtu v banke bez vedomia
a súhlasu navrhovateľky. Navrhovateľka o tom vedomosti nemala, s peniazmi nenakladala, a preto

žiadala, aby polovica, t,j, 100 000 € bola zohľadnená v jej prospech. Odporca nepoprel výber peňazí
z banky, čo bolo preukázané aj výpisom z účtu vo I. Banka zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý preukazuje
výber 200 000 € odporcom dňa XX.XX.XXXX ako aj to, že na účte ostala hotovosť 5 800,- Eur
čo nebolo v konaní sporné. Odporca súhlasil s tým, aby polovicu zo sumy 5 800 €, t.j. 2 900 € súd
zohľadnil v prospech navrhovateľky. Nesúhlasil však s tým, že 200 000 € minul, resp. použil bez vedomia

navrhovateľky. Tvrdil, že peniaze po výbere z banky uložil na miesto obvyklé, o ktorom vedela aj bývalá
manželka, pretože tam obyčajne ukladali väčšiu hotovosť, ceniny, zlato a doklady. Tvrdil, že peniaze
minula za trvania manželstva ona preto žiadal, aby súd túto finančnú hotovosť do BSM nepojal.
Tvrdil, že peniaze boli spotrebované počas manželstva, preto nemajú byť predmetom vyporiadania.
Navrhovateľka zdôrazňovala, že v čase výberu sumy 200 000 € , t.j. XX.XX.XXXX neviedla už s

manželom spoločnú domácnosť, nehospodárili spolu, hoci ešte bývali v jednom byte. Dôkazom na jej
tvrdenie je aj obsah spisu XXC/XXX/XXXX o zrušení BSM za trvania manželstva ako aj rozvodový spis,
z ktorého vyplýva, že od S. nežili spolu, nehospodárili spolu, neviedli spoločnú domácnosť a intímne
sa nestýkali. Odporca sa bránil tým, že spoločnú domácnosť s bývalou manželkou vedie dodnes, lebo
bývajú v jednom byte a spoločne uhrádzajú výdavky spoločnej domácnosti, teda dá sa povedať, že

spoločná domácnosť dodnes pretrváva. Poukázal na ust. §115 OZ, ktorý vymedzuje, čo sa rozumie
pod pojmom vedenie spoločnej domácnosti a trvalého bývania. Navrhovateľka v súvislosti s pojmom
spoločnej domácnosti uviedla, že úhrada spoločných výdavkov súvisiacich s užívaním bytu nemôže byť
stotožňovaná s vedením spoločnej domácnosti, lebo to nie je to isté.

19.Súddospelkzáveru,že finančnáčiastka200000€,ktorú nesporneapreukázateľneodporcavybral
zo spoločného účtu bez vedomia a súhlasu navrhovateľky patrí do BSM. Opieral sa aj o rozhodnutie
NajvyššiehosúduČRzXX.XX.XXXXsp.zn.XXCdo/XXXX/XXXX,vzmyslektoréhoakjedensmanželov
za trvania manželstva vybral z bankového účtu peňažné prostriedky, ktoré boli súčasťou BSM, nesie
dôkazné bremeno o tom, že ich použil najmä na bežnú spotrebu alebo náklady spojené s užívaním a

udržiavaním majetku patriaceho do BSM. Súd v tejto súvislosti dodáva, že nemožno zaťažiť toho, kto
výber neurobil, keďže ten nemal žiadnu vedomosť o vybratí finančnej čiastky, a teda pokiaľ ide o ich
použitie, spravidla nemôže nič tvrdiť ani dokazovať. Navrhovateľka v konaní preukázala, že finančná
čiastka počas trvania manželstva existovala ako aj to, že odporca peniaze zo spoločného účtu vybral.
Teda dôkaznú povinnosť splnila a dôkazné bremeno v tomto ohľade uniesla. Na druhej strane sa však

musí konštatovať, že odporca nepreukázal použitie finančnej čiastky v súlade s § 144 OZ na chod
spoločnej domácnosti ani na udržiavanie majetku patriaceho do BSM teda svoje tvrdenie v tomto ohľade
nepreukázal a neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k tejto skutočnosti.

20. Na základe vyššie uvedeného súd určil výplatnú povinnosť účastníkov konania takto:

- navrhovateľke uložil povinnosť vyplatiť odporcovi polovicu hodnoty bytu, ktorý získala do výlučného
vlastníctva, teda 21 650 €,
- výplatná povinnosť odporcu voči navrhovateľke v celkovej výške 190 132,46 € pozostáva:1. z polovice investícií do rodinného domu v E. vo výške 11 088,41 € + 1 000 € (vyplatenie sestry v
dedičskom konaní po otcovi),
X. zo sumy 11 900 € (polovica hodnoty nehnuteľností citovaných vo výroku II. rozsudku prikázaných

odporcovi),
3. z polovice hodnoty osobného motorového vozidla K. , t.j. 2 025 € , ktorú vec súd prikázal odporcovi
(výrok III.),
4.zpolovicepodieluzpodnikaniaodporcuvovýške61219,05€azpolovicefinančnejhotovostivybranej
odporcom z účtu XX.XX.XXXX vo výške 100 000 €

5. z polovice sumy, ktorá dňa XX.XX.XXXX ostala na spoločnom účte, t.j. 2 800 €

21. Podľa §150 OZ, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z
manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je
povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne

predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

22. Súd neakceptoval návrh odporcu, na základe ktorého by mal získať viac ako navrhovateľka, a

to podiel 70 % a ona 30 % z hodnoty všetkých vecí patriacich do BSM. Jeho argumenty, že sa
väčšou mierou pričinil na zveľadení a nadobudnutí vecí patriacich do BSM než navrhovateľka, súd
nezohľadnil. Súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali tento postup. V konaní nebolo sporné,
že navrhovateľka mala príjem iba z pracovnej činnosti a že ako zdravotná sestra zarábala podstatne
menej než odporca, ktorý úspešne podnikal. Súd však zohľadnil to, že sa vzorne starala o výchovu

detí, domácnosť a vytvárala manželovi také zázemie, ktoré mu umožňovalo venovať pozornosť a talent
podnikaniu, ktoré bolo úspešné a prinášalo zisk pre dobro rodiny. Navrhovateľka vytvárala hodnoty, ktoré
sa ťažko dajú vyjadriť peniazmi lebo všetok svoj čas, lásku a úsilie venovala svojim deťom. Je nesporné,
že odporca bol úspešný podnikateľ a zisky z podnikania boli neporovnateľné s finančným príjmom
navrhovateľky ale táto okolnosť sama o sebe neodôvodňuje to, aby získal väčší podiel na majetku pri

vyporiadaní BSM. Súd bol toho názoru, že v tejto situácii by to bolo aj v príkrom rozpore s princípom
spravodlivosti a dobrými mravmi. V konaní totiž nebolo preukázané, žeby navrhovateľka so spoločne
nadobudnutým majetkom nehospodárne nakladala alebo by veci patriace do BSM bezdôvodne ničila,
rozpredávala ako ani to, že by počas manželstva požívala alkoholické nápoje, správala sa nemorálnym
spôsobom, zanedbávala výchovu detí alebo domácnosť a pod., preto súd určil účastníkom konania

rovnaké podiely, t. j. 50 % každému z nich.

23. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania. Vyporiadanie BSM bolo v záujme obidvoch účastníkov konania, hoci je pravda,
že navrhovateľka mala väčšie výdavky v súvislosti so znaleckými posudkami, ktoré v konaní predložila

ako dôkaz ona. Tieto dôkazy však boli nevyhnutné na to, aby sa ustálila hodnota vyporiadavaných vecí,
ktorá bola sporná. Nevyhnutné boli aj na preukázanie tvrdení účastníkov konania, lebo aj odporca v
konaní predložil znalecké posudky, trovy ktorých znášal sám.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Trebišov v 3 vyhotoveniach.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľdomáha(odvolacínávrh).odvolaciedôvodyadôkazy

na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363 ods.
1 CSP).

2. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že ( §365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 356 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.