Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 13, 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4C/23/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517202148
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Sroková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8517202148.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Janou Srokovou v právnej veci žalobcu: D. S., nar.

X.X.XXXX, XXX XX B. XXX, občan SR, právne zastúpený: JUDr. Gábor Száraz, advokát, Garbiarska 20,
064 01 Stará Ľubovňa proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Generálnou prokuratúrou SR,
Štúrova 2, 812 85 Bratislava v konaní o náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci pri výkone
verejnej moci o zaplatenie 1204,30 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1204,30 eur s 5% úrokom z omeškania ročne od
21.4.2017 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, o výške ktorých súd rozhodne
po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 1204,30 eur s 5 % úrokom
z omeškania od 21.04.2017 do zaplatenia z titulu náhrady škody spôsobenej orgánom verejnej moci pri
výkone verejnej moci, ako aj náhrady trov konania, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 11.12.2013 vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ, Odbor kriminálnej
polície, Okružná 25, Stará Ľubovňa, uznesením ČVS: ORľ-109/JP-SL-2010 podľa § 206 ods. 1

Trestného poriadku vzniesol obvinenie voči žalobcovi pre zločin podvodu podľa § 20 k § 221 ods. 1,
ods. 3 písm. a) Trestného zákona. Proti uvedenému uzneseniu žalobca D. S. prostredníctvom svojho
právneho zástupcu podal v zákonnej lehote sťažnosť, a to dňa 07.01.2014. Predmetná sťažnosť bola
zo strany Okresnej prokuratúry zamietnutá.
Dňa 22.04.2014 podal prokurátor podľa § 234 ods. 1 Trestného poriadku obžalobu na žalobcu pre zločin
podvodu spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného
zákona.

Dňa 05.12.2014 vyhlásil Okresný súd Stará Ľubovňa rozsudok, č.k.1/36/2014 - 520, ktorým rozhodol,
že žalobcu podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodzuje spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry
Stará Ľubovňa sp. zn. PV 381/10/7710 zo dňa 23.04.2014, pre skutky kvalifikované ako zločin podvodu
spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona. Proti
predmetnému rozsudku bolo zahlásené odvolanie po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní dna
05.12.2014 čo do výroku o oslobodení obžalovaného D. S. spod obžaloby. Predmetné zdôvodnenie
odvolania zo dňa 24.02.2015 bolo Okresnému súdu Stará Ľubovňa doručené dňa 25.02.2015. Dňa

04.03.2016 bolo Okresnému súdu Stará Ľubovňa doručené vyjadrenie žalobcu k odvolaniu zo dňa
24.02.2015.
Dňa 06.07.2016 Krajský súd v Prešove vydal uznesenie č.k. 4To/6/2016-559, ktorým rozhodol, že podľa
§ 319 Tr. por. zamieta odvolanie okresného prokurátora. Na základe uvedeného nadobudol rozsudokOkresného súdu Stará Ľubovňa právoplatnosť dňa 06.07.2016 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu
Prešov zo dňa 06.07.2016 pod č.k. 4To/6/2016-559.
Žalobcovi predmetným, vyššie opísaným postupom orgánov verejnej moci pri výkone verejnej moci

vznikla škoda pozostávajúca z trov obhajoby v trestnom konaní v celkovej výške 1.204,30 eur, ktorú
žalobca uhradil svojmu obhajcovi dňa 17.01.2017.
Poukazujúc na uvedené skutočnosti ako aj citované ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 16.02.2017 požiadal Ministerstvo vnútra
SR, Ministerstvo spravodlivosti SR, ako aj Generálnu prokuratúru SR o predbežné prerokovanie nároku

na náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci z titulu náhrady trov
obhajoby v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 1T/36/2014-520
v spojení s trestným konaním vedeným na Krajskom súde Prešov sp. zn. 4To/6/2016-559, a jeho
uspokojenie v zákonnej šesťmesačnej lehote.
Dňa 03.03.2017 bolo žalobcovi doručené oznámenie Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 27.02.2017,
pod č.k.: 41747/2017/141, v ktorom Ministerstvo spravodlivosti SR uviedlo, že príslušným na

prerokovanie žiadosti v zmysle § 4 ods. I písm. f/ zákona č. 514/2003 Z.z. je Generálna prokuratúra
SR. Svoje rozhodnutie Ministerstvo spravodlivosti odôvodnilo tým, že posúdenie príslušnej žiadosti o
predbežné prerokovanie v zmysle § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 514/2003 Z.z. je v pôsobnosti Generálnej
prokuratúry SR, keďže škoda nevznikla ani v dôsledku nezákonného rozhodnutia vydaného súdom, ani
škodu v trestnom konaní nespôsobil vyšetrovateľ PZ, keďže prokurátor podal vo veci obžalobu. Tento

svoj názor zároveň oprelo aj o rozsudok NSSR zo dňa 14.10.2015. sp.zn. 8Cdo/289/2014.
Dňa 06.03.2017 bolo žalobcovi doručené oznámenie Ministerstva vnútra SR zo dňa 28.02.2017, č.k.:
KM-OPS1-P-48/2017, ktorým oznámilo Generálnej prokuratúre SR, že v súlade s ust. § 4 ods. 1 písm. f/,
§ 4 ods. 3 a § 15 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. predmetnú žiadosť žalobcu ako žiadateľa o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody odstupuje Generálnej prokuratúre SR ako orgánu príslušnému

v danej veci konať.
Dňa05.04.2017žalobcovibolodoručenéoznámenieGenerálnejprokuratúrySRzodňa31.03.2017,pod
č.k.: VI/4 Gc 37/17/1000-9, v ktorom konštatuje, že v čase, kedy bolo vznesené obvinenie na základe
vykonaného dokazovania bolo preukázané, že skutok sa stal. Ďalej konštatuje, že odlišné vyhodnotenie
výsledkov vykonaného dokazovania nemožno považovať za nezákonné rozhodnutie.

Nazákladevyššieuvedenýchskutočnostižalobcajejednoznačnetohonázoru,žejehonároknanáhradu
škody je oprávnený s poukazom na citované ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
avšak ani jeden zo zodpovedných orgánov mu túto škodu nechce nahradiť a preto je nútený si svoj
zákonný nárok uplatňovať súdnou cestou.

V súlade s ustálenou súdnou praxou zodpovedá štát aj za škodu spôsobenú začatím (vedením)
trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím trestného súdu. Táto
zásada bola vyjadrená už vo viacerých skorších rozhodnutiach, ktoré sa týkali náhrady škody
spôsobenej štátnym orgánom v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „zákon č. 58/1969 Zb.")

Rozhodovaniesúdovpodľatohtozákonasaustálilomedziinýmnanázore,žeten,protikomubolotrestné
stíhanie zastavené, alebo len, kto bol oslobodený spod obžaloby, má podľa § 1 až 4 zákona č. 58/1969
Zb. zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. (R 35/1991). Takéto
právo má aj vtedy, ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je v súlade
so zákonom, vynaložil náklady na trovy nutnej obhajoby. Na podstate týchto právnych záverov, ku ktorým

sa dospelo vo vzťahu k prípadom škôd vzniknutých za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb., zotrváva súdna
prax aj po prijatí zákona č. 514/2003 Z.z.
Vzhľadom na to, že všetky orgány štátnej moci, t.j. Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo spravodlivosti
SR a aj Generálna prokuratúra SR, ako zástupcovia štátnej moci odmietli svoju zodpovednosť za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím a každý

z týchto orgánov odmieta zodpovednosť za škodu, ktorá bola spôsobená žalobcovi, z tohto dôvodu
žalobca podáva žalobu na Slovenskú republiku zastúpenú Generálnou prokuratúrou SR z dôvodu, že s
ohľadom na ust. § 4 ods. 1 písm. f) zák. č. 514/2003 Z.z. je posúdenie príslušnej žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody v pôsobnosti Generálnej prokuratúry SR. keďže škoda nevznikla
ani v dôsledku nezákonného rozhodnutia vydaného súdom (prípad kedy by za štát konalo Ministerstvo

spravodlivosti SR), ani škodu v trestnom konaní nespôsobil vyšetrovateľ PZ (čo by bol prípad, kedy
by za štát konalo Ministerstvo vnútra SR), keďže prokurátor podal vo veci obžalobu s poukazom aj na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Cdo/289/20l4.Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na príslušné ustanovenia ust. zákona č. 514/2003
Z.z., nárok žalobcu je opodstatnený a dôvodný. Vzhľadom na to, že zo strany žalovaného nedošlo k
dobrovoľnému plneniu, žalobca sa musí domáhať právnej ochrany podaním žaloby na súd.

Žalobca si okrem náhrady škody vo výške 1.204,30 eur uplatňuje v súlade s usl. § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka s poukazom na ust. § 3 ods. l nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. aj úroky
z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo 1.204,30 eur a to odo dňa 21.04.2017, t.j. odo dňa podania
žalobného návrhu na súd do zaplatenia.

3. K žalobe pripojil uznesenie o vznesení obvinenia, sťažnosť obvineného zo dňa 16.9.2013, uznesenie
o zamietnutí sťažnosti, rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa, č.k. 1T/36/2014-520, odvolanie
Okresnej prokuratúry zo dňa 24.2.2016, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 4.3.2016, uznesenie Krajského
súdu Prešov, č.k. 4To/6/2016-559 zo dňa 6.7.2016, vyčíslenie trov obhajoby v trestnom konaní, výpis z
účtu, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 16.2.2017 adresovanú Ministerstvu vnútra SR,
Ministerstvu spravodlivosti SR a Generálnou prokuratúre, poštový podací lístok, stanovisko Ministerstva

vnútra SR zo dňa 28.2.2017, stanovisko Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 27.2.2017, stanovisko
Generálnej prokuratúry zo dňa 31.3.2017 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/289/2014,

4. Súd doručil účastníkom poučenia o ich procesných právach a povinnostiach, žalovanému spolu so
žalobou na vyjadrenie.

5. Žalovaná doručila súdu 13.7.2017 vyjadrenie v ktorom uviedla, že nárok žalobcu neuznáva v
celom rozsahu a žiadala žalobu zamietnuť. Zákonodarca určil, že podmienkou pre uplatnenie
náhrady škody je zrušenie alebo zmena rozhodnutia a to príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. V danej veci žiadne obdobné rozhodnutie

vydané nebolo a preto nemožno dôjsť k záveru o nezákonnosti rozhodnutí vydaných v trestnom konaní.
Poukázala na to, že skutočnosť, že súd navrhovateľa ako obžalovaného spod obžaloby oslobodil,
nespôsobuje spätne nezákonnosť rozhodnutí orgánov prípravného konania. Kým pre vznesenie
obvinenia a podanie obžaloby postačuje pravdepodobnosť, že sa skutok stal, spáchal ho obvinený
a skutok napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu, pre uznanie viny sa vyžaduje istota. Bez

uskutočnenia prípravného konania by ale nebolo možné uskutočniť ani súdne konanie. Samotný
fakt, že súd pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že skutky nie sú
trestným činom, neznamená nezákonnosť rozhodnutia, či už vyšetrovateľa, ako ani prokurátora, ktorí
výsledky vykonaného dokazovania hodnotili v zmysle ust. Tr. poriadku. Odlišné vyhodnotenie výsledkov
vykonaného dokazovania nemožno považovať za nezákonné rozhodnutie v zmysle § 3 ods. 1 písm.

a/ zák. č. 514/2003 Z.z., ktoré by zakladalo nárok navrhovateľa na náhradu spôsobenej škody.
Ďalej namietala výšku požadovanej náhrady škody, výšku požadovaných úrokov z omeškania. Taktiež
vzniesla námietku premlčania nároku a poukázala na celkový priebeh trestného konania.
Vzhľadom na zistenia celkového trestného konania, čo sa týka skutkového aj právneho stavu,
na osobitosť prejednávaného prípadu, by práve priznanie uplatnenia nároku na náhradu škody

navrhovateľovi bolo v rozpore s dobrými mravmi ako súhrnom etických všeobecne uznávaných a
udržiavaných zásad. Nie je možné žalobcovi ani priznať nárok na náhradu škody spočívajúcej v úhrade
cestovného a náhrady za stratu času svojmu obhajcovi.

6. Právny zástupca žalobcu v stanovisku k vyjadreniu žalovaného uviedol, že v danom prípade ide

o objektívnu zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu pri
výkone verejnej moci, pričom sú splnené všetky tri základné kumulatívne podmienky, a to: 1. existencia
nezákonného rozhodnutia, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a
vznikom škody. V zmysle zákona je štát, t.j. Slovenská republika, zodpovedným za škodu spôsobenú
orgánmi verejnej moci. V súlade s ust. § 21 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v

znení neskorších predpisov, pred súdom za štát koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej
osobitným predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu. Osobitným
predpisom je potom práve zákon 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý v ust. § 4 ods. 1
ustanovuje pôsobnosť orgánov konať v mene Slovenskej republiky. Zo znenia zákona č. 514/2003

Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov je zjavné, že subjektom zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom je štát. Bez pochybnosti v
prejednávanej veci žalobca označil štát za subjekt, ktorý zodpovedá za škodu, ktorá mu bola spôsobená.Nestotožňuje sa s názorom žalovaného vo vyjadrení, že zo strany orgánov činných v trestnom konaní
došlo k zákonnému postupu v rámci trestného konania. V predmetnom konaní bolo nepochybne
preukázané, že žalobca žiadnym spôsobom nezapríčinil dôvod trestného stíhania, nebolo preukázané,

že sa dopustil skutku, ktorý mu je kladený za vinu, čo odzrkadľuje i tá skutočnosť, že Okresný súd
Stará Ľubovňa na hlavnom pojednávaní oslobodil žalobcu spod obžaloby a krajský súd toto rozhodnutie
potvrdil.Tátoskutočnosťsamaosebeodôvodňujenezákonnýanesprávnypostupzostranyžalovaného.
Teda v danom prípade sa rozhodne nejedná o to, aby uplatnenie nároku na náhradu škody žalobcovi
bolo v rozpore s dobrými mravmi. Na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní

vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup
týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv. V takejto situácií
nie je rozhodnuté, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie ale to, či sa
ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením
trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti
štátu, podľa zákona č. 514/2003 Z.z. účinného od 1.7.2004. Poukázal nato, že v danom prípade nárok

žalobcu je opodstatnený, že boli kumulatívne splnené všetky zákonné podmienky nároku, t.j. existencia
nesprávneho úradného postupu, nezákonného rozhodnutia, vznik škody a príčinná súvislosť medzi
vzniknutou škodou a namietaným nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalobcu trval na podanej žalobe ako

aj dôvodoch uvedených v žalobnom návrhu doručenom súdu prvej inštancie dňa 21.4.2017. Žalobca
si predmetným žalobným návrhom uplatňuje nárok na náhradu škody z dôvodu, že bol oslobodený
rozhodnutím OS Stará Ľubovňa, ktorý nadobudol právoplatnosť aj vykonateľnosť. Daným nárokom si
žalobca uplatňuje nárok z titulu náhrady trov obhajoby v trestnom konaní, ktoré boli žalobcovi riadne
obhajcom vyčíslené, žalobca ich riadne zaplatil vkladom na účet a tieto trovy obhajoby si uplatnil

žalobným návrhom. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti navrhuje, aby súd žalobnému
návrhu vyhovel v celom rozsahu a v prípade úspechu si uplatňuje náhradu trov konania. Ďalej uviedol,
že pokiaľ ide o namietané cestovné náhrady a náhrady za stratu času - ide o cestovné, ktoré obhajca
absolvoval na základe predvolania na Krajský súd v Prešove, ktorý zamietol odvolanie Krajského
prokurátora. Na toto pojednávanie bol obhajca predvolaný krajským súdom v Prešove a preto bolo

účelne vynaložené cestovné a náhrada za stratu času. Tým poukazuje na skutočnosť, že cestovné aj
náhrada za stratu času bolo pomerne rozpočítané medzi dvoch klientov, teda žalobcu, ako aj ďalšieho
obvineného Neupauera, ktorý si uplatňuje v inom konaní na tunajšom súde svoj nárok. Preto je toho
právneho názoru, že cesta zo Starej Ľubovne do Prešova a späť je alikvotne podelená, čiže delene dva,
medzi dvoch klientov, účelne vynaloženým výdavkom obhajcu, keďže obhajca bol predvolaný na hlavné

pojednávanie na krajský súd.

8. Poverená zástupkyňa žalovanej vo vyjadrení plne zotrvala na obsahu písomného stanoviska
doručeného vo vyjadrení k žalobe. Nárok žalobcu vo vzťahu k žalovanému označenému ako Slovenská
republika zastúpená Generálnou prokuratúrou SR neuznáva v celom rozsahu z dôvodov, ktoré boli

špecifikované v predmetnom vyjadrení. V tomto smere poukázala na výnimky, ktoré musia byť
splnené, aby bolo možné rozhodnúť o náhrade škody. V neposlednom rade dáva do pozornosti
celkový priebeh trestného konania vedeného na OS Stará Ľubovňa 1T/36/2014, pričom je potrebné
vziať do úvahy, že odlišné vyhodnotenie výsledkov vykonaného dokazovania nemožno považovať za
nezákonné rozhodnutie v zmysle Zákona o zodpovednosti za škodu, ktoré by zakladalo nárok na

náhradu spôsobenej škody. Má zato, že nie je splnená základná podmienka nato, aby bolo možné
rozhodnúť o priznaní náhrady škody. Z dôvodov, ktoré sú špecifikované vo vyjadrení taktiež namietala
výšku požadovanej náhrady škody, výšku požadovaných úrokov z omeškania a taktiež aj obdobie od
kedy žalobca žiada ich zaplatenie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla žalobu v celom rozsahu
zamietnuť.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalobcu, povereného zástupcu žalovanej,
oboznámil sa so všetkými listinnými dôkazmi doloženými do spisu, ako aj kópiami spisov GP SR, MV
SR, MS SR, spisom tunajšieho súdu 5C/298/2014 ako aj ďalšími a zistil tento skutkový stav:

10. Predmetom konania je náhrada škody vo výške 1.204,30 eur s príslušenstvom, a to z titulu
náhrady škody spôsobenej orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, a to rozhodnutím vydaným
v trestnom konaní - uznesením policajného orgánu Okresného riaditeľstva PZ, odbor kriminálnej polície
Stará Ľubovňa ČVS: OLRP-109/JP-SL-2010 zo dňa 11.12.2013, ktorým bolo začaté proti žalobcovitrestné stíhanie za spolupáchateľstvo k zločinu podvod podľa § 20 k § 221 ods. 3 písm. a/ Tr. zákona.
Dňa 7.1.2014 podal žalobca proti tomuto uzneseniu sťažnosť, ktorú prokurátor Okresnej prokuratúry
v Starej Ľubovni Uznesením Pv 381/10-7710 zo dňa 30.1.2014 zamietol ako nedôvodnú. Následne

prokurátor Okresnej prokuratúry v Starej Ľubovni podal na Okresný súd v Starej Ľubovni na žalobcu
obžalobu dňa 4.8.2014. Žalobca udelil plnomocenstvo na zastupovanie v trestnom konaní JUDr.
Gáborovi Szárazovi. Okresný súd Stará Ľubovňa rozsudkom č.k. 1T/36/2014-520 zo dňa 5.12.2014,
ktorý nadobudlo právoplatnosť dňa 6.7.2016, obžalovaného - žalobcu podľa § 285 písm. b) Tr. por. spod
obžaloby oslobodil, pretože skutky nie sú trestným činom.

11. Právny zástupca žalobcu vyúčtoval dňa 5.12.2016 odmenu a náhrady za poskytnuté právne služby
v trestnom konaní v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb vo výške 1204,30 eur.
Žalobca uhradil právnemu zástupcovi uvedenú sumu dňa 17.1.2017 na účet právneho zástupcu, čoho
dôkazom je výpis obratu na účte doložený do spisu /č.l. 40/

12. Právny zástupca žalobcu písomným podaním zo dňa 16.2.2017 adresoval Generálnej prokuratúre
SR /GP SR/ ale aj Ministerstvu vnútra SR /MV SR/ a Ministerstvu spravodlivosti SR /MS SR/ žiadosť
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá bola GP SR doručená 22.2.2017. GP
SR prípisom zo dňa 31.03.2017 doručeným dňa 5.4.2017 adresovala právnemu zástupcovi žalobcu

odpoveď s tým, že GP SR uplatnený nárok na náhradu škody nebude uspokojený. Poukázala tiež na
nález Ústavného súdu SR z 13. novembra 2013 sp. zn. II. ÚS 163/2013-50. Z tohto nálezu vyplynulo,
že uznesenie o vznesení obvinenia, na vydanie ktorého boli v čase jeho vydania splnené všetky
zákonné predpoklady, nie je možné bez ďalšieho považovať za nezákonné iba z dôvodu, že v čase
jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z

rôznych dôvodov nepotvrdila.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára.

13. Podľa § 1 písm. a/ c/ Zák. č. 514/2003 Z.z. účinného od 1.1.2013, tento zákon upravuje

a/ zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnom moci pri výkone verejnej moci
c/ predbežné prorokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu

14. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/, ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti

toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

15. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej
moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu

a/ Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,

Podľa § 4 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom
konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán Policajného zboru alebo poverený príslušník
Policajného zboru a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného
príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu

2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora,
Podľa § 4 ods. 1 písm. f/ citov. zákona koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky,
ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu, v občianskom súdnom konaní, v trestnom
konaní alebo správnom konaní

16. Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.17. Podľa § 6 ods. 1, 2 citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý

rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu
riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide
o prípady hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 6 ods. 3 citovaného zákona ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré

je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak
nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak
bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní,
možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

18.Podľa§15ods.1citovanéhozákonanároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím,

nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 15 ods. 2 citovaného zákona ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán

povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania
žiadosti zostávajú zachované.

19. Podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona, zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada,
ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda

vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je
poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu
škodu spôsobil.
Podľa § 16 ods. 4 cit. zák. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí
iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi

poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený
požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne
prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota
omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na

náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí
začiatok jej plynutia neskôr.

20. Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

21. Podľa § 18 ods. 1, 3 citovaného zákona, náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové
výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou rov konania
nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

22. Podľa § 151 ods. 1 Zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok), trovy

nevyhnutné na vykonanie trestného konania vrátane vykonávacieho konania
znáša štát; neznáša však vlastné trovy obvineného, zúčastnenej osoby a poškodeného, ani výdavky
spôsobené zvolením obhajcu a splnomocnenca. Štát však znáša trovy na nutnú obhajobu, ktoré
obvinenému vznikli v dôsledku podania sťažnosti pre porušenie zákona.23. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

24. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, /v znení platnom a účinnom od 1.7.2010 do 31.1.2013/, výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je

predovšetkým existencia nezákonného rozhodnutia, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, ďalej
existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a
nezákonnýmrozhodnutím.Zodpovednosťštátuje(ažnaprípadyhodnéosobitnéhozreteľa)podmienená
využitým riadnych opravných prostriedkov, smerujúcich proti nezákonnému rozhodnutiu. Vznik tejto
zodpovednosti ďalej predpokladá, že sa nezákonné rozhodnutie zrušilo, teda zbavilo právoplatnosti.

26. Jedným z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je
preukázaná nezákonnosť rozhodnutia, ktorá viedla ku vzniku škody. Podľa § 6 ods. 1, 2 citovaného
osobitného zákona je možné nárok uplatniť iba ak bolo príslušné rozhodnutie zrušené alebo zmenené.
Zákonnosť rozhodnutia o vznesení obvinenia nie je možné riešiť v konaní o náhradu škody ako

predbežnú otázku. Vznesenie obvinenia je predbežne vykonateľné. Preto v súvislosti s ním prichádza
v úvahu použite výnimočného ustanovenia § 6 ods. 3 Zák. č. 514/2003 Z. z., podľa ktorého ak bola
škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno
nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené
na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na

ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre
nezákonnosť príslušným orgánom. Podľa § 6 ods. 2 tohto istého ustanovenia, právo podľa odseku 1
možnopriznaťibavtedy,akpoškodenýpodalprotinezákonnémurozhodnutiuriadnyopravnýprostriedok
podľaosobitnýchpredpisov.Splnenietejtopodmienkysanevyžaduje,akideoprípadyhodnéosobitného
zreteľa. V úvahu prichádza tiež jeho zrušenie na základe sťažnosti pre porušenie zákona. Pokiaľ by bolo

takéto rozhodnutie zrušené, prípadne zmenené, je splnenie uvedeného predpokladu vyplývajúceho z
citovaných ustanovení zodpovednosti štátu za škodu nepochybné.

27. K uplatneniu práva na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia v danej
veci došlo na základe tej skutočnosti, že žalobca bol spod obžaloby oslobodený. Toto rozhodnutie

nebolo zrušené. Je potrebné vziať na zreteľ, že po oslobodení spod obžaloby už neprichádza do
úvahy podanie opravného prostriedku proti uzneseniu o vznesení obvinenia, pretože je to z hľadiska
trestného konania bezpredmetné. V uvedenom prípade právoplatnosťou oslobodzujúceho rozsudku
trestné konanie skončilo, čo znamená, že v konaní pred súdom sa spáchanie trestného činu nepotvrdilo
a zakladá to nezákonnosť rozhodnutí o vznesení obvinenia, ktorých dôsledkom následne bolo samotné

podanie obžaloby.

28. Zmyslom zákona č. 514/2003 Z. z. je, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym
či nezákonným zásahom štátu proti občanovi bola odstránená. Žalobca, ktorý bol spod obžaloby
oslobodený, nesie materiálne dôsledky takéhoto rozhodnutia i keď sa ukázalo nesprávne. Je potrebné

na neho hľadieť ako na občana nevinného. Systematickým a logickým extenzívnym výkladom je možné
dôjsť k záveru, že rovnaký význam (dôsledky) ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení
obvinenia pre jeho nezákonnosť, má aj oslobodenie spod obžaloby, ak k nemu došlo z určitých dôvodov.
Právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia nemá iba ten, kto si obvinenie
zavinil sám, a ten kto bol spod obžaloby oslobodený, alebo proti ktorému bolo trestné stíhanie zastavené

iba preto, že nie je za spáchaný trestný čin zodpovedný, alebo že by mu bola udelená milosť, alebo že
trestný čin bol amnestovaný.29. Ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní fyzická osoba vynaložila náklady na
trovy obhajoby smerujúce k odstráneniu nežiaducich právnych dôsledkov na obvineného (žalobcu), štát
zodpovedá za takto vzniknutú škodu podľa § 1 ods. 1, § 3 ods. 1 písmeno a/ zák. č. 514/2003 Z. z., a to

bez ohľadu na skutočnosť, či v trestnom konaní bol obvinenému obhajca ustanovený alebo či si ho zvolil
sám. Je ústavne zaručeným právom každého mať právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými
štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených
zákonom (Ústava SR, čl. 47 ods. 2, Listina základný práv a slobôd čl. 37 ods.2). V súlade s § 34
ods. 1 tretia veta Trestného poriadku, obvinený má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas

úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom, pričom nie je rozhodujúce v
ktorom štádiu trestného konania si obvinený obhajcu zvolí. V súvislosti so zvolením si obhajcu žalobcovi
nepochybnevzniklitrovy.Tutrebapovedať,žežalobcoviničnebránilozvoliťsinazastupovanievtrestnej
veci aj dvoch zástupcov. Štát zodpovedá za vznik škody, ktorej sa v danom prípade nemôže zbaviť.

30. Súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4Cdo 183/2009, v ktorom

konštatoval, že na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať
trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov ak sa
ich postup ukáže ako mylným zasahujúci do základných práv. V takej situácii nie je rozhodné, ako orgány
činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní
potvrdilo. Ďalej z neho okrem iného vyplýva, že nárok na náhradu škody spôsobnej začatím a vedením

trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti
štátu podľa zákona č. 514/2003 Z.z..

31. Ďalej súd poukazuje aj na rozsudok NS SR 3Cdo 194/2010 a tiež rozhodnutie Krajského súdu
Prešov sp. zn. 8Co 3/2010, kde sa taktiež konštatuje, že v súlade s ustálenou súdnou praxou zodpovedá

štát aj za škodu spôsobenú začatím (vedením) trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným
odsudzujúcim rozhodnutím trestného súdu. Táto zásada bola vyjadrená už vo viacerých skorších
rozhodnutiach, ktoré sa týkali náhrady škody spôsobenej štátnym orgánom v zmysle zákona č. 58/1969
Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom.Rozhodovaniesúdovpodľatohtozákonasaustálilo,medziinýmnanázore,žeten,protikomu

bolo trestné konanie zastavené alebo ten, kto bol oslobodený spod obžaloby, má podľa ustanovenia §
1 až § 4 zákona č. 58/1969 Zb. zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení
obvinenia. Na to nadviazal záver, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol
spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov podľa § 1 až § 4 zákona
č. 58/1969 Zb. zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia. V

potvrdzujúcom rozsudku KS Prešov 21Co/110/2013z 21.1.2014 sa tiež konštatuje, že v zmysle zákona
je štát, t.j. Slovenská republika, zodpovedným za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci
Zmyslom právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu je, aby každá majetková ujma spôsobená
nesprávnym, či nezákonným zásahom štátu bola odčinená.

32. Zákon č. 514/2003 Z.z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu, ktorej sa nemôže zbaviť.
Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania.
Zákon č. 514/2003 Z.z. výslovne neupravuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia
obžalovanéhospodobžaloby,judikatúradospelavšakkzáveru,žeideošpecifickýprípadzodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú začatím a vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z

analogického výkladu úpravy najbližšej, a to z úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenej nezákonným
rozhodnutím.

33. Ďalej podľa § 4 ods. 1 písm. f/ zák. č. 514/2003 Z.z. koná vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci, Generálna prokuratúra SR, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa

osobitného predpisu, v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

34. Zákonom č. 412/2012 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z.z. sa s účinnosťou od
1.1.2013 zmenilo aj ustanovenie § 4 zák. č. 514/2003 Z.z., ktoré určovalo orgán konajúci v mene štátu.
V zákone č. 412/2012 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z.z. absentujú prechodné

ustanovenia, je potom potrebné vychádzať pri rozhodovaní z ustanovenia § 4 zákona č. 514/2003 Z.z.
v znení s účinnosťou od 1.1.2013. Pasívna legitimácia je stav, ktorý znamená, že subjekt práva je
nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva. K pasívnej legitimácii sa súd vyjadruje
v rozhodnutí vo veci samej vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním.Riadne označenie štátu ako žalovaného účastníka konania je náležitosťou riadneho návrhu na začatie
konania. Štát je ako účastník konania označený riadne, ak je súčasne s ním označený príslušný štátny
orgán, ktorý bude za štát konať. ( § 79 ods. 1, OSP). Neoznačenie toho, kto má za štátu konať, má za

následok neúplnosť návrhu so súčasným vznikom povinnosti súdu pokúsiť sa o odstránenie tejto vady
postupom podľa § 43 O.s.p.
Súd vychádzal v tejto veci zo znenia ustanovenia § 4 ods. 1 písm. f/ zák. č. 514/2003 Z.z., v znení
účinnom po 1.1.2013. Teda orgánom, ktorý má v mene štátu konať je Generálna prokuratúra SR.

35. Náhrada škody žalobcu pozostáva z náhrady trov konania, ktoré žalobcovi vznikli v konaní, v ktorom
bolo vydané nezákonné rozhodnutie (§18 ods. 1 uvedeného zákona).
Súčasťou trov konania, sú trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky
a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú
náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom (§18 ods. 3).

36. Nie je sporné, že žalobca v trestnom konaní bol zastúpený advokátom JUDr. Gáborom Szárazom,
ktorý si uplatnil odmenu za právnu pomoc v zmysle vyhlášky číslo 655/2004 Z.z. vo výške 1.204,30
eur, ktorú mu žalobca aj zaplatil.

37. Predmetom konania je zaplatenie žalovanej sumy 1.204,30 eur s príslušenstvom, ktorá predstavuje

tarifnú odmenu a hotové výdavky za právne zastupovanie v trestnom konaní JUDr. Gáborovi Szárazovi,
advokátovi AK Stará Ľubovňa.
Túto odmenu vyčíslil právny zástupca žalobcovi dňa 05.12.2016 v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a pri výpočte tarifnej odmeny
advokáta za zastupovanie klienta v trestnom konaní vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za

jeden úkon právnej služby podľa § 12 ods. 3 Advokátskej tarify /AT/
Výpočtový základ pre rok 2014:
1. príprava a prevzatie zastúpenia obhajoby zo dňa 3.1.2014 (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004
Z.z.) - 90,17 eur;
2. spísanie sťažnosti proti uzneseniu ORPZ, odbor kriminálnej polície, sp. zn. ČVS: ORP-109/P-SL-2010

zo dňa 7.1.2014 (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) - 45,09 eur;
3. výsluch obvineného D. na OO PZ v SL od 13.00 hod. do 14.15 hod. (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky
č. 655/2004 Z.z.) - 90,17 eur;
4. výsluch obvineného D. F. dňa 9.1.2014 na OO PZ v SL od 9.00 hod. do 11.50 hod. (§ 14 ods. 1 písm.
c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) - 2 x 45,08 eur = 90,17 eur;

5. výsluch svedka poškodeného - O.. D. F. dňa 4.2.2014 na OO PZ v SL od 8.40 hod. do 9.50 hod. a
výsluch poškodeného - O.. H. T. dňa 4.2.2014 na OO PZ v SL od 10.15 hod. do 11.45 hod. (§ 14 ods.
1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) - 2 x 45,08 = 90,17 eur;
6. spísanie návrhu na vykonanie dôkazov zo dňa 25.2.2014 (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004
Z.z.) - 45,09 eur;

7. preštudovanie vyšetrovacieho spisu od 8.00 hod. do 9.00 hod. dňa 2.4.2014 (§ 14 ods. 1 písm. c/
vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) - 45,09 eur;
8. spísanie návrhu na vykonanie dôkazov zo dňa 5.8.2014 (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004
Z.z.) - 45,09 eur;
9. účasť na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.10.2014 od 13.00 hod. do 20.45 hod. (§ 14 ods. 1

písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) - 3 x 45,09 eur = 135,27 eur;
10. účasť na hlavnom pojednávaní konanom dňa 5.12.2014 od 8.30 hod. do 13.15 hod. (§ 14 ods. 1
písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) - 2 x 45,08 = 90,17 eur;
11. spísanie vyjadrenia k odvolaniu zo dňa 4.3.2016 (§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.)
- 47,68 eur;

12. účasť na verejnom zasadnutí konanom dňa 6.7.2016 na Krajskom súde v Prešove od 9.00 hod. do
9.50 hod. (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) - 47,68 eur, úkony spolu - 861,84 eur, režijný
paušál za rok 2014 10 x 8,04 eur - 80,40 eur, režijný paušál za rok 2016 2 x 8,58 eur - 17,16 eur, režijný
paušál spolu - 98,56 eur, odmena advokáta + režijný paušál spolu bez DPH - 959,40 eur, 20% DPH zo
sumy 959,40 eur - 191,88 eur, odmena advokáta + režijný paušál spolu s DPH - 1151,28 eur.

Cestovné : 1. cesta vykonaná dňa 6.7.2016 zo Starej Ľubovne do Prešova a späť vo výške 31,15 eur.
Cestovné predstavuje spolu sumu 37,38 eur (31,15 eur + 20% DPH 6,23 eur), pričom keďže zastupoval
dvoch obžalovaných s poukazom na § 13 ods. 2 vyhlášky 655/2004 Z.z. uplatňuje cestovné vo výške
18,70 eur.Náhrada za stratu času : 1. cesta zo Starej Ľubovne do Prešova tam a späť dňa 6.7.2016 - 4 x 14,30 =
57,20 eur, náhrada za stratu času spolu bez DPH - 57,20 eur, 20% DPH zo sumy 57,20 eur - 11,44 eur,
náhrada za stratu času spolu s DPH - 68,64 eur. Náhrada za stratu času, ktorá predstavuje spolu sumu

68,64 eur, pričom keďže zastupoval dvoch obžalovaných s poukazom na § 13 ods. 2 vyhlášky 655/2004
Z.z. uplatňuje náhradu za stratu času vo výške 34,32 eur. Trovy konania celkovo spolu - 1204,30 eur.

38. Pokiaľ ide o námietku žalovanej týkajúcu sa uplatnených nákladov cestovného, žalovaná nijako
nevyvrátila tvrdenia žalobcu, že na príslušné úkony cestoval osobným motorovým vozidlom a že sa ich

prípadne nezúčastnil.

39. Na základe uvedeného súd zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi škodu v žalovanej výške
1204,30 eur s príslušenstvom, teda žalobe v celom rozsahu vyhovel.

40. Žalobca si uplatnil i úrok z omeškania 5 % zo sumy 1.204,30 eur od 21.4.2017 do zaplatenia.

41. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane
predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú Občianskym zákonníkom.

42. Súd má za to, že dňa 22.2.2017 bola žalovanému doručená žiadosť o predbežné prerokovanie

nároku.Podmienkoužalovateľnostivtomtokonaníuplatnenýchnárokovjepodaniežiadostiopredbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z., zároveň podľa § 16 ods. 4 cit.
zákona môže príslušný orgán uspokojiť nárok na náhradu škody do šiestich mesiacov od prijatia žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody resp. oznámi že jeho nárok neuspokojí. Keďže táto
žiadosťboložalovanémudoručená22.2.2017ažalovanýoznámildňa5.4.2017žalobcovi,ženeuspokojí

jeho nárok, nasledujúcim dňom 6.4.2017 sa žalovaný dostal do omeškania. Žalobca požaduje úrok z
omeškania od podania žaloby na súd t.j. 21.4.2017, t.j. neskôr.

43. Pokiaľ sa týka výšky úroku z omeškania vychádzajúc z nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov
z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, sadzba úrokov z omeškania platná
od 1.1.2017 je 5,00 %.

44. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa § 251 ods. 1 CSP Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

46. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal plný úspech v konaní, súd mu priznal nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku vo veci samej,
a to samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 357 písm. a) CSP). Odvolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia

nie je prípustné (§ 358 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).1/ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.