Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 28, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/27/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117219402
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117219402.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a z členov

senátuJUDr.BranislavaBrezuaJUDr.AnnyKovaľovejvsporežalobcuPOHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanej G. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.
mieru XXXX/XX, XXX XX K., o zaplatenie 91 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 20Csp 189/2017-30 zo dňa 22. decembra 2017, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca n e m á právo na náhradu trov konania a žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p
r i z n á v a.“

2. Rozhodnutie právne posúdil ustanovením § 39, § 52, § 53 odsek 1 a 5, § 54 odsek 1 a 2, § 100, §

101 a § 103 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“); § 5b zákona
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochrane spotrebiteľa“).

3. Mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 04.03.2013 uzatvorená zmluva o
úvere. Posudzovaný právny vzťah strán vyhodnotil ako právny vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou,
konkrétne ako spotrebiteľský úver. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že úver vo výške 200 Eur mala

žalovaná vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 196 Eur v 1 splátke do 18.02.2014. Nasledujúci
deňzačalaplynúťtrojročnápremlčaciadobaauplynuladňa20.02.2017(19.02.2017pripadlonanedeľu).
Žalobu podal žalobca na súd dňa 11.08.2017, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Súd prvej
inštancie v predmetnom spore ex offo prihliadol na námietku premlčania uplatnenej pohľadávky, a preto
žalobu veriteľa zamietol. Žalobca v podanej žalobe síce uvádza, že žalovaná sa zaviazala vrátiť úver
spolu s príslušným poplatkom za podmienok dohodnutých v Zmluve o úvere a to v 12 mesačných
splátkach po 33 Eur, avšak z priložených listinných dôkazov nevyplýva, aby strany uzatvorili dohodu

o plnení v splátkach. Žalobca je povinný k žalobe pripojiť všetky listinné dôkazy na ktoré sa odvoláva,
pričom v konaní predmetnú dohodu nepredložil, a preto prvoinštančný súd nemohol posúdiť, či táto
bola platne uzatvorená. Vzhľadom na uvedené mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a
nepreukázal súdu, že došlo k platnému uzavretiu dohody o plnení v splátkach. Navyše súdu aj z inýchkonaní je známe, že žalobca so spotrebiteľmi takúto prípadnú dohodu o plnení v splátkach uzatvára v
rovnaký deň, čím dochádza k niekoľkonásobnému navyšovaniu RPMN, a preto takéto konanie sa javí
ako vyslovene účelové, vykonané s cieľom ovplyvniť žalovanú ako spotrebiteľku pri uzatváraní zmluvy

o úvere, keď jej „naoko“ bol ponúknutý úver s ročnou percentuálnou mierou nákladov 98 %, ktorá bola
bezprostredne na to niekoľkonásobne zvýšená. Konanie žalobcu by preto bolo v rozpore s dobrými
mravmi,podľaustanovenia§4odsek8Zákonaoochranespotrebiteľaanekaláobchodnápraktikapodľa
§ 8 odsek 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa, a preto by takáto dohoda o plnení v splátkach bola neplatná.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že medzi stranami
konania bola v rovnaký deň ako zmluva o úvere uzatvorená aj dohoda o plnení v splátkach. Poukázal na
odsek 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, v zmysle ktorého sa zmluvné strany dohodli, že
sa ich právny vzťah bude spravovať Obchodným zákonníkom. Preto nie je možné na zmluvu aplikovať
ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch. Za nesprávny považuje postup súdu, ktorý ex offo

prihliadal na premlčanie.

5. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k
záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

9. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom bola dňa
04.03.2013 uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva o úvere“), na základe ktorej
poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 200 Eur. Žalovaná ako dlžník sa v Zmluve o úvere zaviazala

zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 196 Eur, t.j. celkovo mala zaplatiť
čiastku 396 Eur v 1 splátke do 18.03.2014. V rovnaký deň ako bola uzatvorená Zmluva úvere žalobca
predložil žalovanej na podpis Žiadosť o úpravu splátkového kalendára, v zmysle ktorej mal byť dátum
prvej splátky posunutý o 60 dní tak, aby dátum prvej splátky bol 11.11.2013.

10.Podľaustanovenia§39ObčianskehozákonníkavzneníúčinnomvčaseuzatvoreniaZmluvyoúvere,
neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom.

11. Podľa ustanovenia § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva

bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa odseku 2, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa odseku 3, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa odseku 4, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.12. Podľa ustanovenia § 54 odsek 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje

zmluvné postavenie.

Podľa odseku 2, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší.

13. Podľa ustanovenia § 132 odsek 1 C.s.p., v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania
uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na
ich preukázanie a žalobný návrh.

Podľa odseku 2, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.

Podľa odseku 3, žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže
bez svojej viny pripojiť.

14. Podľa ustanovenia § 149 C.s.p., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany
sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov,

námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

15. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravoval v čase uzatvorenia zmluvy o úvere
Občiansky zákonník v ustanovení § 52. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

16. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalobcom túto

charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné úverové
podmienky, ktoré žalovaná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet
spotrebiteľov. Žalobca má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo
preukázané, aby úver poskytol žalovanej za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti tejto účastníčky, prípadne na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

17. Novela Občianskeho zákonníka účinná od 01.04.2015 doplnila ustanovenie § 52 odsek 2 o tretiu
vetu, podľa ktorej na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Právny predpis, ktorého súčasťou je toto ustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že

sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred účinnosťou tohto právneho predpisu. Tento záver priamo
vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.05.2015 vo veci 8MCdo/13/2014, ktorým bolo
zamietnuté mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora namietajúceho, že premlčanie práva malo
byť posudzované podľa ustanovení Obchodného nie Občianskeho zákonníka.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru v tom smere, že vzťah
založený Zmluvou o úvere je vzťahom spotrebiteľským a preto je naň potrebné aplikovať ustanovenia
§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj iné právne normy obsahujúce úpravu ochrany práv
spotrebiteľa.

19. Zákon o ochrane spotrebiteľa platný a účinný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie v ustanovení
§ 5b upravoval povinnosť orgánu rozhodujúcom o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy ex offo prihliadať
na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Preto podľa názoru
odvolacieho súdu postupoval súd prvej inštancie správne, pokiaľ vyhodnotil nárok žalobcu z hľadiska
premlčania.

20. Občiansky zákonník všeobecnú premlčaciu dobu upravuje v ustanovení § 101. Vychádzajúc z tohto
ustanovenia, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je 3 ročná a plynie
odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.21. V zmysle Zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 04.03.2013 (č.l. 5 súdneho spisu) poskytnutý úver vo
výške 200 Eur zvýšený o príslušný poplatok v čiastke 196 Eur sa mal splatiť v 1 splátke v sume 396 Eur

do 18.03.2014. Koniec 3 ročnej všeobecnej premlčacej doby tak pripadol na deň 18.03.2017. Žaloba vo
veci bola podaná elektronicky dňa 11.08.2017, teda po uplynutí premlčacej doby. Súd prvej inštancie
preto správne postupoval ak z dôvodu premlčania žalobu žalobcu zamietol.

22. Čo sa týka odvolateľom spomínanej Dohody o plnení v splátkach zo dňa 04.03.2013, uzavretie

takejto Dohody žalobca nijakým spôsobom nepreukázal. V spise sa nenachádza žiaden listinný dôkaz
preukazujúci túto skutočnosť.

23. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane konania bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša zo sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov

navrhnutých stranou konania v opačnom procesnom postavení než je strana, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie
zodpovednosť strany konania za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k

uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany. Zmysel uplatňovania dôkazného
bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v
prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté
dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade
musírozhodnúťvsituáciídôkaznejnúdze,ktorejdopadpričítatejstranekonania,naktorejpredovšetkým

podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti
významných z hľadiska hmotného práva.

24. Žalobca v prejednávanej veci nepredložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čím sám výlučne
spôsobil, že žalobe nebolo možné vyhovieť, aj keď by sa to čiastočne javilo ako dôvodné. Žalobca teda

nijakým spôsobom nepreukázal, aby termín konečnej splatnosti úveru nepripadal na deň 18.03.2014,
tak ako to bolo dohodnuté v Zmluve o úvere. Uvedenú skutočnosť nepreukazuje ani „Žiadosť o úpravu
splátkového kalendára“ zo dňa 11.10.2013 pripojená k žalobe.

25. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol

právne dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne
neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.
Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)

26. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. (Pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.

mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04)

27. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil

jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie žalobcu
za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok v zmysle
ustanovenia § 387 C.s.p. potvrdzuje ako vecne správny.

28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek

1 C.s.p. tak, že žalovanej, ktorý by mala s poukazom na úspech v odvolacom konaní nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, ich náhradu nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).