Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, September 27, 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13Er/759/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211211189
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Aradská
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4211211189.2

Uznesenie

Okresný súd Komárno v exekučnej veci oprávneného: AutoFinance, a.s., so sídlom Okružná 18, Poprad,
IČO: 366 810 894, právne zastúpený: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie
svätého Egídia 93, Poprad, proti povinnému: M. G., D.. X.X.XXXX, N. Z. XXX/XXA, Z. A., o vymoženie
3113,27 eur s príslušenstvom a trov exekúcie

r o z h o d o l :

Súd návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora z a m i e t a .

Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a túto z a s t a v u j e .

Oprávnený je povinný z a p l a t i ť súdnemu exekútorovi JUDr. Dušanovi Kormaníkovi trovy exekúcie
vo výške 90,13 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

Povinnému súd náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie spísaným do zápisnice súdnym exekútorom JUDr.
Dušanom Kormaníkom dňa 10.6.2011 domáhal vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky proti
povinnému vo výške 3113,27 eur s príslušenstvom a trov exekúcie na základe právoplatného a
vykonateľného exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri

IUDEX, so sídlom Pavla Mudroňa 43, Martin zo dňa 28.12.2010, sp. zn. i2285.6043.

2. Okresný súd Komárno vydal dňa 7.7.2011 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora
JUDr. Dušana Kormaníka (EX 206/2011).

3. Dňa 4.8.2017 doručil oprávnený súdu návrh na zmenu súdneho exekútora, ktorú odôvodnil

skutočnosťou, že listom zo dňa 20.2.2017, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 22.2.2017, vypovedal
zmluvuovykonávaníexekúcieuzatvorenúdňa22.3.2010sosúdnymexekútorom,čímdošlokukončeniu
zmluvného vzťahu medzi nimi. Z uvedeného dôvodu oprávnený žiadal, aby súd návrhu na zmenu
súdneho exekútora vyhovel a vykonaním exekúcie poveril JUDr. Rudolfa Krutého, PhD.

4. Súd prípisom zo dňa 15.8.2017 doručeným dňa 7.11.2017 vyzval súdneho exekútora, aby súdu

oznámil stav exekúcie, či bola vymožená aspoň časť pohľadávky, prípadne trovy exekúcie. Súdny
exekútor dňa 28.11.2017 oznámil súdu, že s návrhom oprávneného nesúhlasí a žiadal tento zamietnuť.
Uviedol, že v predmetnej exekúcii bola doposiaľ vymožená suma 30,- eur. Súdny exekútor poukázal
na úkony exekučnej činnosti, ktoré za účelom zaistenia majetku povinného vykonal a s ohľadom na
počet exekúcii vedených proti povinnému ako aj na skutočnosť, že povinný nedisponuje majetkom,
ktorý by podliehal exekúcii navrhol súdu, aby exekúciu pre nemajetnosť povinného zastavil, keď ďalšie

pokračovanie v exekúcii sa javí ako neúčelné. Súdny exekútor zároveň vyčíslil trovy exekúcie v sume470,92 eur, ktoré pozostávajú z odmeny súdneho exekútora vo výške 199,14 eur vrátane DPH a z
náhrady hotových výdavkov vo výške 271,78 eur vrátane DPH.

5. Súd za účelom posúdenia zákonnosti prebiehajúcej exekúcie vyzval oprávneného prípisom
zo dňa 2.2.2018 doručeným oprávnenému dňa 3.5.2018 na predloženie hmotnoprávnych podkladov
preukazujúcich nárok priznaný rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu pri IUDEX,
so sídlom Pavla Mudroňa 43, Martin zo dňa 28.12.2010, sp. zn. i2285.6043, ktorý v danom prípade
predstavuje exekučný titul. Exekučný súd je totiž oprávnený riešiť otázku, či rozhodcovské konanie

prebehlo na základe platnej rozhodcovskej zmluvy, nielen pred samotným udelením poverenia, ale
kedykoľvek počas exekučného konania.

6. Oprávnený dňa 16.5.2018 predložil súdu zmluvu o spotrebnom úvere č. 1090019 uzatvorenú medzi
oprávnenýmapovinnýmdňa8.1.2009.PodľačlánkuVI.zmluvyoznačenéhoakoRozhodcovskádoložka
sa zmluvné strany dohodli, že „všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých

na základe tejto zmluvy alebo súvisiacich s touto zmluvou, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik
tejto zmluvy, sa zaväzujú riešiť v prvom rade vzájomnou dohodou. V prípade, ak do 10 dní odo
dňa začatia vzájomných rokovaní nedospejú veriteľ a dlžník k vzájomnej dohode, predložia spor na
rozhodnutie príslušnému súdu alebo v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom STÁLEMU
ROZHODCOVSKÉMU SÚDU pri IUDEX, so sídlom Nábrežie arm. gen. L. Svobodu 9, 811 02 Bratislava.

Zmluvné strany sa rozhodnutiu vydanému v rozhodcovskom konaní zaväzujú podriadiť s tým, že takéto
rozhodnutie bude pre zmluvné strany konečné. V prípade, ak je v zmysle platnej právnej úpravy dlžník
považovaný za spotrebiteľa, je dlžník oprávnený v prípade sporu z tejto zmluvy obrátiť sa so žalobou
na všeobecný súd, ktorého vecná a miestna príslušnosť sa riadi ustanoveniami Občianskeho súdneho
poriadku v platnom znení.“

7. Oprávneným predložená zmluva o spotrebnom úvere založila záväzkovo - právny vzťah medzi
oprávneným, ktorý pri jej uzatváraní konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a povinným, ktorý pri
jej uzatváraní nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Oprávnený teda pri uzatváraní predmetnej
zmluvy vystupoval ako dodávateľ a povinný ako spotrebiteľ (§ 52 ods. 3 a ods. 4 Občianskeho

zákonníka). Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti je potom nesporné, že záväzkový vzťah medzi oprávneným a
povinným založený na základe predkladanej zmluvy je záväzkovým vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy,

a teda je potrebné ho posudzovať i v kontexte ustanovení o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a
nasl. Občianskeho zákonníka.

8. Podľa § 243d ods. 2 EP na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade
rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci

podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy
účinné do 31. decembra 2014.

Podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov v znení
účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), doručený rozhodcovský rozsudok,

ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky
ako právoplatný rozsudok súdu. Táto okolnosť však neznamená nemožnosť jeho preskúmania v
exekučnom konaní.

Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na

exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví: a) z dôvodov
uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a)
a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré
je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ EP exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože
je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

9. Súd je toho názoru, že v danom prípade nie je možné rozhodcovskú doložku považovať za platne
uzavretú.Formuláciapredloženejrozhodcovskejdoložkytotižspôsobujeznačnúnerovnováhuvprávach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť
si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Spotrebiteľ sa v
porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako

aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred
dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Ak aj je v rozhodcovskej doložke uvedené,
že v prípade, že sa spotrebiteľ obráti ako prvý na všeobecný súd, v tom prípade už nemôže dodávateľ
riešiť spor na rozhodcovskom súde, je to vo väčšine prípadov neúčinné vzhľadom na to, že máloktorý
spotrebiteľ je právne zdatný natoľko, aby sa ako prvý obrátil na súd, zvlášť ak ide o uplatňovanie práv
z pohľadávky, na zaplatenie ktorej je sám zaviazaný.

Spotrebiteľovi teda v danom prípade fakticky bola odopretá možnosť brániť svoje práva pred
všeobecným súdom v prípade, keď je žaloba podaná oprávneným na rozhodcovský súd. Konanie
pred rozhodcovským súdom totiž vo väčšine prípadov iniciuje práve veriteľ, ktorý sám zostavil znenie
rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe a jednostranne určil, ktorému
rozhodcovskému súdu bude vec predložená.

Súd v ďalšom poukazuje aj na samotný spôsob vzniku rozhodcovskej zmluvy, ktorá vyžaduje
individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne.
Z listín predložených oprávneným však nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona,
a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného najprv poučil povinného a

nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Povinný zjavne nebol kvalifikovane poučený o závažných
dôsledkoch rozhodcovského konania. Oprávnený si tak v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil.
Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak
zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl.
3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Rozhodcovská

zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,
musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o
možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá - ktorá voľba konkrétne znamená.
Nakoľko tieto podmienky neboli splnené a povinný nemal možnosť ovplyvniť ani obsah zmluvy o
spotrebnom úvere, ani obsah rozhodcovskej doložky, nemožno považovať rozhodcovskú doložku za

zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej doložky je, že
spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom
veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú doložku preto súd vyhodnotil ako
nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

10. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže
byť ani exekučným titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Pri
preskúmavaní toho, či je predložené rozhodnutie vykonateľným exekučným titulom sa súd zameral
najmä na zistenie, či bol predložený rozsudok vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či

z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej
a materiálnej stránke. S poukazom na uvedené skutočnosti súd zistil, že rozhodnutie predložené v
tomto exekučnom konaní ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho
vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to je možné vychádzať z
toho, že ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska

formálneho alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekúcie
v súlade s § 57 ods. 1 písm. g/ EP. Z uvedeného dôvodu súd o návrhu oprávneného na zmenu súdneho
exekútora už nemal dôvod rozhodovať, keď v čase zastavenia exekúcie by rozhodovanie o zmene
súdneho exekútora bolo neúčelné a nehospodárne. Preto súd návrh oprávneného na zmenu súdneho
exekútora zamietol.

11. Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie.Podľa § 203 ods. 1 EP ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť
nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

12. Súd v súlade s § 203 ods. 1 EP o trovách exekúcie rozhodol tak, že na ich náhradu zaviazal
oprávneného, nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo jeho zavinením, keď návrhom zo dňa 10.6.2011
žiadal vykonať exekúciu na základe exekučného titulu, ktorý na vykonanie exekúcie nie je spôsobilý.

13. Súd preskúmajúc trovy exekúcie vyčíslené súdnym exekútorom vo výške 470,92 eur dospel k

záveru, že tieto neboli v časti odmeny za zriadenie exekučného záložného práva a v časti cestovných
náhrad a náhrady za stratu času vyčíslené v súlade s vyhláškou MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách
a náhradách súdnych exekútorov.

Súd v prvom rade nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za zriadenie exekučného záložného práva na
4 nehnuteľnostiach po 33,19 eur v celkovej výške 132,76 eur podľa § 6 citovanej vyhlášky. Ustanovenie

§ 6 citovanej vyhlášky je zaradené do prvého oddielu druhého dielu vyhlášky. Tretí oddiel druhého dielu
citovanej vyhlášky obsahuje spoločné ustanovenia k odmene za výkon exekučnej činnosti, v ktorom je
osobitne upravená odmena súdneho exekútora pri zastavení exekúcie (§ 14 a § 15). Vychádzajúc z
takéhoto systematického zaradenia mal súd za to, že z ustanovenia § 6 citovanej vyhlášky zaradeného
do prvého oddielu druhého dielu vyhlášky pri výpočte odmeny exekútora je možné vychádzať iba

v prípade, ak došlo k úplnému vymoženiu pohľadávky. Pri určovaní odmeny súdneho exekútora
podľa tretieho oddielu nemožno vychádzať z ustanovení upravujúcich odmenu súdneho exekútora pri
vymožení pohľadávky, keďže ide o osobitnú úpravu pre prípad zastavenia exekúcie. Takémuto výkladu
nepriamo nasvedčuje napríklad aj znenie § 16 citovanej vyhlášky, ktoré osobitne upravuje postup
pri určovaní odmeny súdneho exekútora v prípade čiastočného zastavenia exekúcie, keď odkazuje

na § 5 alebo § 7 až 13, teda vylučuje použitie § 6 vyhlášky. Ak by zákonodarca pripúšťal použitie
niektorých ustanovení predchádzajúcich oddielov pri výpočte odmeny podľa tretieho oddielu, uviedol
by to priamo v ustanovení § 14, prípadne § 15, ako je to uvedené v § 16 citovanej vyhlášky. Pokiaľ
tak neurobil, je zrejmé, že pri určovaní odmeny súdneho exekútora v prípade zastavenia exekúcie
nemožno vychádzať z ustanovení citovanej vyhlášky upravujúcich spôsob výpočtu odmeny exekútora

pri vymožení pohľadávky. V danom prípade pohľadávka oprávneného nebola vymožená a exekúcia bola
zastavená, preto na rozhodnutie o trovách exekúcie bolo potrebné aplikovať ustanovenia § 14 až § 16
vyhlášky.

K vytknutej náhrade za pracovnú cestu súd predovšetkým uvádza, že súdny exekútor by mal vykonávať

jednotlivé procesné úkony pri exekúcii tak, aby konal procesne efektívne, ale zároveň i hospodárne a
účelne. V danom prípade súdny exekútor dňa 28.2.2016 vykonal pracovnú cestu zo sídla exekútorského
úradu (Stará Ľubovňa) do miesta bydliska povinného (Svätý Peter) za účelom vykonania súpisu
hnuteľných vecí. Podľa názoru súdu pracovná cesta by mala byť z dôvodu hospodárnosti konania
súdnym exekútorom plánovaná tak, aby vykonaním jednej pracovnej cesty súdny exekútor vykonal

exekučné úkony týkajúce sa viacerých exekúcií. Z úradnej činnosti je súdu známe, že súdni exekútori
z dôvodu hospodárnosti vykonávajú tieto cesty tak, aby na danej trase vykonali čo najviac exekučných
úkonov a znížili tak náklady pripadajúce na jednu exekúciu. Nakoľko súdny exekútor v danom konaní
nepreukázal, že by hotové výdavky na pracovnú cestu boli vynaložené účelne a efektívne, súd pracovnú
cestu vykonanú na trase Stará Ľubovňa - Svätý Peter (318 km) vyhodnotil ako nehospodárnu a procesne

neefektívnu, preto súd náhradu hotových výdavkov titulom cestovných nákladov vo výške 161,52 eur a
náhradu za stratu času vo výške 15,84 eur súdnemu exekútorovi nepriznal.

S poukazom na uvedené súd v súlade s citovanou vyhláškou súdnemu exekútorovi priznal náhradu
trov exekúcie vo výške 98,77 eur, ktorá suma pozostáva 1/ z paušálnej odmeny v minimálnej výške

33,19 eur v súlade s § 14 ods. 1 citovanej vyhlášky, 2/ z náhrady hotových výdavkov vo výške 49,12
eur, ktorá suma pozostáva z náhrady poštovného vo výške 34,76 eur a náhrady hotových výdavkov
za kancelársky materiál vo výške 14,36 eur v súlade s § 22 citovanej vyhlášky, 3/ a z náhrady 20%
DPH vo výške 16,46 eur v súlade s § 196 veta druhá EP. Nakoľko však povinný dňa 29.2.2016 zložil
na účet súdneho exekútora sumu 30,- eur, z ktorej súdny exekútor poukázal oprávnenému čiastku vo

výške 21,36 eur, čo vyplýva z podania obsiahnutého v spise súdneho exekútora z 15.3.2016, súd mal
za to, že súdny exekútor si čiastku vo výške 8,64 eur zarátal na trovy exekúcie, ktorú sumu od priznanej
sumy náhrady trov bolo potrebné odrátať. Z uvedeného dôvodu súd v súlade s § 203 ods. 1 EP zaviazal
oprávneného na zaplatenie trov exekúcie v zostávajúcej výške, t.j. 90,13 eur.Povinnému súd náhradu trov exekúcie nepriznal z dôvodu, že povinnému nárok na náhradu trov
exekúcie v súlade s § 200 ods. 1 veta tretia EP ani nevznikol.

Poučenie:

Proti 2. výroku tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Komárno.

Proti 1., 3. a 4. výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.
.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).