Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 13, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/95/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1617010117
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marcela Kosová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1617010117.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Marcely Kosovej a sudcov
JUDr. Petra Štifta a JUDr. Michala Valenta, v trestnej veci obžalovaného R. O., pre prečin ublíženia na
zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky
sp. zn. 1T/33/2017 zo dňa 28. 03. 2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. decembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného R. O., nar. XX. XX. XXXX, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/33/2017 zo dňa 28. 03. 2018
bol obžalovaný R. O. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.,
ktorého sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že:

„dňa 24.11.2016 v čase o 01.15 h na ubytovni s názvom V. na adrese W., G. XX, na izbe číslo 4,

fyzicky napadol spolubývajúceho poškodeného I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., N. XXX/XXX tak, že
po predchádzajúcej hádke z dôvodu chrápania poškodeného, tohto udrel jedenkrát päsťou do tváre,
do pravého oka, čím poškodenému spôsobil prasknutie stropu prínosovej dutiny vpravo a vnútornej
steny pravej očnice, tržné rany hornej a dolnej mihalnice pravého oka a poranenie mihalnicového svalu,
vnútorné poranenie pravého oka, spočívajúce v zakrvácaní sietnice, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie
v trvaní 28 dní.“

Za uvedený prečin mu bol podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 3
Tr. zák. s použitím § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. peňažný trest vo výške 400,- € za súčasného ustanovenia
náhradného trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov a to v zmysle § 57 ods. 3 Tr. zák. Napokon
bola obžalovanému v zmysle § 287 ods. 1 Tr. por. uložená povinnosť nahradiť poškodenému I. G. škodu
vo výške 2.649,- €.

Rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, nakoľko obžalovaný zahlásil proti nemu
odvolanie ihneď po jeho vyhlásení priamo do zápisnice súdu o hlavnom pojednávaní proti všetkým jeho
výrokom.

Svoje odvolanie bližšie zdôvodnil písomným podaním, doručeným krajskému súdu dňa 10. 12. 2018,

ktoré bolo súčasne doručené i krajskej prokuratúre, prostredníctvom svojej obhajkyne v ktorom v
podstate uviedol, že žalovanej trestnej činnosti sa nedopustil, nebol mu preukázaný úmysel a teda
nemohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr.
zák. Poukázal, že jediným priamym dôkazom trestnej činnosti je výsluch poškodeného, ktorý ho podľa
prvostupňového súdu jasne usvedčuje. Napriek tomu však trvá na svojej nevine a preto poukázal na
zásadu in dubio pro reo. Ďalej dal odvolaciemu súdu do pozornosti, že znalecký posudok podaný prof.

MUDr. V. Y., CSc. nie je spôsobilý byť plnohodnotným dôkazom, nakoľko v zmysle inštrukcie MS SR
č. 7/2009 sú znalcami spôsobilými vypracovať posudok v danej trestnej veci znalci zapísaný v odborezdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia, resp. oftalmológia. Vzhľadom na tieto skutočnosti
navrhol. aby Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/33/2017 zo dňa 28.
03. 2018 zrušil z dôvodov uvedených v ustanovení § 321 písm. a/, d/ Tr. por. a sám rozhodol tak, že

obžalovaného oslobodí, alebo vráti vec súdu prvého stupňa na doplnenie dokazovania.

K písomne zdôvodnenému odvolaniu sa krajská prokuratúra nevyjadrila.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu obhajkyňa obžalovaného uviedla, že znalecký posudok bol

vypracovaný znalcom z odvetvia chirurgia, pričom minimálne tento znalec mal konzultovať s lekármi,
resp. znalcami z odboru traumatológia a oftalmológia. Podľa zistení obhajkyne MUDr. Y., ktorý
vypracoval znalecký posudok a podal ho dňa 28. 12. 2016, vypracoval iný znalecký posudok, ktorý podal
dňa 13. 12. 2016, pričom v tomto období mal vypracovať 11 znaleckých posudkov. Navrhla preto, aby
krajskýsúdjejklientavzmyslezásadyindubioproreospodpodanejobžalobyoslobodil,resp.napadnutý
rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Prokurátorka krajskej prokuratúry považovala napadnutý rozsudok za zákonný a správny a preto navrhla
odvolanie obžalovaného zamietnuť.

Na verejnom zasadnutí krajského súdu obžalovaný uviedol, že je nevinný.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, primárne konštatoval prípustnosť odvolania a tým absenciu
dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por., preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na

chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného R. O. nie je dôvodné.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu,
determinovaného uvedeným ustanovením, je preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal

odvolanie a preskúmanie správnosti konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku.
Výnimkou z uvedenej zásady a to, že odvolací súd musí prihliadnuť aj na chyby, ktoré síce odvolaním
neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie
mimoriadneho opravného prostriedku, t.j. dovolania, avšak takéto chyby v danom prípade zistené neboli.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé

rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom

konaní alebo niektorá zo strán.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že pred súdom prvého stupňa boli vykonané
na hlavnom pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu veci, v
súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto okresný súd správne vyhodnotil tak, ako mu to ukladá

ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por.

Skutkové zistenia súdom prvého stupňa sú správne a zodpovedajú dokazovaniu, ktoré bolo vykonané
na hlavnom pojednávaní. Pri zachovaní kontradiktórnosti konania okresný súd vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre

zákonu zodpovedajúce a spravodlivé rozhodnutie o obžalobe, ktorá na obžalovaného R.R. bola podaná.
Dôkazy pritom vyhodnotil jednotlivo, ako aj v celom ich súhrne, logickým a zároveň aj podrobne
a presvedčivo odôvodneným spôsobom, ktorému z hľadiska pravidiel stanovených pre hodnotenie
dôkazov nemožno nič vytknúť.V odôvodnení napadnutého rozsudku v intenciách ustanovenia § 168 ods. 1 Tr. por. súd prvého
stupňa podrobne a vyčerpávajúcim spôsobom rozviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré

dôkazy oprel svoje skutkové zistenie a napokon tiež, akými právnymi úvahami sa riadil, keď posudzoval
dokázané skutočnosti podľa ustanovení Trestného zákona v otázke viny obžalovaného R.R..

Krajský súd si plne osvojuje skutkové závery prvostupňového súdu a v podrobnostiach odkazuje na
odôvodnenie napadnutého rozsudku. Aj senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že skutok popísaný v

odvolaním napadnutom rozsudku sa stal a spáchal ich obžalovaný R. O. spôsobom v ňom popísaným.
Nemá preto pochybnosti, že skutkové zistenia uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku sú
v súlade so stavom veci a je nimi preukázané, že obžalovaný v kritickej dobe, t. j. dňa 24.11.2016,
v čase o 01:15 hod. na ubytovni s názvom V. na adrese W., G. XX, na izbe číslo 4, fyzicky
napadol spolubývajúceho poškodeného I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., N. XXX/XXX tak, že po
predchádzajúcej hádke z dôvodu chrápania poškodeného, tohto udrel jedenkrát päsťou do tváre, do

pravého oka, čím poškodenému spôsobil prasknutie stropu prínosovej dutiny vpravo a vnútornej steny
pravej očnice, tržné rany hornej a dolnej mihalnice pravého oka a poranenie mihalnicového svalu,
vnútorné poranenie pravého oka, spočívajúce v zakrvácaní sietnice, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie
v trvaní 28 dní.

Pokiaľ sa týka jednotlivých odvolacích argumentov obžalovaného, krajský súd uvádza, že v kontexte
subjektívnej stránky, zo strany obžalovaného nešlo o konanie, kedy poškodeného zasiahol náhodne
lakťom. Skutočnosti formulované znalcom prof. W.. V. Y., CSc. bez pochýb preukazujú, že obžalovaný
konal voči poškodenému úmyselne. Menovaný znalec svojimi tvrdeniami prezentovaným v písomne
podanom znaleckom posudku, ale i svojou výpoveďou na hlavnom pojednávaní, jednoznačne vyvracia

verziu obžalovaného o akejsi náhode. Ak by nastal obžalovaným udávaný mechanizmus vzniku zranení
úderom predlaktia alebo lakťa, musel by najskôr vyvolať zlomeniny okrajov očnice dolného, horného
alebo bočných okrajov. Avšak takéto zranenie očnice nebolo zistené. Prelomenie stien očnice sa
nachádzalo v jej strope a zadnej časti. A toto mohlo byť spôsobené len tzv. hydrodynamickým efektom,
kedy náraz hánok na očnú guľu spôsobí zväčšenie jej vnútorného tlaku, zmenu jej obvyklého guľovitého

tvaru do strán a prelomenie tenkých stien očnice na korešpondujúcich miestach. Súčasné zvýšene
vnútroočného tlaku vyvolalo poškodenie sietnice a tam sa nachádzajúcich receptorov zrakového nervu,
ktoré len veľmi pomaly a nie vždy regenerujú. K podrobnému popisu mechanizmu vzniku zranení
poškodeného a k ďalším zisteniam znalca odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na okresným súdom
detailne rozvedené závery týkajúce sa vykonaného znaleckého dokazovania tak v prípravnom konaní,

ako aj v konaní pred súdom (str. 10 - 11 preskúmavaného rozsudku). Pokiaľ ide teda o námietku týkajúcu
sa formy zavinenia, krajský súd v názorovej zhode s prvostupňovým súdom uvádza, že tak z okolností
prípadu,keďobžalovanýnapadolpoškodenéhoafyzickynanehoútočilpäsťou,pričomútoksmerovalna
oblasť tváre, konkrétne na oko poškodeného, možno vyvodiť, že musel vedieť, že poškodenému nielen
môže, ale aj nevyhnutne musí spôsobiť poranenia, teda konal v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a/

Tr. zák. Ak teda obžalovaný považoval následok za nutný, potom ho celkom isto aj chcel spôsobiť. Niet
pochýb, že z hľadiska objektívnej stránky išlo o aktívne konanie obžalovaného. Obhajobu obžalovaného
spočívajúcu v tom, že konal nedbanlivostne preto hodnotí krajský súd za nedôveryhodnú a motivovanú
len snahou vyhnúť sa zodpovednosti za spáchané protiprávne konanie voči poškodenému.

K devalvovaniu výpovede poškodeného I. G., ako jediného svedka, odvolací súd konštatuje, že
je síce pravdou, že poškodený bol jediným priamym usvedčujúcim dôkazom ohľadom spáchaného
skutku, avšak jeho výpoveď je jednak jasná, zrozumiteľná, presvedčivá a vierohodná a jednak nie
je inými dôkazmi spochybňovaná, či vyvracaná. V svetle prerokúvaného prípadu navyše k výpovedi
poškodeného na hlavnom pojednávaní, jednoznačne usvedčujúcej obžalovaného, možno v neprospech

obžalovaného podporne priradiť aj výpoveď znalca vrátane ním podaného znaleckého posudku (ktorý
potvrdil verziu napadnutia popísanú poškodeným, s určením zranení a následkov). I na tomto mieste
odvolací súd odkazuje na prvostupňovým súdom precízne rozvedené závery týkajúce sa vykonaného
znaleckého dokazovania (str. 10 - 11 preskúmavaného rozsudku). Aj podľa názoru odvolacieho súdu
nebolo zistené nič, čo by spochybňovalo výpoveď poškodeného I. G.. Neexistuje žiadny objektívny

dôvod, prečo by si mal poškodený vymýšľať, respektíve krivo obviňovať obžalovaného z takéhoto útoku.
Nebolo preukázané, že by poškodený mal niekedy v minulosti spred tohto incidentu akýkoľvek spor s
obžalovaným, prípadne že by mal záujem mu krivým svedectvom nejako uškodiť.Pokiaľ sa týka spochybňovania odbornosti znalca prof. MUDr. V. Y., CSc, z odboru zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie chirurgia, odvolací súd konštatuje priliehavosť argumentov formulovaných súdom
prvého stupňa v preskúmavanom rozsudku. Chirurgiu a traumatológiu aj krajský súd považuje za

natoľko príbuzné medicínske odvetvia, že sa v mnohom navzájom značne prelínajú a ani odvolací súd
nevzhliadol žiadnu spornosť ohľadom správnosti a zákonnosti pribratia znalca z odboru zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie chirurgia, do konania a ním realizované dôkazy, vrátane posudzovania mechanizmu
vzniku zranení, čo platí o to viac, ak sám znalec v znaleckom posudku označil odvetvie chirurgia
- špecializácia traumatológia. Tak ako okresný, tak i krajský súd zdôrazňuje, že skutočnosť, že v

inštrukcii č. 7/2009 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 25. marca 2009, č. 23635/2009-51
o organizácii a riadení znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti, sa v rámci Obsahových
vymedzení znaleckých odborov a odvetví, tvoriacich prílohu č. 6 inštrukcie, uvádza zaoberanie
mechanizmom vzniku zranení v rámci odvetvia traumatológia (čo aj okrem iného zohľadňuje toto
odvetvie), ešte neznamená, že mechanizmom vzniku zranení sa nemôže zaoberať aj odvetvie chirurgia,
pretože obsahové vymedzenia jednotlivých odvetví sú uvedené príkladmo, teda len demonštratívne

(v opačnom prípade by bol nepoužiteľný aj znalecký posudok z odvetvia oftalmológia, ako navrhuje
obhajoba). Napokon túto okolnosť mohol namietať aj sám znalec, pokiaľ by dospel k záveru, že nie
je oprávnený, resp. odborne kompetentný riešiť a zodpovedať položené otázky. Tak vo vypracovanom
znaleckom posudku, ani v rámci výpovede, znalec ani len nenaznačil žiadnu pochybnosť v zmysle, že
na nejakú otázku, príp. inú okolnosť, sa nevie vyjadriť, eventuálne, že by mal poskytnúť odpoveď znalec

z iného odvetvia.

K obhajobou požadovanému uplatneniu zásady in dubio pro reo odvolací súd uvádza, že v súvislosti s
odvolacou námietkou obžalovaného, že nebola braná do úvahy zásada „v pochybnostiach v prospech
obvineného“, odvolací súd uvádza, že predmetná zásada je zásadou vzťahujúcou sa na hodnotenie

skutkových zistení súdu nižšieho stupňa. Zásada in dubio pro reo neznamená, že vykonané dôkazy si
nemôžu odporovať. Úlohou súdu práve je rozporné dôkazy hodnotiť podľa zásady voľného hodnotenia
dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. a hodnotením dôkazov vzniknuté rozpory odstrániť, k čomu v
procese dokazovania pred prvostupňovým súdom aj došlo. Správne teda formuluje súd prvého stupňa,
že v prípade, ak obžalovaný uvádza iný priebeh skutkového deja, než je uvedený orgánmi činnými

v trestnom konaní v obžalobe, respektíve ak vysloví domnienku, že si poškodený dokumentované
zranenie mohol spôsobiť až po údere, pádom na stolík, neznamená to, a priori, že súd má rozhodnúť
podľa zásady in dubio pro reo, pretože je tu pochybnosť vyvolaná tvrdením obžalovaného. Trestný
poriadok totiž nepozná zásadu, že obžalovaného treba vždy oslobodiť, ak tvrdí, že sa nedopustil
žalovaného trestného činu. Súd musí použiť zásadu in dubio pro reo len vtedy, ak aj po riadnom

vyhodnotení dôkazov zostanú o okolnosti, či sa stal žalovaný skutok alebo či ho spáchal obžalovaný,
rozumné pochybnosti. O takýto prípad však v posudzovanej trestnej veci nejde. Pokiaľ teda súd po
vyhodnotení dôkaznej situácie dospeje k záveru, že jedna z výpovedí alebo jedna zo skupiny dôkazov
je pravdivá, že jej vierohodnosť nie je ničím spochybňovaná, a úvahy vedúce k tomuto záveru zhrnie do
odôvodnenia svojho rozhodnutia, nie sú splnené podmienky pre uplatnenie zásady „v pochybnostiach

v prospech“, pretože súd pochybnosti nemá.

Po preskúmaní spisového materiálu a vykonaného dokazovania, ako aj vzhľadom na všetky vyššie
uvedené skutočnosti, si odvolací súd v plnej miere osvojil závery okresného súdu, že všetky dôkazy tak,
ako boli vykonané a vyhodnotené, neposkytujú žiaden priestor pre pochybnosti o správnosti skutkových

zistení premietnutých do skutkovej vety výrokovej časti prvostupňového rozsudku.

Odvolací súd nevzhliadol pochybenia ani v žiadnom výroku o uloženom treste napadnutého rozsudku.
Súd prvého stupňa pri ukladaní trestu rešpektoval účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. a jeho druh
a výmeru určil v súlade s hľadiskami vyjadrenými v § 34 ods. 4 Tr. zák., s cieľom splniť účel trestov tak

z pohľadu generálnej ako aj individuálnej prevencie.

Okresnýsúdpriukladanítrestuobžalovanémuveľmisprávnevychádzalzozávažnostiprečinu,zktorého
bol uznaný vinným a ktorý určuje už zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby (v prerokúvanom
prípade 6 mesiacov až 2 roky). Ďalej prvostupňový súd správne zistil u obžalovaného jednu poľahčujúcu

okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Tr. zák. a žiadnu priťažujúcu okolnosť. Následne okresný súd zákonným
spôsobom postupoval v intenciách § 38 ods. 2 Tr. zák. a pri uvedenom pomere poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností (1:0) upravil trestnú sadzbu tak, že znížil hornú hranicu zákonom ustanovenejtrestnej sadzby o jednu tretinu (§ 38 ods. 3 Tr. zák.) a správne ustálil novovzniknutú trestnú sadzbu u
obžalovaného v rozpätí 6 mesiacov až 18 mesiacov.

Aj podľa názoru krajského súdu pre nápravu obžalovaného postačí aj uloženie tzv. alternatívneho trestu
a to konkrétne peňažného trestu, vo výmere 400,- Eur. Za adekvátny a súladný so zákonom možno
považovať aj náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov.

Napokon nič nemožno vytknúť ani výroku o náhrade škody, ktorá bola ustálená vo výške, ktorá vyplýva

zo znaleckého posudku znalca prof. MUDr. V. Y., CSc., t. j. z obodovania zranení, ktoré poškodený
preukázateľne utrpel.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.