Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 4, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/63/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216205314
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8216205314.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného: JUDr. Barbora Korenecová, advokát,
so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, proti žalovanému: Q. W., N.. XX.XX.XXXX, A. H.K. XXX/
X, XXX XX A., o zaplatenie 454,10 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bardejov zo dňa 27. 10. 2017, č. k. 6Csp/79/2016-48 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a
vyslovil, že stranám náhradu trov konania nepriznáva.

2. Právne vec posúdil ust. § § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, § 54 ods. 1, 2, § 565, § 566, § 100, §
101, § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ust. § 23a ods. 1, 2 zákona č. 634/1992 Zb., § § 1, § 2, §
3 ods. 1, 2, 5, § 4 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. a ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z..

3. Rozhodnutie odôvodnil zistením, že v predmetnom konaní žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu sumu 454,10 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
454,10 Eur od 08. 03. 2006 do zaplatenia. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o
úvere č. XXXXXXX zo dňa 03. 02. 2006 žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver
vo výške 398,33 Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s poplatkom 55,77 Eur, t. j. spolu 454,10
Eur za podmienok dohodnutých v zmluve o úvere v dvoch dvojtýždňových splátkach po 227,05 Eur
počnúc dňom 17. 02. 2009. Žalobca dňa 30. 06. 2006 podal trestné oznámenie vo veci podozrenia zo

spáchania prečinu úverového podvodu a následne Okresný súd Bardejov rozsudkom zo dňa 15. 12.
2009, č. k. 1T/195/2007-280 uznal žalovaného vinného zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa
§ 222 ods. 1 Trestného zákona a odkázal žalobcu ako poškodeného so svojim nárokom na náhradu
spôsobenej škody na občianske súdne konanie podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku. Predmetný
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 05. 07. 2013 a vykonateľnosť dňa 05. 07. 2013. Z pripojenej
zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 03. 02. 2006 mal súd za preukázané, že túto uzavrela V. M. ako
dlžník a žalobca ako veriteľ, na základe ktorej žalobca poskytol dlžníkovi sumu 12 000 Sk, pričom dlžník

sa veriteľovi zaviazal zaplatiť mu okrem poskytnutej sumy aj poplatok vo výške 1 680 Sk, teda všetko vo
výške 13 680 Sk v dvoch dvojtýždňových splátkach po 6 840 Sk počnúc dňom 17. 02. 2006. Dlžníčka V.
M. svojim vlastnoručným podpisom potvrdila aj prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v zmluve o úvere
toho istého dňa, t. j. 03. 02. 2006.4. Nazákladevykonanéhodokazovaniasúdnemalzapreukázanéskutkovétvrdeniauvedenéžalobcom
uvádzané v žalobe, teda, že medzi ním a žalovaným malo dôjsť dňa 03. 02. 2006 k uzavretiu zmluvy

o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej mal poskytnúť žalovanému úver vo výške 398,33 Eur, ktorý sa
žalovaný mal zaviazať vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 55,77 Eur, spolu vo výške 454,10
Eur. Tieto skutkové tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe preukázané neboli. Zmluvu o úvere č.
XXXXXXX zo dňa 03. 02. 2006 uzatvorila dlžníka V. M., nie žalovaný, ktorému z tohto hmotnoprávneho
vzťahu žiadne povinnosti neplynú. Vzhľadom na nedostatok vecnej legitimácie žalovaného (viď skutkové

tvrdeniažalobcuouzavretízmluvyoúverezodňa03.02.2006)avzhľadomnaskutočnosť,žesúdajbez
námietky musí prihliadať na premlčanie uplatneného nároku (§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. účinného
od 01. 05. 2014) súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný navrhujúc, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Uviedol, že v prejednávanej veci ide o nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom, a preto je
žalobca toho názoru, že súd nebol oprávnený prihliadať na premlčanie nároku. Okresný súd Bardejov
trestným rozsudkom 1T/195/2007 uznal žalovaného vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu
podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal žalobcu ako
poškodeného so svojim nároku na náhradu spôsobenej škody na občianske súdne konanie. Trestný

rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 05. 07. 2013. Žalobca k premlčaniu nároku poukázal
na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 15Co/187/2017, Krajského súdu v Žiline, sp. zn.
11Co/108/2017 a zdôraznil, že z citovaných rozsudkov jednoznačne vyplýva, že civilný súd je viazaný
záverom trestného súdu o vzniku škody a vzhľadom na skutočnosť, že vznik škody je súčasťou skutkovej
podstaty trestného činu úverového podvodu, je civilný súd povinný vykonať dokazovanie len o výške

škody spôsobenej trestným činom a nie o vzniku a existencii škody.

6. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenejlehoteoprávnenouosobouprotirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanieprípustné,preskúmal
rozhodnutie súdu prvej inštancie spolu s konaním mu predchádzajúcim v zmysle zásad vyplývajúcich
z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. V danom prípade niet akýchkoľvek pochybností, že žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody
má svoj základ v zmluve o úvere č. XXXXXXX. uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a V. M. ako
dlžníčkou (č. l. 15 spisu), ktorá zmluva je nepochybne zmluvou spotrebiteľskou. Rozsudkom Okresného
súdu Bardejov zo dňa 15.12.2009 1T195/2007-280 bol žalovaný uznaný vinný z prečinu úverového
podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a poškodený - žalobca s nárokom na náhradu škody bol

odkázaný na občiansko-súdne konanie. Rozsudok vo vzťahu k žalovanému nadobudol právoplatnosť
05.07.2013 a z odôvodnenia citovaného rozsudku vyplýva, že žalovaný bol uznaný vinným pre prečin
úverového podvodu formou spolupáchateľstva z dôvodu, že po predchádzajúcej dohode s V. v úmysle
získať úver V. M. uzavrela 03.02.2006 so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o. zmluvu o úvere
XXXXXXX a súčasne požiadala o úver vo výške 12 000 Sk spolu s príslušným poplatkom 1 680 Sk,

pričom úver vylákala tým, že spoločnosti POHOTOVOSŤ uviedla do omylu v otázku splnenia podmienok
na jeho poskytnutie a to tak, že k zmluve o úvere predložila fiktívny doklad potvrdenie o výšku príjmu,
pričom potvrdenie o výšku príjmu jej vystavil žalovaný s tým, že predmetný úver bude žalovaný splácať,
kde na základe predloženia fiktívneho dokladu a to potvrdenia o výške príjmu V. M. bola vyplatená celá
požadovaná výška úveru, čím týmto konaním žalovaný spôsobil v spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.

škodu vo výške 13 680 Sk.

9. Keďže v predmetnej veci má žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody základ v spotrebiteľskej
zmluve ( ide o vzťah medzi obchodníkom a spotrebiteľom ), tento vzťah je typickým občianskoprávnym
vzťahom a v súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa je potrebné v prípade duplicitnej právnej úpravy

rovnakých inštitútov ( premlčanie, odstúpenie od zmluvy ) na tieto vzťahy je potrebné aplikovať právnu
úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo.10. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravoval v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy
o úvere Občiansky zákonník v ustanovení § 52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú
neplatné.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní

a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti.

11. Obdobným spôsobom bola osoba spotrebiteľa definovaná aj v zákone č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvárania zmluvy o úvere (spotrebiteľom je fyzická osoba,
ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo

podnikania, § 3 citovaného zákona).

12. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý žalobcom túto
charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné úverové

podmienky, ktoré žalovaná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet
spotrebiteľov. Žalobca má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo
preukázané, aby úver poskytol žalovanej za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti tejto účastníčky, prípadne na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

13. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade
pochybností dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ.
Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že
nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené
pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže v žiadnom prípade byť len všeobecný nič nehovoriaci

údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania, zamestnania, resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď
na otázku, aký konkrétny súvis má výkon povolania a zamestnania, resp. podnikateľská činnosť
s uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri uzatváraní zmluvy skutočne konal v rámci svojej
podnikateľskej činnosti. Túto dôkaznú povinnosť si žalobca nesplnil, čo má na posudzovanie právneho
vzťahu vzniknutého medzi žalobcom a žalovanými rovnaký vplyv ako keby v zmluve účel jej uzatvorenia

uvedený nebol. Vzhľadom na postavenie žalovaných, spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere bol teda
bez akýchkoľvek pochybností preukázaný.

14. Novela Občianskeho zákonníka účinná od 1.4.2015 doplnila ust. § 52 ods. 2 o tretiu vetu, podľa ktorej

na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskehozákonníka,ajkeďbysainakmalipoužiťnormyobchodnéhopráva.Právnypredpis,ktorého
súčasťou je toto ustanovenie, nemá prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahuje aj na právne
vzťahy založené pred účinnosťou tohto právneho predpisu. Tento záver priamo vyplýva z rozsudku
Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.5.2015 vo veci 8MCdo/13/2014, ktorým bolo zamietnuté mimoriadne

dovolanie generálneho prokurátora namietajúceho, že premlčanie práva malo byť posudzované podľa
ustanovení Obchodného nie Občianskeho zákonníka.

15. Vo veci 8 MCdo /13/2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky priamo skonštatoval, že aj bez riešenia
otázky, či je opodstatnená námietka generálneho prokurátora o tom, že premlčanie práva malo byť

posudzované podľa ustanovení Obchodného a nie Občianskeho zákonníka je zrejmé, že aj keby
Najvyšší súd zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie musel by prvoinštančný súd vziať zreteľ na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pričom by ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy
bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod , ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Mal by

tiež zohľadniť ustanovenie § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keby sa inak mali použiť normy obchodného práva. Právne predpisy, ktorých súčasťou
sú oba tieto ustanovenia nemajú prechodné ustanovenia, čo znamená, že sa vzťahujú aj na právnevzťahyzaloženépredúčinnosťoutýchtoprávnychpredpisov.Zvyššieuvedenýchustanovenívyplýva,že
v prípade zrušenia rozsudkov napadnutých mimoriadnym dovolaním by súd prvej inštancie posudzoval
plynutie premlčacej doby podľa ustanovení Občianskeho zákonníka v dôsledku čoho by rozhodol tak,

ako v rozsudku, ktorý generálny prokurátor navrhuje zrušiť. Súd prvej inštancie žalobu zamietol jednak
z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie žalovaného a tiež z dôvodu premlčania uplatneného nároku.
Žalobca vo svojom odvolaní uvádza, že uplatnený nárok je nárokom na náhradu škody spôsobenej
trestným činom žalovaného a keďže v konaní absentuje vznesenie námietky premlčania, súd nebol
oprávnený prihliadať na premlčanie nároku. Tiež poukazuje na ustanovenie § 110 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, podľa ktorého ak bol právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu,
premlčuje sa za 10 rokov odo dňa keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Odvolateľ tvrdí, že jeho nárok
nie je premlčaný lebo v predmetnom prípade ide o nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom,
a preto súd nebol oprávnený sa premlčaním nároku vôbec zaoberať. Prihliadajúc na odvolacie námietky,
odvolací súd k uvádzaným odvolacím námietkam uvádza:

16. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil okrem iného aj ustanovením § 100 ods. 1, §
101,§106ods.1,2Občianskehozákonníkaa§5bZákonačíslo250/2007oochranespotrebiteľavznení
účinnom od 1. mája 2014, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokov zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada
aj bez návrhu na možnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátene jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktorý bránia uplatniť

alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával. Keďže zákonodarca uplatňovanie príslušného ustanovenie neobmedzil
na vzťahy vzniknuté až po tomto dátume, je ním súd viazaný ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy a aj bez námietky musí teda prihliadať na premlčanie ( bod 34, 35, 36, 51
napadnutého rozsudku ).

17. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu odvolací súd zdôrazňuje, že právne bezvýznamný je
poukaz žalobcu v odvolaní na ustanovenie § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovuje pri
právach priznaných právoplatným rozhodnutím súdu, alebo iného orgánu 10 - ročnú premlčaciu dobu.
Vo veci 1T195/2007 žiadne právo na náhradu škody žalobcovi priznané nebolo, žalobca bol so svojím

nárokom na náhradu škody vo vzťahu k žalovanému odkázaný na občianskoprávne konanie, čo priamo
vyplýva z rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 15.12.2009, č.k. 1T195/2007-280. Tento rozsudok
nadobudol právoplatnosť 05.07.2013.

18. Teda vzhľadom na právoplatnosť trestného rozsudku najneskôr od 06.07.2013 žalobca mal

vedomosť o potrebe uplatniť si nárok na náhradu škody v občianskoprávnom konaní, o osobe škodcu,
ako aj o výške škody.

19. Čo sa týka práva na náhradu škody toto podlieha premlčaniu. Pri premlčaní práva na náhradu škody
je ustanovená kombinovaná premlčacia doba a to subjektívna ( § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka)

a objektívna (§ 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej
doby je stanovený odlišne na sebe nezávisle a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávisle.
Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby , ktorú nemôže
prekročiť. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a na začatie jej plynutia vždy treba rešpektovať
subjektívnu stránku poškodeného týkajúcu sa jeho vedomosti o škode a vedomosti o tom, kto za

vzniknutú škodu zodpovedá, teda o zodpovednom subjekte.

20. Žalobca ako poškodený sa dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá najneskôr 06.07. 2013,
kedy nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudok Okresného súdu Bardejov zo dňa 15.12.2009,
č. k. 1T195/2007-280. Žalobu v predmetnej veci žalobca podal na prvoinštančnom súde dňa 30.09.2016,

teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby vyplývajúcej z ustanovenia § 106 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Ak odo dňa , keď sa žalobca dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá,
do uplatnenia práva na náhradu škody uplynul čas uvedený v ustanovení § 106 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, právo sa premlčalo, aj keď ide o škodu spôsobenú úmyselne. Neprichádza tu už do úvahy
objektívna 10 - ročná premlčacia doba vyplývajúca z ustanovenia § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

21. Súd prvej inštancie správny ustálil, keď uplatnený nárok na náhradu škody žalobcu posúdil aj z
hľadiska premlčania v zmysle ustanovenia § 5b Zákona č. 250/2007 Z.z.. Citované ustanovenie bolo včase podania žaloby, ako aj v čase vydania napadnutého rozsudku platné a účinné, a preto nebol daný
dôvod aby ho súd pri posudzovaní dôvodnosti nároku žalobcu neaplikoval.

22. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1
a 2 CSP potvrdil prihliadajúc aj na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní ( Ústavný súd SR spisová značka II.ÚS78/05 ).

23. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania,
ktorý odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o trovách
konania, potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255

CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaný bol v odvolacom konaní
úspešný, žiadne preukázateľne trovy mu nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej strane nárok
na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 základných princípov
CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najneskôr podľa § 262 CSP v spojení
s ust. § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej

inštancie o výške trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by
bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

25. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).