Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 2, 2017

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 4C/147/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514204372
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8514204372.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou, v spore žalobcu: C. V., nar.

XX.XX.XXXX, bytom X. Y. XXX/X., XXX XX L. M., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
Mliekarenská10,82496Bratislava26,IČO:35792752,zastúpenýAdvokátskakanceláriaJUDr.Andrea
Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, v konaní o určenie
bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru takto

r o z h o d o l :

I. Určuje sa, že úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo
dňa 27.12.2012 uzavretý medzi žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov.

II. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok zo žaloby vo výške 99,50 eur na účet Okresného súdu
Stará Ľubovňa do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasapodanoužaloboudoručenousúdudňa6.8.2017domáhal,abysúdurčil,žeúverposkytnutý
na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.12.2012 uzavretej medzi
žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov, zároveň žiadal, aby žalovaný bol zaviazaný
na úhradu trov konania. Žalobu dôvodil tým, že dňa 27.12.2012 uzavrel so žalovaným zmluvu o

revolvingovom úvere č. zmluvy XXXXXXXXXX na základe, ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške
1.500,- eur. Žalobca uviedol, že žalovaný zneužil jeho finančnú tieseň a uzavrel s ním pre neho
nevýhodnú zmluvu. Žalobca je toho názoru, že v zmluve sú použité nekalé obchodné praktiky a zmluva
bolauzavretávrozporesdobrýmimravmi,pričomnávrhpodmienokzmluvynemoholovplyvniť.Poukázal
na to, že v zmluve je neprimeraná výška úroku, predpokladaná výška RPNM je 70,01 %, odplata
za poskytnutú službu 215,75 eur, za ktorú žalobca nedostal primeranú službu, a úroky z omeškania
predstavujú výšku 8,75 % ročne.

2. Dňa 19.1.2015 doručil žalovaný vyjadrenie k žalobe, ktorým popiera dôvodnosť žaloby po
stránke skutkovej i právnej. Uviedol, že o poskytnutie úveru požiadal sám žalobca, pričom pred
uzavretím samotnej zmluvy o revolvingovom úvere mu bol poskytnutý zákonom stanovený formulár
Štandardných európskych informácii o spotrebiteľskom úvere. Z jeho obsahu vyplýva, že bol v zákonom
stanovenej forme informovaný o podmienkach požadovaného úveru, t.j. výške úveru, dobe splácania,
výške úrokovej sadzby, výške RPNM, priemernej hodnoty RPNM, právnych dôsledkov spojených s

nesplácaním úveru a to, že získanie úveru nie je viazané na uzavretie ani poistenie, ani doplnkovej
služby. Žalobca svojim podpisom potvrdil, že bol informovaný o uvedených podmienkach a s nimi aj
súhlasil. Tvrdenia o finančnej tiesni žalobcu považuje žalovaný za právne nedôvodné. Poukázal na to,
že pred uzatvorením zmluvného vzťahu žalovaný si vyžiadal od žalobcu prehľad jeho záväzkov a ažna základe toho pristúpil k schváleniu žiadosti a uzavretiu zmluvného vzťahu. Tvrdenia žalobcu, že
návrh podmienok zmluvy nemohol ovplyvniť ho žiadnym spôsobom nezbavuje zmluvnej zodpovednosti.
Žalovaný uviedol, že posudzovanie výšky odplaty sa riadilo § 53 ods. 6 Ob. zákonníka. Údaj o ročnej

percentuálnej miere nákladov je relevantným údajom pre posudzovanie zákonnosti výšky odplaty,
nakoľko odzrkadľuje celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom. Samotné porovnávanie úrokovej
sadzby sa stáva skresľujúcim údajom, pretože daný údaj nevyjadruje (na rozdiel od RPNM komplexne
všetky náklady (odplaty), ktoré musí dlžník nahradiť. Výška priemernej RPNM za rovnaký úver ako
bol poskytnutý žalobcovi bola 45,66 %. Túto hodnotu je podľa názoru žalovaného možné považovať

za obvyklú odplatu na finančnom trhu (vyjadrujúcu rovnovážny stav), odplata dohodnutá v zmluve
neprekračujepodstatnýmspôsobom.Žalovanýnamietaajskresľujúcetvrdeniažalobcuohľadomdohody
o poskytnutí služieb. Vzájomnými plneniami podľa uvedenej dohody je odplata a zriadenie práva na
odklad splatnosti splátok. Takto zjednaná dohoda predstavuje rovnaký ekvivalent ako je poskytnutie
akejkoľvek inej služby, kedy je na výber kupujúceho, či už zakúpenú službu využije alebo nie. Z obsahu
doručenej žaloby má žalovaný za to, že z nej nevyplývali žiadne skutkové tvrdenia, ktoré by osvedčovali

žalobcom tvrdený nárok a žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a zároveň si uplatnil náhradu
trov konania.

3. Žalobca na pojednávaní uviedol, že zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, a to vysoké úroky a
vysokú odplatu. Z poskytnutého úveru skutočne čerpal sumu 1.284,25 eur o čom predložil súdu výpis

z účtu. Po podaní žaloby na súd prestal splácať predmetný úver a doposiaľ uhradil sumu 1.296,55 eur.
Žalovaný ho aj po podaní žaloby, a to v roku 2015 vyzýval k úhrade. Zdôraznil, že v zmluve sú uvádzané
zmätočne úroky a výšky úrokov a zmluva bola uzavretá s vysokými úrokmi až 70 % oproti tomu, že
priemerné úroky v bankových subjektoch v tom čase boli 14,97 %, o čom súdu predlžil prehľad úrokov
za uvedené obdobie. Poukázal na zákon o spotrebiteľských úveroch § 11 ods. 1 a § 9 a má za to, že

predmetná zmluva neobsahuje všetky náležitosti v zmysle § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch a v
úvere je uvedená nesprávna ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Na záver
uviedol, že rozdiel, ktorý preplatil žiadať od žalovaného nebude.

4. Žalovaný sa na nariadené pojednávania nedostavil, svoju neprítomnosť ospravedlnil. Písomným

podanímdoručenýmsúdudňa11.9.2017opätovnepodalžalovanývyjadrenievoveci,vktorompoukázal
na tú skutočnosť, že pred uzatvorením zmluvy so žalobcom bola posudzovaná tzv. bonita - analýza
bonity, nakoľko analýza bonity je procesom pred podaním žiadosti o poskytnutie úveru. Z tohto postupu
bolo zistené, že výška príjmu žalobcu je 968,49 eur, výška záväzkov 143,36 eur a suma voľných zdrojov
predstavuje 525,13 eur, pričom tieto údaje boli zistené na základe údajov tvrdených žalobcom. Žalovaný

malpreukázané,žezosumyvoľnýchzdrojovžalobcasplátkuvovýške80,37eurdokážeuhradiť,pretože
zo sumy 525,13 eur mu po jej úhrade ostáva 444,76 eur. Ďalej žalovaný poukázal na tú skutočnosť,
že zmluva bola medzi sporovými stranami uzavretá v roku 2012. Prednostné použitie Občianskeho
zákonníka na spotrebiteľské vzťahy bol totiž do Občianskeho zákonníka zavedené zákonom č. 102/2014
Z.z. a účinné od 1.4.2015. Na uzavreté zmluvy sa preto môžu použiť len tie predpisy Občianskeho

zákonníka, ktoré v roku 2012 osobitne upravili otázky neregulované Obchodným zákonníkom. Žalovaný
je toho názoru, že prednostné použitie občianskeho zákonníka v zmysle § 52 ods. 2 posledná veta je
prípustné len pre vzťahy založené po jeho účinnosti. Zároveň žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že
v zmysle § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka nie je v prípade úverovej zmluvy podľa zákona možné
vysloviť neplatnosť celého dojednania o odplate ani v prípade, ak by tieto boli v rozpore so zákonom.

Právna norma jednoznačne určuje iný následok ako sa navrhuje podaným návrhom. Výška odplaty za
úver poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy bola k obdobiu uzatvorenia zmluvy, t.j. k 16.1.2012
upravená v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Odplata nesmie podstatne prevyšovať odplatu
obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, pričom do
úvahy sa má zobrať nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj spôsob a miera zabezpečenia záväzku,

objem poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti. Žalovaný je toho názoru, že výška odplaty s
hodnotou priemernej odplaty za spotrebiteľské úvery nebola podstatne prevýšená. Ďalej sa žalovaný
vyjadril k námietke, že uzavretá zmluva nečlení splátky úveru na istinu, úroky a iné poplatky a je
toho názoru, že táto skutočnosť mu ani zo žiadneho zákona nevyplýva. Zmluva v bode 6 obsahuje
zákonom vyžadovanú výšku splátky, termín splatnosti splátky a počet splátok. V tomto smere poukázal

aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie v rozhodnutí vo veci C-42/15, kde je konštatovaný
záver o porušení povinnosti zákonodarcu pri implementácii smernice Európskeho parlamentu a rady
200/48/ES do slovenského právneho poriadku. Žalovaný je toho názoru, že námietka žalobcu týkajúca
sa obsahu zmluvy o revolvingovom úvere a jej vopred pripraveného znenia nemá pre toto konanieprávny význam. Žalobca ako subjekt opakovane žiadajúci o poskytnutie úveru u žalovaného obsah
zmluvy o revolvingovom úvere poznal (a objektívne poznať mal); predtlačené znenie ako také samo
o sebe nespôsobuje neplatnosť zmluvného dojednania. Vopred pripravené znenie spotrebiteľských

dokumentov je prirodzenou súčasťou úverových produktov a všeobecne všetkých spotrebiteľských
vzťahov.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, výpoveďou
žalobcu a po ich vyhodnotení za preukázané podstatné skutkové tvrdenia považuje:

5. Strany sporu uzatvorili dňa 27.12.2012 zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru, a to na
základe písomnej žiadosti žalobcu, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 1.500,- eur
s dohodnutou mesačnou splátkou vo výške 80,37 eur, dátumom splatnosti prvej splátky 16.2.2013,
dátumom splatnosti poslednej splátky úveru 16.7.2016, splatných mesačne k 16.-tému dňu, RPNM
úveru 66,51 %, priemernou hodnotou RPNM platnej ku dňu podpísania zmluvy o revolvingovom úvere
46,35 %. Žalobcovi bol poskytnutý úver na jeho účet dňa 28.12.2012 vo výške 1.284,25 eur. Žalobca

zaplatilzposkytnutéhoúverucelkovosumu1.286,55eur,pričomposlednúsplátkuučinildňa22.10.2014.
Žalovaný vyzýval žalobcu na úhradu z úveru aj po podaní žaloby (čl.67). Suma 215,75 eur bola žalobcovi
zrazená v zmysle bodu 8.1 zmluvy o revolvingovom úvere ako poskytnutie služby spočívajúcej v
možnosti odkladu splatnosti splátok úveru.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:
6.Podľa§52ods.1Občianskehozákonníkavzneníúčinnomvčaseuzatvoreniazmluvy,spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

7. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

8. Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

10. Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

11. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

12. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

13. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodue) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi

to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré

by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva

uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú

uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

14. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

15. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov

sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

16. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy, Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských

zmluvách.

17. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ

zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

18.Právnyvzťahmedziúčastníkmijepotrebnéposúdiťpodľazákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľských
úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy.

19. Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,

odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.20. Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba,
ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania.

21. Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ

zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

23. Podľa § 9 ods. 1 vety prvej citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu.

24. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného
zákona. Medzi nimi pod písm. k/ je uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

25. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1.
26. Podľa § 137 CSP Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
Súd dospel k záveru:
27. Zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi stranami sporu je zmluvou spotrebiteľskou. Žalovaný

konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalobca ako fyzická osoba nekonal v rámci svojej
obchodnej, či podnikateľskej činnosti. Je nepochybné, že ide o tzv. formulárovú zmluvu, kedy do
pripravenej predtlače boli vpísané údaje účastníkmi zmluvy.

28. Naliehavý právny záujem žalobcu - spotrebiteľa na určení, že uzatvorená spotrebiteľská zmluva je

bez poplatkov a bezúročná je daný, pretože len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty,
v ktorom sa žalobcom nachádza. Žalobca a jeho majetková sféra je v ohrození, pretože žalovaný aj
po podaní žaloby vyzýval žalobcu na plnenie z tejto zmluvy. Žalobca v postavení spotrebiteľa má
preto zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami a nekalým obchodnými
praktikami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúcich z § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z., z ktorého

taktiež vyplýva naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Takýto výklad je v súlade s judikatúrou
Európskehosúdnehodvora,ktoréhocharakteristickoučrtoujeochranaspotrebiteľaakoslabšejzmluvnej
strany.

29. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach týchto zmluvných strán, čo neplatí v prípade individuálneho dojednania
týchto povinností. Je nepochybné, že v danom prípade tieto zmluvné ustanovenia neboli dojednané
individuálne, žalobca nemal reálnu možnosť ovplyvniť obsah týchto dojednaní. Žalovaný nepreukázal,
že v danom prípade išlo o zmluvnú podmienku, ktorú si vymienil žalobca, resp. že žalobca mal možnosť
výberu, či predmetnú dohodu podpíše, alebo nepodpíše, ak chcel, aby mu bol zo strany žalovaného

poskytnutý úver. Bolo preukázané, že žalobca žiadal o poskytnutie úveru vo výške 1.500,- eur, avšak
v skutočnosti reálne žalobcovi boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 1.284,25 eur, teda sumu
nižšiu o 215,75 eur. Táto suma bola strhnutá žalobcovi podľa bodu 8.1 dohody o poskytnutí služby
spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok - maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru. Súd
je toho názoru, že ide o dojednanie, ktoré spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach,

strán sporu, kedy žalovaný túto sumu odráta ihneď z poskytnutého úveru, bez ohľadu na to, či reálne
vôbec dôjde k skutočnému využitiu tohto inštitútu. Žalovaný neposkytol spotrebiteľovi službu - ale iba
hypotetickú možnosť požiadať o odklad splátok. Odplata za poskytnutie služby spočívajúce v možnosti
odkladu splatnosti splátok úveru v bode 8.1 zmluvy o spotrebiteľskom úvere, predstavuje peňažnýzáväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stráne nebolo dodané a cieľom tejto „služby“ v
skutočnosti sledoval žalovaný záujem na zvýšení ceny úveru. Toto konanie žalovaného pri uzatváraní
dohody o poskytnutí služby má navyše znaky nekalosti, čo nie je v súlade so zásadou dobrých mravov

uplatňovanou v spoločnosti. V skutočnosti žalovaný poskytol úver v nižšej výške, než aká bola uvedená
v zmluve. Táto skutočnosť má význam aj taký, že úroková sadzba je netransparentná a zavádzajúca,
keďže základom pre jej výpočet nie je nižšia (skutočná) výška úveru. Účelom ochrany spotrebiteľa je to,
aby zmluvné podmienky boli vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, teda by bolo spotrebiteľovi zrejmé
akú sumu si požičiava, bez toho, aby v týchto zmluvách boli zakompované ďalšie vedľajšie dojednania,

ktoré len navyšujú cenu úveru bez toho, aby o nich mal spotrebiteľ jasné prehľad pri podpise zmluvy.

30. V zmluve chýba obligatórna náležitosť zakotvená v § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010
Z.z., v zmysle ktorého v zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom
nepostačuje, ak je uvedená len suma predstavujúca súčet splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákon
o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové

náležitosti. Cieľom tejto úpravy je totiž ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkového
právneho vzťahu so spotrebiteľského úveru. Tento právny záver o nutnosti rozlíšenia časti splátok
potvrdený aj rozhodovacou praxou súdov, ako napr. v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn.
7Co/220/20114, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/401/2012, či v rozsudku Krajského súdu v
Žiline sp. zn. 8Co/549/2014. V dôsledku chýbajúcej vyššie citovanej obligatórnej náležitosti zmluvy o

spotrebiteľskom úvere je teda potrebné poskytnutý úver s poukazom na § 11 ods1 písm. a) zák. č.
129/2010 Z.z. považovať za bezúročný a bez poplatkov.

31. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 3.9.2017 poukázal na právny názor vyjadrený v Rozsudku Súdneho
dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová. V

uvedenej právnej veci Súdny dvor EÚ vo svojej odpovedi na 1. otázku uviedol, že Článok 10 ods.2
písm. h) a i) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom
22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej

právnej úprave. Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak,
že členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa
odchyľujú od ustanovení tejto Smernice, daný záver je však vzhľadom na napadnuté ustanovenie
Zákona o spotrebiteľských úveroch neaplikovateľný, nakoľko v tomto konkrétnom prípade ide o
vnútroštátne právo - Zákon, ktorý nad rámec smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k

povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o úvere na splnenie, ktorých je viazané posúdenie
bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch
je teda od požiadavky Smernice iná. Zákon uvádza, že zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Slovenský zákon o spotrebiteľských úveroch ide nad
rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov

a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch existuje
konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami Najvyššieho súdu SR, desiatkami
rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov SR, v zmysle ktorej je potrebné
toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie splátok istiny, splátok úrokov a
splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v zmysle § 11 ods. 1 Zákona za

bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžaduje v spotrebiteľskej zmluve iba uvedenie výšky, počtu a
frekvencie splátok spotrebiteľa. V danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a Zákonom
o spotrebiteľských úveroch. To však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred
vnútroštátnym právom Smernica. V taktom prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže
Smernici priznať priamy účinok, resp. nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ

na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho
priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva
alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe
výhradne jednotlivci. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi
a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp.

Smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy
poskytli Smernici priamy účinok. Súd preto musí skúmať, či môže Smernici priznať nepriami účinok. V
zmysleustálenejjudikatúrySúdnehodvoraEÚ,jerozsahamedzenepriamehoúčinkusmernícvyjadrený
jednak právom EÚ, jednak právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možne uplatniť eurokonformnývýklad, teda či vzhľadom na právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade
vnútroštátneho Zákona. V takomto prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle
znenia a účelu/cieľa Smernice, musí ísť o výklad za použitia výkladových metód podľa vnútroštátneho

právneho poriadku, nesmie sa jednať o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne
zásady. Okrem uvedeného výklad Zákona nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu
právnej istoty.

32. Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky

istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriami účinok, jednalo by
sa o výklad vnútroštátneho Zákona contra legem. Súd je preto názoru, že napriek odkazu žalovaného
na predmetné rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, zákon o spotrebiteľských úverov jednoznačne určuje
náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje § 11
tohto zákona, je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

33. Poukazujúc na uvedené súd rozhodol tak ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Ďalšími argumentmi sa súd výslovne nevysporiadával, pretože podľa názoru súdu popísané závery
sú postačujúce na vyslovenie, že predmetný úver uzatvorený medzi stranami sporu je bezúročný a
bezpoplatkov. V tomto smere súd poukazuje na judikatúru súdov i európskeho súdu, ktorá nevyžaduje,
aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (uznesenie Ústavného

súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04, rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93,
Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III).

O trovách konania súd rozhodol takto:
34. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru

jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

35.Podľa§262Civilnéhosporovéhoporiadku,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že
o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných
nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

36. Vzhľadom na tú skutočnosť, že žalobca v podaní doručenom súdu dňa 29.3.2017 (čl.81) výslovne
uviedol, že netrvá na náhrade trov konania, pričom žalobcovi zo súdneho spisu ani žiadne trovy konania
nevyplývajú súd mu ich náhradu nepriznal.

37. Podľa § 2 ods. 2 veta prvá zák. č. 71/1992 Zb., o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku

oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo
jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. S poukazom na toto
zákonné ustanovenie, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku z podanej žaloby.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch

písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie

exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný
predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).