Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 28, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/91/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212210747
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8212210747.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu Q. Š.G., A.. XX.XX.XXXX, W.
Q. W., A. J.. F. F. Č.. XXXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Svätoslavom Vaškom, advokátom so
sídlom v Bardejove, na ul. Baštovej č. 5/A, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, so sídlom v Bratislave, na ul. Štefanovičovej č. 4, o zaplatenie sumy 1.893,90 Eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 19.02.2018
č.k. 4C 3/2013-366 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
1.475,62 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 1.475,62 Eur od 14.12.2012 do
zaplatenia. Ďalej vyslovil, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 56 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že dňa 21.9.2012 došlo ku škodovej udalosti, pričom
na motorovom vozidle žalobcu vznikla škoda. Za účelom vyriešenia otázky popisu, vzniku a priebehu

nehodového deja, charakteru a rozsahu poškodenia na motorovom vozidle žalobcu a výpočtu skutočnej
škody, bol do konania pribratý znalec z odboru cestná doprava, G.. Y. M., F.. Znalec na motorovom
vozidle žalobcu C. W. identifikoval 3 poškodenia, ktoré mohli vyplývať zo škodovej udalosti, a to priečnu
deformáciu na okraji predného čela vozidla, prasklinu na plastovom nárazníku vozidla a poškodenú
pravú prednú smerovku. Nakoľko na základe technického skúmania nebolo možné jednoznačne tvrdiť,
že k poškodeniam došlo na základe vzájomného kontaktu vozidiel, znalec uviedol 2 alternatívy výšky
škody na vozidle. Za predpokladu, ak ku vzájomnému kontaktu vozidiel došlo, výška škody na vozidle C.

W. bola ku dňu 21.9.2012 bez DPH vyčíslená na sumu 1.281 eur. Ak ku vzájomnému kontaktu vozidiel
vôbec nedošlo, jednotlivé poškodenia s údajnou nehodou nesúvisia a došlo k ním iným neznámym
spôsobom, a preto určenie skutočnej škody podľa znalca je irelevantné. Stret motorových vozidiel
potvrdil sám škodca, a preto pri rozhodovaní sa súd priklonil k prvej alternatíve uvedenej znalcom.
Škodca mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie u žalovaného a uznal svoju zodpovednosť a vinu
na spôsobení škody. Znaleckým posudkom znalca nebolo vylúčené, ako to spochybňoval a rozporoval
priebeh nehodového deja žalovaný, že ku škodovej udalosti došlo dňa 21.9.2012 v popoludňajších

hodinách na križovatke ulíc O. a A. v W. s tým, že žalobca so svojim motorovým vozidlom C. W. stál
na ulici A. ako druhé vozidlo v poradí za motorovým vozidlom značky Q. E., ktorého vodičom bol F..
P. Š.. Po chvíli sa vozidlo Q. E. pohlo dopredu a vošlo do križovatky ulíc A. - O.. Medzitým sa žalobca
ako vodič vozidla C. W. taktiež posunul smerom dopredu a zastal za vozidlom Q. E., ktoré následnevzhľadom na nevyhovujúce rozhľadové pomery začalo cúvať a svojou zadnou časťou narazilo do
prednej časti motorového vozidla žalobcu. Na motorovom vozidle žalobcu vznikli poškodenia predného
čela, predného nárazníka a ľavej prednej smerovky.

3. Zo záznamu o dopravnej nehode, z výpovedí svedkov a predovšetkým škodcu bolo preukázané, že ku
stretu vozidiel došlo, pričom znaleckým posudkom znalca boli identifikované poškodenia na motorovom
vozidle žalobcu vyplývajúce zo škodovej udalosti. Zároveň znaleckým posudkom bola preukázaná i
opodstatnenosťvýškypožadovanejnáhradyškodyspočívajúcejvopravepoškodenímotorovéhovozidla

žalobcu. Žalobca požadoval nahradiť škodu vo výške 1.018,90 eur a znalec skutočnú výšku spôsobenej
škody ohodnotil na sumu 1.281 eur. Na základe uvedeného splnením predpokladov pre uplatnenie
nároku na náhradu škody (porušenie povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi porušením
povinností a vzniknutou škodou) bol žalobcovi priznaný ním uplatnený nárok vo výške 1.018,90 eur.

4. Žalobca požadoval priznať aj ďalší nárok spočívajúci v prenájme motorového vozidla počas doby,

kedy bolo poškodené motorové vozidlo v servise. Aj tento nárok bol dôvodný. Zo zmluvy o prenájme
motorového vozidla zo dňa 21.9.2012 plynie, že žalobca si prenajal motorové vozidlo od 21.9.2012 do
času potreby v sume 25 eur na deň. Faktúrou zo dňa 25.10.2012 bola žalobcovi fakturovaná suma 875
eur za požičanie motorového vozidla E. Y. v období od 21.9.2012 do 25.10.2012, ktorú žalobca uhradil
dňa 16.11.2012.

5. Skutočnou škodou v zmysle ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka bola majetková ujma
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného
stavu, poprípade aby boli peniazmi vyvážané dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo
možné alebo účelné zabezpečiť hneď.

6. V tejto súvislosti neobstojí názor žalovaného, že dôvodným by bolo používanie MHD, taxi a firemného
motorového vozidla. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, škoda spočívajúca v nákladoch na prenájom
náhradného vozidla bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu
vozidla žalobcu. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda by

nebol nutný nájom náhradného motorového vozidla. Bolo by skrivodlivým a v rozpore s kompenzačnou
funkciu inštitútu náhrady škody, ak by na základe škodovej udalosti, ktorá bola spôsobená poistencom
žalovaného, pre ktorú žalobca nemohol používať vlastné motorové vozidlo, vznikalo žalobcovi okrem
iného bremä spojené so stratou času súvisiacou s riešením škodovej udalosti, zníženým osobným
komfortom pri znemožnení užívania vlastného motorového vozidla, čím by poškodený bol naďalej

obmedzovaný. Kompenzačná funkcia inštitútu náhrady škody teda môže byť naplnená vtedy, keď
poškodenému zabezpečí kompenzáciu spôsobenej ujmy. Skutočnou škodou je teda tá škoda, ktorá
prezentuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného
stavu a aby boli vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné alebo účelné
zabezpečiť hneď.

7. Čo sa týka výšky škody, pri jej určení sa vychádzalo z rozdielu medzi predpokladanými nákladmi
na prevádzku poškodeného motorového vozidla vo výške 418,28 eur a sumou fakturovaného nájmu
za motorové vozidlo vo výške 875 eur. Žalobcom vypočítané predpokladané náklady na prevádzku
motorovéhovozidlaC.W.dokoncaprevyšujúreálnenáklady,ktorébyvzniklipripoužívaníopravovaného

motorového vozidla v období 35 dní. Rozdiel predstavoval sumu škody spočívajúcej v nákladoch
prevyšujúcich náklady na prevádzku vlastného motorového vozidla a sumy za prenájom motorového
vozidla, teda čiastku 456,72 eur.

8. Na základe uvedeného bola žalobcovi priznaná suma 1.475,62 eur s úrokom z omeškania vo výške

8,75 % ročne zo sumy 1.475,62 eur od 14.12.2012 do zaplatenia.

9. Pokiaľ ide o žalovaným namietaný úrok z omeškania, ustanovenie § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z.
pojednáva o povinnosti žalovaného platiť úroky z omeškania, ak žalovaný nesplní povinnosti podľa § 11
ods. 6 tohto zákona s tým, že úroky z omeškania podľa ustanovenia § 11 ods. 8 v spojení s ustanovením

§ 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. sankcionujú neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti,
avšak nezbavujú žalovaného povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie, a to i v prípade,
ak žalovaný povinnosti uvedené v ustanovení § 11 ods. 6 splnil včas, teda skončil prešetrenie poistnej
udalosti,aleboposkytolvysvetlenieoodmietnutípoistnéhoplnenia.Argumentumadabsurdumbyvýkladpredkladaný žalovaným mohol viesť k tomu, že by sa zaviedla všeobecná prax poisťovateľov zameraná
na prešetrenie škody s odmietaním poskytnutia plnení a vytváraním obštrukcií v súdnych konaniach
za účelom oneskorenia vyplácania poistného plnenia a udržania kapitálu vo svojej dispozícii. Úroky z

omeškania boli preto priznané odo dňa 14.12.2012, teda odo dňa uplatneného žalobcom. Žalovaný bol
povinnýnahradiťžalobcoviuplatnenúnáhraduškodydo15dníposkončeníprešetrovaniapotrebnéhona
zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť náhradu. Žalovaný žalobcovi oznámil listom zo dňa 31.10.2012,
že šetrenie škodovej udalosti skončil a že nárok žalobcu bol vysporiadaný bez poskytnutia náhrady
škody. Žalovaný bol so zaplatením poistného plnenia v omeškaní odo dňa 16.11.2012, t.j. odo dňa

nasledujúceho po 15 -tom dni po uplynutí 15 dní od skončenia potrebného vyšetrovania na zistenie
rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť náhradu škody. Výzvou zo dňa 23.11.2012 si žalobca uplatnil
u žalovaného náhradu za opravu motorového vozidla, prenájom požičaného vozidla, stratu času a
telefonické hovory, ku ktorej pripojil faktúru za vykonanú opravu, ako aj za prenájom motorového vozidla.
Žalobca si však nárok na zaplatenie úrokov z omeškania uplatnil až odo dňa 14.12.2012. Preto len od
tohto dňa mu mohol byť priznaný ním žiadaný úrok z omeškania.

10. Výrok o trovách bol odôvodnený ustanoveniami § 255 ods. 2 CSP v spojení s ustanovením § 262
ods. 1 CSP.

11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok

zmeniť tak, aby žaloba žalobcu bola v celom rozsahu zamietnutá. Ako dôvod uviedol, že na základe
vykonaných dôkazov sa dospelo k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia, keď konajúci súd konštatoval, že je daný príčinný vzťah medzi
škodovou udalosťou a deklarovanou škodou. Tento záver odporuje výpovedi svedka Ing. U. E.,
ktorý vo svedeckej výpovedi minimálne 3x zopakoval, že podľa jeho názoru bolo motorové vozidlo

poškodené ešte pred deklarovanou škodovou udalosťou. Žalobca neuniesol ani dôkazné bremeno,
keď súdom stanovený znalec v znaleckom posudku uviedol, že na základe technického skúmania
nemožno jednoznačne tvrdiť, že k poškodeniam došlo na základe vzájomného kontaktu vozidiel.
Vzhľadom na uvedené tak nie je možné konštatovať existenciu príčinného vzťahu medzi škodou a
škodovou udalosťou tak, ako bola popísaná účastníkmi nehody a aj vzhľadom na závery znaleckého

dokazovania, žalobca náležite nepreukázal svoj nárok v zmysle ustanovenia § 15 ods. 1 zákona
č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalobca v konaní riadne nepreukázal
ním tvrdené skutočnosti. Správnym nie je ani vyhodnotenie prenájmu náhradného motorového vozidla
ako účelného. Žalobca využíval motorové vozidlo bežne do práce, pričom sídlo spoločnosti je vzdialené

2,5 km od bydliska žalobcu a na cesty k mame do N., t.j. na osobné účely. V čase, keď mal motorové
vozidlo v autoservise, v spoločnosti kde pracuje mali firemné vozidlo, ktoré bolo prevádzky schopné.
Naviac z vyjadrenia spoločnosti Bardterm, s.r.o. zo dňa 02.05.2016 vyplýva, že v spoločnosti evidujú
rozsiahly vozový park pozostávajúci z nákladných vozidiel, úžitkových vozidiel, skriňových a osobných
motorových vozidiel. Žalobca vykonáva funkciu vedúceho údržby, pričom ako vedúci údržby zodpovedá

za činnosť podriadených zamestnancov, ako aj za prevádzku vozového parku. Žalobcovi preto malo
patriť prednostné právo na využívanie služobného vozidla, ktoré má spoločnosť Bardterm, s.r.o. k
dispozícii. Ak žalobca možnosť užívať služobné motorové vozidlo nevyužil, pričom mu v tom žiadne
okolnosti nebránili, nevyužíval iné možnosti hromadnej dopravy, resp. prenajaté vozidlo využíval na
návštevy rodinného príslušníka a premiestnenie do svojho pracoviska, ktoré bolo vzdialené od jeho

bydliska 2,5 km, prenájom motorového vozidla tretím subjektom bol neúčelný a za takýto prenájom
mu neprináleží náhrada z povinného zmluvného poistenia. Žalobcovi bol nesprávne priznaný nárok
na zaplatenie úroku z omeškania od 14.12.2012. Žalovaný si svoju zákonnú povinnosť splnil, keď v
zákonom stanovenej 3 -mesačnej lehote vyrozumel žalobcu o záveroch šetrenia poistnej udalosti. Až
po vykonaní dokazovania a po skončení súdneho konania konajúci súd dospel k odlišnému záveru ako

poisťovateľ pri šetrení poistnej udalosti, a preto až od tohto momentu najskôr mohol zaviazať žalovaného
na úhradu úroku z omeškania.

12. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

13. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že
odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.14. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia

prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

15. Vo veci nie je možné stotožniť sa s tvrdením žalovaného, podľa ktorého žalobca náležite nepreukázal
existenciu príčinného vzťahu medzi škodou a škodovou udalosťou. Práve za účelom odstránenia
rozporov medzi stranami sporu vo vzťahu k tejto otázke bol do konania pribraný znalec Ing. Y. M.,

PhD., ktorý vo veci vypracoval znalecký posudok XXX/XXXX. Znalec pritom vo svojom znaleckom
posudku počítal s dvoma alternatívami priebehu nehodového deja. Vzhľadom na vyjadrenia žalobcu a
svedka PhDr. P. Š., ktorí boli priamymi účastníkmi dopravnej nehody, za základ pre posúdenie priebehu
nehodového deja sa správne vzala prvá alternatíva uvedená znalcom, podľa ktorej pri strete motorového
vozidla žalobcu s motorovým vozidlom svedka PhDr. P. Š., došlo k poškodeniu predného čela, predného
nárazníka a ľavej prednej smerovky na motorovom vozidle žalobcu. Žalobca tak dostatočným spôsobom

preukázal vznik nároku na náhradu škody.

16. Pokiaľ ide o svedka Ing. U. E., tento pri svojom výsluchu síce uviedol, že podľa jeho názoru vozidlo
žalobcu už bolo poškodené pred vznikom škodovej udalosti, avšak nevylúčil, že z objektívneho hľadiska,
za určitých podmienok môže dôjsť k takému rozsahu poškodenia ako tvrdí žalobca.

17. Navyše tvrdenie o poškodení motorového vozidla žalobcu ešte pred žalobcom uvádzanou škodovou
udalosťou je tvrdením žalovaného, a preto táto strana sporu má povinnosť preukázať takto tvrdenú
skutočnosť. V tomto smere si žalovaný nesplnil svoju procesnú dôkaznú povinnosť.

18. Právne bezvýznamný je argument žalovaného o neúčelnosti prenájmu motorového vozidla za
účelom jeho využívania na návštevy rodinného príslušníka a premiestnenie do miesta pracoviska
vzdialeného od bydliska žalobcu 2,5 km. Tvrdenia žalobcu o používaní jeho osobného motorového
vozidla na tieto osobné účely žalovaný ničím právne významným nespochybnil a teda neuniesol svoje
dôkazné bremeno. Od žalobcu nie je možné spravodlivo požadovať, aby v dôsledku škodovej udalosti

spôsobenej poistencom žalovaného bol nútený využívať menej komfortné spôsoby dopravy v porovnaní
so spôsobom dopravy zaužívaným žalobcom pred poškodením motorového vozidla. Za takejto situácie
je potrebné sumu 456,72 Eur predstavujúcu rozdiel medzi sumou fakturovaného nájmu za motorové
vozidlo vo výške 875 Eur a nákladmi na prevádzku poškodeného motorového vozidla vo výške 418,28
Eur považovať za účelne vynaloženú.

19. Podľa ust. § 191 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

20. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich
pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný
právnymipredpismivtom,akomázhľadiskapravdivostitenktorýdôkazhodnotiť.Uplatňujesatuzásada
voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a
prostriedkamiprocesnejobranyspochybnenýtým,žesapripúšťadôkazopakudokazovanejskutočnosti.

Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz
svojho opaku.

21. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti

prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov
navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie
zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných

dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k
uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu
aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačnýskutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,
ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné
bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

22. Čo sa týka úroku z omeškania, k inak správnym dôvodom uvedeným v odôvodnení rozsudku,
vedúcim k jeho priznaniu je potrebné dodať, že žalovaný odmietol poskytnúť žalobcovi plnenie z dôvodu,
že k vzniku poistnej udalosti nedošlo. Nepochybne je rizikom poistiteľa, ak odmietne plniť z dôvodu, že k
poistnej udalosti nedošlo, pričom v súdnom konaní sa preukáže opak. Následkom potom je aj povinnosť

žalovaného plniť nielen žalobou požadované plnenie, ale aj úrok z omeškania.

23. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP
rozsudok ako vecne správny potvrdil.

24. Zároveň v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v

rozsahu 100 % podľa ustanovení § 396 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP s tým, že o výške
náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

25. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).