Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 31, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7Co/26/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7917214604
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7917214604.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci U. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúcej v F. č. XXX, zastúpenej opatrovníkom Obcou Slivník, za účasti zdravotníckeho zariadenia
Nemocnie s poliklinikou Trebišov a.s., o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení, o
odvolaní U. Y. proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov zo dňa 21.12.2017 č.k. 1Pu 1/2017-10 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyslovil, že k prevzatiu U. Y., nar. XX.XX.XXXX do
zdravotníckeho zariadenia bez jej súhlasu odo dňa 19.12.2017 došlo zo zákonných dôvodov.

2. V odôvodnení uviedol, že zdravotnícke zariadenie dňa 19.12.2017 oznámilo súdu, že dňa 06.12.2017
o 21.00 hod. bola na oddelenie prijatá pacientka U. Y., ktorá dňa 19.12.2017 odmietla udeliť súhlas s
hospitalizáciou.

3. Uznesením č.k. 1Pu 1/2017-5 zo dňa 21.12.2017 súd začal konanie o prípustnosti prevzatia a držania

U. Y. v zdravotníckom zariadení.

4. Súd vykonal výsluch umiestnenej U. Y. a z vyjadrenia ošetrujúcej lekárky MUDr. L. G.,
prijímacej správy a oznámenia Nemocnice s poliklinikou Trebišov a.s. mal preukázané, že pacientka
bola na oddelenie prijatá v doprovode polície pre poruchy správania, ohrozovania okolia a suicidného
vyhlásenia. Pacientka s hospitalizáciou súhlasila a až dňa 19.12.2017 odmietla udeliť súhlas s ďalším

pokračovaním hospitalizácie. Správanie pacientky bolo na oddelení neprimerané, nedodržiava režim
oddelenia, psychicky stav nedostatočne kompenzovaný a vyžadujúci ďalšie pokračovanie v liečbe
s odhadom trvania 4 týždne. Z objektívneho vyšetrenia v nemocnici na psychiatrickom oddelení - z
prijímacej správy vyplýva, že pacientka je pri vedomí , je správne orientovaná, po výzve vchádza
promptne do vyšetrovne, verbálny kontakt dobrý, dá sa usmerniť, reč hlasitejšia, mierne zrýchlená,
odpovede adekvátne bez latencie, promptné, psychom. tempo mierne zrýchlené, nálada hypomanická,

rezonantná, poruchy vnímania aktuálne neprítomné, v popredí sú paranoidné perzekučné bludy, s
poruchami správania, výrazný vplyv bludov na správanie, podľa obj. údajov sprostredkovane od
príbuzných ohrozuje svoje okolie, k stavu nekritická, bez pocitu morbidity, mn estické funkcie intaktné,
kognitívnefunkciezachované,bezsuicid.tend.Dôvodhospitalizácie:pacientkaprivezenáRZPapolíciou
pre poruchy správania, paranoidné bludy, k stavu nekritická. DG: F23.9 Akútne a prechodné psychotické
poruchy, bližšie neurčené.5. Zo zápisnice o výsluchu ošetrujúceho lekára vyplýva, že pacientka je bez náhľadu, správanie je
neprimerané, zvýšená sociabilita, je rezonantná, afektívna labilita je prítomná. Sú prítomné znaky mánie.
Nemá pocit, že je chorá a nebude brať doma lieky. Manžel tvrdil, že neberie pravidelne lieky. Ošetrujúca

lekárka na záver uviedla, že je potrebná hospitalizácia s dobou liečenia 4 týždne.

6. Následne súd citoval ust. § 262 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej
len CMP) a rozhodol, že prevzatie U. Y. v zdravotníckom zariadení je zákonné, pretože svojim správanie
môže ohroziť seba aj svoje okolie, preto je pobyt na psychiatrickom oddelení nevyhnutný.

7. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie U. Y. a následne podala ďalšie
odvolanie prostredníctvom právnej zástupkyne. Namietala, že súd nedostatočne preskúmal skutkové
okolnosti, ktoré boli relevantné pre rozhodnutie vo veci samej a nesprávne aplikoval právnu normu
na zistený skutkový stav. Uviedla, že od 19.12.2017 je proti svojej vôli zadržiavaná v zdravotníckom
zariadení na psychiatrickom oddelení Nemocnice s poliklinikou v Trebišove. Do 24 hodín od jej

zadržiavania v zdravotníckom zariadení , ešte nebol spoľahlivo daný záver o existencii psychickej
poruchy, ktorá by odôvodňovala jej ďalšie držanie v zdravotníckom zariadení. V danom prípade
nebol verifikovaná skutočnosť, že akýmkoľvek spôsobom ohrozila svoje deti. Uvedené tvrdenie bolo
prezentované výlučne jej manželom, s ktorým už dlhšiu dobu prechádza vážnou manželskou krízou, a
preto jeho vyjadrenia o neadekvátnom správaní majú výrazný osobný motív. Manžel sa jej opakovane

vyhrážal, že ju dá zavrieť na psychiatriu potom čo sa dozvedel, že sa s ním chce rozviesť. Uvedeným
konaním sa ju snaží účelovo donútiť zotrvať v manželstve. Uviedla, že o svoje deti sa vždy zodpovedne
starala, preto považovala za absurdné tvrdenie, že im chcela ublížiť. Zastávala názor, že v danom
prípade neboli splnené podmienky vyžadované zákonom na jej prevzatie a držanie v zdravotníckom
zariadení. Súd svoje rozhodnutie založil len na výpovedi ošetrujúceho lekára bez toho, aby mal

preukázanú pravdivosť týchto tvrdení. Vytýkala súdu, že nevykonal žiadne dôkazy v záujme zistenia
objektívnej pravdy. Poukázala na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 193/2013, nález Ústavného
súdu ČR sp.zn. IV. ÚS 639/2000 a žiadala, aby odvolací súd s poukazom na § 68 CMP a na účelovosť
konania jej manžela spoľahlivo zistil skutkový stav a opätovne prešetril jej zdravotný stav a za tým
účelom nariadil znalecké dokazovanie znalcom z príslušného odboru z iného okresu tak, aby bola

zaručená nezaujatosť a objektívnosť znaleckého posudku. Samotné prevzatie ako aj ďalšie trvanie jej
pobytu v zdravotníckom zariadení považovala za nedôvodný zásah do jej práv a právom chránených
záujmov. Navrhla napadnuté uznesenie zmeniť a vysloviť, že jej prevzatie zdravotníckym zariadením
bez jej súhlasu odo dňa 19.12.2017 bolo neprípustné. Zdravotnícke zariadenie je povinné nahradiť jej
trovy konania v rozsahu 100 %.

8. Podaním zo dňa 12.02.2018 U. Y. doplnila svoje odvolanie, v ktorom uviedla, že dňa 19.01.2018
požiadal spoločnosť FORENZA - znalecká organizácia psychiatrická spoločnosť s.r.o. o vypracovanie
znaleckého posudku, ktorý priložila k doplneniu odvolania. Znalec po preštudovaní jej zdravotnej
dokumentácií a jej vyšetrení dospel k záveru, že jej ďalšie držanie v zdravotníckom zariadení

je neprípustné, pričom konštatoval, že na strane zdravotníckeho zariadenia došlo k viacerým
pochybeniam. Už v prijímacej správe zo dňa 06.12.2017, ktorá popisuje prítomnosť paranoidných
perzekučných bludov ako príznak psychózy , teda vážnej duševnej choroby, úplne absentujú podrobné
objektívne údaje. Rovnako tak v jej zdravotníckej dokumentácii absentujú záznamy o psychotických
príznakoch. Dňa 12.12.2017 dokonca psychológ konštatoval, že u nej nezistil žiadne psychotické

fenomény. Zdôraznila, že diagnostický proces na Psychiatrickom oddelení NsP Trebišov vo veci
určenia psychiatrickej diagnózy bol neúplný, nekomplexný a s nedostatkami z odborného hľadiska.
Zdravotnícke zariadenie vôbec nevzalo do úvahy , že v deň prijatia do ústavu mohli mať na jej zdravotný
stav vplyv viaceré skutočnosti, predovšetkým antidepresívne lieky ako aj problémy v manželstve vedúce
k matrimoniálnej kríze. Zdôraznila, že ošetrujúci lekár opomenul uviesť všetky relevantné informácie a

nepodal súdu odborné vysvetlenie o tom, či trpí alebo netrpí na vážnu chorobu - psychózu, pričom táto
informácia má zásadný význam. Ošetrujúci lekár tiež neinformoval súd o výsledkoch psychologického
vyšetrenia zo dňa 12.12.2017 a nepodal odborné vysvetlenie o tom, že paranoidné bludy, ktoré sú
popisovanévprijímacejsprávezodňa06.12.2017adňa07.12.2017vjejzdravotnejdokumentáciiniesú.
Uždeňpoprijatídozdravotníckehozariadenianiejevzdravotnejdokumentáciianizmienkaopríznakoch

duševnej choroby, a teda neboli splnené ani podmienky pre jej hospitalizáciu v zdravotníckom zariadení.

9. Zdravotnícke zariadenie Nemocnica s polikliniku v Trebišove a.s. vo vyjadrení k odvolaniu U. Y.
uviedlo, že U. Y. bola dňa 06.12.2017 pre dekompenzovanie psychického stavu privezená posádkouRZP s doprovodom polície. Podľa podaných informácii sa doma vyhrážala samovraždou, čo oznámila
deťom prostredníctvom SMS správy a zavrela sa do izby Pri vyšetrení nespolupracovala a bola
nekľudná. Pacientka udávala, že chcela zavolať políciu na pomoc, avšak potom sa to obrátilo proti nej.

Uviedla, že je v ohrození života a už v priebehu dňa podala trestné oznámenie na starostu obce Vojčice,
že ju sleduje kamerami a rovnako aj na riaditeľku MŠ , ktorá sa bála konkurencie a preto ju prepustila.
Po prijatí na psychiatrické oddelenie pacientka podpísala súhlas s hospitalizáciou , pričom počas
hospitalizácie sa viackrát dožadovala prepustenia zo zariadenia, avšak po individuálnom pohovore
prehodnotila svoje požiadavky a súhlasila s pokračovaním v liečbe. Dňa 19.12.2017 pacientka požiadala

o ukončenie hospitalizácie, avšak keďže stále pretrvávali paranoidné postoje hlavne voči jej manželovi,
mánické rysy v správaní a bola ťažko usmerniteľná, nebolo vhodné prepustiť ju. Dňa 19.01.2018 sa
na oddelenie dostavil súdny znalec z odboru zdravotníctva, aby vyšetril umiestnenú a zhodnotil jej
zdravotný stav . Pri vyšetrení získal však len jednostranne anamnestické údaje, len z rozhovoru s
pacientkou a nebral do úvahy informácie o správaní sa pacientky, ktoré mu poskytla primárka oddelenia.
Pri prijatí disponovalo zdravotnícke zariadenie objektívnymi údajmi od zdravotníkov zasahujúcej RZP a

následne doplnenými údajmi od jej manžela. Paranoidné obsahy v myslení u pacientky sú opakovane
spomenuté pri pohovore dňa 13.12.2017, pričom dokumentácia bola vedená v bežnom režime, pretože
pacientka súhlas s hospitalizáciou podpísala. Zdravotnícke zariadenie bralo pri príjme do úvahy aj
ďalšie skutočnosti, preto boli pacientke ihneď vysadené antidepresíva a bolo dohodnuté stretnutie s
jej manželom na objasnenie partnerských vzťahov. Napriek uvedenému sa však jej psychický stav v

krátkom čase nestabilizoval a to ani pri tlmení antipsychotikami, stále pretrvávala elevovaná nálada a
poruchyspávaniasprejavmiodbrzdenosti.Hospitalizáciabezsúhlasupacientkytrvalaod19.12.2017do
27.12.2017, kedy pri preklade do psychiatrickej liečebne už pani Y. podpísala súhlas s hospitalizáciou.

10. K vyjadreniu zdravotníckeho zariadenia sa odvolateľka ani jej opatrovník Obec Slivník nevyjadrili.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa ust. § 253 ods. 1 CMP, zdravotnícke zariadenie, v ktorom je osoba umiestnená z dôvodov
uvedených v osobitnom predpise (ďalej len "umiestnený"), je povinné oznámiť súdu do 24 hodín
prevzatie umiestneného bez jeho informovaného súhlasu. Oznamovaciu povinnosť má zdravotnícke

zariadenie aj vtedy, ak umiestnený svoj informovaný súhlas odvolá, a to do 24 hodín od odvolania
informovaného súhlasu.

14. Krajský súd v Košiciach vzhľadom na včas podané odvolanie podľa § 362 ods. 1 CSP preskúmal
napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 380

CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
je potrebné potvrdiť podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

15. Konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej starostlivosti (§
252 a nasl. CMP) má úzku súvislosť s hmotnoprávnou úpravou obsiahnutou v zákone č. 576/2004 Z. z.

v platnom znení, ktorá okrem iného určuje, kedy je možné fyzickú osobu bez jej informovaného súhlasu
prevziaťdoústavnejstarostlivosti(§6ods.9písm.d/citovanéhozákona).Úpravadetenčnéhokonaniaje
založená na povinnosti ústavu do 24 hodín oznámiť súdu prevzatie umiestneného bez jeho písomného
súhlasu alebo zadržanie chorého, ktorý síce pôvodne súhlasil s ústavnou starostlivosťou, avšak v jej
priebehu súhlas s ústavnou starostlivosťou odvolal. Zmyslom uvedenej právnej úpravy je kontrola a

zabránenie možného zneužitia pri prevzatí a držaní chorého v zdravotníckom zariadení. Detenčné
konanie má dve štádia, pričom v prvom štádiu súd preskúmava zákonnosť samotného prevzatia do
ústavu zdravotníckej starostlivosti. Po právoplatnosti rozhodnutia o prípustnosti prevzatia následne súd
posudzuje zákonnosť držania v takomto ústave.

16. Zmyslom a účelom rozhodovania súdu v tomto štádiu detenčného konania je teda posúdiť, či k
prevzatiu umiestnenej do zdravotníckeho zariadenia - psychiatrickej liečebne došlo bez jej súhlasu zo
zákonných dôvodov.17. Z oznámenia zdravotníckeho zariadenia (Psychiatrického oddelenia Nemocnice a poliklinikou
Trebišov a.s.) vyplýva, že U. Y. bola v uvedenom zariadení hospitalizovaná dňa 06.12.2017 a odo dňa
19.12.2017 odmietla udeliť informovaný súhlas s ďalším poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Súd

prvej inštancie uznesením č.k. 1Pu 1/2017-5 zo dňa 21.12.2017 začal konanie postupom podľa § 254
ods. 2 CMP, následne ustanovil umiestnenej podľa § 256 CMP opatrovníka. Vykonal dokazovanie vo
Nemocnici s poliklinikou Trebišov a.s. na psychiatrickom oddelení, vyslúchol umiestnenú a ošetrujúcu
lekárku MUDr. L. G.. Z výsluchu ošetrujúcej lekárky pritom súd zistil, že pacientka (umiestnená) bol
prijatá na oddelenie v doprovode policajnej hliadky, pričom pri prevzatí súhlasila s hospitalizáciou. Dňa

19.12.2017 odmietla udeliť súhlas s poskytovaním ďalšej zdravotnej starostlivosti. Správanie pacientky
je neprimerané, je prítomná zvýšená sociabilita, afektívna labilita a je rezonantná. Sú prítomné znaky
mánie, pričom pacientka nemá pocit, že je chorá a odmieta brať lieky. Ošetrujúca lekárka uviedla,
že je potrebná hospitalizácia s dobou liečenia 4 týždne. Súčasne z prijímacej správy zdravotníckeho
zariadenia zo dňa 06.12.2017 vyplýva, že pri prijatí umiestnenej boli nápadnejšie bludne koncipované
obsahy v myslení, a podľa údajov od príbuzných ohrozovala svoje okolie, k stavu bola nekritická, bez

pocitu morbidity, bola jej diagnostikovaná F23.9 akútna a prechodná psychotická porucha. Vzhľadom
na to, že stav pacientky sa v primerane krátkom čase nestabilizoval a časom došlo k vystupňovaniu
mánických prejavov a poruchám správania, bola konštatovaná potreba ďalšej liečby, čo vyplýva z
vyjadrenia zdravotníckeho zariadenia zo dňa 07.03.2018.

18. Na základe uvedeného je zrejmé, že aktuálny psychický stav umiestenej U. Y. si vyžadoval
hospitalizáciu na psychiatrickej klinike a keďže hrozilo, že bez ďalšej liečby môže dôjsť k zhoršeniu
psychického stavu pacientky, ktorá pod vplyvom svojho ochorenia mohla ohroziť predovšetkým svoj
život a zdravie a svojim správaním prípadne ohrozovať aj svoje okolie, zastáva odvolací súd názor, že v
danomprípadebolisplnenépodmienkynavyslovenieprípustnostiprevzatiaumiestenejvzdravotníckom

zariadení. Hospitalizácia a nastavenie pacientky na potrebnú terapiu bola tak jednoznačne v jej záujme.

19. Odvolací súd konštatuje, že po rozhodnutí súdu prvej inštancie zdravotnícke zariadenie oznámilo
súdu že umiestnená dňa 27.12.2017 podpísala informovaný súhlas s poskytnutím ďalšej zdravotníckej
starostlivosti v uvedenom zariadení a to po jej preložení na iné lôžkové oddelenie (v spise na č.l. 40).

20. Ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu teda U. Y. už nie je v zdravotníckom zariadení držaná bez
informovaného súhlasu. Odvolací súd však vzhľadom na skutočnosť, že od 19.12.2017 do 27.12.2017
informovaný súhlas nebol udelený, považoval za potrebné rozhodnúť o zákonnosti tohto umiestnenia U.
Y. v zdravotníckom zariadení. V ďalšom štádiu konania o prípustnosti držania v zdravotníckom zariadení

však bude povinnosťou súdu prvej inštancie sa touto skutočnosťou zaoberať z dôvodu, že udelením
informovaného súhlasu odpadá dôvod pre vedenie ďalšieho štádia konania o prípustnosti držania v
zdravotníckom zariadení.

21. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387

ods. 1 CSP ako vecne správne.

22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP s v spojení s
ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

23. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).