Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 4, 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 15Cpr/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117201015
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Slebodníková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7117201015.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v spore žalobkyne: O. bytom T. zastúpenej

JUDr. Ľudmilou Raffáčovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Nerudova 6, proti žalovanému: ALDI
s.r.o., Čermeľské údolie 8, Košice, IČO: 36 178 772, zastúpenému JUDr. Michalom Treščákom, ml.,
advokátom so sídlom v Košiciach, Thurzova 6, o náhradu mzdy vo výške 1 358,70 Eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Zmenu návrhu v zmysle podania žalobkyne zo dňa 5. 9. 2018 n e p r i p ú š ť a .

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 331,46 Eur s 5 % úrokom z omeškania zo sumy
331,46 Eur od 25. 8. 2018 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 51,2 %.

Žalobkyňa a žalovaný s ú p o v i n n í zaplatiť odmenu súdnej znalkyni X. každý vo výške 146,21
Eur na účet vedený v T., č. účtu: IBAN: M. do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 13. 3. 2013 domáhala vyslovenia neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 17. 1. 2013 a náhrady mzdy vo výške 352,- Eur
mesačne od 18. 1. 2013 do času, kedy žalovaný umožní žalobkyni pokračovať v práci a náhradu trov
konania. V žalobe uviedla, že vykonávala pre žalovaného prácu pomocného čašníka a dňa 17. 1. 2013
jej žalovaný doručil písomné oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1
písm. b/ zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce, podľa ktorého dňa 2. 10. 2012 jej malo byť zistené, že

chýbala hotovosť vo výške 500,- Eur, ktorá jej bola zverená pre potrebu pri práci a opätovne dňom 21. 2.
2012 s nástupom novej zmeny bolo zistené, že chýba obnos vo výške 100,- Eur, ktorý nebol vyrovnaný.

2. Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 9. 4. 2015 č.k. 15Cpr/1/2013-65 rozhodol, že skončenie
pracovného pomeru žalovaným zo dňa 17. 1. 2013 je neplatné, pracovný pomer medzi žalovaným a
žalobkyňou trvá, žalobu o náhradu mzdy vylúčil na samostatné konanie.

3. Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 9. 11. 2016 č.k. 1CoPr/4/2015-100 pripustil čiastočné
späťvzatie žaloby na určenie, že pracovný pomer trvá, v tejto časti rozsudok zrušil a konanie zastavil,
menil rozsudok vo výroku o určení neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru tak, že žalobu
v tejto časti zamietol, odmietol odvolanie proti výroku o vylúčení nároku na náhradu mzdy na osobitnékonanie. Podľa bodu 21 rozsudku odvolacieho súdu aj keď žalovaný nevykonal samotné späťvzatie,
resp. odvolanie okamžitého skončenia pracovného pomeru formálnym a perfektným úkonom, jeho vôľa
nezotrvať na takomto právnom úkone bola z jeho prejavov vykonaných pred súdom prvej inštancie

nepochybná v tom, že na takomto okamžitom skončení pracovného pomeru nezotrval a jasne to vyplýva
aj z jeho následného správania, keď potom ako mal za to, že žalobkyňa na jeho výzvu nastúpiť do
práve nereagovala, vyhodnotil to ako nové porušenie pracovnej disciplíny a z tohto dôvodu jej dal nové
okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré žalobkyňa nenapadla. Pokiaľ teda žalobkyňa za takejto
situácie svoju žalobu v tejto časti nezobrala späť, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie túto zamietnuť.

4. Uznesením zo dňa 18. 1. 2018 č.k. 15Cpr/1/2017-53 súd pripustil zmenu žaloby podľa návrhu
žalobkynezodňa2.11.2017,ktoroužiadala,abysúdzaviazalžalovanéhokpovinnostizaplatiťžalobkyni
náhradu mzdy v sume 1 358,70 Eur brutto s 5 % úrokom z omeškania od 24. 10. 2014 do zaplatenia do
3 dní od právoplatnosti rozsudku (§ 139 CSP, § 140 CSP).

5. Žalovaný v písomnom podaní doručenom súdu dňa 22. 1. 2018 uviedol, že podľa pracovnej zmluvy
uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným v znení dohody o zmene pracovnej zmluvy mala žalobkyňa
dohodnutú mesačnú mzdu za vykonanú prácu, a to k 1. 11. 2012 vo výške 327,20 Eur brutto, t.j. 283,38
Eur netto. Žalobkyňa zjavne opomína to, že podľa zákona jej priemerný zárobok ako základ výpočtu
náhrady mzdy musí vychádzať zo mzdy skutočne dosiahnutej, resp. pravdepodobne dosiahnutej podľa

uzatvorenej pracovnej zmluvy. Preto je nelogický a neoprávnený taký výpočet a uplatnenie náhrady
mzdy žalobkyňou, keď namiesto ňou dosahovanej mesačnej mzdy svojvoľne vypočítava svoju mzdu z
minimálnej hodinovej mzdy násobenej ňou predpokladaným počtom odpracovaných hodín. Žalobkyňa
nebola za vykonanú prácu odmeňovaná hodinovou mzdou, teda či už dosiahnutá alebo pravdepodobne
dosiahnutá mzda by nezávisela od počtu odpracovaných hodín, ale bola pevne stanovená dohodou

medzi zamestnávateľom a zamestnancom ako mesačná mzda. Táto skutočnosť vyplýva z pracovnej
zmluvy a bude potvrdená správami zo Sociálnej poisťovne. Z toho dôvodu pri výpočte náhrady mzdy
nemožno vychádzať z inej ako ňou dosahovanej priemernej mesačnej mzdy za rozhodujúce obdobie.
Žalobkyni patrí ako náhrada mzdy výlučne čistá minimálna mzda za relevantné obdobie, ktorá k 1. 1.
2013 bola vo výške 292,48 Eur. Žalovaný pripojil k svojmu vyjadreniu výplatné pásky žalobkyne za

obdobie 10/2012 až 5/2013.

6. Podľa správy Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, Festivalové námestie 1, doručenej dňa 20. 2.
2018, žalobkyňa bola evidovaná v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia
vedenom Sociálnou poisťovňou ako zamestnanec v pracovnom pomere od 9. 7. 2012 do 11. 6. 2013 v

spoločnostiALDIs.r.o.,Čermeľskéúdolie8,Košice.Prerušeniepovinnostiplatiťpoistnébolovobdobíod
14. 2. 2013 do 22. 5. 2013 z dôvodu čerpania pracovného alebo služobného voľna (začiatok prerušenia
bol zaslaný RLFO dňa 31. 5. 2013, ukončenie prerušenia bolo zaslané RLFO dňa 3. 6. 2013), v období
od 3. 6. 2013 do 11. 6. 2013, z dôvodu neospravedlnenej neprítomnosti v práci (začiatok prerušenia bol
zaslaný RLFO dňa 24. 6. 2013, ukončenie prerušenia bolo zaslané RLFO dňa 24. 6. 2013).

7. Podľa znaleckého posudku č. 59/2018, ktorý vypracovala X. súdna znalkyňa z odboru ekonómia
a manažment, odvetvie účtovníctvo, daňovníctvo a personalistika dňa 31. 7. 2018, náhrada mzdy
žalobkyne za obdobie od 13. 2. 2013 do 15. 3. 2013 predstavuje sumu 382,75 Eur v hrubom a sumu
331,46 Eur v čistom (z toho za predmetné obdobie mesiaca 2/2013 je to suma 208,77 Eur v hrubom a

suma 180,80 Eur v čistom a za predmetné obdobie mesiaca 3/2013 je to suma 173,98 Eur v hrubom
a suma 150,66 Eur v čistom). Náhrada mzdy žalobkyne za obdobie od 13. 2. 2013 do 22. 5. 2013
predstavuje sumu 1 146,74 Eur v hrubom a sumu 992,17 Eur v čistom (z toho za predmetné obdobie
mesiaca 2/2013 je to suma 208,77 Eur v hrubom a suma 180,80 Eur v čistom, za mesiac 3/2013 je to
suma 365,35 Eur v hrubom a suma 315,45 Eur v čistom, za mesiac 4/2013 je to suma 337,70 Eur v

hrubom a suma 292,48 Eur v čistom a za pomernú časť mesiaca 5/2013 je to 234,92 Eur v hrubom
a suma 203,44 Eur v čistom) za predpokladu, že pri výpočte čistej náhrady mzdy si zamestnankyňa
uplatňovala nezdaniteľnú časť na daňovníka u zamestnávateľa ALDI s.r.o..

8. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 3. 9. 2018 vyslovil súhlas s názorom súdnej

znalkyne v znaleckom posudku, že žalobkyni by mala patriť náhrada mzdy len do doby, kedy táto
začala vykonávať prácu pre iného zamestnávateľa. Podľa § 83 ods. 1 Zákonníka práce totiž môže popri
svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má k
predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter len s predchádzajúcim písomným súhlasomzamestnávateľa. Z dokazovania je zrejmé, že žalobkyňa vykonávala prácu pre iného zamestnávateľa,
ktorý je priamym konkurentom žalovaného podnikajúcim v pohostinnej činnosti, pričom túto prácu
vykonávalanielenžebezsúhlasužalovaného,aletohtoovznikujejďalšiehokonkurenčnéhopracovného

pomeru ani neinformovala. Výkon práce v danom prípade v hlavnom pracovnom pomere je prekážkou v
práci na strane žalobkyne, nakoľko vznik tohto ďalšieho hlavného pracovného pomeru bráni žalobkyni vo
výkone práce pre žalovaného, pričom pri tejto prekážke v práci žalobkyni podľa § 136 a nasl. Zákonníka
práce nepatrí náhrada mzdy. Zákonník práce totiž v týchto ustanoveniach striktne upravuje, kedy je daný
nárok zamestnanca na náhradu mzdy v prípade vzniku a trvania prekážky v práci. Priznanie nároku

na náhradu mzdy žalobkyni aj za obdobie, kedy táto vykonávala prácu pre iného zamestnávateľa, by
navyše bolo v rozpore so základnými zásadami Zákonníka práce, ako aj princípmi, na ktorých tento stojí.

9. Žalobkyňa v písomnom podaní doručenom súdu dňa 5. 9. 2018 žiadala, aby súd pripustil zmenu
žaloby, v zmysle ktorej bude žalovaný zaviazaný k povinnosti zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v sume
1 146,74 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 208,77 Eur od 3. 9. 2015 do

zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 365,35 Eur od 3. 9. 2015 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 377,70 Eur od 3. 9. 2015 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 234,92 Eur od 3. 9. 2015 do zaplatenia. Žalovaný
sa so splatnosťou mzdy dostal do omeškania za jednotlivé mesiace, pričom uplatnená výška úrokov z
omeškania zodpovedá platnej sadzbe ECB.

10. Výsledky vykonaného dokazovania neboli podkladom pre konanie o zmenenej žalobe, preto súd
zmenu žaloby v zmysle podania žalobkyne zo dňa 5. 9. 2018 nepripustil podľa § 143 CSP.

11. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 4. 12. 2018 vypovedala, že ona nevykonávala prácu manažéra ani

žiadneho iného špičkového pracovníka ani zamestnanca, nebola v riadiacej funkcii, teda porušenie
zákazu konkurencie v robotníckej profesii neprichádza do úvahy. Z korešpondencie žalovaného
vyplynulo, že v máji 2013 uznal svoju chybu týkajúcu sa neplatného skončenia pracovného pomeru a
preto nemôže žalovaný vyčítať žalobkyni, že sa v marci 2013 zamestnala u iného zamestnávateľa.

12. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti MANÉŽ s.r.o., Zbrojničná 7, Košice, IČO: 47 024 194
súd zistil, že v predmete činnosti má spoločnosť zapísané činnosti: kúpa tovaru na účely jeho predaja
konečnému spotrebiteľovi, prenájom nehnuteľnosti, prenájom hnuteľných vecí, dokončovacie stavebné
práceprirealizáciiexteriérovainteriérov,sprostredkovateľskáčinnosťvoblastiobchodu,služieb,výroby,
reklamné a marketingové služby a ďalšie.

13. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti ALDI s.r.o., Čermeľské údolie 8, Košice, IČO: 36
178 772 súd zistil, že predmetom činnosti spoločnosti je maloobchod a veľkoobchod s potravinami,
tabakom, zeleninou, ovocím, nákup a predaj motorových vozidiel, maloobchod mimoriadnej predajne,
sprostredkovanie, nákup a predaj nehnuteľností, prenájom nehnuteľností, prenájom hnuteľných vecí,

sprostredkovateľská činnosť a ďalšie.

14. Podľa článku 2 Zákonníka práce pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona môžu vznikať len so
súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Zamestnávateľ má právo na slobodný výber zamestnancov
v potrebnom počte a štruktúre a určovať podmienky a spôsob uplatnenia tohto práva, ak tento zákon,

osobitnýpredpisalebomedzinárodnázmluva,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná,neustanovujeinak.
Výkonprávapovinnostívyplývajúcichzpracovnoprávnychvzťahovmusíbyťvsúladesdobrýmimravmi;
nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu
alebo spoluzamestnancov.

15. Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za
vykonanú prácu mzdu.

16. Podľa § 79 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších právnych predpisov
ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer

okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby
ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno
od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ
je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jehopriemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do
času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného
pomeru.

17. Podľa § 83 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávanom v
pracovnom pomere vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa
konkurenčný charakter, len s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa. Ak sa
zamestnávateľ nevyjadrí do 15 dní od doručenia žiadosti zamestnanca, platí, že súhlas udelil.

18. Podľa § 83 ods. 2 Zákonníka práce Zamestnávateľ môže udelený súhlas podľa odseku 1 z vážnych
dôvodov písomne odvolať; v písomnom odvolaní súhlasu je zamestnávateľ povinný uviesť tieto dôvody.
Po odvolaní súhlasu zamestnávateľom podľa prvej vety je zamestnanec povinný bez zbytočného
odkladu inú zárobkovú činnosť skončiť spôsobom vyplývajúcim z príslušných právnych predpisov.
19. Podľa § 83 ods. 3 Zákonníka práce súhlas zamestnávateľa podľa odseku 1 sa nevyžaduje na výkon
vedeckej, pedagogickej, publicistickej, lektorskej, prednášateľskej, literárnej a umeleckej činnosti.

20. Ustanovenie § 83 Zákonníka práce ustanovuje povinnosť zamestnanca oznámiť zamestnávateľovi
písomne, že chce vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá by mohla mať k predmetu činnosti
zamestnávateľakonkurenčnýcharakter,atoeštepredzačatímpredmetnejzárobkovejčinnosti.Nezáleží
na tom, či iná zárobková činnosť zamestnanca, ktorú chce zamestnanec vykonávať, je zhodná s

predmetom činnosti zamestnávateľa alebo je obdobná predmetu činnosti zamestnávateľa, ale podstatné
je, že môže mať konkurenčný charakter. Zákon nežiada pri budúcej zárobkovej činnosti zamestnanca
ani skutočnú ani danú konkurenčnú činnosť, ale stačí aj potencionálna danosť konkurenčného
charakteru inej zárobkovej činnosti zamestnanca. O konkurenčnú činnosť ide v zásade vtedy, ak
by zamestnanec vykonával takú zárobkovú činnosť, ktorá by potencionálne ohrozovala ekonomický

prospech zamestnávateľa. Je pochopiteľné, že zamestnávateľ má záujem na tom, aby zamestnanec
svoje znalosti, schopnosti, know-how a kvality využíval predovšetkým a pokiaľ možno výhradne práve
v jeho prospech a tak mu poskytoval výhodu pred konkurenciou. Využívaním skúseností v prospech
konkurencie znižuje zamestnávateľovi možnosť zisku.

21. Ustanovenie § 81 písm. e/ Zákonníka práce ukladá zamestnancovi okrem iného povinnosť
nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, pričom ide o základnú zásadu, ktorá
sa prelína všetkými povinnosťami zamestnanca v rámci pracovno-právnych vzťahov. Umožňuje tak
zamestnávateľovi postihovať zamestnanca aj v prípade iných aktivít, ktoré nie sú zárobkovou činnosťou,
ktorá by mohla mať vo vzťahu k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter.

22. Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr
do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve
nedohodlo inak.

23. Ako vyplynulo z dokazovania, Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 9. 11. 2016
č.k. 1CoPr/4/2015-100 výrok žaloby o určení neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru
danej podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce zamietol. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 18. 9. 2014
vypovedala, že keď doručila návrh na začatie konania na súd dňa 13. 3. 2013, komunikácia medzi ňou a
žalovaným prebiehala len v písomnej forme. Žalovaný ju vyzval do zamestnania písomne až dňa 14. 5.

2013. Na pojednávaní dňa 25. 11. 2014 žalobkyňa potvrdila osobné stretnutie so žalovaným, na ktorom
ju štatutárny zástupca žalovaného vyzval na nástup do práce, pričom žalobkyňa uviedla, že štatutárny
zástupca žalovaného R. pri osobnom stretnutí potvrdil, že niekedy vo februári 2013 ju kontaktoval, ale
žiadna komunikácia medzi nimi nebola. V máji 2013 sa stretli v kaviarni obchodného domu a žiadal ju,
aby nastúpila do práce. Žalovaný v tom čase vedel, že žalobkyňa pracuje u W., štatutárneho zástupcu

novozaloženej spoločnosti MANÉŽ s.r.o.. Žalobkyňa sama vo výpovedi potvrdila, že odo dňa 15. 3. 2013
pracovala pre iného zamestnávateľa na plný úväzok, nemala preto záujem a ani nemohla už v tom čase
pracovať pre žalovaného. Aj z tohto dôvodu dňa 14. 5. 2013 odmietla akceptovať výzvu žalovaného na
nástup do práce. Žalovaný teda bol ochotný prideliť žalobkyni prácu v súlade s uzatvorenou pracovnou
zmluvou, ale samotná žalobkyňa mu to znemožňovala.

24. Žalobkyňa v rozhodnom čase vykonávala prácu pre iného zamestnávateľa, ktorý podnikal v
pohostinnej činnosti, priameho konkurenta žalovaného, bývalého konateľa žalovaného ALDI s.r.o. a
konateľa novozaloženej spoločnosti MANÉŽ s.r.o. W., pričom túto prácu vykonávala bez súhlasu
žalovaného a o vzniku jej ďalšieho konkurenčného pracovného pomeru žalovaného neinformovala.Pokiaľideoobranužalobkyne,žeporušeniezákazukonkurencievrobotníckejprofesii-pomocnýčašník,
ktorúžalobkyňavykonávala,neprichádzadoúvahy,súdmázato,ževzmysleustálenejjudikatúry, zákaz
konkurencie sa vzťahuje na akúkoľvek zárobkovú činnosť bez ohľadu na to, v akom pracovnoprávnom

vzťahu sa vykonáva. Výkon práce v hlavnom pracovnom pomere bol prekážkou v práci na strane
žalobkyne, nakoľko vznik ďalšieho hlavného pracovného pomeru bránil žalobkyni vo výkone práce pre
žalovaného, pričom pri tejto prekážke v práci žalobkyňa podľa § 136 Zákonníka práce nemá právny
nárok na náhradu mzdy.

25. Na základe uvedených dôvodov a citovaných zákonných ustanovení súd priznal žalobkyni náhradu
mzdy za obdobie od 13. 2. 2013 do 15. 3. 2013 vo výške podľa záverov znaleckého posudku R. 331,46
Eur. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol ako neopodstatnenú.

26. Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri

plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

27. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s

plnením peňažného dlhu.

28. Súd priznal žalobkyni úroky z omeškania za omeškanie žalovaného, od nasledujúceho dňa po
doručení znaleckého posudku žalovanému, t.j. od 25. 8. 2018 do zaplatenia. Základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky ku dňu omeškania bola vo výške 0,05 % + 5 % (§ 517 ods. 1, 2 Občianskeho

zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č 87/1995 Z.z.).

29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP.
30. V konaní o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru vedenom pod sp. zn.
15Cpr/1/2013bolžalovanýúspešnývcelomrozsahu,pretosúdpriznalžalovanémuprotižalobkyninárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
31. V konaní o náhradu mzdy súd priznal žalovanému proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 51,2 % (75,7 % - 24,5 %).

32. Podľa § 259 CSP ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má

táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

33. Podľa článku 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

34. O povinnosti strán sporu zaplatiť odmenu súdnej znalkyni X. súd rozhodol podľa § 259 CSP v spojení
s článkom 4 CSP tak, že zaviazal žalobkyňu a žalovaného zaplatiť odmenu na polovicu, každý vo výške
146,21 Eur, lebo znalecké dokazovanie bolo vykonané v záujme oboch strán sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresnom súde Košice I písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, m ô ž e
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.