Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Žiar nad Hronom

Judgement was issued by JUDr. Jozef Medveď

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 4T/90/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417010625

Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Medveď

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6417010625.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Medveďa a
prísediacich Róberta Búciho a Ing. Jána Mištíka, na hlavnom pojednávaní dňa 11.12.2018, v trestnej
veci proti obž. T. F. a spol., pre prečin ublíženia na zdraví v spolupáchateľstve podľa § 20, § 156 ods.

1 Tr. zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní :

1/ T. F., nar. X.X.XXXX v R. V., trvale bytom N. 4. apríla XXXX/XX, R. V.,

2/ M. T., nar. XX.XX.XXXX v D. nad S., trvale bytom D., prechodne bývajúci R. XX,

3/ V. A., nar. XX.X.XXXX v A. M., trvale bytom S. - S., F. S. XXX,

4/ C. F., nar. XX.XX.XXXX v D. nad S., trvale bytom R. XX,

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h, ž e

dňa13.8.2016včasemedzi19.00hod.a20.00hod.vkatastrálnomúzemíobceHodruša-Hámre,počas
púte na vrch Kerling na Lukavickej strane napadli poškodeného W. B., nar. XX.X.XXXX tým spôsobom,
že ho zhodili na zem a udierali rukami a kopali nohami do oblasti hlavy a chrbta a následne po skončení
uvedeného útoku ho opätovne po chvíli zhodili na zem a udierali do oblasti hlavy, čím mu spôsobili

zranenia - viaceré pomliaždenia hlavy, otras mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenie ľavého kolena a
pomliaždenie ramien, ktoré si vyžiadali dobu liečenia v trvaní 10 až 14 dní a dobu práceneschopnosti a
obmedzenia v obvyklom spôsobe života v trvaní 10 dní,

t e d a

- spoločným konaním inému úmyselne ublížili na zdraví,

č í m s p á c h a l i

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa §
20 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j ú :Obžalovaný T. F.

Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody

vo výmere 8 ( osem ) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 18 ( osemnásť ) mesiacov.

Obžalovaný M. T.

Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody

vo výmere 8 ( osem ) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 18 ( osemnásť ) mesiacov.

Obžalovaný V. A.

Podľa § 44 Trestného zákona súd upúšťa od uloženia súhrnného trestu odňatia slobody, nakoľko trest
odňatia slobody vo výmere 2 roky, s podmienečným odkladom výkonu trestu a skúšobnou dobou vo
výmere 2 roky, ktorý bol obžalovanému uložený rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k.
3T/44/2017-161 zo dňa 21.6.2017 právoplatným dňa 21.6.2017, pokladá na ochranu spoločnosti a
nápravu obžalovaného za dostatočný.

Obžalovaný C. F.

Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody

vo výmere 8 ( osem ) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu na 18 ( osemnásť ) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovaným 1/ až 4/ ukladá povinnosť nahradiť spoločne
a nerozdielne škodu poškodenému Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Einsteinova 25,

Bratislava, IČO : 35942436, vo výške 405,32,-Eur a poškodenému W. B., nar. XX.X.XXXX v BP. bytom
R.1, škodu vo výške 1.236,20,-Eur.

o d ô v o d n e n i e :

W. Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom podal dňa 27.12.2017 na tunajšom súde obžalobu sp. zn.
1Pv 113/17/6613 zo dňa 27.12.2017 na obv. T. F., nar. X.X.XXXX v R. V., M. T., nar. XX.XX.XXXX v D.

nad S., V. A., nar. XX.X.XXXX v A. M. a C. F., nar. XX.XX.XXXX v D. nad S., pre prečin ublíženia na
zdraví v spolupáchateľstve podľa § 20, § 156 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa mali dopustiť na skutkovom
základe, ako je uvedený vo výroku o vine tohto rozsudku.

Senát Okresného súdu Žiar nad Hronom vykonal na hlavných pojednávaniach dokazovanie výsluchom

obžalovaných T. F., M. T., V. A. a C. F.; výsluchom svedka poškodeného W. B. a svedkov Q. F., nar.XX.X.XXXX, V. Q., V. T., J. B., Q. F., C. W., M. F., Q. F., nar. X.X.XXXX, F. K., W. B. a V. A.; prečítaním
zápisnice o výsluchu svedka mal. Q. C. B. z prípravného konania podľa § 263 ods. 1 Tr. por.; výsluchom
súdneho znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia súdneho lekárstva MUDr. P. S., PhD.;

prečítaním znaleckého posudku č. 104/2017 a doplnku k znaleckému posudku č. 155/2017; ako aj
prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a pripojeného spisu tunajšieho súdu
sp. zn. 3T/44/2017, podľa § 269 Tr. poriadku.

Obžalovaní T. F., M. T., V. A. a C. F. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o svojich právach

v zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku vyhlásili podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por., že sa
cítia byť nevinní zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

Obžalovaný T. F. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že on poškodeného W. B. nenapadol. Bol v stane,
keď počul konflikt medzi Q. F. a B.. Na to vyšiel zo stanu a videl ako F. udrel B. do tváre. Potom išiel
naspäť do stanu, lebo sa nechcel zapájať do konfliktu. V stane bol aj obž. V. A.. Nevidel ako prišiel na

to miesto poškodený, keďže bol vtedy v stane a vyšiel až potom ako počul hádku medzi Q. F. a B.. F.
udrel B. do oblasti tváre. Poškodený vtedy stál pri štvorkolke a po údere spadol na zem. Iné napadnutie
poškodeného nevidel. Obž. M. T. bol pri ohni. Bola tam i V. T.. Kde bol v tom čase obž. C. F. nevie. Nevie,
že by obž. T. a F. prišli do fyzického kontaktu s poškodeným.
Nakoľko obžalovaný vypovedal rozporne so svojou výpoveďou v prípravnom konaní, súd na návrh

prokurátorapodľa§258ods.4Tr.por.prečítalzápisnicuovýsluchuobžalovanéhozprípravnéhokonania
- zo dňa 4.9.2017 na č.l. 71 - 73 spisu. Obžalovaný v procesnom postavení obvineného vypovedal, že
dňa 13.8.2016 bol na púti Kerling, blízko obce S.-S.. Dňa 12.8. asi o 21.00 hod. mal B. údajne napadnúť
V. F., ktorý sa mal voziť na motorke. Dňa 13.8. bol trochu pod vplyvom alkoholu, vypil asi 3 poldeci
hrušky. Pamätá si na všetko, nemá výpadky pamäte tzv. okno. Dňa 13.8. prišiel V. F. spolu so svojím

otcom Q. F. na tú púť. Potom pán B. prišiel spolu so svojím synom na štvorkolke. Bolo to ku večeru, už
sa začínalo šeriť. To bolo na Lukavickej strane vrchu Kerling. Tu mali altánok. B. prišiel k tomu altánku.
Tu boli vtedy prítomní M. T., C. F. a viac si nevybavuje. On stál od B. a F. asi 5-10 m. Mal na nich priamy
výhľad, nikto mu nebránil vo výhľade. Q. F. sa zvýšeným hlasom opýtal B., prečo mu napadol syna. B.
mu mierne zvýšeným hlasom ( skoro normálna intenzita hlasu ) odpovedal, že si vymýšľa. Q. mu na to

zvýšeným hlasom povedal, nech neklame. Potom mu B. odpovedal, že hej, no a čo. B. vtedy sedel na
štvorkolke. Vtedy ho Q. F. udrel pravou päsťou do tváre, niekde ku oku na ľavú stranu. On sa nachádzal
stále pri ohni spolu s M. T. a C. F.. Q. F. stiahol a zhodil B. na zem. B. sa postavil a chcel volať policajtov.
Vtedy mu T. povedal, že či chce volať tých buzerantov. B. mu povedal "choď do piče, ty tam žer, ty kokot".
Vtedy M. zahodil plastovú misku, v ktorej mal kapustnicu a utekal spolu s C. F. ku B.. On zostal sedieť

pri ohni. Kde bol A. nevie. M. T. spolu s C. F. bili a kopali B. na zemi. Či už bol B. na zemi, keď prišli
ku štvorkolke alebo ho zhodili na zem uviesť nevie. Či tam bol i A. nevie. M. a C. kopali B., ktorý ležal
schúlený pri štvorkolke a nebránil sa. On prišiel ku tej štvorkolke po chvíli a snažil sa odtiahnuť M. a C.
od B.. Vtedy prišiel Q. F., starý asi 40 rokov z Lukavice a tento bitku rozdelil. Až na jeho zásah prestali
biť B.. Odvtedy ako prišiel B., po ukončenie bitky to trvalo asi 10 minút. K výpovedi W. B. a J. B. zo dňa

13.5.2017 uvádza, že sa zakladajú na pravde, okrem tej časti, že mal napadnúť, biť a kopať W. B.. V
čase tohto incidentu nespal v stane, ale bol pri ohni. Po prečítaní výpovede obžalovaného z prípravného
konania sa k podstatným rozporom vo svojich výpovediach vyjadril, že si to napísal policajt, ktorý ho v
podstate psychicky týral, hovoril mu čo s ním spravia v base, kričal, že sa má radšej priznať. On tvrdil,
že je nevinný. Pravda je, že spal v stane.

Obžalovaný M. T. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že Q. F. sa vtedy hádal so B., že prečo mu udrel
syna.B.tamvšetkýmnadával,akobybolopitýalebonadrogovaný.Q.F.dvakrátB.capol,bolotopäsťou.
B. chcel volať policajtov a vyjadril sa na neho slovami : "Žer, ty kokot". Bola tam ale prítomná i jeho
matka, preto to nechal tak. Tam ich rozdeľovali Q. F. aj C. F.. B. išiel tak ďalej a sedel na zemi. Potom ku

nemu prišla jeho žena. Odišiel odtiaľ na štvorkolke. V čase konfliktu boli obž. F. a A. v stane. On sedel
pri ohni so svojou mamou a nezasahoval do konfliktu. Obž. C. F. bol pri otcovi, asi to oddeľovali. On len
potom odhodil ĽL. W., ktorý tam prišiel, skočil zozadu na C. F. a začal ho škrtiť. B. sa ani nedotkol.

Obžalovaný V. A. pred súdom vypovedal, že v čase skutku bol v stane a spal, takže nič nevidel, pri čine

nebol. Keď si ľahol, bol s ním v stane aj obž. T. F.. Nevie prečo ho B. obvinil. On sa so B. ani nepozná.

Obžalovaný C. F. pred súdom vypovedal, že B. prišiel na štvorkolke a začal tam do všetkých skákať.
Jeho otec sa postavil a spýtal sa ho, prečo dal jeho mladšiemu synovi zaucho deň predtým. Poškodenýdvakrát povedal, že nie a na tretí krát povedal, že áno, no a čo. Otec mu potom plesol zaucho a tým
mu rozťal obočie. B. mu začal nadávať „do cigáňov, do kok....v“. Na to sa postavil a B. mu dal dvakrát
päsťou do hlavy, do zadnej časti. B. pritom sedel na štvorkolke. On sa otočil a dvakrát dal B. pravou

rukou - päsťou do hlavy, na oko, ale už nevie na ktoré. B. bol stále na štvorkolke. Chodil tam dookola a
ohrozoval deti, tak ho otec zo štvorkolky zhodil. Potom už B. nikto viacej nebil. Vie, že obž. A. vtedy spal
v stane. T. F. nevie kde bol a M. T. tiež nevidel. B. tiekla krv z obočia - čo ho plesol otec. Oni poškodeného
nebili a nekopali. Pamätá si, že B. povedal T. : „Žer ty kokot“. T. na to nereagoval. Ešte si pamätá, že
ich rozdeľoval Q. F..

Svedok poškodený W. B. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že išiel spolu so synom na štvorkolke na
R. stranu pozrieť kamaráta Q. F.. Keď tam prišli, oni sedeli pri ohni. Q. F. ( otec obž. C. F. pozn. ) hneď
vyskočil od stola, pribehol a začal kričať, že prečo mu udrel syna. Ani mu nič nestihol povedať a hneď mu
tresol päsťou nad ľavé oko. Začala mu tiecť krv. Povedal mu, čo to spravil, za čo. On mu nato, že čo mi
biješ syna. Na to on poslal svojho syna, nech ide pre chlapcov, nech mu dosvedčia, že nič neurobil. Jeho

syna sa ani nedotkol, len mu povedal, nech nejazdí v noci opitý a zobral mu cigaretu. Potom povedal,
že zavolá policajtov, na čo hneď vyskočil T., so slovami, že čo chceš volať tých buzerantov. Q. F. ho
začal mykať z tej štvorkolky a strhli ho na zem. Videl ako sa dvíhal F., C. F. a ten z Hodruši a na zemi
ho kopali. Potom chcel zas volať policajtov, ale mal rozbitý telefón, tak si pýtal telefón od C. A., čo mal
vedľa stan. T. to zase počul, rozbehli sa ku nemu a znovu ho strhli na zem. To už prišla i manželka a

bránila ho telom. Potom zrazu prestali. Počul ako hovoril W., že nechajte ho. Na lúke ho preberali Q. F.
s jeho priateľkou Majou a manželka. Oblievali ho vodou. Q. F. ho potom odtiaľ šikoval, hovoril mu, aby
sa išiel dať ošetriť. Išiel aj s manželkou do nemocnice. Na druhý deň pred bránou sa mu vyhrážal T. s
basebalkou, nech to stiahne. Manželka prišla na miesto, keď ho začali kopať. Prišla na štvorkolke. Prišli
potom aj ďalší. Q. F. mu vážnejšie zranenia nespôsobil, len to pod okom. Potvrdil, že to boli prítomní

obžalovaní, ktorí ho napadli.

Svedkyňa J. B., manželka poškodeného pred súdom vypovedala, že manžel so synom išli na
štvorkolkách pozrieť Q. F. na R. stranu. Syn jej potom hovoril, že Q. F. ( otec obž. C. F. pozn. ) má nejaký
problém, že udrel otca, že tam má prísť. Keď tam prišla, manžel bol pri štvorkolke, bol dezorientovaný a

tiekla mu krv z tváre, obočia. Chceli volať policajtov, na čo všetci vyskočili a T. povedal, že tých ...... Na
to sa všetci hodili na manžela a kopali ho. Q. F. ho škrtil. Zvyšní štyria, teda C. F., T., A. a F. ho kopali a
udierali. Na miesto ju zobral syn na štvorkolke, cesta trvala tak 2 minúty. Na tom mieste videla aj V. T.
a manželku Q. F., M.. Bitku mohol vidieť aj syn Q.. Q. F. potom odtiaľ odšikoval manžela pod pazuchou
a ona išla na štvorkolke. Q. F. manželovi povedal, nech sa ide dať ošetriť. V. na hlave hrče. Išli potom

na ošetrenie do nemocnice.

Svedok Q. F., nar. X.X.XXXX pred súdom vypovedal, že Q. F., nar. XX.X.XXXX dal poškodenému B.
zaucho. Okrem toho úderu iné napadnutie poškodeného nevidel. B. prišiel na miesto na štvorkolke a
potom tam začal vykrikovať, nadával do cigáňov. Vie, že B. odpadol a s priateľkou ho ošetrovali. Potom

ho zašikovali na druhú - hodrušskú stranu, pričom išli peši. B. bol bledý, mal zranenie na hlave, hrčky.
Kde boli obžalovaní nevie. Je možné, že tam boli, ale bolo tam veľa ľudí. Napadnutie poškodeného
nevidel. Bol vtedy asi 100 metrov odtiaľ spolu s priateľkou a opekali špekačky. Niekto kričal, že je B.
odpadnutý, tak tam išiel. Po prečítaní časti zápisnice o výsluchu svedka z prípravného konania na návrh
prokurátora podľa § 264 ods. 1 Tr. por. ( zápisnica o výsluchu zo dňa 20.11.2017 na č.l. 104-106 spisu ),

kedy vypovedal, že „Potom som si všimol, že od našej strany vyskočili nejakí chlapci a napadli W. B. ....“,
za účelom odstránenie rozporov vo výpovediach sa vyjadril, že nejakí ľudia tam utekali, ale napadnutie
nevidel.

Svedok Q. F., nar. XX.X.XXXX, otec obž. C. F. vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že B. tam prišiel

a začal nadávať, že sú cigáni, boli to samé rasistické urážky. On sa ho spýtal, prečo napadol jeho
maloletého syna. B. odpovedal, že no a čo, že som mu prijebal. Na to ho on spakruky udrel a tým mu
rozbil obočie. B. sedel stále na štvorkolke. Začal ho potom s tou štvorkolkou napádať, ohrozoval pritom
aj deti. Tak ho aj so štvorkolkou prehodil. B. sa postavil, chodil tam okolo a hovoril, volajte policajtov,
volajte otca, kamarátov. B. potom napadol jeho syna C. F. odzadu na neho skočil, zvalil ho na zem a

začal ho biť. C. ho zo seba zhodil dole, možno raz - dvakrát ho udrel a chlapci ho stiahli preč. To bolo
všetko čo sa tam stalo. B. nikto nenapádal. Obžalovaní tam boli niekde prítomní na mieste všetci štyria.Svedok Q. F. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že bol na hodrušskej strane, pričom B. so synom išli
na lukavickú stranu. Asi o 20 minút prišiel B. syn, že je na lukavickej strane bitka. On sadol do auta
a išiel na miesto. Keď tam prišiel, B. bol na zemi. Jeden z chalanov jedol guláš a dvaja spali v stane.

Odvtedy sa B. nič nestalo, nikto sa ho ani nedotkol. Prišiel tam i B. otec. B. mal nad okom krvavý fľak,
ale komunikoval. B. manželka prišla až po ňom, 5 až 7 minút. B. bol na zemi a nadával. Odišiel odtiaľ so
ženou a Q. F., peši. On sa B. pýtal, či je v poriadku a tento mu povedal, že hej, ale títo hajzli ma dokopali.
Nepovedal kto, len sa vyjadril, že „ty si taká istá špina ako oni“. Obžalovaných pozná. Boli tam všetci.
Čo vie, tak F. s A. spali opití v stane, T. jedol a aj C. F. tam nikde bol. Počul, že konflikt tam bol preto, že

B. dal predtým niekomu na papuľu a prišiel tam provokovať, tak dostal. Vraj ho prehodili so štvorkolkou,
lebo tam skoro zrazil jeho priateľku s deťmi.

Svedkyňa V. Q. vo svojej výpovedi uviedla, že bola pri stole a rozprávala sa s Q. F., otcom C.. W. tam
B. a mal konflikt s týmto Q. F., ohľadne syna V.. Potom, keď sa rozprávala s Q. F., tento jej hovoril, že B.
dal jeho synovi zaucho. Obžalovaných pozná, títo sedeli pri ohnisku, no nevie či po celý čas. F. a B. boli

vtedy od stola tak 200 - 250 metrov. Ona nevidela, že B. padol na zem a nevidela ani útok obžalovaných
na B.. Len sa tam B. prekrikoval s chlapcami, nevie konkrétne s ktorými. Toto nevidela, len počula hlasy.
Potom zaregistrovala, keď niekto zakričal, že W. spadol. Išla tam i s priateľom a preberali ho vodou. Mal
rozbité nad okom - čelo. Bol dezorientovaný a nevedel kde je. Potom tam došla i jeho žena, asi malý
Q. išiel pre ňu na štvorkolke.

Svedkyňa V. T., matka obž. M. T. vypovedala, že bola pri stole a akurát synovi naberala jesť. Prišiel tam
B. za Q. F. a pýtal sa, že ako môže sedieť s takýmito.... Potom sa začali hádať s druhým Q. F. ( otcom
obž. C. F. ), ohľadne jeho syna V.. B. tam prišiel vyrývať, bol opitý. Q. F. mu capol otvorenou dlaňou.
B. začal hovoriť, že zavolá policajtov, na čo mu M. povedal, že ktorý policajt by sem prišiel, načo toto

ide riešiť. B. mu na to povedal : "Ty tam žer, ty kokot a drž hubu". Vlado sa nasral, odhodil misku, ale
ona sa medzi nich postavila a povedala, že neopováž sa ho udrieť. M. ju poslúchol. B. tam začal jazdiť
na štvorkolke, cúval, ohrozoval deti. Udrel ho jedine Q. F. dlaňou, kedy B. sedel na štvorkolke, inak ho
neudrel nikto. Okrem B. tam bol i jeho syn Q.. Potom už videla len keď W. napadol C. F.. Vlado ho
odťahoval. Vzdialenosť od ohniska po miesto ako bol B. na štvorkolke bola kúsok, pár metrov. T. F. a A.

boli v stane. Nevidela, že by bol B. na zemi alebo, že by ho niekto ošetroval.

Svedok C. W. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že bol na púti na hodrušskej strane. B. aj so synom
sa išli odviezť. Keď išli smerom k autobusu, zastavila ich F. K., aby nešli na lukavickú stranu, že tam bijú
W. B.. Oni tam však išli. Keď ta prišli, B. bol už na zemi odpadnutý. Bola pri ňom manželka a syn. B. mal

nad okom krvavé a z nosa mu išla krv. Obžalovaných pozná, títo boli pri tom ohni všetci štyria. Nadávali
tam. Bol to kúsok - 2 až 3 metre. Do neho sa ešte pustil obž. C. F.. B. mu potom hovoril, že ho F. udrel,
stiahol ho zo štvorkolky a potom ho tam kopali C. F., T., F. a A..

Svedkyňa M. F., matka obž. C. F. vypovedala, že je pravdou, že B. dostal úder päsťou nad oko od jej

manžela. B. potom chytil amok a nadával tam T. aj C.. C. išiel k nemu a povedal mu nech ide preč, aby
nevyrýval. B. sedel na štvorkolke. Ako C. odchádzal, tak B. udrel C. dvakrát zozadu do hlavy. C. do neho
len strčil. Na to prišla na štvorkolke B. manželka a neskôr prišiel i W., ktorý zozadu skočil na C.. Všetci
obžalovaní boli okolo pri ohnisku. B. mal tržnú ranku nad ľavým okom, ktorá trochu krvácala. S T. bola
výmena názorov, kedy mu B. povedal : „K. ty žer“. T. sa postavil, ale jeho matka ho zastavila. Bolo to

len pár metrov od ohniska.

Svedkyňa W. B., dcéra poškodeného na hlavnom pojednávaní vypovedala, že cestou z púte stretli F. K.,
ktorá im povedala, že otca zbili. Keď tam prišla, otec sedel na zemi a vedľa neho bola i matka. Preberali
ho tam i s Q. F.. Otec mal rozťaté obočie a tiekla mu krv. Obžalovaných tam videla všetkých štyroch

sedieť na lavičke pri ohni.

Svedkyňa F. K. pred súdom vypovedala, že B. začal vyrývať do Q. F.. Tento sa ho pýtal prečo mu udrel
syna a dal mu facku. B. tam nadával všetkým a T. nadal do kokotov. So štvorkolkou išiel proti F., začal
s ňou potom cúvať aj na ňu a deti. Q. F. ho preto zhodil aj so štvorkolkou. Potom sa už nebili. M., že A.

a F. spali ožratí v stane. C. F. tam bol, B. na neho zozadu skočil.

Svedok V. A. pred súdom vypovedal, že F. K. volala, že je bitka, tak išli na miesto. B. bol na zemi
pri štvorkolke Vedľa neho bol i jeho syn. Manželka poškodeného tam ešte nebola, ale prišla neskôr.Poškodený mu povedal, že ho zbili títo štyria ( obžalovaní ). Videl tam všetkých, ale nevie naisto
či aj A..

Na podklade znaleckého posudku a jeho doplnku, vypracovaného súdnym znalcom z odboru
zdravotníctva a farmácie, odvetvia súdneho lekárstva V.. P. S., PhD., mal súd preukázané, že u
poškodeného W. B. boli zistené zranenia - viaceré pomliaždenia hlavy ( kontúzie hlavy ), otras
mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenie ľavého kolena ( contusio genus I. sin. ) a pomliaždenie ramien
( contusiones brachii bilater. ). Poranenia poškodeného predstavujú zo súdnolekárskeho hľadiska

ľahké poranenia, ktoré si vyžadujú vystavenie práceneschopnosti v trvaní 10 dní. Poškodený musel
vyhľadať lekárske vyšetrenie predovšetkým za účelom zistenia rozsahu poranení. Diagnóza otrasu
mozgu si vyžaduje minimálne 24 hodinovú hospitalizáciu za účelom pozorovania stavu pacienta a
následné dodržiavanie mentálneho aj fyzického pokoja. Doba liečenia zranení predstavuje rovnako dlhú
dobu, eventuálne v prípade rozsiahlejších krvných výronov možno pripustiť dobu liečenia do úplného
vstrebania krvných výronov v trvaní 10 - 14 dní. Obmedzenie v obvyklom spôsobe života pri uvedených

poraneniach sa prejavuje lokálnou bolestivosťou v mieste pomliaždenia, celkovými bolesťami hlavy,
nevoľnosťou, možnými závratmi či zvracaním a trvá počas doby PN t.j. 10 dní. Uvedené zranenia
sa hoja úplne a nezanechávajú trvalé následky na zdraví. Poškodený odmietol hospitalizáciu. Bola
mu vystavená práceneschopnosť v trvaní 58 dní ( 15.8.2016 - 4.10.2016 ), čo znalec vyhodnotil
ako neprimerane dlhú dobu. Vzhľadom na nález viacerých poranení na tele v oblasti tváre, hlavy,

horných končatín a ľavého kolena možno konštatovať, že na telo poškodeného pôsobilo opakované
mechanické tupé násilie miernej, maximálne stredne silnej intenzity. Vzhľadom na lokalizáciu zranení
možnouvažovaťokombináciiaktívnehoapasívnehonásilia,t.j.pokiaľbymalizraneniavzniknúťjediným
pádom poškodeného na tvrdú podložku, bolo by možné považovať za pádové poranenie pomliaždenie
ľavého kolena, ktoré by svedčilo pre pád smerom dopredu. Uvedené by ale nevysvetlilo pomliaždenia

s krvnými výronmi na oboch ramenách, ktoré nebývajú typicky poranené pri páde. Zároveň sú na hlave
opísané pomliaždenia, nie je však uvedená lokalizácia zranení. Nie je možné vylúčiť opakované pády,
alebo nárazy na pevné predmety, avšak poranenia by mohli veľmi dobre vzniknúť aj napr. pri silnejšom
stlačení ramien rukami inej osoby, resp. aj pri úderoch rukou zavretou v päsť či kopnutím chodidlom v
relatívne mäkkej obuvi do oblasti hlavy a ramien. Zranenia ramien mohli viac pravdepodobne vzniknúť

pri silnom uchopení a stlačení rukami inej osoby alebo aj opakovanými údermi napr. päsťami inej osoby
pri obrannom postavení oboch horných končatín ( krytí si hlavy pred údermi ). Vzhľadom na nález tržnej
rany v ľavom obočí, bez prítomnosti iných zranení tváre, možno usudzovať, že na oblasť tváre pôsobilo
vovyššejrovinepravdepodobnostiaktívnenásilievzmyslejednéhoúderupredmetommenšejkontaktnej
plochy, tupohranatého tvaru, čomu by veľmi dobre zodpovedala päsť. Pomliaždenia v oblasti hlavy mohli

tiež vzniknúť opakovanými údermi päsťami či kopnutiami, avšak v lekárskej správe sa neuvádza ani
lokalizácia, ani početnosť zranení, ktoré by napovedali pre presnejšie ustálenie zraňujúceho deja. V
danom prípade možno konštatovať, že poranenia tváre a hlavy mohli skutočne veľmi dobre vzniknúť tak,
ako opisuje poškodený vo svojej výpovedi. Pri prudkých úderoch do oblasti hlavy mohlo u poškodeného
dôjsť vibračným prenesením násilia kostnými štruktúrami lebky na vnútrolebečné štruktúry k vzniku

otrasu mozgu, ktorý sa mal u neho prejaviť stratou vedomia - podľa jeho výpovede „odpadnutím". V
lekárskejsprávesauvádza,žepoškodenýbol4minútyvbezvedomí.Poškodenýmalbyťhospitalizovaný
za účelom pozorovania jeho zdravotného stavu, avšak toto odmietol a bol na vlastnú žiadosť prepustený
do domáceho liečenia. Ohodnotenie bolestného znalec stanovil v celkovom počte 70 bodov.

V súlade s ust. § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli
prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa § 2
ods. 12 Tr. por. súd hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd,
orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Vykonaným dokazovaním podľa záveru súdu bolo bez pochybností preukázané, že obžalovaní sa
dopustili skutku, tak ako je uvedený vo výroku o vine tohto rozsudku. Y. T. F., M. T., V. A. a C. F. svojím
konaním naplnili všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa 156 ods.
1 Tr. zák., a to v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., keďže spoločným konaním inému úmyselne

ublížili na zdraví. Ublížením na zdraví sa na účely Tr. zákona rozumie také poškodenie zdravia iného,
ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na
krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Podľa ustálenej judikatúry sa za ublíženie na
zdraví pokladá poškodenie zdravia vyžadujúce liečbu a prípadnú práceneschopnosť v trvaní okolo 7dní. V danom prípade ujma na zdraví poškodeného W. B. nepochybne má z trestnoprávneho hľadiska
charakter ublíženia na zdraví, nakoľko utrpel viaceré vyššie popísané zranenia, ktoré si vyžadovali
objektívnu dobu liečenia a PN v trvaní 10 dní a obmedzovali poškodeného v obvyklom spôsobe života

minimálne po dobu práceneschopnosti. Z hľadiska subjektívnej stránky sa jedná o úmyselný trestný
čin, ktorý má charakter prečinu. Spolupáchateľstvo v zmysle § 20 Tr. zák. vyžaduje spoločný úmysel
spolupáchateľov, ktorý zahrňuje spoločné konanie ako i sledovanie spoločného cieľa tzn. porušenia
alebo ohrozenia záujmu chráneného Trestným zákonom. Spoločný úmysel pritom nemožno stotožňovať
s výslovnou dohodou spolupáchateľov, nakoľko postačuje i dohoda konkludentná. Každý spolupáchateľ

si však musí byť vedomí aspoň možnosti, že konanie jeho a ostatných spolupáchateľov smeruje k
spáchaniu trestného činu spoločným konaním a pre tento prípad byť s tým uzrozumený.

Obžalovaní sa ku spáchaniu činu nepriznali. Sú však priamo usvedčovaní výpoveďami svedka
poškodeného W. B., svedkyne J. B., svedka mal. Q. C. B., čiastočne tiež výpoveďami svedkov C.
W., Q. F., nar. X.X.XXXX, ako i výpoveďou obž. T. F. v štádiu prípravného konania. Z týchto výpovedí

vyplynulo, že samotnému útoku zo strany obžalovaných na poškodeného predchádzal slovný konflikt
medzi poškodeným W. B. a Q. F., nar. XX.X.XXXX ( otcom obž. C. F. ), po ktorom Q. F. poškodeného
udrel rukou - päsťou do ľavej časti tváre, čím mu spôsobil tržnú ranu obočia. Svedok bol za tento
skutok uznaný vinným rozkazom o uložení sankcie za priestupok Okresným úradom Žiar nad Hronom,
odbor všeobecnej vnútornej správy, pracovisko Žarnovica č. OU-ZH-Y.-XXXX/XXXXXX zo dňa 7.8.2017,

právoplatnýmdňa20.9.2017.Ktomutofyzickémunapadnutiudošlovblízkostiohniska,pričomnamieste
sa nachádzali všetci štyria obžalovaní. Obž. T. F. a M. A. pred súdom popierali, že by sa zúčastnili na
fyzickom útoku proti poškodenému a tvrdili, že v čase skutku spali v stane. Sám obž. T. F. však vo
svojej výpovedi v prípravnom konaní priznal, že na mieste sa nachádzal a zároveň potvrdil i prítomnosť
obžalovaných M. T. a C. F.. Nevedel sa síce jednoznačne vyjadriť, či sa tam nachádzal i obž. M. A.,

avšak jeho účasť na skutku potvrdzovali okrem poškodeného aj svedkovia Q. F., nar. XX.X.XXXX, V. Q.,
mal. C. Q. B. a v čase neskoršieho priebehu skutkového deja aj J. B., W. B. a C. W.. Obž. C. F. priznal, že
udrel poškodeného W. B. dvakrát päsťou do hlavy na oko, čo malo to byť reakciou na dva údery odzadu
zo strany B.. Tvrdenie, že konflikt mal začať B. napadnutím obž. C. F. odzadu však súd vyhodnotil ako
nepravdivú. Túto okolnosť potvrdzovali iba svedkovia Q. F., nar. XX.X.XXXX a M. F., teda rodičia obž.

C. F., ktorých výpovede však boli rozporné navzájom ako i s výpoveďou samotného C. F.. Q. F. tvrdil,
že poškodený odzadu na C. skočil, zvalil ho na zem a začal ho biť. M. F. zasa uvádzala, že syn C. do
poškodeného len strčil. Naproti tomu obž. T. F. v prípravnom konaní potvrdil výpoveď poškodeného v
tej časti, že obž. C. F. ( spolu s obž. T. ) poškodeného kopal na zemi. Obž. T. F. rozpory vo svojich
výpovediach vysvetľoval tým, že v prípravnom konaní bol vypočúvaný pod psychickým nátlakom zo

strany policajta. Takéto zdôvodnenie zmeny výpovede súd vyhodnotil jednoznačne ako účelové, nakoľko
pokiaľ by skutočne výsluch neprebiehal zákonným spôsobom, mal obvinený možnosť v hociktorom
štádiu využiť právo na odopretie výpovede a napr. požiadať o výsluch za prítomnosti obhajcu. Toto právo
však obvinený nevyužil a zápisnicu podpísal. Navyše údajný nezákonný postup pri výsluchu namietal až
pred súdom, po niekoľkých mesiacoch od uskutočnenia výsluchu, čo rovnako nenasvedčuje pravdivosti

jehotvrdení.Vneposlednomradejepotrebnéuviesť,žeobsahomvýpovedesúitakéskutkovéokolnosti,
ktoré by si zjavne nemohol vykonštruovať sám vypočúvajúci. Pokiaľ sa jedná o hodnotenie ďalších
svedeckých výpovedí, samotnú skutočnosť, že došlo aj k ďalšiemu - závažnejšiemu fyzickému útoku na
poškodeného, ktorý nasledoval po konflikte s Q. F., nar. XX.X.XXXX, potvrdzovali tiež - hoci nepriamo,
svedkovia V. Q. a Q. F., nar. X.X.XXXX. Títo svedkovia síce vypovedali, že samotné napadnutie nevideli,

no svedok F. sa pri výsluchu v prípravnom konaní vyjadril, že „Od našej strany vyskočili nejakí chlapci a
napadli W. B.“. Svedkyňa Q. zasa vypovedala, že počula ako sa B. prekrikoval s nejakými chlapcami a
potom zaregistrovala, keď niekto zakričal, že poškodený spadol. Obaja svedkovia ďalej vypovedali, že
išli ku poškodenému, ktorý odpadol, tak ho preberali. Tento bol dezorientovaný, bledý a mal na hlave
zranenia.Jetedacelkomzrejmé,žesanemohlojednaťonásledokútokuzostranyQ.F.,nar.XX.X.XXXX

( po ktorom ako vyplýva zo svedeckých výpovedí poškodený neodpadol, naopak prišiel ešte do konfliktu
s C. F. a M. T. a jazdil na štvorkolke ), ale muselo prísť k ďalšiemu fyzickému napadnutiu, ktorého sa
dopustili obžalovaní.

Zo záverov znaleckého posudku ako i výsluchu súdneho znalca z odboru zdravotníctva a farmácie,

odvetvia súdneho lekárstva MUDr. P. S., PhD. bolo preukázané, že ku zraneniam poškodeného W.ra B.
s určitosťou nemohlo dôjsť len v dôsledku pádu ( či už zavineného inou osobou alebo nezavinenému ),
ale muselo sa jednať aj o aktívne pôsobenie násilia - opakované mechanické tupé násilie miernej,
maximálnestrednejintenzity.Záveryznalcazodborusúdneholekárstvatedarovnakodokazujú,žedošlok fyzickému útoku na poškodeného. K naplneniu znakov skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 156 Tr. zák. nestačí, aby páchateľ úmyselne vykonal niečo, čo spôsobilo ublíženie na zdraví, ale
je nevyhnutné, aby aj úmysel smeroval k spôsobeniu ublíženia na zdraví. V danom prípade z okolností

činu preukázaných vykonaným dokazovaním možno jednoznačne vyvodiť záver o úmysle obžalovaných
ublížiť poškodenému na zdraví. Je nepochybné, že obžalovaní na poškodeného úmyselne zaútočili,
údery boli vedené až stredne veľkou intenzitou, okrem iného aj do oblasti hlavy, pričom v dôsledku týchto
poškodený pri útoku utrpel viaceré zranenia. Tým je daná priama príčinná súvislosť ( kauzálny nexus )
medzi konaním obžalovaných a vzniknutým následkom - ublížením na zdraví. V danom prípade nešlo o

nepredvídateľný príčinný priebeh, ktorý by obžalovaní nemohli predpokladať alebo si aspoň predstaviť.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Tr. zák., v zmysle
ktorých trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní
ďalšej trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Z uvedených ustanovení Trestného zákona

vyplýva, že základnými funkciami trestu sú funkcie represívna, výchovná ako aj preventívna, vo forme
individuálnej a generálnej prevencie. Súd prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť nápravy; u spolupáchateľov prihliadne aj na to, akou mierou konanie každého z nich prispelo
k spáchaniu trestného činu.

Pokiaľ ide o osobu obž. T. F., súd mal preukázané, že tento nebol doposiaľ súdne trestaný. Má evidovaný
jeden záznam o postihnutí za priestupok ( porušenie zákazu fajčenia ) zo dňa 11.10.2017, ktorý bol
prejednaný v blokovom konaní. Pri rozhodovaní o ukladaní trestu súd nezistil žiadne poľahčujúce ani
priťažujúce okolnosti podľa § 36, § 37 Tr. zákona. Rovnako ani obž. M. T. nemá v odpise registra trestov

žiaden záznam o odsúdení za trestný čin. Dopustil sa štyroch priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky, a to počas roku 2016. Vo všetkých prípadoch bol postihnutý blokovou pokutou. Obž.
C. F. taktiež nemá v odpise registra trestov žiaden záznam o odsúdení. Z lustrácie priestupkov vyplýva,
že bol doposiaľ postihnutý za štyri menej závažné priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky, a to počas roku 2015 - 2016. Obdobne ako u spoluobžalovaných T. F. a M. T., súd u neho

nezistil žiadne poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti uvedené v § 36, § 37 Tr. zákona. Pri ukladaní trestu
súd preto u obžalovaných vychádzal zo základnej trestnej sadzby trestu odňatia slobody podľa § 156
ods. 1 Tr. zákona vo výmere šesť mesiacov až dva roky. Po zvážení všetkých rozhodujúcich skutočností
súd uložil obžalovaným tresty odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo
výmere 8 mesiacov, ktorý považoval za primeraný najmä s prihliadnutím na osoby páchateľov, mieru

účasti každého z nich na spáchaní skutku, ich doterajší život a možnosti nápravy. Súd výkon trestov
odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Obžalovaní sú povinní viesť v
skúšobnej dobe riadny život, nedopúšťať sa úmyselného protiprávneho konania, v opačnom prípade
môže súd v zmysle § 50 ods. 4 Tr. zákona rozhodnúť o nariadení výkonu trestu odňatia slobody v
príslušnom ústave na výkon trestu.

U obžalovaného V. A. súd zistil, že tento má podľa aktuálneho odpisu registra trestov doposiaľ 2
záznamy. V prvom prípade sa jedná o rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 3T/44/2017-161
zo dňa 21.6.2017, právoplatný dňa 21.6.2017, ktorým bol uznaný za vinného zo spáchania zločinu
ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 155 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s

prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, za čo bol odsúdený na úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 2 roky s podmienečným odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky.
V danom prípade sa trestného činu dopustil ako mladistvý páchateľ. Následne bol odsúdený trestným
rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 0T/75/2017 zo dňa 4.12.2017, právoplatným dňa
4.12.2017, a to za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., na trest

odňatia slobody vo výmere 3 mesiace so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia, ako aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá vo výmere 2 roky a 4 mesiace. Vzhľadom
na to, že obž. V. A. sa žalovaného skutku dopustil skôr, ako bol tunajším súdom vyhlásený právoplatný
odsudzujúci rozsudok vo veci sp. zn. 3T/44/2017 a ide o viacčinný súbeh trestných činov, prichádzalo
do úvahy uloženie súhrnného trestu v zmysle § 42 Tr. zákona. Nakoľko súd právoplatne uložený úhrnný

trest odňatia slobody rozsudkom č.k. 3T/44/2017-161 zo dňa 21.6.2017 pokladá na ochranu spoločnosti
a nápravu páchateľa za dostatočný, rozhodol podľa § 44 Trestného zákona o upustení od uloženia
súhrnného trestu. Keďže obž. spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia prečin ohrozeniapod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., prichádza do úvahy v konaní sp. zn. 3T/44/2017
rozhodnutie o nariadení výkonu 2-ročného úhrnného trestu odňatia slobody.

S poukazom na ust. § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovaným 1/ až 4/ uložil povinnosť nahradiť spoločne a
nerozdielne poškodenému W.i B., nar. XX.X.XXXX škodu vo výške 1.236,20,-Eur. Poškodený si uplatnil
náhradu škody na zdraví podľa bodového ohodnotenia v súlade s ust. § 46 ods. 3 Tr. poriadku. V danom
prípade ako súd uviedol v predchádzajúcej časti odôvodnenia bolo bolestné stanovené znaleckým
posudkom znalca MUDr. P. S., PhD., v celkovom počte 70 bodov. Súd pritom vychádzal z ust. §

444 Občianskeho zákonníka a zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia, v platnom znení. Výška náhrady za bolesť za jeden bod bola na rok 2016
stanovená v zmysle opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR v sume 17,66,-Eur. Súd ďalej priznal nárok
na náhradu škody, uplatnený poškodeným Zdravotná poisťovňa Dôvera, a.s., a to z titulu regresného
nároku za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poistencovi - poškodenému W. B. ( § 9 ods. 7 písm. c/
zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov ), vo výške 405,32,-Eur.

Prehľad a vyúčtovanie jednotlivých liečebných výkonov a ich ceny sa nachádza na č.l. 169 spisu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Žiari nad Hronom
do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je
jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti

takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,

ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.