Uznesenie Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Bardejov

Judgement was issued by JUDr. Mária Tvrdíková

Judgement form – Uznesenie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 2Er/248/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8617202269
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Tvrdíková
ECLI: ECLI:SK:OSSK:2018:8617202269.1

Uznesenie

ECLI:SK:OSSK:2018:8617202269.1
2Er/248/2017 - 19
8617202269

U Z N E S E N I E

Okresný súd Svidník v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
851 02 Bratislava V, IČO: 35 724 803, zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému F., o žiadosti súdneho

exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 248,95
eura s príslušenstvom v konaní vedenom pod sp. zn. Ex 8881/17, takto

r o z h o d o l :

Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

1. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, Exekútorský úrad Bratislava, predložil súdu dňa 13.4.2017
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie, spísaného formou zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 1.3.2017 a na základe exekučného
titulu.

2. Exekučný titul tvorí rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii
prearbitrážzodňa28.9.2016,sp.zn.SRSAspA13768/16,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa16.1.2017
a stal sa vykonateľným dňa 19.1.2017. Oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil aj
Zmluvu č. 5359356 zo dňa 8.12.2011, Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo
dňa 14.12.2015 a Spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu zo dňa 14.12.2015.

3. Z predloženej Zmluvy o pripojení Fix č. 5359356 zo dňa 8.12.2011 (ďalej len „Zmluva"), ktorá bola
uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného, spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763
469 a povinným vyplýva, že právny predchodca oprávneného poskytol povinnému telekomunikačné
služby v zmysle zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, špecifikované v Zmluve a
vo Všeobecných podmienkach, pričom povinný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné

služby cenu stanovenú v Zmluve a v príslušnom cenníku. Vzhľadom na povahu účastníkov tejto Zmluvy,
súd posúdil predmetný zmluvný vzťah ako spotrebiteľský, keďže právny predchodca oprávneného pri
uzatváraní tejto Zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnúZmluvu s povinným, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom. V tomto prípade sa na predmetný právny
vzťah vzťahuje i pôsobnosť príslušných vnútroštátnych i európskych noriem o ochrane spotrebiteľa.

2Er/248/2017
- 2 -

4. Podľa článku I Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, číslo spisu 3494995, ktorú povinný podpísal

dňa 14.12.2015, sa stálym rozhodcovským súdom na účely tejto zmluvy rozumie stály rozhodcovský
súd s názvom Stály rozhodcovský súd zriedený pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811
03 Bratislava, IČO: 45 744 971, ktorý bol do zoznamu stálych rozhodcovských súdov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory vedeného Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky zapísaný dňa
25.5.2015 a rozhoduje spotrebiteľské spory na základe povolenia číslo SRS006.

5.PodľačlánkuIItejtoSpotrebiteľskejrozhodcovskejzmluvy,sazmluvnéstranydohodli,ževšetkyspory,
ktoré vzniknú z Dohody o uznaní záväzku uzatvorenej pod číslom 3494995, podpísanej veriteľom dňa
14.12.2015 (ďalej len „Dohoda"), vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie alebo spory, ktoré
vzniknú na základe tejto Dohody, alebo spory, ktoré vzniknú z právnych vzťahov, ktoré zabezpečujú
záväzky z tejto Dohody (ďalej len „Spor"), budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom podľa jeho

vnútorných predpisov (najmä štatút a rokovací poriadok) a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu.

6. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred

1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

7. Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, možno vykonať exekúciu aj na podklade
vykonateľnýchrozhodnutírozhodcovskýchsúdovarozhodcovskýchkomisiíazmierovnimischválených.

8. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti

alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne
aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo

neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

9. Podľa § 4 ods. 1 až 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže
mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí

mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo ak bola uzatvorená
elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a osoby, ktorá právny
úkon urobila.

2Er/248/2017
- 3 -10. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, nedodržanie písomnej formy
rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom o
podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

11. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch"), právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.

12. Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ustanovenia § 10 ods. 2 a
3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu
neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať
spotrebiteľský úver.

13. Podľa § 2 písm. a/ a b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, sa na účely tohto zákona
rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme; zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

14. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník"),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom.

15. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

16. Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

18. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

2Er/248/2017
- 4 -

19. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami
riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.

20. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

21. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopredvzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

22. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(ďalej len Smernica Rady 93/13/EHS), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho
práva neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre
strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

23. Príloha Smernice Rady 93/13/EHS obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok,
ktoré sa môžu považovať za nekalé. Medzi ne patrí v zmysle ods. 1 písm. q/ aj neposkytnutie
spotrebiteľovi právo alebo bránenie mu v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek
iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi
ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu

povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah malo spočívať na
inej zmluvnej strane.

24. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EÚ na právne poriadky členských
štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku

riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou jej
výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu.

25. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Oceáno Grupo Editorial SA
c/a Roció Murciano Quintero, cieľ článku 6 smernice (93/13/EHS), ktorý od členských štátov vyžaduje

stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ
sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok, t.j. na základe uvedeného rozsudku má
vnútroštátnysúdoprávneniezhodnotiťzúradnejpovinnostinekalosťpodmienkyvspotrebiteľskejzmluve
za účelom dosiahnutia všeobecného efektu súdneho rozhodnutia.

26. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa Maria Mostaza
Claro c/a Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana, ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňuje to, že vnútroštátny súd má
posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje
medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

2Er/248/2017

- 5 -

27. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 6.10.2009 Asturcom
Telecomunicaciones SL c/a Cristine Rodriguezovej Nogueirovej smernica 93/13 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý

rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na
tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi
podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,

prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

28. Zo Zmluvy vyplýva, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže právny
predchodca oprávneného pri uzatváraní tejto Zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej

činnosti a uzavrel predmetnú Zmluvu s povinným, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom. Ide
o typovú spotrebiteľskú zmluvu, na základe ktorej bol medzi oprávneným a povinným založený
spotrebiteľský vzťah. Rozhodcovská zmluva, ktorú predkladal oprávnený povinnému, bola uzatvorená
vo formulárovej podobe bez možnosti zmeniť jej obsah, pričom z činnosti súdu je známe, že takátozmluva bol predložená zmluvným stranám vo viacerých prípadoch. Zmluva teda nebola individuálne
dojednaná a jej obsah povinný nemohol ovplyvniť. Dopĺňali sa v nej len údaje o povinnom ako meno a
priezvisko, bydlisko a dátum narodenia. Veriteľ mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy predložiť

spor medzi zmluvnými stranami na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil, a vylúčiť tak
všeobecný súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom
veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy
spočíval výber rozhodcovského súdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh, pričom konanie
pred rozhodcovským súdom inicioval práve veriteľ. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej

zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe, pritom jednostranne určil, komu, resp.
ktorému rozhodcovskému súdu bude vec predložená. Podľa názoru súdu ide o sofistikované docielenie
stavu, ktorý má formálne indikovať vyňatie rozhodcovskej doložky z režimu súdnej kontroly, čo však
súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku. Takéto formulárové zmluvy majú vyvolať dojem, že si
ich vyžiadali samotní spotrebitelia. Z pohľadu spotrebiteľa je rovnocenné, či riešenie jeho sporov
prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ

svojím konaním (podaním žaloby na rozhodcovský súd), pričom spotrebiteľ má byť chránený pred
oboma spôsobmi. Konanie pred rozhodcovským súdom pritom vo všetkých prípadoch iniciuje práve
veriteľ. Aj keď znenie rozhodcovskej zmluvy neodporuje doslovnému zneniu zákonného ustanovenia
(§ 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka), svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné
ustanovenie dodržané nebolo a teda zákon obchádza. Povinný sa v posudzovanej veci reálne vopred

vzdal svojho práva na účinnú ochranu v konaní pred všeobecným súdom, a to v pozícii a situácii,
v ktorej vystupoval ako spotrebiteľ, teda ako slabšia zmluvná strana a pri nemožnosti reálne vplývať
na obsah zmluvy. Rozhodcovskú zmluvu je preto potrebné z vyššie uvedených dôvodov považovať v
celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa a tým pádom aj za neplatnú. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej

zmluvy nemôže byť na podklade takejto zmluvy vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by bol spôsobilým
exekučným titulom.

2Er/248/2017
- 6 -

29. Súd na záver dodáva, že článok III Spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, z ktorého vyplýva,
že veriteľ poučil dlžníka o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, a teda, že dôsledkom
jej uzatvorenia je možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní, nie je možné považovať za
kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania a poukázania na rozdiely oproti
rozhodovaniu na všeobecnom súde a ponechanie spotrebiteľovi za primeraných okolností možnosť sa

rozhodnúť vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve.

30. Z uvedených dôvodov súd preto v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

P o u č e n i e :

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Svidník. (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku )

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Vo Svidníku dňa 16. apríla 2018

JUDr. Mária Tvrdíková
sudca

r o z h o d o l :

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.