Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 25, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/40/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115221681
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7115221681.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu

JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Janky Kočišovej v spore žalobcu: PETREX CAR s.r.o., Vojenská č.
11, Košice - Staré Mesto, IČO: 46 856 595, zast. advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN
Law firm s.r.o., Kmeťova č. 26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: Generali Poisťovňa, a.s.,
Lamačská cesta č. 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332, zast. JUDr. Slavomírom Dubjelom, advokátom,
Žriedlová č. 3, Košice, o zaplatenie 1.697,12 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Košice I č.k. 29Cb/204/2015-143 z 23.11.2017 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
223,03 eur s 9,05% - ným úrokom z omeškania ročne odo dňa 5.9.2015 až do zaplatenia, sumu 10,10
eur a sumu 40,00 eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Zároveň konanie v prevyšujúcej
časti zastavil (výrok II.), žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania (výrok III.) a vyslovil, že o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením (výrok IV.).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 1.697,12
eur, titulom nevyplatenia poistného plnenia. Uviedol, že 16.4.2015 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej
bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Hyundai Getz 1,4i, EČV: KS XXX BU, ktoré v čase
dopravnej nehody patrilo U.. Y. X.. Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič motorového vozidla
Citroën Berlingo, EČV: BL XXX FC, ktorého vlastníkom je spoločnosť ELIT SLOVAKIA s.r.o. a v čase
škodovej udalosti mala uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Dňa 26.4.2015 bola predmetná škodová udalosť
poškodeným riadne nahlásená u žalovaného a bol uplatnený nárok z poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalovaný nahlásenú škodovú udalosť zaregistroval pod č.
6400986089. Poškodený zabezpečil u žalobcu opravu vozidla, náklady na opravu tohto poškodeného
vozidla boli vo výške 1.697,12 eur a táto suma bola u žalovaného uplatnená faktúrou č. 2015017. Za
konania vzal žalobca späť žalobu, a to sčasti a trval na podanej žalobe čo do nároku na zaplatenie sumy
223,03 eur s 9,05%-ným úrokom z omeškania ročne odo dňa 5.9.2015 až do zaplatenia, sumy 10,10

eur, sumy 40,00 eur a konanie v prevyšujúcej časti navrhol zastaviť.

3. Žalovaný uviedol, že nepovažuje za sporné, že dňa 16.4.2015 došlo ku škode na motorovom vozidle
Hyundai Getz 1,4i, EČV: KS XXX BU, ktoré v čase dopravnej nehody patrilo JUDr. Y. X., že poškodenýdňa 6.5.2015 doručil žalovanému tlačivo „Uplatnenie nároku poškodeného“ s popisom nehody, pričom
žalovaný tento nárok (vecnú škodu na motorovom vozidle) zaregistroval pod č. 6400986089, keďže
na motorové vozidlo Citroën Berlingo, EČV: BL XXX FC (t.j. vozidlo, ktoré spôsobilo škodovú udalosť)

bolo v čase škodovej udalosti platne uzavreté poistenie zodpovednosti poistnou zmluvou na povinné
zmluvnépoisteniezodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlač.2403894223z
27.3.2013(tzv.flotilovépoistenie-súborviacerýchvozidiel). Taktiežniejesporné,žepoistený16.4.2015
doručil žalovanému (e-mailom) vypísané tlačivo „Oznámenie škody z poistenia zodpovednosti“ a že
dňa 5.8.2015 bola žalovanému na likvidáciu doručená faktúra za opravu poškodeného vozidla v

neautorizovanom servise PETREX Car s.r.o. Žalovaný však kalkulačným softvérom Audatex, ktorý rieši
výpočty nákladov na opravy havarovaných vozidiel vypočítal výšku škody na poškodenom vozidle v
sume 1.493,75 eur. Od tejto sumy odpočítal zhodnotenie vo výške 22,51 eur a výšku skutočnej škody
určil na sumu 1.471,24 eur. Žalovaný od fakturovanej sumy 1.697,12 eur odpočítal sumu 203,37 eur
(náklady nesúvisiace s poistnou udalosťou), ktorá sa skladá z nadhodnotenej ceny materiálu (keďže
podľa žalovaného na trhu je možné zakúpiť aj alternatívne diely) a z nadhodnotenej ceny práce (priznaná

bola suma 20,00 eur za normohodinu a účtovaná bola 23,00 eur za normohodinu) a sumu 22,51 eur
(zhodnotenie vozidla). Žalovaný listom z 2.9.2015 (Oznámenie o ukončení likvidácie poistnej udalosti
č. 6400986089) poukázal priamo žalobcovi sumu 1.474,09 eur, pričom súčasťou tejto sumy je aj úrok
z omeškania 2,85 eur (úrok vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.471,24 eur od 21.8.2015 do 4.9.2015).
Znamená to, že správne žalovaná suma/istina má byť 225,88 eur (203,37 eur + 22,51 eur). Žalovaný

mal za to, že pri likvidácii poistnej udalosti postupoval s náležitou odbornou starostlivosťou a nahradil
skutočnú škodu, ktorá poškodenému vznikla v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, a to
v rozsahu primeraných nákladov.

4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie (listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a žalovaným,

vyjadreniami strán sporu) a citujúc ust. § 420 ods. 1, 2, 3, § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 4 ods.
1, 2, § 5 ods. 1, § 11 ods. 6, § 15 zák.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla) zistil, že škodová udalosť evidovaná u žalovaného
pod č. 6400986089 nastala 16.4.2015, nárok poškodeného bol u žalovaného uplatnený 26.4.2015 a v
tom čase bola vykonaná aj oprava. Žalobcovi však nebola uhradená faktúra č. 2015017, ktorou si uplatnil

voči žalovanému nárok na úhradu opravy motorového vozidla Hyundai Getz 1,4i, EČV: KS XXX BU,
poškodeného v dôsledku škodovej udalosti č. 640098089, a to vo výške 1.697,12 eur.

5. Súd prvej inštancie konštatoval, že náklady na prácu a lakovanie sa vypočítajú s priznaním hodinovej
sadzby účtovanej servisom (vrátane DPH), ktorá neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu

prekonkrétnuznačkuatypvozidla,pričommalzapreukázané,žeservissiúčtovalzanormohodinu23,00
eur (bez DPH), čo je v porovnaní s ostatnými autoservismi (napr. Tempus - Car s.r.o., Moris Slovakia
s.r.o., Auto Gábriel s.r.o. Košice, QALT s.r.o.) výhodnejšia a nižšia cena, a preto neuznanie nákladov
na prácu v plnej výške nemožno považovať za dôvodné. Časové normy na servisné úkony sú síce
výrobcom odporúčané, ale nie sú záväzné či dané zákonom. Podľa praxe a usmernení EU, ak servis

dodrží technologický postup daný výrobcom, či presnú špecifikáciu povolených náhradných dielov a
náplní, nemôže byť návšteva servisu mimo servisnej siete výrobcu dôvodom k strane garancií, resp.
spochybňovania kvality opráv a následne možným dôvodom krátenia poistného plnenia.

6.Poukazujúcnaskutočnosť,žežalovanýkrátilpoistnéplnenieajzdôvodu„nadhodnotenia“náhradných

dielov, keďže z vytvorenej kalkulácie opráv zistil, že na trhu je možné zakúpiť tieto diely aj lacnejšie,
súd prvej inštancie uviedol, že kalkulácia žalovaného nie je objektívnym nástrojom pre výpočet výšky
opravy a má slúžiť ako pomôcka. Nemá to byť určujúci a nevyhnutne rozhodujúci podklad pre výpočet
poistného plnenia. Kalkuláciou žalovaného je určená potenciálna škoda, nie však skutočná škoda,
pretože kalkulačný program nie je schopný premietnuť všetky okolnosti konkrétnej opravy vozidla.

Navyše servis pri oprave motorového vozidla nemôže robiť prieskum najlacnejších náhradných dielov
a na opravu 1 vozidla objednávať diely od 10 dodávateľov, tak ako to vyplýva z kalkulácie žalovaného,
keď pri výpočte škody použil náhradné diely za najnižšie ceny od rôznych dodávateľov. Zároveň servis
môže na opravu použiť aj náhradné diely od výrobcov/dodávateľov, ktorých žalovaný nemá vo svojej
databáze, a to nemôže byť v neprospech poškodeného, resp. žalobcu. Taktiež je bezpredmetné, za akú

cenu našiel náhradné diely žalovaný, pretože servis vystupuje ako podnikateľský subjekt a ceny, za ktoré
nadobudne náhradné diely sa nemusia stotožňovať s cenou uvedenou na faktúre. Servis je oprávnený si
dať na jednotlivé diely svoju maržu/prirážku (čo je aj v súlade s právom slobodne podnikať) a poisťovňaje povinná túto skutočnosť rešpektovať, preto ceny náhradných dielov nájdených poisťovňou nemusia
zodpovedať skutočnej cene náhradných dielov a tomu zodpovedajúcej skutočnej škode poškodeného.

7. Ďalším dôvodom krátenia je skutočnosť, že neboli predložené nadobúdacie doklady k náhradným
dielom. K tomu súd uviedol, že povinnosť servisu, resp. žalobcu, vydať poškodenému nadobúdacie
doklady k náhradným dielom, nemá oporu v zákone. Vzťah autoservisu a jeho dodávateľa náhradných
dielov je obchodným vzťahom a vzájomné obchody podliehajú obchodnému tajomstvu, a to vrátane
ceny. Ak by sa prijalo stanovisko žalovaného, potom pri predkladaní nadobúdacích dokladov od servisu,

by servis mal ďalej žiadať doklady od svojho dodávateľa, dodávateľ autoservisu potom ďalej od výrobcu,
aby bolo možné zistiť originalitu a pôvodnú cenu náhradného dielu. Takýto právny názor by viedol
k absurdnému výkladu právnej povinnosti a takúto povinnosť žalovaného by nebolo možné splniť.
Žalovaný na jednej strane poukazuje na Nariadenie č. 461/2010 a na blokovú výnimku, na druhej
strane „prikazuje“ žalovanému použiť najlacnejšie náhradné diely na trhu, inak bude sankcionovaný
nepreplatením faktúry za opravu v plnej výške. Takéto konanie žalovaného navodzuje porušovanie

pravidielazásadhospodárskejsúťažeazároveňzmluvnejvoľnostipoškodených.Vzhľadomnaustálenú
judikatúru súdov, keďže opravu realizoval autoservis, na preukázanie oprávnenosti poistného plnenia
postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla. Poškodený dostatočne preukázal výšku
škody, predložil faktúru za opravu poškodeného motorového vozidla, ktorá obsahovala všetky potrebné
údaje, no napriek tomu mu bolo poistné plnenie krátené, čo je v rozpore so zákonom.

8. Ďalej žalovaný zastáva názor, že poškodený má nárok v zmysle zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa vedieť, aké náhradné diely boli použité pri oprave jeho poškodeného motorového vozidla
a o tejto skutočnosti by ho mal opravca informovať. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že
poškodený bol spokojný s vykonanou opravou, bol mu vysvetlený postup opravy a aké komponenty

a prečo je potrebné vymeniť alebo opraviť, vrátane skutočnosti, aké diely budú na opravu použité.
Poškodený nemal žiadne pochybnosti o správnosti a účelnosti opravy, pripomienky mal až žalovaný.
Poškodený si má právo vybrať náhradný diel a poisťovňa nie je oprávnená mu diktovať, aký náhradný
diel má byť použitý na opravu jeho poškodeného motorového vozidla.

9. K žalovaným uplatnenej amortizácii, ktorou došlo ku kráteniu poistného plnenia vo výške 22,51
eur, súd prvej inštancie uviedol, že uplatnenie amortizácie predstavuje porušenie zásady neminem
leadere - nikoho nepoškodzovať. Nemožno prenášať povinnosť úhrady nákladov na uvedenie vozidla
do pôvodného stavu v ich plnej výške na poškodeného a znevýhodňovať ho tak na úkor škodcu.
Poškodenému by bolo diskutabilné „zhodnotenie“ vozidla protiprávnym konaním osoby, ktorá dopravnú

nehodu zavinila, vnútené. V dôsledku škodovej udalosti by sa tak podľa výkladu poisťovní poškodený
ocitol v paradoxnej situácii, kedy by musel vynaložiť zo svojich prostriedkov značnú čiastku na to, aby
vozidlo mohol vôbec používať ako pred škodovou udalosťou, aj keď sám žiadne dopravné predpisy
neporušil. Aj princípu spravodlivosti sa prieči to, aby poškodený, ktorý nezavinil nehodu a nespôsobil
vznik škody, na túto skutočnosť doplácal tým, že mu nebude preplatená náhrada škody v celom rozsahu,

resp. všetky účelne vynaložené náklady na opravu veci. Totiž od poškodeného nemožno spravodlivo
požadovať to, aby si zabezpečil napr. rovnako „staré“ diely, ktoré je potrebné pri oprave použiť a takýmto
spôsobom uviedol vec do pôvodného stavu a zároveň obnovil jej pôvodnú funkčnosť. V tejto súvislosti
súd prvej inštancie poukázal na judikatúru - nález ÚS ČR z 19.3.2008 sp.zn. II. ÚS 2221/07, rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 4Cob/29/2013 zo 17.12.2013, rozsudok Krajského súdu v Bratislave

sp.zn. 6Co/740/2014 zo 6.7.2015, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3MCdo/6/2010 z 22.9.2010,
rozhodnutia NS ČR sp.zn. 23Cdo/4166/2010, sp.zn. 32Odo/904/2003 a mal za to, že žalovaný súdu
reálne nepreukázal dôvod krátenia náhrady škody žalobcovi. Súd sa neuspokojil iba s konštatáciou
žalovaného, že cena prác, ktorú vyúčtovala opravovňa nebola podľa žalovaného obvyklá na trhu,
nešlo o cenu všeobecnú. Dôvod krátenia poistného plnenia nebol súdu preukázaný žiadnym právnym

predpisom, ktorý ustanovuje tzv. všeobecnú cenu, na ktorú sa žalovaný odvolával.

10. V zmysle odbornej literatúry však zníženie poistného plnenia ani neprichádza v danom prípade
do úvahy, nakoľko v rámci poistenia zodpovednosti za škodu je aplikácia § 799 ods. 3 vylúčená.
Neprípustnosť zníženia je daná základnou vlastnosťou zodpovednostného poistenia, v ktorom sa

poistné plnenie vypláca poškodenému a ten by nemal byť sankcionovaný za porušenie povinnosti
zo strany škodcu. Nemožnosť využiť oprávnenie znížiť plnenie je pre poisťovňu kompenzované
povinnosťou poisteného uhradiť túto sumu poisťovni. Potrebné je odlíšiť spoluzavinenie poškodeného,
kedy dochádza k porušeniu povinnosti poškodeným. V danom prípade žalovaný plnenie znížil ale vôbecnehovorí o tom, že by žalobca bol vedome porušil nejakú povinnosť. Podľa názoru súdu, výšku škody
poškodeného nemožno odvodzovať z vnútorného predpisu žalovaného alebo jeho praxe.

11. V konaní bolo preukázané, že žalovaný je v omeškaní s platbou nevyplatenia poistného plnenia a
sadzba úrokov z omeškania nie je dohodnutá, preto súd prvej inštancie priznal úroky z omeškania v
súlade s ust. § 369 Obchodného zákonníka v znení v čase vzniku škody a rozhodol tak ako je uvedené
vo výroku napadnutého rozsudku.

12. Keďže sčasti vzal žalobca za konania žalobu späť, súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 145
ods. 2 CSP konanie v prevyšujúcej časti zastavil.

13. O trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP.

14. Proti tomuto rozsudku (výroku I., III., a IV.) podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol,

aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie je nespravodlivý a vecne nesprávny, prihliadnuc na ust. § 355
a nasl. CSP. Odvolací dôvod založil na ust. § 365 ods. 1 písm.d/ CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; písm.f/ CSP, t.j., že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a písm.h/ CSP t.j., že rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

15. Poukázal na skutočnosť, že žalobca svoj nárok odvodzuje od škodovej udalosti, ktorou bola
16.4.2015 spôsobená škoda na motorovom vozidle značky Hyundai Getz 1,4i, EVČ: KS XXX BU,
ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému U.. Y. X.. Predmetnú škodovú udalosť spôsobil

vodič motorového vozidla Citroën Berlingo, EVČ: BL XXX FC, vo vlastníctve obchodnej spoločnosti
ELIT SLOVAKIA s.r.o., ktorá v čase škodovej udalosti mala uzatvorené povinné zmluvné poistenie v
poisťovni Generali Poisťovňa, a.s., Predmetná škodová udalosť bola riadne nahlásená u žalovaného
a zaregistrovaná pod č. 6400986089 a dňa 5.8.2015 bola na likvidáciu žalovanému doručená faktúra
za opravu poškodeného vozidla v neautorizovanom servise (PETREX CAR s.r.o.) na sumu 1.697,12

eur. Žalovaný vykonal výpočet kalkulácie reálnej opravy (softvérom Audatex, ktorý je špecializovaný
na výpočty nákladov na opravy havarovaných motorových vozidiel a ktorý je súčasne používaný
ako bežná prax pri likvidácii škodových udalostí zo strany akýchkoľvek poisťovní) a výšku škody na
poškodenom motorovom vozidle vypočítal na sumu 1.493,75 eur. Od tejto vyčíslenej sumy následne
odôvodnene odpočítal sumu vo výške 22,51 eur (zhodnotenie vozidla) a v súlade neozrejmenou

sumou aj nadhodnotenú cenu práce účtovanú neautorizovaným servisom PETREX CAR s.r.o. žalovaný
z vyššie uvedenej domnelej nadhodnotenej ceny materiálu a nadhodnotenej ceny práce odmietol
uhradiť žalobcom predloženú faktúru za opravu poškodeného vozidla v plnej výške. Žalobca aj napriek
opakovanej argumentácii a viacnásobným výzvam žalovaného odmietol poskytnúť informácie o pôvode
náhradných dielov, čím v zmysle ust. § 799 Občianskeho zákonníka neposkytol žalovanému ani počas

vedeného súdneho konania akékoľvek pravdivé a relevantné vysvetlenie o rozsahu následkov škodovej
udalosti a súčasne uvedeným konaním nepredložil ani potrebné doklady, ktoré si poistiteľ ako žalovaný
oprávnene mohol vyžiadať a zároveň aj vyžiadal. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalovaný za to, že
zníženie plnenia z poistnej zmluvy žalovaným bolo teda primerané, spravodlivé a v neposlednom rade
aj zákonné.

16. Podľa žalovaného je bežnou praxou, že neautorizované autoservisy používajú pri opravách
poškodených motorových vozidiel aj neautorizované (resp. repasované)
náhradné diely, čo je právnymi predpismi dovolená skutočnosť, najmä v prípadoch, ak ide o opravy
motorových vozidiel, na ktoré sa nevzťahujú podmienky garančnej záruky. Zdôraznil, že nie je

akceptovateľný právny názor, že prax autoservisov, ktoré si faktúrou uplatnia plnenie pozostávajúce z
hodnoty autodielov, ktorá je vyššia ako obvyklá, často krát za účelom dosiahnutia neprimerane vysokého
zisku vo svoj prospech a súčasne s následným odmietnutím zdokladovania preukázateľného nákupu
autodielu voči poisťovni (žalovanému), je voči poisťovni šikanózny, nespravodlivý a obchádzajúci právo.
Akceptovaním uvedeného prístupu by došlo k umožneniu obohatenia autoservisu na úkor poskytovateľa

poistenia (žalovaného). S ohľadom na skutkový stav v uvedenej veci je požadovanie dokladov pri
neodôvodnenej vysokej cene za náhradné diely resp. cenu práce pri oprave motorového vozidla možné
vnímať ako odôvodnené a imanentné oprávnenie žalovaného, v zmysle ktorého je poisťovateľovi
jednoznačne umožnené vykonať kedykoľvek kontrolu podkladov na výpočet poistného.17. Podľa žalovaného rozhodnutia súdov, ktoré neuznávajú nárok poisťovni na zníženie plnenia pri
preukázaní podozrivo vysokej cene náhradných dielov, bez akejkoľvek možnosti kontroly ich pôvodu

a obstarávacej ceny je výrazným zásahom do oprávnených záujmov poisťovni a súčasne takýmto
konaním autoservisov je rovnako konaním proti dobrým mravom. Vzhľadom na uvedené možno vnímať
prezentované jednostranné a nezdokladované vyčíslenie opravy žalobcom v predmetnom konaní za
nespôsobilé kvalifikovať ako skutočnú škodu vyplývajúcu z ust. § 442 Občianskeho zákonníka. Dôkazné
bremeno, ktoré by mal uniesť predovšetkým žalobca, a to najmä, že existuje právny dôvod na vyplatenie

plnenia ním uvedenej v plnej výške a na základe ním vystavenej faktúry, nebolo unesené v celom
rozsahu. Zároveň vo svojich vyjadreniach sa samotný žalobca opiera o rozhodnutia súdov v konaniach,
v ktorých boli doklady o nákupe náhradných dielov autoservisom predložené a v celom rozsahu tak
preukázané (viď. rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo 6.7.2015, sp.zn. 6Co/840/2014).

18. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že na preverovanie výšky požadovaného poistného

plnenia ho oprávňuje právny poriadok Slovenskej republiky či samotné podozrenie z porušovania
dobrých mravov. Je arbitrárne a neprípustné, aby v konaní pred súdom prvej inštancie boli údaje o
nákupe náhradných dielov chránené obchodným tajomstvom. Totiž oporu v zákone nemá predovšetkým
uplatnený výklad obchodného tajomstva. S poukazom na ust. § 17 a nasl. Obchodného zákonníka podľa
žalovaného nie je možné tvrdiť, že požadované doklady zo strany žalovaného v uvedenej právnej veci by

napĺňali charakter alebo podstatu obchodného tajomstva. Doklad o pôvode a cene použitých dielov nie
je možné považovať za skutočnosť, ktorá má pre žalobcu skutočnú alebo aspoň potenciálnu materiálnu
hodnotu a najmä informácie o cenách alternatívnych resp. neautorizovaných náhradných dielov sú v
obchodných kruhoch bežne dostupné, a práve preto vzniká odôvodnené podozrenie na ich jednostranné
nadhodnotenie žalobcom.

19.Žalovanýopakovanespochybňujehodnotunormohodinyfakturovanúžalobcom.Zdôraznil,ževšetky
autoservisy, ktoré uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku v bode 34, či už Tempus Car s.r.o.,
Moris Slovakia s.r.o., alebo Auto Gábriel s.r.o. Košice sú na rozdiel od žalobcu autorizované autoservisy
vykonávajúce opravy motorových vozidiel. Preto ak porovnáme výšku normohodiny v autorizovanom

servise QALT s.r.o. (25,00 eur bez DPH) a výšku normohodiny účtovanú žalobcom (23,00 eur bez DPH)
v neautorizovanom servise, javí sa žalovanému naďalej určená výška normohodiny za vykonanú prácu
ako neúmerne vysoká.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má žalovaný naďalej dôvodné podozrenie, že žalobca

účelovo využil situáciu, pri ktorej bol presvedčený, že poisťovňa preplatí aj predraženú vykonanú opravu
na poškodenom motorovom vozidle, a preto dodržiavanie právnej zásady neminem leadere by v tomto
prípade malo byť predovšetkým povinnosťou samotného žalobcu.

21. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že cestou súdu sa domáhal doplatenia náhrady škody, resp. kráteného

poistného plnenia z povinného zmluvného poistenia vinníka vo výške 223,03 eur a to z poistnej udalosti
č. 6400986089 na motorovom vozidle Hyundai Getz 1,4i s EČV: KS XXXBU. Podľa ust. § 799 ods. 3
Občianskeho zákonníka, poistné plnenie možno znížiť iba pri vedomom porušení povinností uvedených
ods. 1 a 2, ktoré majú podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov
poistnej udalosti. Nepredloženie akýchkoľvek dokladov alebo informácii, nemá vplyv na vznik alebo

zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, nakoľko v čase predkladania akýchkoľvek dokladov
k poistnej udalosti už poistná udalosť nastala a dochádza už iba k odstráneniu následkov. Rozsah
následkov bol v danom prípade ustanovený zápismi o obhliadke, ktorý bol podkladom či pre kalkuláciu
žalovaného alebo následnú fakturáciu nákladov na opravu.

22. Žalobca sa plne stotožňuje s názorom prvoinštančného súdu, keď uviedol, že „výšku škody
poškodeného nemožno odvodzovať z vnútorného predpisu žalovaného alebo jeho praxe“. Ak žalovaný
kráti poistné plnenie, jeho konanie musí mať oporu v zákone, nemôže sa jednať o svojvôľu žalovaného,
o subjektívny názor, ktoré doklady považuje za hodnoverné a ktoré už nie. V tejto súvislosti žalobca
poukázal na rozhodnutie NS ČR sp.zn. 23Cdo/166/2012 a sp.zn. 32Odo(904/2003 a má za to, že

zníženie poistného plnenia ani neprichádza v danom prípade do úvahy, nakoľko v rámci poistenia
zodpovednosti za škodu je aplikácia § 799 ods. 3 vylúčená. Neprípustnosť zníženia je daná základnou
vlastnosťou zodpovednostného poistenia, v ktorom sa poistné plnenie vypláca poškodenému a ten by
nemal byť sankcionovaný za porušenie povinnosti zo strany škodcu. Nemožnosť využiť oprávnenieznížiť plnenie je pre poisťovňu kompenzované povinnosťou posteného uhradiť túto sumu poisťovni.
Je potrebné odlíšiť spoluzavinenie poškodeného, kedy dochádza k porušeniu povinnosti poškodeným.
Avšak konaním žalobcu nedošlo a ani nemohlo dôjsť k žiadnemu porušeniu jeho povinností, ako správne

konštatoval aj súd prvej inštancie, a naplneniu skutkovej podstaty ust. § 799 Občianskeho zákonníka,
ktoré by tak odôvodňovalo postup žalovaného, t.j. krátenie poistného plnenia.

23.Čosatýkanáhradnýchdielov,žalobcapoukázalnalistžalovanéhoz3.9.2015,ktorým poškodenému
len oznámil, že došlo ku kráteniu poistného plnenia, a to z dôvodov „Náklady nesúvisiace s poistnou

udalosťou - 203,37 eur a Zhodnotenie vozidla v zmysle právnych predpisov - 22,51 eur“ a následne vo
vyjadrení z 24.2.2016 špecifikoval krátenie poistného plnenia z poistnej udalosti č. 6400986089. Teda
žalovaný krátil poistné plnenie najprv z dôvodu „náklady nesúvisiace s poistnou udalosťou“ a následne
uviedol, že „nakoľko žalovaný došetril, že na trhu je možné zakúpiť aj alternatívne diely (teda diely
rovnakej kvality, ale lacnejšie)“ a v odvolaní už uviedol „neodôvodnenej vysokej cene za náhradné diely“.
Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný v každom svojom vyjadrení mení a prispôsobuje si dôvody krátenia

poistného plnenia, pričom krátenie poistného plnenia založil na „výpočte kalkulácie reálnej opravy
softvérom Audatex“, aj keď do predmetného softvéru je možné výrazne zasahovať. Ako dôkaz žalovaný
okrem samotnej kalkulácie, v ktorej je viditeľne zaškrtnutý výber náhradných dielov za najnižšie ceny ako
aj náhradných dielov od rôznych dodávateľov predlžil aj tzv. optimalizáciu dielov Hyundai Getz, z ktorej
je zrejmé, že jednotlivé diely možno kúpiť v rôznej kvalite, od rôznych dodávateľov, rôznych výrobcov a

v rôznej cene, pričom tento zoznam neobsahoval všetkých dodávateľov a výrobcov a zároveň v rámci
vyhľadávacích kritérií mal žalovaný zaškrtnuté políčko „najnižšia cena“, čiže u jednotlivých výrobcov
alebo dodávateľov zobrazilo iba tú najnižšiu sumu, ktorá však nemusela zobrazovať skutočný stav a
podmienky. Zároveň, čo sa týka rozsahu poškodenia, ten bol stanovený Zápisom o poškodení vozidla z
24.4.2015 a z 15.7.2015, kde bolo uvedené, aké diely boli poškodené, čo je potrebné vymeniť, opraviť

a pod. Akékoľvek následne namietanie žalovaného čo do rozsahu škody považuje žalobca za účelové
a neopodstatnené. Zdôraznil, že poisťovňa t.j. žalovaný, nemôže podmieňovať poskytnutie poistného
plnenia predložením dokladov od tretej osoby, keďže ide o ingerenciu tretieho subjektu, odlišného od
účastníka záväzkového vzťahu alebo osoby, pre ktorú vyplývajú priamo zo zmluvy práva a povinnosti,
t.j. osoby odlišnej od poisteného a poisťovateľa alebo poškodeného.

24.Vďalšombodeodvolaniažalovanýspochybnilhodnotunormohodinyfakturovanúžalobcom.Žalobca
má za to, že si účtoval za normohodinu 23,00 eur (bez DPH), čo je v porovnaní s ostatnými autoservismi
výhodnejšia a nižšia cena. Uvedené preukázal predloženými cenníkmi. Z vyjadrení žalovaného však
vyplýva, že rozlišuje značkové (autorizované) a neznačkové (neautorizované) servisy, čo nemá oporu v

zákone ani v európskej legislatíve. Ak má daný servis povolenie vykonávať opravárenskú činnosť môže
poskytovať rovnako kvalitné služby ako akýkoľvek iný servis. Zároveň aj podľa praxe a usmernení EÚ,
ak servis dodrží technologický postup daný výrobcom či presnú špecifikáciu povolených náhradných
dielov a náplní, nemôže byť návšteva servisu mimo servisnej siete výrobcu dôvodom k strate garancií,
resp. spochybňovania kvality opráv a následne možným dôvodom krátenia poistného plnenia. V tejto

súvislosti žalobca poukázal na rozdiely medzi „autorizovanými“ a „neautorizovanými“ servismi, a to, že
zmluvné servisy majú zmluvu s poisťovňou, t.j. výška normohodiny je určená zmluvne na rozdiel od
nezmluvných servisov, ktoré nemajú zmluvu s poisťovňou. Autorizované servisy navyše majú zmluvu
s výrobcom alebo importérom jednotlivých motorových vozidiel, pričom neautorizované servisy nemajú
zmluvu s výrobcom alebo importérom jednotlivých motorových vozidiel. Všetky tieto servisy podnikajú

riadne a legálne, pričom v súlade s nariadením komisie (EÚ) č. 330/2010 z 20.4.2010 o uplatňovaní
čl. 101 ods. 2 Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených
postupov (tzv. všeobecná bloková výnimka) a v nariadení komisie (EÚ) č. 461/2010 z 27.5.2010
o uplatňovaní čl. 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd
a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel, ktoré sa vzťahuje najmä k popredajnému

trhu „bloková výnimka“ majú všetky servisy rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať alebo
nezvýhodňovať, či preferovať niektoré z nich. Preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je
v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a v rozpore s európskou legislatívou a jej zárukami. Je
neakceptovateľné,žeakservismáurčitúsumuzanormohodinu,ktorúsiurčívsúladesprávomslobodne
podnikať, a ak dôjde k poistnej udalosti, aby túto normohodinu znížil, len preto, že poisťovňa „zvykne“

preplácať iba určitú výšku. Takýto prístup poisťovne je absurdný, veď servis vynaloží rovnakú prácu, ako
keby to nebola poistná udalosť. Podľa žalovaného je prirodzené a bežné v obchodnom styku, ak určitá
spoločnosť vyfakturuje za svoje služby alebo tovary určitú sumu, tak príjemca tejto služby alebo tovaru,
nemusí uhradiť danú sumu, lebo tento príjemca to zvykne takto robiť a on sa riadi vlastnými pravidlami.25. Podľa žalobcu, žalovaný nie je oprávnený krátiť poistné plnenie iba s poukazom na svoj subjektívny
názor, že krátenie je dôvodné. Poškodený nemôže doplácať na to, resp. byť sankcionovaný za to, že

mu niekto iný spôsobil škodu, a byť sankcionovaný tým, že mu nebude preplatená náhrada škody v
celom rozsahu, resp. všetky účelne vynaložené náklady na opravu veci. Ak žalovaný tvrdí, že krátenie
bolo dôvodné, resp. ak neakceptuje predloženú faktúru a aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný
je subjektom, ktorý má zo zákona vykonávať šetrenie, musí svoje tvrdenia relevantne preukázať a
zdôvodniť, a nie prenášať túto povinnosť na žalobcu.

26. Žalobca zároveň dal do pozornosti odvolaciemu súdu skutočnosť, že v obdobnej skutkovo -
právnej veci už existuje početná judikatúra (rozsudok NS SR sp.zn. 2Obdo/48/2012, sp.zn. 3Cdo/2007
(R28/2007), rozsudok NS ČR 25Cdo 2062/2016, rozsudok NS sp.zn. 2Obdo/48/2012 z 28.3.2013.

27. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za

správne a riadne odôvodnené, a preto navrhol aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutejčastipotvrdilažalobcovipriznalnároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu100%.

28. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že pri výpočte poistného plnenia postupoval
plne v súlade s ust. § 442 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa uhrádza skutočná škoda a zároveň

v súlade s ust. § 443 OZ, podľa ktorého sa pri určení výšky škody vychádza z ceny v čase poškodenia,
teda, že je možné uhrádzať len hodnotu dielov v čase vzniku škodovej udalosti. Opätovne poukázal na
to, že vykonal výpočet kalkulácie reálnej opravy softvérom Audatex, ktorý je špecializovaný na výpočty
nákladov na opravy havarovaných motorových vozidiel a ktorý je v súčasnosti používaný ako bežná prax
resp. postup pri likvidácii škodových udalostí zo strany akýchkoľvek poisťovní na slovenskom trhu. Pri

určení cien náhradných dielov sa relevantne vychádza z oficiálnych cenníkov autorizovaných predajcov,
pričom následne sú tieto používané ceny preberané predmetným aplikovaným systémom Audatex, ktorý
bol používaný aj pri riešení predmetnej škodovej udalosti.

29. Žalovaný je presvedčený, že výpočet kalkulácie reálnej opravy pomocou softvéru Audatex, ktorý

je v praxi bežne a pravidelne aplikovaný, bol správny a do predmetného softvéru žalovaný žiadnym
spôsobom pri uplatnenej kalkulácii nezasahoval, tak ako to vo svojom vyjadrení žalobca prezentuje.
Navyše má žalovaný za to, že bol oprávnený odmietnuť uhradenie predloženej faktúry za opravu
poškodeného automobilu v plnej výške zo strany žalobcu. Podľa názoru žalovaného, žalobca nie je
oprávnený ale povinný poskytnúť informácie o vlastnostiach výrobku alebo charakteru poskytovanej

služby v zmysle ust. § 11 ods. 1 zák.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Teda žalobca porušil
predmetné ustanovenie zákona tým, že aj napriek opakovaným výzvam žalovaného v uvedenej právnej
veci odmietol poskytnúť informácie o pôvode náhradných dielov, ktorá má resp. ktorými by mohol
disponovať.

30. Podľa žalovaného rozhodnutia súdov, ktoré neuznávajú nárok poisťovní na zníženie plnenia
pri zjavne vyššej cene bez možnosti kontroly pôvodu náhradných dielov je výrazným zásahom do
oprávnených záujmov poisťovní.

31. Taktiež sa žalovaný nestotožňuje s uplatneným názorom žalobcu k tvrdeniam o normohodinách.

32. Opakovane zdôraznil, že z dôvodu neposkytnutia požadovaných údajov a informácii od žalobcu a
preukázateľne nadhodnotenej ceny normohodín za fakturované práce neautorizovaným servisom bol
žalovaný oprávnený v celom rozsahu znížiť výšku poistného plnenia. Má za to, že pri likvidácii poistnej
udalosti na uvedenom skutkovom základe postupoval s náležitou odbornou starostlivosťou a nahradil v

celom rozsahu skutočnú škodu, ktorá poškodenému vznikla v priamej príčinnej súvislosti so škodovou
udalosťou.

33. Podaním doručeným súdu prvej inštancie 10.5.2018 žalobca zaujal stanovisko k vyjadreniu
žalovaného a tvrdí, že žalovaný vo svojich vyjadreniach neakceptuje a popiera ustálenú judikatúru vo

vzťahu k predkladaniu nadobúdacích dokladov od náhradných dielov (viď. rozsudok Krajského súdu v
Prešove sp.zn. 4Cob/29/2013 zo 17.12.2013). Žalobca poskytol svojmu zákazníkovi ako spotrebiteľovi
všetky informácie ohľadne pôvodu náhradných dielov, ich kvalite či cene a zákazník, ako poškodený,
nemal žiadne výhrady a nežiadal akékoľvek ďalšie podklady, výhrady mal až žalovaný, ktorý však užvoči žalobcovi nevystupuje ako spotrebiteľ a nebol s ním v žiadnom záväzkovom vzťahu. Žalovaný v
podanom vyjadrení napáda výslednú cenu opravy. V tejto súvislosti žalobca opätovne poukazuje na
blokovú výnimku a zákaz preferovania a zvýhodňovania len určitých servisov. Napriek tomu, že žalovaný

má za to, že žalobca neposkytol požadované údaje a preukázateľne nadhodnotil ceny normohodín za
fakturované práce pre neautorizovaný servis, tie svoje námietky nijako nepreukázal, práve naopak, zo
žalovaným predložených dôkazov a tvrdení vyplýva, že náklady na opravu fakturované žalobcom boli
primerané. Zdôraznil, že ak žalovaný odmietol plniť kvôli „vysokej“ výške normohodiny či amortizácii,
mal súdu predložiť relevantný a nestranný dôkaz. Ak žalovaný tvrdí, že krátenie bolo dôvodné, resp. ak

neakceptuje predloženú faktúru, mal svoje tvrdenia relevantne preukázať a zdôvodniť, čo sa nestalo,
čím neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca zotrváva na svojej doterajšej argumentácii a stanoviskách.

34. Dňa 24.10.2018 bolo Krajskému súdu v Košiciach doručené vyjadrenie žalovaného, ktorý trvá na
svojich doterajších prednesoch a vyjadreniach.

35. Výrok rozsudku (II.), ktorým bolo konanie v prevyšujúcej časti zastavené, nebolo napadnuté
odvolaním, nadobudlo právoplatnosť, a preto nebol odvolacím súdom preskúmavaný.

36. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez

nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.

37. Žalovaný odôvodnil podané odvolanie dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/, a h/ CSP, t.j. že
konaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci;žesúdprvejinštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

38. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, odvolací súd uvádza, že inou
vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod
§ 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

39. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm.f/ CSP t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkovým zistením, ktoré nemá

oporu vo vykonanom dokazovaní je výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktoré nezodpovedá postupu
vyplývajúcemu z ust. § 191 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo prihliada
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní
vtedy, ak súd vezme do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových

strán nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo alebo vtedy, ak neprihliadne na rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli preukázané vykonanými dôkazmi alebo vyšli za konania najavo alebo vtedy ak
sa v ním vykonanom hodnotení dôkazov alebo poznatkov, ktoré vyšli v konaní najavo vyskytne logický
rozpor.

40. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav
nedopadá alebo právnu normu síce určil správne avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný

skutkový stav nesprávne aplikoval.

41. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru,
že žalovaným tvrdené odvolacie dôvody nie sú dané.42. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387
ods. 2 CSP), na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalovaného

odvolací súd uvádza:

43. Predmetom tohto konania je zaplatenie časti poistného, ktoré žalovaný krátil pre dôvody uvedené
v jeho stanoviskách a to vo výške 223,03 eur.

44. Žalovaný v odvolaní uvádza skutočnosti a tvrdenia, s ktorými sa súd prvej inštancie riadne vyporiadal
a náležite právne odôvodnil.

45. Treba poznamenať, že v konaní nebolo preukázané, aby išlo o podozrivo vysokú cenu použitých
náhradných dielov, o čom svedčí aj predmet sporu a aj hodnota normohodiny neprevyšuje pre daný typ
vozidla cenu v iných servisoch daného regiónu (je ešte nižšia, čo vyplýva z vykonaného dokazovania).

46. Z uvedeného dôvodu, ako aj správnych a úplných dôvodov, uvedených v napadnutom rozsudku
súdu prvej inštancie, odvolací súd odvolaním napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil v jeho napadnutej časti.

47. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto má
nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške priznaných trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá
nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

48. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).