Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené, Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. december 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/51/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116206883
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116206883.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov
senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobkyne: F. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom
L. XX, XXX XX Y., právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66,
089 01 Svidník, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829
90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zast. Beňo & partners, s.r.o., Námestie sv. Egídia 93, 058 01
Poprad, IČO: 44 250 029, o vydanie bezdôvodného obohatenia 567,84 eura a určenie neprijateľnosti
zmluvnej podmienky, o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k.
29C/114/2016-68 zo dňa 22.11.2017 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok vo výroku I.

II. Zrušuje sa rozsudok vo výroku II. a v súvisiacich výrokoch III. a IV. o trovách konania a v rozsahu
zrušenia sa vec vracia súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vyslovil, cit.:
I. „Žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 567,84 eura spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 04.05.2016 do zaplatenia, a to v lehote do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobkyňa má v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaný má v konaní o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky nárok na náhradu trov konania
voči žalobkyni v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ustanovení § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) a c), § 7 ods. 1 a 2, § 11
ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
(ďalej len „ZoSÚ“), § 52 ods. 1 až 4, § 451 ods. 1 a 2 a § 456 Občianskeho zákonníka.

3. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa s právnym predchodcom žalovaného (Consumer Finance
Holding, a.s. so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok) uzatvorili zmluvu, ktorú je nutné vzhľadom na
charakter zmluvných strán považovať za zmluvu spotrebiteľskú. Žalovaný je nebankovým subjektom,

pričom jedným z predmetov jeho podnikania (činnosti) je poskytovanie úverov nebankovým spôsobom.
Žalobkyňa pri uzatvorení a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. V danom prípade z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný sa obmedzil
na skúmanie príjmu žalobkyne, ktorý bol v čase uzavretia zmluvy o pôžičke 443 eur mesačne. Túto
skutočnosť mal žalovaný overiť z kópie výplatnej pásky žalobkyne. Žalovaný sa nezaujímal o to,
aké výdavky má žalobkyňa napr. na bývanie, stravovanie, dopravu, či má vyživovaciu povinnosť voči
niekomu, či má aj iné záväzky, resp. úvery v iných spoločnostiach. Žalovaný zohľadňoval iba príjmovú
časť, pričom úplne opomenul zisťovať výdavky na strane žalobkyne. Bez zohľadnenia príjmov a rovnako
aj výdavkov podľa názoru súdu prvej inštancie žalovaný nemohol objektívne posudzovať jej celkovú
sociálno-ekonomickú situáciu. Iba ich vzájomným porovnaním je možné vyhodnotiť, či spotrebiteľ je
schopný a či pravdepodobne v budúcnosti (minimálne v období, na ktoré sa zmluva uzatvára) bude
schopný plniť svoje záväzky. Z tohto pohľadu je nutné vyhodnotiť skúmanie bonity žalobkyne zo
strany žalovaného ako nedostatočné. O nedôslednosti žalovaného pri skúmaní bonity žalobkyne svedčí
okrem uvedených skutočností to, že žalovaný uzatvoril so žalobkyňou po uzatvorení zmluvy zo dňa
03.04.2013 ešte ďalšie tri zmluvy o úvere. Účelom poslednej zmluvy zo dňa 30.05.2014 bola úhrada
predchádzajúcich úverov žalobkyne spolu vo výške 7.644,78 eura, kedy žalovanému muselo byť známe
bez akýchkoľvek pochybností, že žalobkyňa nie je schopná plniť svoje záväzky riadne a včas a napriek
tomu jej ďalší úver bol poskytnutý. Vzhľadom k tomu, že žalovaný hrubo porušil povinnosť skúmať
s odbornou starostlivosťou sociálno - ekonomickú situáciu žalobkyne, súd prvej inštancie považoval
úver za bezúročný a bez poplatkov, žalovaný mal nárok na vrátenie tej sumy, ktorú ako pôžičku
žalobkyni poskytol, t.j. sumu 1 800 eur. Žalobkyňa žalovanému titulom zmluvy o pôžičke č. XXXXXX
vrátila sumu 2.367,84 eura (č.l. 9). Preto súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti žalovaného vydať
žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 567,84 eura v zmysle § 456 Občianskeho zákonníka. Vo
vzťahu k určeniu zmluvnej podmienky uvedenej v Žiadosti a Zmluve o poskytnutí pôžičky č. zmluvy
XXXXXX (VS: XXXXXXX) z 03.04.2013 v časti 13. Poplatky, pokuty a úrok z omeškania za neplatnú
súd prvej inštancie uviedol, že zmluvná pokuta bola dojednaná vo forme, ktorú vyžaduje zákon, lebo
bola dojednaná účastníkmi zmluvného vzťahu písomne (bod 13 zmluvy, ktorá je žalobkyňou riadne
podpísaná). Zároveň výška zmluvnej pokuty, nebola dojednaná vo výške odporujúcej zákonu, resp.
dobrým mravom. Dojednaná zmluvná pokuta (10 % z dlžnej splátky) neprevyšuje spolu so zákonným
úrokom z omeškania priemernú RPMN pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Súd prvej inštancie
nezistil, aby išlo o zmluvnú podmienku, ktorá by bola v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa. Z
uvedených dôvodov nepovažoval dojednanú zmluvnú pokutu za neprijateľnú zmluvnú podmienku, preto
žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol. Pre úplnosť súd prvej inštancie uviedol, že nerozhodoval o
návrhu žalovaného na prerušenie konania, lebo žalovaný na pojednávaní netrval na podanom návrhu,
keďže vo veci Home Credit Slovakia a.s./Klára Biróová bolo už rozhodnuté.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 a § 261 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Žalobkyňa bola úspešná v konaní o vydanie bezdôvodného
obohatenia, preto má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Jej neúspech
spočívajúci v nepriznaní úroku z omeškania nad 5 % ročne je nepatrný, preto žalobkyni patrí plná
náhrada trov konania. V konaní o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky bol plne úspešný žalovaný,
preto súd prvej inštancie vyslovil, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v
rozsahu 100 %. Súd v danej veci nezistil dôvody pre aplikáciu § 257 CSP, pričom skutočnosť, že
žalobkyňa je spotrebiteľka ju bez iného nezbavuje povinnosti niesť zodpovednosť za výsledok sporového
konania navyše za situácie, keď je zastúpená advokátom.

5. Uznesením zo dňa 19.02.2018, č.k. 29C/114/2016-227 súd prvej inštancie rozhodol, že pokračuje v
konaní s právnym nástupcom obchodnej spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. so sídlom Hlavné
námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 spoločnosťou Všeobecná úverová banka a.s., so
sídlom Mlynské nivy 1,829 920 Bratislava, IČO: 31 320 155 (č.l. 227). Spoločnosť Consumer Finance
Holding a. s. zanikla z dôvodu rozdelenia od 01.01.2018 a práva a povinnosti vyplývajúce z existujúcich
právnych vzťahov, ktoré sa netýkajú produktov QCar a Triangel - splátkový predaj prešli na Všeobecnú
úverovú banku a. s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava.

6. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku I. a III podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalovaný. Namietal, že postupoval v súlade s ZoSÚ s poukazom na § 7 a 11 tohto zákona a riadne a s
odbornou starostlivosťou posúdil bonitu žalobkyne - jej schopnosť splácať spotrebiteľský úver. Poukázal
na skutočnosť, že žalovaný ako veriteľ (požičiavateľ) má vždy právo poskytnúť pôžičku alebo úver podľa

(spravidla finančných ale aj vekových a iných) kritérií. Vždy ho však musí poskytovať tak, aby pri rovnakej
bonite (scoringu) poskytol klientom úver alebo pôžičku za rovnakých podmienok, aby tak nedochádzalo k
diskriminácii klientov (nerovnaký prístup). Pre scoring majú význam skutkové okolnosti ako výška príjmu,
osobný stav, počet vyživovaných osôb, iné úvery a iné záväzky, možnosti zabezpečenia, vzdelanie,
prechádzajúca história splácania úverov a pod. Žalovaný v súlade s § 7ods. 2 ZoSÚ požiadal spotrebiteľa
- žiadateľa o spotrebiteľský úver, aby uviedol úplne, presne a pravdivo informácie potrebné na posúdenie
bonity. Vplyv na bonitu malo aj predchádzajúceho správania sa žalobkyne vo vzťahu k žalovanému,
nakoľko z úverovej histórie bolo zistené, že v čase posudzovania mal korektne splatené dve zmluvy.
Žalovaný v súlade s požiadavkami odbornej starostlivosti a najmä po zohľadnení výšky požadovanej
pôžičky (1.800 eur), výšky požadovanej mesačnej splátky (56,14 eura) súčasne v nadväznosti na
priemerný čistý mesačný príjem (443 eur) mal za to, že žalobkyňa je schopná predmetný spotrebiteľský
úver splácať. Vo vzťahu k výrokom o trovách konania mal žalovaný za to, že súd prvej inštancie takýmto
spôsobom nepostupoval správne, a že o náhrade trov konania malo byť rozhodnuté jedným výrokom a to
pri zohľadnení úspechu a neúspechu strán sporu. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací
súd s poukazom na § 388 CSP z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP zmenil rozsudok súdu
prvej inštancie tak, že žalobu zamieta. Pre prípad úspechu si žalovaný uplatnil náhradu trov odvolacieho
konania.

7. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výrokov II. a IV. podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobkyňa. Považovala závery súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti za chybné. Uviedla, že ak
jej obchodník, za omeškanie, okrem regulárnych úrokov, uloží aj ďalšiu sankciu za omeškanie, ktorú
ona, vo formulárovej zmluve nemohla odmietnuť, ak chcela úver získať, využil tým obchodník svoju
mocenskú nadvládu nad ňou. Mala len dve možnosti, buď úver prijať, s podmienkami stanovenými
obchodníkom, alebo úver neprijať. Na vyjednávanie nemala žiaden priestor. Podstatné zistenia sa
mali týkať skutočnosti, či sa nejedná o zmluvnú podmienku, ktorá nebola individuálne dojednaná
a či nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech
spotrebiteľa. O neprijateľnosti predmetnej zmluvnej podmienky už bolo súdmi SR rozhodnuté. Poukázala
na rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. 9C/52/2013 zo 07.01.2014, potvrdeným
rozsudkom Krajského súdu Trnava, sp. zn. 24Co/211/2014 18.02.2015, ako aj na rozsudok Okresného
súdu Komárno, sp. zn. 13C/96/2013 z 31.05.2013, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu Nitra, sp.
zn. 6Co/172/2013 z 30.04.2014. Rovnakú zmluvnú podmienku určila za neprijateľnú aj Slovenská
obchodná inšpekcia, rozhodnutím, č. P/0436/07/11 z 15.03.2012. V tejto súvislosti poukázala na § 53a
Občianskeho zákonníka. Na skutočnosť, že súdy SR už judikovali, že zmluvná pokuta, ktorú v súdenej
veci zmluva obsahuje, je ako neprijateľná zmluvná podmienka neplatná, súd prvej inštancie neprihliadol.
Z uvedených dôvodov navrhla rozsudok v napadnutých výrokoch zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolania boli podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými osobami (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné v časti potvrdiť
a v časti zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

10. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne zhodnotil, že uzatvorená Zmluva o poskytnutí
pôžičky zo dňa 03.04.2013 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere vychádzajúc z postavenia žalobkyne
ako spotrebiteľky a žalovaného ako veriteľa zo zmluvy a že je namieste aplikovať ZoSÚ.

11. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ účinného v čase uzatvorenia zmluvy (03.04.2013) veriteľ je pred
uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení

spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku
spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Povinnosť podľa
prvej vety sa považuje za splnenú, ak je splatenie spotrebiteľského úveru v celom rozsahu zabezpečené
peňažnými prostriedkami alebo cennými papiermi; tým nie je dotknuté ustanovenie § 17 ods. 3.

12. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ účinného v čase uzatvorenia zmluvy (03.04.2013) ak veriteľ nekonal s
odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje
najmä posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii
spotrebiteľa a účelové použitie údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa na vytvorenie zdania
väčšej schopnosti spotrebiteľa splácať úver, ako tomu v skutočnosti je.

13. Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS, členské štáty zabezpečia, že veriteľ
pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií
získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej
databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu
spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej databázy, si môžu túto povinnosť zachovať.

14. V zmysle čl. 26 preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS členské štáty by mali prijať vhodné
opatrenia na podporu zodpovedajúcich postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu, berúc do
úvahy osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie
informácií a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných
ustanovení týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi
je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia
úverovej bonity, a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takému správaniu a
aby stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli
dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/
ES zo 14.06.2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcií, veritelia by mali byť zodpovední za
individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie,
ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého
obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a
usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.

15. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais (C-565/12,
EU:C:2014:190), posudzoval dodržanie takýchto hraníc vymedzených pre režim sankcií, ktorý bol
stanovený zo strany členského štátu, v danom prípade v súvislosti so sankciou spočívajúcou v zániku v
zásade celého nároku veriteľa na úroky v prípade porušenia povinnosti, upravenej v článku 8 smernice
2008/48, preveriť pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu spotrebiteľa. Vzhľadom na dôležitosť cieľa
ochrany spotrebiteľov, ktorý je nerozlučne spojený s povinnosťou veriteľa preveriť úverovú bonitu
dlžníka, Súdny dvor rozhodol, že ak by sa sankcia zániku nároku na úroky oslabila alebo úplne
znefunkčnila, nevyhnutne by z toho vyplývalo, že nemá skutočne odrádzajúcu povahu (pozri v tomto
zmysle rozsudok z 27. marca 2014, LCL Le Crédit Lyonnais, C-565/12, EU:C:2014:190, body 52 a 53)
(bod 64., 65. Rozsudku SD vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej).

16. „Povinnost posouzení úvěruschopnosti spotřebitele chrání nejen spotřebitele samého před
negativními důsledky neschopnosti úvěr splácet, ale zprostředkovaně také společnost jako celek, neboť
předchází negativním sociálním důsledkům předlužení a insolvence v podobě pádu spotřebitele a osob
na něm závislých do veřejné sociální sítě, narušení rodinných a sociálních vztahů atd. V neposlední
řadě chrání i pozici věřitelů samých, neboť odborné posouzení úvěruschopnosti spotřebitele při žádosti
o další úvěr snižuje riziko věřitelů, kteří témuž spotřebiteli poskytli úvěry či jiné služby již dříve. Proto
zákon, konkrétně zákon o spotřebitelském úvěru (jeho § 9 odst. 1) stanoví, že věřitel je povinen při
posouzení úvěruschopnosti spotřebitele postupovat s odbornou péčí. Lze přisvědčit odvolacímu soudu,
že věřitel nedostojí povinnosti stanovené mu zákonem o spotřebitelském úvěru, tedy nepostupuje s
odbornou péčí při posouzení schopnosti spotřebitele splácet spotřebitelský úvěr, vyjde-li z objektivně

nedoloženého osobního prohlášení dlužníka o jeho osobních, výdělkových a majetkových poměrech.
Na tom nic nemění, že dlužník není evidován v databázích dlužníků. ... Odborná péče předpokládá
údaje, které dlužník věřiteli uvedl, ověřit, resp. objektivně podložit minimálně potvrzením zaměstnavatele
dlužníka (srov. Wachtlová, L a Slanina, J.: Zákon o spotřebitelském úvěru a o změně některých zákonů
č. 145/2010 Sb. Komentář. 1. vydání. Praha: C. H. Beck, 2011, s. 98-109, ISBN 9788074001185).
Nepochybně klíčová je i povinnost věřitele využívat veřejně dostupné informace, jakými jsou například
státem publikované údaje o životním a existenčním minimu podle zákona č. 110/2006 Sb., o životním a
existenčním minimu, a o průměrných výdajích obyvatelstva (databáze Českého statistického úřadu), a
tyto porovnávat se známými nebo od spotřebitele zjištěnými (ne pouze tvrzenými) informacemi o jeho
příjmech a výdajích“ (porovnaj rozsudok Nejvyššiho soudu ČR 33 Cdo 2178/2018 zo dňa 25.07.2018).

17. Součástí odborné péče poskytovatele úvěru dle § 9 odst. 1 zákona č. 145/2010 Sb., o spotřebitelském
úvěru, je i taková obezřetnost, která jej vede k nespoléhání se jen na údaje tvrzené žadatelem o úvěr, ale
i k prověření (požadavku na doložení) těchto tvrzení (např. potvrzením o zaměstnání a příjmu, doložením
výplatních pásek, doložením výpisu z účtu žadatele apod.) (porovnaj rozsudok Nejvyššího správního
soudu ze dne 01.04.2015, čj. 1 As 30/2015 - 39)

18. V súvislosti so zisťovaním bonity spotrebiteľa odvolací súd poukazuje na aj doplňujúci návrh, ktorým
sa mení a dopĺňa Zákon č. 129/2010 Z.z., v ktorom sa okrem iného uvádza cit.: „Za hrubé porušenie
povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch možno považovať povrchné skúmanie
schopnosti splácať úver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa v rozpore s odbornou
starostlivosťou alebo účelové použitie dokladov o platobnej schopnosti spotrebiteľa na vytvorenie zdania
väčšej bonity spotrebiteľa, ako tomu v skutočnosti je, aby mu bol poskytnutý väčší úver, ako je schopný
splácať.“

19. ZoSÚ vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň
obozretnosti a odbornosti. Pre naplnenie podmienok uvedených v ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ nepostačuje len
formálne zistenie základných informácií o výške príjmov a výdavkov spotrebiteľa, ale aj ich preukázanie
a odborné posúdenie. Ak by pre splnenie zákonnej podmienky „s odbornou starostlivosťou posúdiť
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ postačovalo len uvedenie výšky príjmov a výdavkov
spotrebiteľa, bez ich náležitého preukázania a vyhodnotenia, nedošlo by k naplneniu účelu tohto
ustanovenia, ktorým je predchádzanie vzniku spotrebiteľskej insolventnosti.

20. Veriteľ v zmysle ustanovení § 7 a § 11 ZoSÚ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať
na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno
na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať
(napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného
plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a
výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov
mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti
spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna.
Nejde pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr.
možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a
pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje
záväzky riadne splácať. Z textu ZoSÚ vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu
uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní
relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako
z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava
z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich
dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú
iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o
žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a
pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať
si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné
informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane
spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez
akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí

okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu
výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu
sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

21. Žalobkyňa namietala, že žalovaný hrubo porušil povinnosť ako veriteľ pri skúmaní bonity žalobkyne
ako spotrebiteľa, na účely uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný sa vyjadril v tom zmysle,
že zistil príjem žalobkyne vo výške 443 eur na základe jej výplatnej pásky. Ako výdavky žalobkyne,
žalovaný zohľadnil splátku vo výške 83,24 eura z predchádzajúcej zmluvy o úvere. Po zohľadnení týchto
výdavkov malo zostať žalobkyni suma vo výške okolo 300 eur. Zmluva o poskytnutí pôžičky zo dňa
03.04.2013 obsahuje v bode II. údaje klienta o zamestnaní a jeho finančnej situácii. Z uvedeného bodu
zmluvy však len vyplýva, že žalobkyňa v čase pred uzavretím zmluvy pracovala u zamestnávateľa GECO
s.r.o. s priemerným čistým príjmom vo výške 443 eur. Uvedené skutočnosti boli zistené z kópie výplatnej
pásky. Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie predložil
iné listinné dôkazy, ktorými by preukázal skúmanie bonity žalobkyne.

22. Vychádzajúc z doterajších výsledkov vykonaného dokazovania odvolací súd v súlade so súdom
prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný ako veriteľ v danej veci hrubo porušil svoje povinnosti
pri overovaní bonity žalobkyne ako spotrebiteľky v zmysle § 7 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 2 druha
veta ZoSÚ. Právny predchodca žalovaného pri uzatváraní úverovej zmluvy sa zameral len na zistenie
príjmových pomerov žalobkyne a jej schopnosť splácať úver vôbec neskúmal. Za dôkaz podporujúci
toto tvrdenie je potrebné považovať i samotnú zmluvu o úvere. V nej okrem údajov zameraných na
zamestnanie a príjem žalobkyne iné údaje obsiahnuté nie sú. Aj keď právny predchodca žalovaného
uviedol, že pri posudzovaní bonity zohľadnil výšku splátok predchádzajúceho úveru, splátky a výdavky
jednoznačne pojmovo nepredstavujú to isté, teda zo strany právneho predchodcu žalovaného v
súvislosti s poskytnutím úveru žalobkyni došlo iba k zisťovaniu príjmov žalobkyne a výdavky riadne
skúmané neboli. Splátky totiž pojmovo predstavujú iba časť výdavkov, teda právny predchodca
žalovaného bonitu žalobkyne náležite neskúmal. Naplnila sa tak hypotéza právnej normy, ktorá by
zakladala hrubé porušenie povinnosti veriteľa overiť si schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver, v dôsledku čoho sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa zaplatila 2.367,84 eura
a prijala 1.800 eur. Keďže sa jednalo o úver bezúročný a bez poplatkov, právny predchodca žalovaného
sa bezdôvodne obohatil o sumu 567,84 eura.

23. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP
rozsudok vo výroku vo výroku I, potvrdil.

24. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie mal rozhodnúť o trovách konania
jedným výrokom odvolací súd zastáva názor, že v prípade, ak súd prejednáva v spoločnom konaní
viacero právnych vecí, považuje sa pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania každá z týchto vecí
za samostatnú. V takom prípade treba samostatne posúdiť mieru úspechu a neúspechu účastníkov
a zvážiť, či neúspech nebol len v nepatrnej časti a to samostatne vo vzťahu ku každej z týchto vecí.
Uvedené konania o čiastkových nárokoch majú totiž spoločné iba to, že sa o nich rozhoduje v jednom
konaní (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo 11/2011 zo dňa
11.10.2012).

25. Podľa ustanovenia § 53 odsek 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“)

26. Podľa § 53 odseku 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

27. Podľa § 53 odseku 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

28. Podľa § 298 ods. 1 a 2 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez
návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v
iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade

súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou. Ak súd určil
niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich
so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal
plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej
podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

29. V časti 13 Zmluvných podmienok bod 13.3 Zmluvy o poskytnutí pôžičky bolo uvedené, cit.:
„Spoločnosť je oprávnená požadovať od klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak sa klient dostal do
omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je klient povinný
zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej splátky. V tento deň sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou.“

30. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere zo dňa 03.04.2013
uzatvorená medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného túto charakteristiku spĺňa. Právny
predchodca žalovaného mal v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania
nebolo ním preukázané, aby úver poskytol žalobkyni za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia
zmluvy má v prípade pochybností dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru
zmluvy dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo
znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim
odôvodnené pochybnosti.

31. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 odsek 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Zmluvná
podmienka uvedená v bode 13.3 Zmluvných podmienok sa nachádza na predtlačenom formulári Zmluvy
o úvere a z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, že by žalovaný preukázal individuálny charakter tohto
dojednania.

32. Odvolací súd poukazuje na to, že zmluvná podmienka uvedená v časti 13. Zmluvných podmienok
bod 13.3 Zmluvy o úvere zo dňa 03.04.2013 v spotrebiteľskej zmluve právneho predchodcu žalovaného
už bola predmetom súdnej kontroly súdov SR. O neprijateľnosti obsahovo rovnakej zmluvnej podmienky
rozhodol napr. Okresný súd Komárno rozsudkom zo dňa 23.07.2013, č.k. 13/210/2013-47 v spojení s
potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 20.03.2014, sp. zn. 7Co/269/2013 a rozsudkom
č.k. 13C/583/2012-106 zo dňa 16.10.2013 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Nitre
zo dňa 29.10.2014, sp. zn. 6Co/110/2014. Rovnako aj Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom zo dňa
20.10.2014, sp. zn. 11/330/2014 a Krajský súd v Žiline zo dňa 27.03.2018, sp. zn. 11Co/219/2017.

33. Odvolací súd ďalej poukazuje na rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie č. P/0436/07/11
zo dňa 15.03.2012 z ktorého vyplýva, že účastníkovi konania - Consumer Finance Holding, a.s. pre
porušenie povinnosti predávajúceho podľa ustanovenia § 4 odsek 2 písm. a/ a b/, odsek 6, § 7 odsek
1, odsek 2 písm. a/ a b/, § 8 odsek 2 písm. b/ a odsek 4 zákona č. 250/2007 Z.z. uložil pokutu vo výške
40.000 Eur. Z odôvodnenie uvedeného rozhodnutia vyplýva, že zmluvnú podmienku, cit.: „Spoločnosť
je oprávnená požadovať od Klienta Zmluvnú pokutu v prípade, ak sa Klient dostal do omeškania so
splatením ktorejkoľvek jednotlivej Splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je Klient povinný zaplatiť
Zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej Splátky. V tento deň sa Zmluvná pokuta stáva aj
splatnou.“ a podmienku, cit.: „V prípade omeškania s úhradou jednotlivých Splátok je Klient povinný
uhradiť Spoločnosti okrem Zmluvnej pokuty i Sankčný úrok vo výške stanovenej nariadením vlády č.
87/1995 Z.z.. Sankčný úrok je splatný na výzvu Spoločnosti.“ vyhodnotil tak, že cit.: „Uvedená zmluvná
podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.
Správny orgán zmluvnú pokutu vo výške 10% z dlžnej Splátky bez ohľadu na dĺžku omeškania považuje
ako neprimeranú sankciu spojenú s nesplnením záväzku v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) OZ o to viac,
keď spotrebiteľ je povinný uhradiť účastníkovi konania okrem toho i sankčný úrok podľa § 3 NV SR č.

87/1995 Z. z., ale aj nahradiť škodu podľa bodu 10.2. týchto VOP. Je neprijateľné, aby účastník konania
viacnásobne postihoval spotrebiteľa za porušenie tej istej povinnosti. Podmienka v rozpore s § 4 ods.
2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa upiera spotrebiteľovi právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľskej zmluve.“.

34. Odvolací súd dodáva, že síce Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 3S/95/2012-122 zo dňa
17.01.2014 zrušil rozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredného inšpektorátu Slovenskej
obchodnej inšpekcie zo dňa 15.10.2012, číslo: T. (rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
č. Y. zo dňa 15.03.2012 evidované na odvolacom orgáne pod číslom T.) a číslo: T. podľa § 250j
ods. 2 písm. d), e) OSP a vec žalovanému (Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát
Slovenskej obchodnej inšpekcie) vrátil na ďalšie konanie. Avšak Najvyšší súd Slovenskej republiky
rozsudkom zo dňa 29.04.2015, sp. zn. 6Sžo/33/2014 zmenil rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.
3S/95/2012-122 zo dňa 17.01.2014 tak, že žalobu žalobcu (Consumer Finance Holding, a.s.) zamietol.
Najvyšší súd SR v predmetnom rozsudku dospel k záveru, že cit.:,, správny orgán prvého stupňa vykonal
v predmetnej veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vo veci si zadovážil dostatok relevantných
skutkových zistení na vydanie rozhodnutí, skutkové okolnosti správne právne posúdil, z ktorých dôvodov
žalovaný ako príslušný odvolací správny orgán postupoval a rozhodol v súlade so zákonom, keď v
rámci prieskumnej svojej právomoci zmenil vo výroku a v príslušnej časti odôvodnenia prvostupňové
rozhodnutia, vychádzajúc v podstate veci z rovnakého skutkového stavu. Aj podľa názoru odvolacieho
súdu záver žalovaného správneho orgánu vyslovený v odôvodnení jeho rozhodnutia zodpovedá
zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami
zákona o ochrane spotrebiteľa, keď vykonaným dokazovaním v danej veci bolo dostatočne preukázané,
že žalobca konaním kladeným mu za vinu porušil právne povinnosti vyplývajúce mu z § 4 ods.2, písm.
a/, b/ ods. 6, v spojení s § 7 ods.1, 2 písm. a/, b/ a v spojení s § 8 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa,
za ktoré porušenia zodpovedá na základe objektívnej zodpovednosti“.

35. Za takejto situácie odvolací súd postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil rozsudok v
zamietavej časti spolu so súvisiacimi výrokmi o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

36. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude opätovne rozhodnúť o návrhu žalobkyne na
vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky vo vyššie naznačených intenciách. Súd prvej inštancie
svoje závery odôvodní v súlade s ust. § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, aby jeho
rozhodnutie bolo presvedčivé.

37. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 7. 2. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.