Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. november 2018

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8S/62/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7018200749
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7018200749.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kuruca, členov senátu
JUDr. Pavla Naďa a JUDr. Dany Bystrianskej, v právnej veci žalobcu STEEL MAXX, s.r.o., Štós 209,
zast. advokátskou kanceláriou MARCEL BIZNÁR, s.r.o., Bajkalská 31, Bratislava, za ktorú koná konateľ
a advokát Mgr. Marcel Biznár, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, Lazovná 63, Banská
Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 10144479/2018 zo dňa 26.07.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

l. Žalobou zo dňa 15.08.2018 elektronicky podanou toho istého dňa za splnenia podmienky autorizácie
podľa osobitného predpisu sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101444879/2018
zo dňa 26.07.2018, ktorým žalovaný podľa § 74 ods.4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie
Daňového úradu Košice č. 100707899/2018 zo dňa 10.04.2018. Prvostupňovým správnym rozhodnutím
bol žalobcovi podľa § 68 ods.5 Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie máj 2012 v sume 130.700,07 eur. Žalobca sa súčasne domáhal zrušenia aj
prvostupňového správneho rozhodnutia.

2. Správny orgán prvého stupňa v odôvodnené rozhodnutia uviedol, že žalobcovi neuznal dodanie tovaru
- betonárskej ocele s oslobodením od dane podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. spoločnosti Invest
reality trade, s.r.o., Kubelíkova 42, Praha, Česká republika v celkovej sume 172.600,96 eur. Dodanie
tovaru malo byť realizované 13 dodávkami. V záujme zistenia, či predmetný tovar od žalobcu ako
dodávateľa bol do Českej republiky dodaný a vyskladnený, správny orgán prvého stupňa požiadal o
spoluprácu v rámci medzinárodnej výmeny informácií českú daňovú správu. Z jej odpovede zistil, že
jediným konateľom a spoločníkom českého odberateľa bol v rozhodnom období E. E. a od 28.10.2012
jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti je S. E. s adresou bydliska - Magistrát mesta Opavy. Tento
daňový subjekt opakovane priznáva vlastnú daňovú povinnosť, pričom daň neuhrádzal. V priebehu
postupu k odstráneniu pochybností sa stal nekontaktným. Na predvolanie v súvislosti so začatím
kontroly v spoločnosti Invest reality trade, s.r.o. za zdaňovacie obdobie III. štvrťrok 2012 predvolaný
daňový subjekt nereagoval a na pojednávanie sa nikto nedostavil. Týmto spôsobom sa správcovi dane
nepodarilo preveriť, či sú splnené podmienky § 43 ods.1 zákona o dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie máj 2012.

3. Správca dane z dôvodu preverenia vykonaných preprav betonárskej ocele zo Slovenskej republiky
do Českej republiky požiadal Národnú diaľničnú spoločnosť, a.s. o zaslanie detailného výpisu mýtnych

transakcií aj za mesiac máj 2012 s vymedzenými úsekmi ciest, s označením začiatku a konca úseku
a názvom, ktorý prislúcha pre prepravcu Martin Pechar - Pechar Trans, ktorý bol deklarovaný na
predložených medzinárodných prepravných listoch tvoriacich prílohu faktúr vystavených pre odberateľ
Invest reality trade, s.r.o. ako prepravca. Národná diaľničná spoločnosť, a.s. predložila žalobcovi výpis
mýtnych transakcií vozidla za požadované obdobie aj máj 2012 a požadované vozidlá, ktoré mali v
zdaňovacom období máj 2012 údajne uskutočniť prepravu tovaru, pričom malo byť miesto nakládky v
Kysuckom Novom meste a tovar mal následne byť dodaný do Českej republiky a vyložený v Ostrave.
Výpis mýtnych transakcií poskytla spoločnosť SkyToll, a.s. Bratislava po označení všetkých úsekov
ciest vrátane dátumu a času, kedy prepravované vozidlá jazdili v zdaňovacom období máj 2012.
Správca dane následne fyzicky porovnal zaslané údaje Národnou diaľničnou spoločnosťou, a.s. s
údajmi, ktoré boli deklarované na predložených medzinárodných prepravných listoch, ktoré tvorili prílohu
faktúr vystavených žalobcom pre zahraničného odberateľa v Českej republike. Porovnaním týchto
údajov zistil, že nie všetky cesty boli vykonané a uskutočnené tak, ako boli deklarované na predložených
medzinárodných nákladných listoch. Bolo zistené, že napríklad 03.05.2012 vozidlo s ev.č. 3T87986,
ktoré podľa výpisu mýtnych transakcií došlo do miesta nakládky do Kysuckého Nového Mesta v čase
08.08 hod. a odišlo z Kysuckého Nového mesta o 08.10 hod. Podľa medzinárodného nákladného listu
sa mal tovar nakladať v Kysuckom Novom Meste a malo dôjsť k interkomunitárnemu dodaniu tovaru
do Českej republiky a tovar mal byť vyložený v Ostrave. Aj napriek tomu, že motorové vozidlo vošlo
podľa detailného výpisu mýtnych transakcií vozidiel do miesta vykládky o 08.08. hod., nie je možné,
aby sa v časovom horizonte dvoch minút naložilo 23,92 ton betonárskej ocele a kamión opustil o 08.10
hod. už naložený miesto nakládky, t.j. Kysucké Nové Mesto. Správca dane preto dospel k záveru,
že kamión miestom nakládky len prešiel, to znamená, že tovar nemohol naložiť a prepraviť ho do
Ostravy v Českej republike. Dňa 24.05.2012 mal podľa medzinárodného nákladného listu č. 0221746,
ťahač s ev.č. 3T87985 absolvovať trasu do Kysuckého Nového Mesta, naložiť tovar a následne ho
mal dodať do Českej republiky do Ostravy. Podľa detailného výpisu v tento deň na tejto trase toto
vozidlo s týmto evidenčným číslom vôbec nejazdilo. V ostatných preverovaných prípadoch správca
dane zistil, že ťahače po prekročení hranice síce smerovali na Kysucké Nové Mesto, no v niektorých
prípadoch do Kysuckého Nového Mesta vôbec nedošli, alebo z časového hľadiska miestom náklady
tovaru len plynulo prešli. Správca dane svoje zistenia ohľadne dopravy deklarované na medzinárodných
nákladných listoch prehľadne zhrnul do tabuľky na strane č. 9 a 10 svojho rozhodnutia, z ktorej vyplýva,
v ktorých prípadoch deklarované vozidlo miestom nakládky Kysucké Nové Mesto len prešlo a podľa
výpisu mýtnych transakcií reálne nebol čas na nakládku tovaru, ktorý mal byť dodaný do Čiech, kedy
vozidlo vôbec v deň deklarovaný v CMR neprešlo miestom nakládky Kysucké Nové Mesto, resp. prípady
v ktorých neexistuje záznam v prílohe pre daný deň v elektronickom mýtnom systéme na území SR.

4. Na základe uvedeného správca dane uzavrel, že žalobca nesplnil podmienky oslobodenia dodania
predmetného tovaru vyplývajúce z ustanovenia § 43 zákona o dani z pridanej hodnoty.

5. Správca dane neuznal odpočítanie dane žalobcom v celkovej sume 101.933,25 eur z faktúr
vystavených spoločnosťou ARZANO, s.r.o., Akademika Hronca 3, Rožňava, za dodanie kryštálového
cukru (14 faktúr uvedených na strane 21 rozhodnutia správcu dane) a spoločnosťou OPTAR,
s.r.o., Tupolevova 1079/3, Bratislava, za dodanie potravinárskeho cukru v 50 kg baleniach (14 faktúr
uvedených na strane 23 rozhodnutia správcu dane). uskutočnenie uvedených zdaniteľných obchodov
žalobcom vo vzťahu k spoločnosti ARZANO, s.r.o. mienil správca dane zisťovať výsluchom bývalého
konateľa tejto spoločnosti D. D. (konateľ do 10.05.2012) a výsluchom terajšieho konateľa D. W. z
adresy trvalého pobytu v Maďarskej republike. Predvolanie na výsluch týchto svedkov boli vrátené s
označením, že ide o neznámych adresátov. Preto správca dane získal informácie zo spisu z daňovej
kontroly u žalobcu za zdaňovacie obdobie júl 2012 (protokol z daňovej kontroly zo dňa 23.09.2013). Na
základe miestneho zisťovania dňa 21.03.2013 vykonaného správcom dane v sídle daňového subjektu
ARZANO, s.r.o., Akademika Hronca 3, Rožňava, bolo zistené, že táto spoločnosť na tejto adrese od
novembra 2012 už nesídli. Dňa 23.04.2013 správca dane vykonal ústne pojednávanie so svedkom
D. D., ktorý uviedol, že v období mesiaca jún 2012 firma ARZANO, s.r.o. vykonávala obchodnú
činnosť, pričom obchodovala s kryštálovým cukrom. Svedok potvrdil predaj tohto tovaru žalobcovi a
uviedol, že za spoločnosť vystupoval on sám a za žalobcu C. S.. K pôvodu cukru sa svedok nevedel
vyjadriť. Nevedel uviesť ani ako bol cukor balený, či bol prebaľovaný a ktorá zo spoločností znášala
náklady na manipuláciu s tovarom. Nevedel uviesť ani to, či potravinársky tovar bol podrobený kontrole
Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy, resp. obdobnej kontrole, kto zabezpečoval prepravu
tovaru z ARZANO, s.r.o. žalobcovi, kto obstarával prepravu tovaru a kto za ňu platil. Svoje tvrdenia

svedok nevedel dôveryhodne preukázať, pretože doklady spoločnosti pri zániku funkcie odovzdal
novému konateľovi. od 11.05.2012 bol za spoločnosť oprávnený konať nový konateľ - D. W.. Vypočuť
nového konateľa tejto spoločnosti nebolo možné, pretože medzinárodná zásielka sa vrátila s poznámkou
„adresát neznámy“. Ďalšie skutočnosti, ktoré správca dane zistil, boli rozdielne uvedené údaje týkajúce
sa miesta dodania tovaru v kúpnej zmluve s ARZANO, s.r.o. a o faktúrach. Kým podľa kúpnej zmluvy z
01.01.2012 miestom prevzatia tovaru malo byť miesto sídla spoločnosti ARZANI, s.r.o. Rožňava, podľa
predložených faktúr bolo miesto vykládky tovaru Krátka 5, Čaňa.

6. V súvislosti so spoločnosťou OPTAR, s.r.o. správa dane preveroval uskutočnenie zdaniteľných
obchodov dožiadaním u posledne miestne príslušného správcu dane - Daňový úrad Trenčín, ktorý v
odpovedi na dožiadanie uviedol, že táto spoločnosť nepodala za žiadne obdobie roku 2012 priznanie k
dani z príjmov právnických osôb a nepodala ani priznanie k dani z pridanej hodnoty. V tejto spoločnosti
bola ukončená registrácia na daň z pridanej hodnoty a rozhodnutím zo dňa 02.10.2012 jej bolo určené
posledné zdaňovacie obdobie. Podľa výpisu z obchodného registra táto spoločnosť od 05.11.2012
nemá žiadneho konateľa. Pred dožiadaným Daňovým úradom Trenčín bývalý konateľ spoločnosti
OPTAR, s.r.o. E. J. odmietol vypovedať. Správca dane zistil, že táto spoločnosť sa nenachádza na
adrese sídla. Z dokladov, ktoré sa nachádzali v spise tejto spoločnosti správca dane zistil, že E. J. bol
konateľom spoločnosti od 16.02.2011 do 13.06.2012, spoločnosť prevažne predávala cukor a mäso do
Čiech a na Slovensko, spoločnosť nemala skladové priestory ani dopravné prostriedky, mala jedného
zamestnanca a nemala žiadny majetok, tovar nadobúdala z Čiech bez konkretizácie dodávateľov,
účtovníctvo viedla známa konateľa, faktúry vystavoval sám konateľ, ktorý podával daňové priznania.
V spise tejto spoločnosti sa nachádzala aj výpoveď konateľa E. J., ktorý k obchodovaniu s cukrom
uviedol, že išlo o obyčajný biely cukor, ktorý bol nakupovaný z Čiech, z Poľska a zo Slovenska a ktorý
bol dodávaný do Čiech, do Poľska na Slovensko, nepamätal si v akých baleniach bol dodávaný, tovar
išiel priamo k zákazníkovi, nebol skladovaný, prepravu zabezpečovali dodávatelia alebo odberatelia,
niekedy aj on sám, ale mená prepravcov si nepamätal, nikdy nebol pri nakládke a vykládke tovaru.
Nespomenul si ani na formu úhrady za prepravu - asi sa jednalo o platbu v hotovosti.

7. Správca dane konštatoval, že žalobca si v rozpore s ustanovením § 19 a § 49 zákona č. 222/2004
Z.z. odpočítal daň v sume 101.933,25 eur z faktúr od spoločnosti ARZANO, s.r.o. a OPTAR, s.r.o.
Konštatoval, že pre vznik nároku na odpočítanie dane nestačí len formálne deklarovať dodanie tovaru,
ale je potrebné preukázať aj vecné naplnenie. Samotná faktúra bez ďalšieho nie je dôkazom o tom,
že daňový subjekt skutočne nakúpil tovar, prípadne služby, pri ktorých vznikla daňová povinnosť.
Prijatie faktúry s formálne splnenými náležitosťami podľa § 71 zákona č. 222/2004 Z.z. ešte nezakladá
podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých faktúr. Správca dane zastával
názor, že platiteľ dane je povinný preukazovať vznik ním uplatnených nárokov tak, aby správca dane
nemal žiadnu pochybnosť o ich zákonnosti, a to aj bez potreby dodatočného preverovania.

8. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie Daňového úradu
Košice č. 100707899/2018 zo dňa 10.04.2018. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný zosumarizoval
skutkové zistenia správneho orgánu prvého stupňa a stotožnil sa z ich právnym hodnotením. Poukázal
na zákonné podmienky oslobodenia dodávky tovaru od dane z pridanej hodnoty v zmysle § 43 zákona
o dani z pridanej hodnoty ako aj na vymedzenie práva platiteľa dane na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty v zmysle ustanovení § 19, § 49 ods.1 a § 51 ods.1 písm.a/ zákona o dani z pridanej hodnoty.

9. Žalovaný konštatoval v súvislosti s námietkami žalobcu, ktoré sa týkajú nesprávneho posúdenia
skutkového stavu správcom dane, že cieľom daňovej kontroly u žalobcu a následného vyrubovacieho
konania bolo využitie všetkých zákonne získaných dôkazov vedúcich k správnemu vyrubeniu dane,
ako aj ochrana záujmov štátu pri zachovaní práv a právom chránených záujmov daňového subjektu.
Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane, z protokolu o daňovej kontrole a z predloženého spisového
materiálu podľa žalovaného vyplynulo, že správca dane pri preverovaní dodania tovaru (betonárskej
ocele), ktorý daňový subjekt fakturoval českej spoločnosti Invest reality trade, s.r.o. a pri preverovaní
dodania tovaru (cukor) fakturovaného spoločnosťou ARZANO, s.r.o. a OPTAR, s.r.o. žalobcovi, mal
pochybnosti o deklarovaných dodávkach tovaru, preto jej reálnosť preveroval nielen u samotného
žalobcu, ale aj u jeho obchodných partnerov a vykonal dokazovanie v zmysle § 24 ods.4 Daňového
poriadku. Správca dane na základe rozsiahleho dokazovania dospel k záveru, že ním boli zistené
také skutočnosti, ktoré preukazovali neopodstatnenosť uplatnenia oslobodenia dane na faktúrach

pre českého odberateľa a neopodstatnenosť odpočítania dane z faktúr vystavených spoločnosťou
ARZANO, s.r.o. a OPTAR, s.r.o..

10. Žalovaný reagoval na žalobcom predložené výpovede svedkov, ktoré žalobca pripojil k odvolaniu,
ktoré mali potvrdiť reálnosť deklarovaných dodávok. Žalovaný z predloženej výpovede E. R. zistil, že E.
R. potvrdil, že pozná spoločnosť Invest reality trade, s. r. o., pretože mu ju po ukončení spolupráce za
Haniel Group navrhol pán P., ktorého kamarát E. E. bol konateľom tejto spoločnosti a udelil E. R. plnú
moc. E. R.Á. potvrdil, že pozná spoločnosť Steel Maxx, s. r. o. čiastočne, vedel, že za túto spoločnosť
vystupoval pán S., že prvotné stretnutie zaistil pán P., a že obchodný vzťah s touto spoločnosťou
trval asi do septembra, októbra 2013, a uviedol, že sa jednalo vždy o normálny obchod, keď bola
dodaná betonárska oceľ za cenu, za ktorú ju kúpila spoločnosť a potom s pánom Kubínom (bez
vedomosti pána S.) upravili cenu tak, aby vyhovovala na trhu v Českej republike. Z tejto svedeckej
výpovede nevyplýva, že dodávky tovarov fakturované preverovanými faktúrami boli reálne, pretože
svedok sa nevyjadroval ku konkrétnym dodávkam a jeho tvrdenia nie sú podložené žiadnymi dôkazmi.
Z predloženej výpovede svedka A. P., ktorý bol tiež vypočúvaný v trestnom konaní v súvislosti s
obchodovaním s betonárskou oceľou a iným hutným materiálom v období rokov 2011 - 2013, rovnako
ako E. R., vyplynulo, Ž. A. P. potvrdil, že spoločnosť Invest reality trade, s. r. o., zastupoval pán R. a
že táto spoločnosť bola jeho dodávateľov v máji a v júni 2012, ale uviedol aj to, že nie je mu známy
dodávateľ spoločnosti Invest reality trade, s. r. o., a že o pôvode tovaru vôbec nič nevie. K tvrdeniu
žalobcu, že svedok Martin Pechár potvrdil, že pre daňový subjekt zabezpečoval prepravu, žalovaný z
výpovede tohto svedka, ktorý bol tiež vypočúvaný v trestnom konaní v súvislosti s obchodovaním s
betonárskou oceľou a iným hutným materiálom v období rokov 2011 - 2013 zistil, že svedok potvrdil, že
pozná spoločnosť Steel Maxx, s. r. o., a že párkrát jednal s konateľom spoločnosti pánom S. a že mu
poskytol dopravné služby - vykonával prepravu. Vzhľadom na skutočnosť, že svedok neuviedol žiadne
konkrétne informácie ohľadom prepravy, ktoré by bolo možné ďalej preveriť, neuviedol žiadne obdobie,
tovar, miesto nakládky a vykládky a pod., táto výpoveď nemôže byť dôkazom o reálnosti preverovaných
dodávok žalôb v českej spoločnosti Invest reality trade, s. r. o. K námietkam daňového subjektu žalovaný
uviedol, že žalobca v odvolaní deklaruje svoj nesúhlas so závermi správcu dane, ale nijakým konkrétnym
spôsobom nepreukázal žiadne skutočnosti a neuviedol žiadne dôkazy svedčiace o nesprávnosti záverov
vyvodených správcom dane. Výpovede svedkov, ktoré boli predložené k odvolaniu, nie sú dôkazom o
reálnosti preverovaných dodávok, pretože neobsahujú žiadne konkrétne informácie o preverovaných
zdaniteľných obchodoch daňového subjektu a nie sú podporené žiadnymi preveriteľnými dôkazmi.

11. Žalovaný reagoval na žalobnú námietku týkajúcu sa nezákonnosti daňovej kontroly vykonanej u
žalobcu. Konštatoval, že daňovou kontrolou u žalobcu sa začala dňom 17. 06. 2013 a bola ukončená
dňa 28. 04. 2015 doručením protokolu o daňovej kontrole s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam
uvedeným v protokole. V priebehu daňovej kontroly správca dane zaslal Českej daňovej správe žiadosti
o medzinárodnú výmenu informácií dňa 21. 02. 2014, 24. 02. 2014 a 25. 02. 2014 a rozhodnutím zo
dňa 26. 02. 2014 prerušil daňovú kontrolu od 04. 03. 2014. K prerušeniu daňovej kontroly došlo z
dôvodu uvedeného v § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku, dôvody prerušenia daňovej kontroly
sa pominuli dňa 25. 05. 2015 doručením poslednej odpovede na žiadosť na medzinárodnú výmenu
daňových informácií. Podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty
podľa tohto zákona neplynú. Daňová kontrola, ktorá sa začala 17. 06. 2013, bola prerušená od 04. 03.
2014 do 25. 05. 2015. Dňa 26. 05. 2015 správca dane pokračoval v daňovej kontrole, na ktorej výkon
mal ešte 3,5 mesiaca.

12. K žalobnej námietke, že daňová kontrola nebola ukončená v zákonom stanovenej lehote, pretože
rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly je nezákonné, (z dôvodu, že žiadosť správcu dane na
medzinárodnú výmenu informácií nie je konaním v zmysle ustanovení Daňového poriadku, pričom
pominutie dôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt
stanovených v Smernici Rady 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní, ako aj v zákone
č. 442/2012 o medzinárodnej pomoci a spolupráci v správe daní) a nemá za následok neplynutie lehôt,
žalovaný uviedol, že podľa § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku správca dane môže daňové konanie
prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné
získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom je napr. zák. 442/2012 Z.
z., Nariadenie Rady č. 904/2010. Zaslanie žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií je teda konaním
v zmysle ustanovení Daňového poriadku. Žalovaný konštatoval, že bez informácií získaných z odpovedí

českej daňovej správy by skutočnosti týkajúce sa dodania tovarov neboli zistené dostatočne a správca
dane by nemal dostatočné podklady a informácie na vydanie rozhodnutia.

13. V súvislosti s možnosťou správcu dane prerušiť daňovú kontrolu z dôvodu začatia konania v oblasti
medzinárodnej výmeny informácií, žalovaný poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 28.
02. 2013 č. k. IV.ÚS116/2013-11, z ktorého vyplýva odôvodnenosť záveru Krajského súdu v Prešove
ústavne konformným spôsobom, že v dôsledku riadneho prerušenia daňovej kontroly neplynú lehoty
na jej vykonanie ani v prípade, ak bolo konanie prerušené pre medzinárodné dožiadanie, na vybavenie
ktorých dožiadané orgány príslušných členských štátov nedodržali lehoty stanovené v Nariadení Rady
(ES) zo dňa 07. 10. 2003 č. 1798/2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z priadnej hodnoty,
pričom Ústavný súd SR zdôraznil, že výklad ustanovení zákona o správe daní a poplatkov týkajúcich
sa plynutia lehôt na daňovú kontrolu, ako aj na celé daňové konanie, nemôže ohroziť účinnú aplikáciu
nariadenia. Citované nariadenie bolo s účinnosťou od 01. 01. 2012 zrušené Nariadením Rady (EÚ)
zo dňa 07. 10. 2010 č. 904/2010, pričom úprava lehôt na poskytnutie informácií, resp. postupných
nedodržaní sú upravené v čl. 10 - 12 tohto nového nariadenia a sú prakticky totožné s platnou úpravou
do 31. 12. 2011.

14. Žalovaný reagoval na tvrdenie žalobcu, podľa ktorého rovnaký právny záver ohľadne prerušenia
daňového konania zaujal aj Krajský súd v Košiciach vo svojom rozsudku č. k. 6S/106 /2015 zo dňa 15.
12. 2016. Žalovaný konštatoval, že žaloba za právny názor súdu považuje aj vlastné tvrdenia uvedené
v bode 31 tohto rozsudku, ktorým bolo zrušené oznámenie daňového úradu o zamietnutí odvolania a
vec bola žalovanému vrátená na ďalšie konanie (súdne preskúmaval zákonnosť rozhodnutia správcu
dane vydaného vo vyrubovacom konaní).

15. Žalovaný zaujal stanovisko k argumentácii žalobcu, ktorú žalobca podporoval poukázaním na
uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/2/2016 zo dňa 20. 02. 2017 a rozsudok toho istého
krajského súdu č. k. 14S/32/2014 zo dňa 18. 05. 2015. Žalovaný uviedol, že v posudzovaných
prípadoch správca dane vykonával u žalobcu viacero daňových kontrol za iné zdaňovacie obdobia,
pričom poznatky z nich mohol a mal využiť aj pri získaní poznatkov z daňovej kontroly týkajúcej
sa konkrétneho posudzovaného prípadu a že dĺžka konania daňovej kontroly bola umelo predĺžená
zneužitím inštitútu prerušenia daňovej kontroly, čoho dôkazom bola skutočnosť, že správca dane
v niektorých ďalších kontrolách ukončil tieto daňové kontroly bez potreby vykonania dôkazu, ktorý
v danom konaní považoval za podstatný. Okrem toho, že uvedené rozhodnutia súdu sú záväzné
pre konkrétnych účastníkov konania v danej veci, skutkový stav posudzovaný súdom je odlišný od
skutkového stavu v prípade daňovej kontroly vykonávanej u žalobcu. Správca dane vykonávajúci
daňovú kontrolu u žalobcu za jednotlivé zdaňovacie obdobie január 2012 - jún 2012 a august
2012 - december 2012 nemal možnosť získať informácie o deklarovaných zdaniteľných obchodoch
daňového subjektu s českými spoločnosťami, vlastnými poznámkami, preto musel českej daňovej
správe zaslať žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Dôvody prerušenia daňovej kontroly
nemohli pominúť dňa 26. 08. 2014 uplynutím (nesprávne vypočítanej) 6-mesačnej lehoty na vybavenie
žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, pretože správca dane k uvedenému dátumu nedisponoval
požadovanými informáciami nevyhnutnými pre čo najplnšie zistenie skutkového stavu. Správca dane
nevie ovplyvniť lehotu, v ktorej zahraničné daňové správy konajú a vzhľadom na potrebu preverenia
všetkých skutočností pre správne určenie dane čakal na tieto odpovede a nemohol pokračovať v daňovej
kontrole pred ich obdržaním. Odpovede na otázky, ktoré boli predmetom žiadosti o medzinárodnú
výmenu informácií, boli rozhodujúce pre preverenie skutočností týkajúcich sa preverovaných obchodov.

16. Podľa žalovaného v danom prípade nedošlo ani k neodôvodnenému kúskovaniu žiadostí, keby boli
od príslušného orgánu cudzieho štátu požadované informácie po častiach, ako to namieta žalobca s
poukázaním na rozsudky Krajského súdu v Bratislave, pretože žalovaný zistil, že správca dane vyhotovil
tri žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií v krátkom čase - v dňoch 21. 02. 2014, 24. 02. 2014 a 25.
02. 2014 a následne prerušil daňovú kontrolu, čo nie je možné hodnotiť ako prieťahy daňovej kontroly, ani
ako neúčelné, neodôvodnené, neefektívne konanie správcu dane. Skutočnosť, či by správca dane zaslal
v uvedených dňoch jednu žiadosť alebo v priebehu uvedených troch za sebou nasledujúcich pracovných
dní zaslal tri samostatné žiadosti, nemôže mať za následok neúmerné predlžovanie daňovej kontroly,
ako to namieta žalobca. V danom prípade nedošlo ani k opakovanému prerušeniu daňovej kontroly, ani
k ďalším skutočnostiam, ktoré boli uvedené v rozsudkoch Krajského súdu v Bratislave.

17. V podanej žalobe žalobca namietal skutkové zistenia správcu dane ohľadne dodania tovaru
(betonárska oceľ) odberateľovi Invest reality trade, s. r. o. Žalobca nesúhlasil so skutkovými zisteniami
správcu dane, pretože je toho názoru, že deklarované plnenia riadne preukázal. Dodanie tovaru majú
preukazovať aj výpovede svedkov E. R. zo dňa 28. 01. 2015, A. P. zo dňa 26. 01. 2015 a Martina Pechára
zo dňa 26. 01. 2015. E. R. - zástupca odberateľa uviedol, že so žalobcom sa vždy jednalo o normálne
obchody, kedy firmy im dodali betonársku oceľ za cenu, za ktorú to oni kúpili a potom pán E. R. spolu
s pánom P. upravili cenu tak, aby vyhovovala trhu v Českej republike. Svedok A. P. vo svojej výpovedi
potvrdil, že dodávateľom stavebnej ocele jeho spoločnosti bola aj spoločnosť Invest reality trade, s. r. o.
Martin Pechár potvrdil, že pre žalobcu zabezpečoval dopravu. Protokoly o výsluchu týchto svedkov sú
súčasťou administratívneho spisu žalovaného. Ohľadne odpočítania dane z pridanej hodnoty v súvislosti
s nákupmi kryštálového cukru od spoločnosti ARZANO, s. r. o., a OPTAR, s. r. o., žalobca konštatoval
skutkové zistenia správcu dane.

18. Žalobca ďalej namietal porušenie procesných ustanovení Daňového poriadku vo vzťahu k protokolu
o daňovej kontrole a dĺžky daňovej kontroly. Tvrdil, že protokol o daňovej kontrole zo dňa 05. 08. 2015,
rozhodnutie správcu dane zo dňa 10. 04. 2018, ako aj žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného
sú nezákonné z dôvodu, že daňová kontrola v rozpore s ust. § 46 ods. 10 Daňového poriadku
trvala viac ako jeden rok. Z toho dôvodu aj protokol z daňovej kontroly nadobúda povahu nezákonne
získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. V tomto smere poukázal
na nález Ústavného súdu SR č. k. III.ÚS24/2010-57 zo dňa 29. 06. 2010, v zmysle ktorého ak správca
dane nerešpektuje maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, poruší tým nielen kogentné zákonné
ustanovenie o maximálnej dĺžke trvania daňovej kontroly, ale aj zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti
pri správe daní. Namietal, že žiadosť správcu dane o medzinárodnú výmenu informácií nie je konaním
v zmysle daňového poriadku a preto z toho dôvodu nemohla byť daňová kontrola prerušená na dobu
viac ako jeden rok, pričom pominutie dôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, je ohraničené
maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v Smernici pre poskytnutie požadovaných informácií (Smernica
Rady 2011/16/EÚ zo dňa 15. 02. 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní). Podľa čl. 7 tejto
Smernice a § 6 ods. 5 zák. č. 442/2012 Z. z. je príslušný orgán daného štátu povinný poskytnúť
povinnú informáciu čo najrýchlejšie, najneskôr do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Poukázal na
ust. § 61 ods. 4 Daňového poriadku, ktorý podľa žalobcu potrebné vykladať v kontexte vyššie uvedenej
Smernice, t. j. pominutie dôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila je ohraničené maximálnou
dĺžkou lehôt stanovených v Smernici pre poskytnutie požadovaných informácií. Uviedol, že aj z rozsudku
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/106/2015 zo dňa 15. 12. 2016 vyplýva, že okrem účelnosti
a dôvodnosti prerušenia daňovej kontroly z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií je potrebné
posudzovať primeranosť samotnej dĺžky prerušenia daňovej kontroly. Slovné spojenie „pominuli dôvody,
pre ktoré sa konanie prerušilo (§ 61 ods. 4 Daňového poriadku) treba vykladať v kontexte uvedenej
smernice, t. j. pominutie dôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, je ohraničené maximálnou
dĺžkou lehôt stanovených v smernici pre poskytnutie požadovaných informácií. Ďalej poukázal na právne
názory vyslovené v rozhodovacej praxi Krajského súdu v Trnave a to v rozsudku č. k. 14S/32/2014 zo dňa
18. 05. 2015 a v rozsudku č. k. 14S/38/2014 z toho istého dňa, z ktorých vyplýva: „prerušenie daňovej
kontroly musí byť v súlade so zákonom, t. j. účelné a nevyhnutné preukázanie takých skutočností, ktoré
správcovi dane nie sú známe a ktoré majú vplyv na zistenie potrebných skutočností, za účelom ktorých
je daňová kontrola vykonávaná. Právny inštitút prerušenia daňovej kontroly nemôže slúžiť ako nástroj
správcu dane na umelé, neúčelné predlžovanie zákonnej dĺžky trvania daňovej kontroly a „získanie
času“ nad rámec zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Takýmto obštrukčným postupom
dochádza k obchádzaniu zákona, v prípade akceptácie takéhoto postupu by daňová kontrola mohla
trvať neobmedzene dlhú dobu. V súvislosti so slovným spojením pominutia dôvodov, pre ktoré došlo k
prerušeniu daňovej kontroly treba poukázať na ust. § 61 ods. 4 Daňového poriadku, ktorý je potrebné
vykladať v kontexte vyššie uvedených smerníc, t. j. pominutie dôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola
prerušila, je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v smernici pre poskytnutie požadovaných
informácií.

19. Žalobca považoval za účelový postup správcu dane aj preto, že požadoval od príslušných orgánov
cudzieho štátu informácie po častiach, t. j. na základe viacerých samostatných žiadostí, pričom v
záujme efektívnosti bolo vhodnejšie kumulovať poskytnutie informácií do jednej žiadosti. Správca dane
rozkúskoval žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Uvedený postup Daňového úradu Košice bol
neefektívny a nadbytočný s tým, že jeho dôsledkom bolo neúmerné predlžovanie daňovej kontroly a
táto neodôvodnene zaťažovala žalobcu. Tento právny názor žalobcu je v súlade s rozhodovacou praxou

Krajského súdu v Bratislave, rozsudku č. k. 2S/21/2017 z 20. 09. 2017 č. k. 2S/41/2017 zo dňa 20. 09.
2017.

20. Žalobca vytýkal žalovanému, že sa vlastne ani nezaoberal dôvodmi odvolania, čím je jeho
odôvodnenie nepreskúmateľné. V rozhodnutiach žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy
sa daňové orgány nezaoberali vyjadrením žalobcu a jeho námietkami. Tieto nedostatky spôsobujú
nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Žalobca
napokon vytýkal žalovanému nesprávne právne posúdenie veci v súvislosti s aplikáciou § 46 ods. 10
Daňového poriadku. Pretože daňová kontrola nebola ukončená zákonným spôsobom, resp. nebola
ukončená v zákonom stanovenej ročnej lehote odo dňa jej začatia, nemohol nastať moment, kedy
by mohlo začať vyrubovacie konanie a z toho dôvodu následné úkony správcu dane, vrátane ním
vydaného rozhodnutia ako rozhodnutia žalovaného nie sú v súlade so zákonom. Preto žiadal napadnuté
rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP.

21. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 19. 09. 2018 navrhol žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení
zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu. K tvrdeniu žalobcu, že daňová kontrola
nebola ukončená v zákonom stanovenej lehote zaujal stanovisko súladné s dôvodmi uvedenými vo
svojom napadnutom rozhodnutí.

22. Žalovaný nad rámec odôvodnenia uvedeného v žalobou napadnutom rozhodnutí k ďalším žalobným
dôvodom uviedol, že prioritnou úlohou orgánov daňovej správy je zabezpečiť, aby daňové subjekty,
ktorým vznikne povinnosť platenia dane, za podmienok uvedených v príslušných hmotnoprávnych
predpisoch upravujúcich jednotlivé druhy daní, tieto dane uhradili do štátneho rozpočtu a tým naplnili
jeho príjmovú časť. Pretože ide o fiskálne záujmy štátu, Daňový poriadok osobitne upravuje inštitút
zisťovania a preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie
dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Uviedol, že z judikatúry SR vyplýva, že
pri posudzovaní nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ako aj na oslobodenie od dane,
musí mať skutočný stav prednosť pred stavom formálne právnym. Táto zásada nielen umožňuje,
ale aj prikazuje správcovi dane neprihliadať k simulovaným právnym úkonom, keď tieto sa reálne
neuskutočnili, nenaplnili a zastierajú úkony, ktoré sa uskutočnili. nevyhnutným pre nárok na odpočítanie
dane z pridanej hodnoty ako aj na oslobodenie od dane, je preukázanie, že formálna deklarácia
predložených dokladov má aj povahu faktu, teda že tovary, ktoré sú deklarované na faktúre, boli
skutočne dodané platiteľom uvedeným na faktúre. Existencia samotnej faktúry ešte nedeklaruje, že
dodávka fakturovaného tovaru bola skutočne dodaná, prípadne zrealizovaná dodávateľom uvedeným
na spornej faktúre.

23. Správca dane pri preverovaní dodania tovaru (betonárskej ocele), ktorý žalobca fakturoval
českej spoločnosti Invest reality trade, s.r.o. a pri preverovaní dodania tovaru (cukor) fakturovaného
spoločnosťou ARZANO, s.r.o. a OPTAR, s.r.o. žalobcovi mal pochybnosti o deklarovaných dodávkach
tovaru, preto ich reálnosť preveroval nielen u samotného žalobcu, ale aj u jeho obchodných partnerov
a vykonal dokazovanie v zmysle § 24 ods.4 Daňového poriadku. Správca dane vychádzal z
dôkazov predložených žalobcom, z vlastných šetrení, z odpovedí na žiadosti NVI, z výsledkov šetrení
iných správcov dane, z odpovedí NDS, a.s. a zhodnotením všetkých dôkazov dospel k záveru, že
vykonaným dokazovaním boli zistené také skutočnosti, ktoré preukázali neopodstatnenosť uplatneného
oslobodenia od dane na faktúrach pre českého odberateľa a neopodstatnenosť odpočítania dane
z faktúr vystavených spoločnosťou ARZANO, s.r.o. a OPTAR, s.r.o. Žalobnej námietke týkajúcej
sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré boli obsahom
odvolania, žalobou napadnuté rozhodnutie je zrozumiteľné, skutočnosti v ňom opísané sú dostatočne
zdokumentované, závery odôvodnené, preto je tvrdenie žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia
neopodstatnené. Z obsahu rozhodnutia jasne vyplýva, z akých skutočností správca dane, ako aj žalobca
vychádzali a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadili.

24. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. SSP po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného
a oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa v
konaní bez nariadenia pojednávania (za splnenia zákonných podmienok podľa § 107 ods.2, § 182 ods.1
písm.g/ a § 105 ods.2 písm.a/ SSP) jednomyseľne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

25. Podľa § 3 ods.1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) pri správe daní sa
postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisoch, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa
pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

26. Podľa § 24 ods.1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje

a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,

c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť.

27. Podľa § 24 ods.2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

28. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pres správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných
predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej
účelu.

29. Podľa § 46 ods.9 písm.a/ Daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu
podľa ods.8.

30. Podľa § 46 ods.10 Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo
dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu
zahraničných závislých osôb, ktoré určujú zakladanie podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán
môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o
12 kalendárnych mesiacov.

31. Podľa § 61 ods.1 písm.b/ Daňového poriadku správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak
sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať
informácie spôsobom podľa osobitného predpisu (poznámka pod čiarou č. 21a odkazuje príkladmo na
zákon č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, nariadenie Rady (EÚ) č.
904/2010).

32. Podľa § 19 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty daňová povinnosť vzniká dňom
dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako
vlastník.

33. Podľa § 49 ods.1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

34. Podľa § 49 ods.2 písm.a/ zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a slúži iba ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

35. Podľa § 51 ods.1 písm.a zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods.2 písm.a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

36. Podľa § 43 ods.1,5 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo
prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na
ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Platiteľ je povinný
preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 - 4 kópiou faktúry, dokladom
o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo

kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou
prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou
inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru
v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, potvrdením o prijatí tovaru odberateľom
alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ, inými dokladmi,
najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe
za prepravu tovaru.

37. Účelom daňového konania je zistiť, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými
hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Pretože ide o fiskálne záujmy
štátu, Daňový poriadok špecificky upravuje zisťovanie, preverovanie základu dane alebo iných
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.
Cieľom daňového konania je určenie výšky dane a záväzné uloženie povinnosti zaplatiť ju konkrétnemu
daňovému subjektu.

38. V rámci dokazovania v daňovom konaní dôkazná povinnosť prioritne svedčí daňovému subjektu.
Správca dane dokazovanie vykonáva, pričom jeho úloha je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie dane. Dokazovanie je procesným postupom, na základe ktorého správca dane získa poznatky
a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie, pričom pri
dokazovaní správa dane nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov; daňové konanie nie je pritom
konaním vyhľadávacím. K otázke daňovej povinnosti daňového subjektu pri preukazovaní nároku na
odpočítanie dane z pridanej hodnoty sa vo svojej judikatúre opakovane vyjadril Najvyšší súd SR, napr.
v rozsudku č.k. 2Sžf/4/2009 z 23.06.2010 judikoval, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte
- žalobcovi (§ 29 ods.8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods.2, § 51 zákona č. 222/2004
Z.z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý
disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet
DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou
preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnenie a so zákonom stanovených podmienok“.

39. Obdobne judikoval dôkaznú povinnosť daňového subjektu Najvyšší súd SR aj v rozsudku č. k.
2Sžf/28/2010 zo dňa 18. 05. 2011.

40. Úpravu postupu pri preukazovaní oprávnenosti nároku na odpočet DPH ust. § 49 ods. 2 zákona o
DPH, resp. pri preukazovaní splnenia podmienok oslobodenia dodania tovaru v zmysle § 43 zákona o
DPH, je potrebné považovať za špeciálnu úpravu vo vzťahu k spôsobu preukazovania podľa daňového
poriadku. Ustanovenie § 49 ods. 2 a § 51 cit. zákona určujú, ako musí platiteľ prijať a tiež zdaniteľné
plnenie použiť, aby mu vznikol nárok na odpočet DPH, ako má preukázať uplatnenie práva na odpočet
a kedy mu tento nárok vzniká. Nárok na nadmerný odpočet DPH vzniká platiteľovi dane vtedy, ak splní
obidve zákonné podmienky stanovené v § 49 ods. 2 písm. a/ cit. zákona, t. j. že nadobudlo tovar
alebo služby a použil nadobudnutý tovar alebo služby na dodávky tovaru alebo služieb ako platiteľ.
Ustanovenie § 43 zákona o DPH stanovuje podmienky oslobodenia dodania tovaru: dodávateľ tovaru je
osobou registrovanou pre DPH v tuzemsku a má postavenie platiteľa dane, odberateľ tovaru je osobou
identifikovanou pre DPH v inom členskom štáte a tovar objedná pod svojím identifikačným číslom pre
DPH prideleným v inom členskom štáte, tovar sa fyzicky prepravuje z tuzemska do iného členského
štátu a musí ísť o platný obchodný vzťah medzi dodávateľom a odberateľom.

41. Žalobca v prvom rade vyslovil nesúhlas so skutkovými zisteniami správcu dane ohľadne jeho nároku
na oslobodenie dodania tovaru - betonárska oceľ, ktorý žalobca fakturoval českej spoločnosti Invest
reality trade, s. r. o. Poukázal na výpovede svedkov E. R. zo dňa 28. 01. 2015, A. P. a E. H. zo
dňa 26. 01. 2015. Protokoly o výsluchu týchto svedkov realizované orgánmi Polície Českej republiky
sa nachádzajú pod č. 77 administratívneho spisu žalovaného. Z ich výpovedí nevyplýva, že dodávky
tovaru fakturované preverovanými faktúrami boli reálne dodané, pretože svedkovia sa nevyjadrovali
ku konkrétnym dodávkam, ale sa iba všeobecne vyjadrovali o obchodovaní s betonárskou oceľou.
Reálnosť dodania predmetného tovaru správca dane preveroval nielen u samotného žalobcu a českej
spoločnosti Invest reality trade, s. r. o., ale rozsiahlym dokazovaním, ktorého priebeh a výsledky sú
uvedené v protokole z daňovej kontroly z vlastných šetrení, z odpovedí na žiadosti o medzinárodnú
výmenu informácií, z výsledkov šetrení iných správcov dane, ako aj z odpovedí Národnej diaľničnej
spoločnosti, a. s. Z výpisu mýtnch transakcií poskytnutých spoločnosťou SkyToll, a. s., správca dane

zistil, že z deklarovaných 13 prepráv - dodávky betonárskej ocele spoločnosti Invest reality trade, s. r. o.,
v piatich prípadoch vozidlo, ktoré malo prepravu realizovať, vôbec neprešlo mestom nakládky Kysucké
Nové Mesto, v troch prípadoch v Kysuckom Novom Meste nebol čas na nakládku a vykládku tovaru, v
troch prípadoch pre preverované vozidlá neexistuje záznam v elektronickom mýtnom systéme na území
SR, v jednom prípade nebolo preukázané, že vozidlo došlo do miesta nakládky a v jednom prípade
nebola preprava z dôvodu neuvedenia evidenčného čísla na CMR doklade preverená. Už len na základe
tohto dôkazu možno konštatovať, že k dodaniu predmetného tovaru tak, ako ich deklaroval žalobca v
13 faktúrach uvedených na str. 12 a 13 rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a CMR dokladoch
nemohlo dôjsť.

42. Žalobca v podanej žalobe v súvislosti s uplatnením nároku na odpočítanie dane s pridanej hodnoty v
súvislosti s dodaním tovaru (cukor) spoločnostiam ARZANO, s. r. o., a OPTAR, s. r. o., v podanej žalobe
iba konštatoval zistenia správcu dane k nepriznaniu práva na odpočítanie dane v súvislosti s týmito
obchodmi však žiadne žalobné námietky nezniesol.

43. Žalobca namietal, že daňová kontrola nebola ukončená v lehote 1 roka od jej začatia v zmysle
§ 46 ods. 10 Daňového poriadku, pretože rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly je nezákonné z
dôvodu, že žiadosť správcu dane o MVI nie je konaním v zmysle ustanovení Daňového poriadku,
pričom pominutie dôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt
stanovených v Smernici Rady 2011/16/EÚ, pričom prerušenie konania nemá za následok neplynutie
lehôt v zmysle § 61 ods. 5 Daňového zákona. Podľa žalobcu z toho dôvodu je protokol z daňovej kontroly
nezákonne získaným dôkazným prostriedkom a preto ho nebolo možné použiť v daňovom konaní. Z
toho dôvodu považuje za nezákonné rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa. Súd hodnotí túto žalobnú námietku ako nedôvodnú.

44. Ustanovenie § 61 ods. 1 písm. b/ umožňuje správcovi dane prerušiť daňové konanie, ak je to
potrebné na získanie informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je
aj Nariadenie Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 07. 10. 2010 o administratívnej spolupráci v boji proti podvodom
v oblasti DPH. Z uvedeného nesporne vyplýva, že ide o legitímny spôsob prerušenia daňového konania
- výkonu daňovej kontroly (§ 46 ods. 10 Daňového poriadku). Ak dôjde k prerušeniu daňového konania,
po dobu tohto prerušenia správca dane úkony v danej veci nevykonáva. Počas prerušenia daňového
konania neplynú ani lehoty podľa Daňového poriadku, t. j. ani lehota na vykonanie daňovej kontroly
v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku. V súvislosti s možnosťou správcu dane prerušiť daňovú
kontrolu z dôvodu začatia konania v oblasti medzinárodnej výmeny informácií správny súd súladne so
žalovaným poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 28. 02. 2013 č. k. IV.ÚS 116/2013-111.

45. Správny súd sa nestotožňuje s výkladom slovného spojenia „pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie
prerušilo“ v ust. § 61 ods. 4 Daňového poriadku („správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného
podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie
prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedeného v ods. 2). Podľa žalobcu pominutie dôvodov, pre ktoré
sa daňová kontrola prerušila, je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v smernici pre
poskytnutie požadovaných informácií (čl. 7 Smernice Rady 2011/16/EÚ). Dôvodom prerušenia daňovej
kontroly u žalobcu bola žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, ktoré správca dane nevyhnutne
potreboval v záujme najúplnejšieho zistenia skutkového stavu. Posledná odpoveď na žiadosť správcu
dane o medzinárodnú výmenu daňových informácií bola doručená správcovi dane dňa 25. 05. 2015.
Až týmto dňom došlo k pominutiu dôvodov, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená. Pred obdržaním
odpovede na žiadosť OMVI správca dane nemohol pokračovať v daňovej kontrole, pričom správca dane
objektívne nemohol ovplyvniť lehotu, v ktorej daňové orgány Českej daňovej správy vybavili žiadosť o
medzinárodnú výmenu informácií.

46. Je nesporné, že daňová kontrola u žalobcu bola začatá 17. 06. 2013 a bola prerušená dňa 04. 03.
2014, t. j. po ôsmich mesiacoch a 17 dňoch jej výkonu. V daňovej kontrole správca dane pokračoval
dňa 26. 05. 2015 a ukončil ju dňom 24. 08. 2015 (išlo o časové obdobie dvoch mesiacov a 17 dní).
Sumárne doba trvania daňovej kontroly nepresiahla s vylúčením doby prerušenia jej výkonu zákonnú
lehotu jedného roka.

47. Pokiaľ žalobca poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Trnave v súvislosti s prerušením daňovej
kontroly a doby jej výkonu, správny súd považuje stanovisko žalovaného k týmto súdnym rozhodnutiam
za správne.

48. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že výklad slovného spojenia „pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie
prerušilo“ v zmysle § 61 ods. 4 Daňového poriadku ako ho poskytol v žalobe akceptoval aj Krajský
súd v Košiciach v rozsudku č. k. 6S/106/2015-58 zo dňa 15. 12. 2016. K tomu je potrebné uviesť, že
žalobca vydáva za právny názor krajského súdu svoje vlastné tvrdenia. Je to nekorektný postup zo strany
právneho zástupcu žalobcu s prihliadnutím na skutočnosť, že na rovnaké tvrdenie žalobcu obsiahnuté
v jeho odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa už reagoval žalovaný (strana 25
rozsudku žalovaného).

49. Ako nedôvodnú hodnotí súd aj žalobnú námietku, podľa ktorej správca dane kúskovaním žiadosti o
medzinárodnú výmenu daňových informácií spôsobil prieťahy v daňovej kontrole a preto tento postup
správcu dane je potrebné považovať za neúčelné, neodôvodnené a neefektívne konanie správcu dane.
Skutočnosť, že správca dane v priebehu troch pracovných dní vyhotovil tri žiadosti o medzinárodnú
výmenu informácií a nevyhotovil iba jednu žiadosť, nemôže mať za následok neúmerné predlžovanie
daňovej kontroly.

50. Správny súd v konaní dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok
uvedených v § 49 ods. 1, 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o dani z pridanej hodnoty na odpočítanie
dane z predmetných obchodov, ani zákonných podmienok uvedených v § 43 zákona o DPH v súvislosti
s intrakomunitárnym dodaním betonárskej ocele zo Slovenska do Českej republiky, a preto žalobu ako
nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.

51. Napokon ako nedôvodnú správny súd hodnotí aj žalobnú námietku, podľa ktorej je rozhodnutie
žalovaného nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Rozhodnutie žalovaného
zodpovedá zákonným požiadavkám v zmysle § 63 ods.3,5 Daňového poriadku.

52. Žalobca bol v konaní neúspešný, preto mu správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP voči žalovanému
nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalovaný nepreukázal, aby mu vzniklo právo na náhradu
dôvodne vynaložených trov konania voči žalobcovi v zmysle § 168 SSP, preto mu takisto právo na
náhradu trov konania nepriznal.
Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 9. 9. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.