Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. december 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/292/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115226234
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3115226234.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu Považský cukor, a.s. so sídlom
Cukrovarská 311/9, Trenčianska Teplá, IČO: 35 716 266, zast. ČECHOVÁ & PARTNERS s.r.o.,
Staromestská 3, Bratislava, IČO: 47 249 129, proti žalovanému G. Kotakis Trans A.S. so sídlom 14
Parodos Chatzianesti, 18233 Agios Ioannis Renti, Pireus, Grécko, identifikačný kód 52970/02/B/02/140,
zast. Y.. J. L., advokát, L. XX, V., o zaplatenie 451 782,54 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 36Cb/492/2015-656 zo dňa 23. augusta 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovaného
k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 428 191,14 eur z 9,05 % ročným úrokom z omeškania od
14.08.2015 do zaplatenia a vo výroku III., ktorým sa žalobcovi priznala náhrada 100% trov konania z
r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť
žalobcovi sumu 428 191,14 eur z 9,05 % ročným úrokom z omeškania od 14.08.2015 do zaplatenia, vo
výroku II. konanie v časti o zaplatenie sumy 23 591,40 eur
s 9,05% ročným úrokom z omeškania od 14.08.2015 do zaplatenia sa zastavil a vo výroku III. žalobcovi
priznal náhradu 100% trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 25.02.2013 uzavrel žalobca ako ukladateľ so žalovaným
ako skladovateľom zmluvu o skladovaní, ktorou sa žalovaný zaviazal pre žalobcu uskladniť kryštálový
cukor, uložený v uzavretých kontajneroch. V bode 1 Zmluvy sa žalovaný zaviazal nahradiť žalobcovi
všetok chýbajúci alebo poškodený cukor a to do 30 dní ekvivalentom v rovnakej kvalite, buď vo forme
príslušného tovaru alebo zodpovedajúcej peňažnej čiastke. Dňa 14.07.2015 sa v sklade žalovaného
uskutočnila inventúra za prítomnosti inventarizačnej komisie. Podľa súpisu skutočného stavu zásob bol
zistený chýbajúci cukor v tomto súpise riadne špecifikovaný. V súpise sa nachádza aj strojom napísaný
text „Kotakis Trans A.E. potvrdila a uznala stratu 1 259,82 ton a ponesie zodpovednosť a zabezpečí,
aby Považský cukor a.s. v tejto súvislosti neutrpel škodu“, pod ktorým sa nachádza aj dátum podpisu
tohto súpisu a to 14.07.2015 a na ľavej strane podpisy. Ďalej sa tu nachádza aj rukou napísaný text, z
ktorého vyplýva hodnota chýbajúceho cukru a celková vyčíslená škoda. Spoločnosť žalovaného uznala
a potvrdila neexistenciu uvedeného množstva cukru vo svojom skladovacom zariadení. Listom zo dňa
31.07.2015 konateľ žalovaného informoval žalobcu, že bolo zistené manko 8 kontajnerov cukru. Konateľ
žalovaného dňa 14.08.2015 v emailovej komunikácií žiadal o splátkový kalendár na dlhy žalovaného.

3. Predmetom sporu je náhrada škody, ktorá mala vzniknúť v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti
(straty uskladneného cukru) zo zmluvy o skladovaní uzavretej medzi obchodnými spoločnosťami
majúcimi sídlo na území Slovenska a Grécka. V bode 13

v zmluve o skladovaní si zmluvné strany dohodli, že na otázky touto zmluvou osobitne neupravené
sa primerane vzťahujú ustanovenia slovenského Občianskeho zákonníka. Z citovaného zmluvného
ustanovenia je zrejmé, že pri otázkach osobitne neupravených zmluvou, odkazuje na použitie
Občianskeho zákonníka platného v SR, avšak výslovne neobsahuje dohodu zmluvných strán o
voľbe rozhodného práva pre celú, resp. časť zmluvy o skladovaní. Z bodu 13 zmluvy o skladovaní
vyplýva, že sa strany sporu zaoberali aj voľbou rozhodného práva, ktorým by sa mala spravovať
predmetná zmluva, čo potvrdil vo svojej výpovedi aj prokurista žalobcu. Zmluvné strany si dohodli
právomoc slovenského súdu a z tohto možno indikovať ich dohodu o slovenskom práve ako rozhodnom
práve, keďže možno rozumne predpokladať, že mali záujem, aby sudca aplikoval v spore právo,
ktoré dobre pozná. Žalovaný neuviedol presvedčivé dôvody, pre ktoré by strany nemali chcieť,
aby bolo aplikované právo súdu, ktorý si zvolili. Žalobca návrh na vydanie európskeho platobného
rozkazu odôvodnil ustanoveniami Obchodného zákonníka, taktiež žalovaný v písomnom vyjadrení zo
dňa 13.01.2017 aplikoval na žalovaný záväzkový vzťah ustanovenia Obchodného zákonníka, pričom
nenamietal aplikáciu slovenského právneho poriadku pri riešení sporu. Právny zástupca žalovaného
upriamil pozornosť súdu na skutočnosť, že strany sporu si v zmluve o skladovaní dohodli právny režim
Občianskeho zákonníka, ktorý by sa mal aplikovať na celý záväzkový vzťah. Z uvedených skutočností
mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi stranami došlo podľa článku 3 bodu 1 nariadenia
európskeho parlamentu a rady (EES) č. 593/2008 zo 17.06.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné
záväzky (Rím I.) ku konkludentnej voľbe slovenského právneho poriadku ako rozhodného práva pre
zmluvu o skladovaní.

4. Zmluvné strany sporu sú podnikatelia, ktorí predmetnú zmluvu o skladovaní uzavreli v rámci svojej
podnikateľskej činnosti. Predmetnou zmluvou bol založený obchodný záväzkový vzťah strán sporu, ktorý
má podľa § 261 ods.1 Obchodného zákonníka obchodnoprávny režim. Podľa názoru súdu prvej inštancie
ustanovenie bodu 13 zmluvy o skladovaní neobsahuje výslovnú dohodu zmluvných strán o vylúčení
aplikácie Obchodného zákonníka na danú zmluvu, ani na žalovaný záväzkový vzťah. Predmetom má byť
len dohoda o aplikácií Občianskeho zákonníka pri riešení otázok neupravených zmluvou o skladovaní,
z čoho vyplýva záver, že uvedené ustanovenie neupravuje, či sa zmluva o skladovaní spravuje
Obchodným zákonníkom alebo Občianskym zákonníkom. Je neprípustné aby sa časť zmluvného
záväzkového vzťahu posudzovala podľa Obchodného zákonníka a mala obchodnoprávny režim a časť
režim občianskoprávny. Z tohto vyplýva podľa súdu prvej inštancie, že na právnu úpravu žalovaného
záväzkového vzťahu, ako aj zmlúv o skladovaní sa vzťahuje Obchodný zákonník.

5. Súd prvej inštancie po aplikácií zákonných ustanovení Obchodného zákonníka zaviazal žalovaného
k zaplateniu 428 191,14 eur spolu s 9,05 % ročným úrokom z omeškania od 14.08.2015 do zaplatenia
z titulu náhrady škody.

6. Podľa názoru súdu prvej inštancie škoda v sume 592 115,40 eur zodpovedajúca hodnote chýbajúceho
cukru predstavuje podľa § 379 Obchodného zákonníka skutočnú škodu. Bola vyčíslená a preukázaná
ako rozdiel medzi skutočne dodaným cukrom do skladu žalovaného a kontrolou zisteným množstvom
cukru nachádzajúceho sa v čase kontroly v sklade žalovaného. Medzi stranami sporu nebol sporný
zánik pohľadávky na náhradu škody v sume 170 322,86 eur a v sume 23 591,40 eur započítaním so
vzájomnými pohľadávkami žalovaného proti žalobcovi. Žalovaný si uplatnil aj kompenzačnú námietku
v sume 448 068,66 eur. V konaní však nebola preukázaná dohoda strán sporu o rozhodnom práve
pre započítanie ich vzájomných pohľadávok a podľa článku 17 Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (EES) č. 593/2008 zo 17.06.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I.), ak si
strany nedohodli právo na započítanie, započítanie sa spravuje rozhodným právom pre pohľadávku, voči
ktorej sa právo na započítanie uplatňuje. Žalovaný však v konaní podľa § 358 Obchodného zákonníka
nepreukázal spôsobilosť jeho pohľadávok proti žalobcovi na započítanie so žalovanou pohľadávkou,
súd prvej inštancie posúdil kompenzačnú námietku žalovaného podľa § 580 Občianskeho zákonníka
ako nedôvodnú. Žalovaný nepreukázal právny dôvod jeho pohľadávok, ktoré mali byť započítané.

7. Súd prvej inštancie posúdil kompenzačnú námietku žalovaného podľa § 580 Občianskeho zákonníka
ako nedôvodnú. Žalovaný nepreukázal právny dôvod jeho pohľadávok, ktoré mali byť započítané.

8. Súd prvej inštancie o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal žalobcovi
náhradu 100 % trov konania.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie a žiadal
rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, že žalobu o zaplatenie sumy 373 018 eur s príslušenstvom
zamietne. V časti o zaplatenie sumy 55 173,14 eur s príslušenstvom napadnutý rozsudok žiadal zrušiť
a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie a žalobcovi žiadal priznať náhradu trov konania pred
súdom prvej inštancie ako aj trov odvolacieho konania. Odvolanie, ktoré podal voči výroku I. a výroku
III. napadnutého rozsudku odôvodnil tým, že súd neprihliadol k námietke žalovaného, ktorou namietal
právomoc súdu vo veci uplatňovania nároku poisťovateľa, ktorý na neho prešiel titulom poskytnutia
poistného plnenia žalobcovi s poukazom na skutočnosť, že žalovaný, ktorý sa zúčastnil konania a ktorý
uplatnil vo veci prostriedky procesnej obrany namietal absenciu právomoci až v písomnom vyjadrení a
teda nie pri jeho prvom úkone. Súd prvej inštancie opomenul skutočnosť, že žalobca v konaní priznal
vyplatenie poistného plnenia vo výške 373 018 eur zo strany poisťovateľa až v písomnom podaní
zo dňa 01.03.2017, čo je skutočnosť, ktorá mala za následok vznik úplne novej hmotnoprávnej a
procesnej situácie, keďže až od tohto momentu bola v konaní zrejmá duplicita uplatňovaných nárokov,
ktoré prislúchajú dvom rozličným subjektom. Žalovaný tak logicky nemohol namietať právomoc súdu vo
vzťahu k nároku poisťovateľa, ak sám žalovaný a ani sám súd nemal do tohto momentu vedomosť o
poskytnutom poistnom plnení žalobcovi a duplicite nárokov. Súd prvej inštancie v otázke rozhodného
práva uviedol, že sporové strany sa v zmluve o skladovaní dohodli na použití Občianskeho zákonníka
na otázky zmluvou neupravené, pričom zmluva neobsahuje žiadnu dohodu o rozhodnom práve pre celú
alebo časť zmluvy o skladovaní. I napriek tomu súd prvej inštancie konštatoval, že titulom konkludentnej
voľby práva bude rozhodným právom pre celú vec právny poriadok Slovenskej republiky a konkrétne
bude aplikovaný Obchodný zákonník. Súd prvej inštancie tento záver oprel o tvrdenie prokuristu žalobcu,
ktorý uviedol, že so žalovaným sa dohodli na aplikácií právneho poriadku
v Slovenskej republike, i keď to v zmluve nie je uvedené. Žalovaný namietal existenciu takejto dohody v
akejkoľvek forme, ako aj akýchkoľvek rokovaní o nej. Podľa žalovaného súd prvej inštancie postupoval
a vyhodnotil otázku rozhodného práva tendenčne v prospech žalobcu a záver súdu prvej inštancie o
použití slovenského práva na celý zmluvný záväzok zo zmluvy o skladovaní nemá oporu v zmluve o
skladovaní ani v ustanoveniach Nariadenia Rím I. Súd prvej inštancie opomenul ustanovenie článku 3
odsek 1 veta 3. Nariadenia Rím I., z ktorého vyplýva, že zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok,
ktorým sa bude spravovať len časť zmluvy, čo mu výslovne zodpovedá voľba práva obsiahnutá v
zmluve o skladovaní, ktorá je orientovaná len na otázky zmluvou neupravené. Je neprípustný postup
súdu prvej inštancie, ktorý z dohody o voľbe práva pre časť zmluvy na základe rôznych špekulácií a
subjektívnych tvrdení žalobcu a v rozpore s obsahom zmluvy rozvíjal úvahy o tom, či zmluvné strany
parciálnou voľbou práva nemali náhodou tejto voľbe podriadiť aj celú zmluvu, alebo ktorý právny predpis
mohli chcieť na vec aplikovať. Žalovaný ďalej namietol aktívnu legitimáciu žalobcu vo veci uplatňovania
nároku vo výške 373 018 eur, nakoľko v konaní bolo jednoznačne preukázané, že poisťovateľ poskytol
žalobcovi poistné plnenie vo výške 373 018 eur, čím nárok žalobcu v tejto časti titulom jeho prechodu
na poisťovateľa zanikol. Súd prvej inštancie sa s námietkami a argumentáciou žalovaného vysporiadal
tak, že tieto neakceptoval a osvedčil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu k uplatňovaniu celej žalovanej
sumy. Žalovaný v tejto časti poukázal na článok 18.1 poistnej zmluvy, ako aj článok 18.2 poistnej
zmluvy. Je nesporné, že titulom poskytnutia poistného plnenia došlo k prechodu nároku v tejto výške
na poisťovateľa. Je účelové konštatovanie súdu prvej inštancie, že v rozpore s právnym a skutkovým
stavom advokátska kancelária SEGELKEN & SUCHOPAR udelila žalobcovi poverenie k vymáhaniu
nároku poisťovateľa, pričom v liste zo dňa 28.02.2017 sa tento nevyjadruje k otázke týkajúcej sa práva
žalobcu vymáhať náhradu škody vo svojom mene a na účet poisťovateľa. Súd prvej inštancie opomenul,
že poisťovateľ udelil advokátskej kancelárii presne definované splnomocnenie k tomu, aby vymáhala
nárok v mene poisťovateľa a na jeho účet, pričom poisťovateľ nepripustil možnosť poveriť k vymáhaniu
tohto nároku žalobcu. Žalobca žiadnym relevantným spôsobom neosvedčil právny titul ani žiadnu právnu
skutočnosť, ktorá by ho oprávňovala k uplatňovaniu nároku poisťovateľa v mene žalobcu a na účet
poisťovateľa a žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný k uplatňovaniu nároku na zaplatenie sumy 373
018 eur. Žalovaný si uplatnil aj kompenzačnú námietku, ktorú odôvodnil jednostranným započítaním
pohľadávok žalovaného, ktoré boli vyjadrené trinástimi faktúrami. Súd prvej inštancie vo vzťahu k
týmto faktúram podotkol len, že boli predložené v anglickom jazyku, čo prispelo k nezrozumiteľnosti a
sťaženiu identifikácie fakturovaného plnenia a je možné dovodiť, že sudca s obsahom faktúr ani povahou
uplatnených pohľadávok z titulu jazykovej bariéry vôbec neoboznámil.

10. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril písomným podaním zo dňa 16.10.2017, v ktorom
uviedol, že rozsudok v napadnutej časti žiada potvrdiť ako vecne správny a žalovaného zaviazať k
náhrade trov konania. Žalobca zotrval na vyjadreniach a skutočnostiach uvedených v konaní pred

súdom prvej inštancie a v plnom rozsahu sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie. V odvolaní
žalovaný zopakoval svoje tvrdenia a hodnotenia, ktoré prednášal už aj na súde prvej inštancie, pričom
ignoruje celé vykonané dokazovanie. Obsah odvolania žalovaného tak nie je spôsobilý spochybniť
správnosť záverov súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku dostatočne
vysporiadal aj s námietkou žalovaného k rozhodnému právu. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že zámerom strán bolo podriadiť zmluvu o skladovaní slovenskému právnemu poriadku. Žalovaný
však opätovne namieta rozhodné právo, pričom počas celého konania pred súdom prvej inštancie
nikdy nenamietal skutkové tvrdenia prezentované žalobcom, že medzi stranami prebehli predzmluvné
rokovania o rozhodnom práve a bola ustálená voľba slovenského právneho poriadku. Otázka náhrady
v prípade straty cukru bola riešená priamo v zmluve o skladovaní a je teda otázkou priamo upravenou
v zmluve o skladovaní a nie otázkou v zmluve neupravenou. K námietke žalovaného k právomoci súdu
žalobca uviedol, že táto argumentácia žalovaného neobstojí, nakoľko sa súd prvej inštancie s touto
námietkou podrobne zaoberal v bode 19.3 odôvodnenia. Súd prvej inštancie správne poukázal na to,
že na rozdiel od tvrdenia žalovaného ide aj v prípade prechodu práva o ten istý nárok, teda nárok na
náhradu škody vyplývajúcej zo zmluvy o skladovaní a nie o vznik nového práva. Aj výhrady žalovaného o
nemožnosti skoršieho uplatnenia námietky nedostatku právomoci sú bez právneho základu a v rozpore
s dokladovaným priebehom konania pred súdom prvej inštancie. Účelové a zjavne neopodstatnené
je aj tvrdenie žalovaného o nedostatočnosti splnomocnenia pre advokátsku kanceláriu SEGELKEN &
SUCHOPAR v zmysle ktorého poisťovňa AK SEGELKEN & SUCHOPAR dala pokyn a oprávnenie, aby
učinila všetky nevyhnutné kroky k vymoženiu uvedeného poistného plnenia od zodpovedných strán.
bez právneho základu je aj námietka žalovaného o zákonnom prechode nároku na poisťovateľa. Obrana
žalovaného nemala a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a takúto obranu je možné považovať
za účelovú. Súd prvej inštancie sa dostatočným spôsobom vysporiadal aj s kompenzačnou námietkou
žalobcu. Žalovaný vo svojom odvolaní nepriniesol žiadne nové argumenty, pričom používa nepravdivé
a nepodložené tvrdenia.

11. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
C.s.p.), ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

12. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaných odvolaní podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a
dospel k záveru, že nie sú dôvody pre potvrdenie ani pre zmenu napadnutého rozhodnutia.

13. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

14. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

15. Za podstatné a právne významné odvolacie námietky a tvrdenia považoval odvolací súd tvrdenie,
že súd prvej inštancie nesprávne posúdil právomoc súdu a rozhodné právo.

16. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel odvolací súd k názoru, že súd prvej
inštancie správne posúdil právomoc súdu príslušného podľa sídla žalobcu. Nedostatočne však posúdil
použitie rozhodného práva na predmetný spor.

17. Z uzavretej Zmluvy o skladovaní zo dňa 13. mája 2011 bod 12. vyplýva, že strany si v prípade
akéhokoľvek sporu vyplývajúceho z realizácie tejto zmluvy dohodli právomoc súdu tak, že príslušným
súdom bude súd podľa sídla ukladateľa v Slovenskej republike. Ukladateľom bol slovenský subjekt
- žalobca, ktorý má sídlo v Trenčianskej Teplej a jeho príslušným súdom je Okresný súd Trenčín.
Právomoc konajúceho súdu v predmetnom spore je daná.

18. V bode 13. Uzavretej Zmluvy o skladovaní zo dňa 13. mája 2011 si zmluvné strany dohodli na
otázky touto zmluvou neupravené použitie slovenského Občianskeho zákonníka. Zmluva o skladovaní
obsahuje v bode 1. Dohodu zmluvných strán ohľadne náhrady škody, ktorá vznikne z dôvodu
chýbajúceho alebo poškodeného tovaru a to tak, že skladovateľ, ktorým bol žalovaný, je povinný

nahradiť všetok chýbajúci alebo poškodený cukor do tridsiatich dní ekvivalentom v rovnakej kvalite,
buď vo forme príslušného tovaru alebo zodpovedajúcej peňažnej čiastke. Náhrada škody bola v zmluve
zmluvnými stranami dohodnutá a nie je možné aplikovať na túto otázku bod 13. uzavretej zmluvy a
vzťahovať na túto otázku ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nie je možné zo znenia bodu 13. Zmluvy
o skladovaní zo dňa 13. mája 2011 vyvodiť záver o tom, že nakoľko uvedený bod neobsahuje výslovnú
dohodu zmluvných strán o vylúčení aplikácie Obchodného zákonníka a keďže v zmysle Obchodného
zákonníka je neprípustné, aby časť zmluvného záväzkového vzťahu mala obchodnoprávny režim a časť
občianskoprávny režim, vyplýva z toho, že na daný záväzkový vzťah sa vzťahuje Obchodný zákonník.
Nie je možné prisvedčiť ani ďalšiemu tvrdeniu súdu prvej inštancie, keď uzavretie dohody o slovenskom
práve ako rozhodnom práve odvodzuje od dohody zmluvných strán o právomoci slovenského súdu.
Taktiež nie je možné považovať za správne tvrdenie súdu prvej inštancie o konkludentnej voľbe
slovenského právneho poriadku ako rozhodnom práve. Prokurista žalobcu síce dohodu o voľbe práva
tvrdil, žalovaný toto tvrdenie poprel. Iné dôkazy o uzavretí dohody súdu predložené neboli.

19. Podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EES) č. 593/2008 zo 17.06.2008 o rozhodnom
práve pre zmluvné záväzky (Rím I.) Kapitola II článok 3 bod 1. - Zmluva sa spravuje právnym poriadkom,
ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami
zmluvy alebo okolnosťami prípadu.
Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.

20. Podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EES) č. 593/2008 zo 17.06.2008 o rozhodnom
práve pre zmluvné záväzky (Rím I.) Kapitola II článok 4 bod 1. - pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného
práva pre zmluvu v súlade s čl. 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8 právo, ktorým sa spravuje
zmluva, sa určuje takto:
a) zmluva o predaji tovaru sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu;
b) zmluva o poskytovaní služieb sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu poskytovateľa
služieb;
c) zmluva, ktorej predmetom je vecné právo k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, sa spravuje
právnym poriadkom krajiny, kde sa nehnuteľnosť nachádza;
d) bez ohľadu na písmeno c) nájom nehnuteľnosti uzavretý na dočasné súkromné použitie na obdobie
maximálne šiestich po sebe nasledujúcich mesiacov sa spravuje právnym
poriadkom krajiny obvyklého pobytu prenajímateľa za predpokladu, že nájomca je fyzická osoba a má
svoj obvyklý pobyt v tej istej krajine;
e) zmluva o franšíze sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu franšízanta;
f) zmluva o distribúcii sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu distribútora;
g) zmluva o predaji tovaru dražbou sa spravuje právnym poriadkom krajiny, kde sa koná dražba, ak také
miesto možno určiť;
h) zmluva uzavretá v rámci multilaterálneho systému, ktorý spája, alebo umožňuje spájanie záujmov
viacerých tretích strán nakupovať a predávať finančné nástroje v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 17
smernice 2004/39/ES v súlade s nediskrečnými pravidlami a ktorý sa spravuje jediným právnym
poriadkom, sa spravuje týmto právnym poriadkom.

21. Odvolací súd konštatuje, že z uzavretej zmluvy nevyplýva dohoda zmluvných strán o rozhodnom
práve na otázky touto zmluvou upravené. Dohoda o rozhodnom práve nevyplynula ani z vykonaného
dokazovania a preto bolo potrebné pri absencii voľby rozhodného práva postupovať v zmysle Kapitoly
II článku 4 bod b) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EES) č. 593/2008 zo 17.06.2008 o
rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I.). Podľa názoru odvolacieho súdu sa uzavretá Zmluva o
skladovaní zo dňa 13. mája 2011 spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu poskytovateľa
služieb, rozhodným právom je teda právny poriadok skladovateľa - žalovaného.

22. Odvolanie žalovaného z vyššie uvedených dôvodov vyhodnotil odvolací súd v namietanej časti
týkajúcej sa rozhodného práva za dôvodné a rozsudok v napadnutej časti zrušil. V dôsledku
nesprávneho právneho posúdenia aplikácie rozhodného práva na predmetný spor neboli splnené
predpoklady ani pre opakovanie dokazovania a ani pre jeho doplnenie odvolacím súdom, preto musel
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmysle § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p.
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odvolacie námietky týkajúce sa veci samej, odvolací súd z
dôvodu aplikácie nesprávneho rozhodného práva neposudzoval a nezaoberal sa nimi.

23. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní vec opätovne prejedná aplikujúc právny poriadok obvyklého
pobytu žalovaného, za aktívnej dôkaznej povinnosti žalobcu a žalovaného ustáli aplikujúc rozhodné
právo vznik zodpovednosti za škodu a následne uplatnenú výšku náhrady škody ako aj započítanie
pohľadávok na základe kompenzačnej námietky žalovaného. Súd prvej inštancie opätovne posúdi aj
aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v časti o náhradu škody vo výške 373 018,- eur. Dôkazy vyhodnotí
jednotlivo, ale hlavne v ich vzájomnej súvislosti. Po vykonanom dokazovaní opätovne vo veci rozhodne
a svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p.

24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 3 C.s.p. v novom
rozhodnutí vo veci samej.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 424 C.s.p.)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 C.s.p.)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 C.s.p.)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
C.s.p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 18. 7. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.