Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 15, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4To/102/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201547
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1017201547.4

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováč a sudcov JUDr. Tibora
Kubíka a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci obžalovaného O. K. T., pre prečin poškodzovania cudzej
vecipodľa§245ods.1,ods.2písm.a/Tr.zák.,oodvolaníobžalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúdu
Bratislava I z 02.05.2017 sp. zn. 6T/23/2016, na verejnom zasadnutí konanom 15. novembra 2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného O. K. T., nar. XX.XX.XXXX C. K., občana T. W. z a

m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I z 02.05.2017 sp. zn. 6T/23/2016 bol obžalovaný O. K. T.
uznaný za vinného pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v súbehu s prečin
poškodzovaniacudzejvecipodľa§245ods.1,ods.2písm.a/Tr.zák.,natomskutkovomzáklade,žedňa
24.02.2015 okolo 17.30 hodiny v Bratislave na križovatke ulíc N.A. - I., ako vodič osobného motorového

vozidla D. XXXD, čiernej farby, EČ (1) E. zastavil týmto vozidlom na priechode pre chodcov a bránil tak
pri odbočení vpravo na I. B. vodičovi osobného motorového vozidla D. P. Z., čiernej farby, EČ: D.-T., K.. Ľ.
I., následne K.. Ľ. I. z vozidla D. P. Z. vystúpil a došlo k vzájomnému slovnému i fyzickému konfliktu medzi
obvineným O. K. T. O. K.. Ľ. I., po ktorom si K.. Ľ. I. opäť sadol do vozidla D. P. Z. a následne obvinený
O. K. T. prednou časťou svojho vozidla D. XXXD 3-4 krát narazil do pravej prednej časti vozidla D. P.
Z., pričom na vozidle D. P. Z., čiernej farby, EČ: D.-T., patriacemu poškodenej spoločnosti X., I..W..V..,

D., spôsobil škodu vo výške 16.353,22 eur, ktorá bola refundovaná poškodenej spoločnosti X. T., s.r.o.
poisťovňou Kooperatíva, a.s. na základe poistnej zmluvy číslo XXXXXXXXXX vo výške 11.960,58 eur.

Za uvedenú trestnú činnosť bol obžalovanému O. K. T. uložený podľa § 245 ods. 2 Tr. zák., s použitím
§ 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j/, § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. peňažný trest vo výmere 500,- eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. okresný súd obžalovanému pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť
úmyselne zmarený, ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť škodu poškodeným
spoločnostiam KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Viena Insurance Group, so sídlom Bratislava, Š. X, vo
výške 11.960,58 eur a X. I..W..V.., I. I. D., B.. K..P..I. Č.. XXXX/XX vo výške 1.092,64 eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bola poškodená spoločnosť X. I..W..V.., I. I. D., B.. K.. P.. I. Č.. XXXX/XX,
odkázaná so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný O. K. T. v zákonnej lehote uvedenej v § 309 ods. 1
Tr. por., ako osoba oprávnená podľa § 307 ods. 1 písm. b/ Tr. por.Obžalovaný podané odvolanie odôvodnil prostredníctvom zvoleného obhajcu a to podaním, ktoré bolo
doručené na okresný súd 04.07.2017.

Obžalovaný v dôvodoch podaného odvolania koncipované jeho obhajcom v prvom rade popísal, ako sa
odohral celý incident. Ďalej zvýraznil, že záverečnej fáze tohto incidentu boli obidve vozidlá v pohybe
a vtedy došlo k stretu vozidiel tak, že ľavá strana jeho vozidla narazila do miesta kolesa vozidla zn. D.,
pričom on bol vo veľkom strese, ktorý bol spôsobený práve fyzickým útokom na jeho osobu, ako aj z
toho, že vodič druhého vozidla skoro zrazil jeho partnerku. Pri strete vozidiel mal on nohu stŕpnutú a

sústavne tlačil na plynový pedál. Jeho auto, resp. systém ESP na to reagoval „sácaným“ pohybom tak,
ako by sústavne narážal do druhého auta. Obžalovaný ďalej poukázal aj na výpoveď svojej partnerky N.
S. F., ktorá potvrdila, že on bol zranený, pretože videla, ako mu tiekla z úst krv a neskôr mu začali okolo
úst nabiehať modriny a bol opuchnutý. Rovnako videla, ako mal roztrhanú bundu a na ich vozidle bolo
vytrhnuté spätné zrkadlo na strane vodiča. Lekársky ošetrená bola i ona sama a ich dcéra. Tá v čase
incidentu bola v šoku a stále plakala. Obžalovaný tiež poukázal, že súd prvého stupňa vychádzal zo

záverovznalkyneX..E.J.,ktoráanalýzouspisovéhomateriáluafotodokumentáciezmiestačinudospela
k záveru, že z technického hľadiska bolo prijateľné, že poškodenie pravého zadného blatníka osobného
motorového vozidla zn. D., zodpovedalo geometrickému tvaru hrany dverí a z technického hľadiska
bolo prijateľné, že zdokumentované poškodenia pravej prednej časti osobného motorového vozidla zn.
D. mohli vzniknúť počas pohybu osobného motorového vozidla zn. BMW tak, ako to popisoval svedok

T. I., na strane druhej súd prvého stupňa sa nevysporiadal s okolnosťami vylučujúcej protiprávnosť
daného činu. V danej veci okresný súd neprihliadol na okolnosti vylučujúce protiprávnosť jeho konania,
za ktoré bolo nutné považovať výkon práva, plnenie povinností, svojpomoc, nutnú obranu, či krajnú
núdzu. Zrážke vozidiel predchádzal zásah do jeho osobnostnej sféry tým, že bol fyzicky napadnutý
vodičom druhého vozidla a nebola zanedbateľná ani hrozba z ublíženia na zdraví jeho partnerke. Medzi

neoprávneným zásahom zo strany svedka I. a poškodením jeho (obžalovaného) zdravia a ohrozením
zdravia jeho partnerky je príčinná súvislosť, pretože svedok I. tým, že ho fyzicky napadol, nielen vzbudil
verejné pohoršenie, ale aj úmyselne narušil občianske spolunažívanie ublížením na zdraví. Obžalovaný
prostredníctvom svojho obhajcu konštatoval, že vo všeobecnej rovine platí, že ak je osoba pristihnutá
pri páchaní priestupku, je možné použiť aj donucovacie prostriedky a týmto je aj donucovací prostriedok

zabraňujúci odjazdu motorového vozidla. On bol fyzicky napadnutý v situácii, keď to nemohol čakať a
jeho napadnutie sledovala partnerka s maloletou dcérou. Tiež bol vystavený zo strany útočníka konaniu,
ktoré ohrozovalo jeho partnerku. To boli okolnosti, ktoré výrazne ovplyvnili jeho schopnosť vnímať a
aj ovládať sa a preto reagoval spôsobom, ktorý popísal vyššie. V danom prípade okresný súd len
stroho posúdil následok a jeho konanie, teda vychádzal len z formálneho naplnenia znaku trestného

činu, pričom nevzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré mali vplyv na vznik škody a jeho správanie. V
danom prípade príčinou vzniku škody bola iná skutočnosť, ako je považovaná súdom prvého stupňa,
čím zodpovednosť za škodu nevznikla. Súd v dostatočnej miere neskúmal, ktorá príčina ju vyvolala.
Záverom odvolaciemu súdu navrhol, aby jeho odvolaniu vyhovel, napadnutý rozsudok zrušil, pretože
mal byť oslobodený.

Krajský súd v Bratislave v konaní o odvolaní obžalovaného, nariadil verejné zasadnutie, ktorého sa
zúčastnil obhajca obžalovaného, prokurátorka krajskej prokuratúry, ako aj splnomocnenec poškodenej
spoločnosti K.. Ľ. I., ktorý mal zároveň procesné postavenie poškodeného ako fyzickej osoby.

Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného O. K. T., nakoľko na takýto
postup mal splnené všetky zákonné podmienky. Obžalovaný sa na nariadené verejné zasadnutie
nedostavil, hoci upovedomenie o verejnom zasadnutí mal doručené náhradným spôsobom (§ 66 ods. 3,
ods. 4 Tr. por. per analogiam). Obžalovaný svoju neúčasť na verejnom zasadnutí ospravedlnil, pričom
nežiadal o odročenie tohto procesného úkonu (išlo o podanie doručené na krajský súd elektronickými

prostriedkami dňa 14.11.2018). Vo svojom podaní obžalovaný konštatoval, že informoval svojho obhajcu
o odvolacom konaní, pričom on sa nezúčastní verejného zasadnutia pred odvolacím súdom, nakoľko
nemôže prísť do Bratislavy.

Napokon verejného zasadnutia sa nezúčastnili splnomocnenec poškodeného S.. S. H. a zástupca

poškodenej spoločnosti Ing. C. J., pričom obaja mali doručenie riadne vykázané a svoju neúčasť
žiadnym spôsobom neospravedlnili. Krajský súd vykonal verejné zasadnutie aj bez prítomnosti týchto
poškodených subjektov, nakoľko takémuto postupu nebránili žiadne procesné prekážky.Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom sa v plnom rozsahu pridržiaval
písomne podaného odvolania a jeho dôvodov. Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a
sám rozhodol spôsobom, že obžalovaného spod obžaloby oslobodí.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhla, aby krajský súd odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietol, nakoľko považuje napadnutý rozsudok za správny vo všetkých
jeho výrokoch.

Poškodený K.. Ľ. I. na verejnom zasadnutí nevyužil právo konečného návrhu.

Krajský súd na podklade odvolania obžalovaného podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného O. K. T. nie
je dôvodné.

Odvolací súd úvodom konštatuje, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného
trestného činu, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného
poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového
stavu veci, pokiaľ ide o zistenie, že predmetný skutok sa stal spôsobom popísaným vo výrokovej časti

napadnutého rozsudku a tento spáchal obžalovaný O. K. T. a práve z jeho konania nastali tam uvedené
následky, za ktoré je i plne trestne zodpovedný. Na tomto základe potom prvostupňový súd vyvodil z
dôkazov skutkové zistenia, ktoré sú správne a ktorým nemožno nič vytknúť.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd vyložil,

ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených vo výroku napadnutého
rozsudku, pretože zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a je nimi

jednoznačne a nepochybne preukázané, že to bol práve obžalovaný O. K. T., ktorý v kritickom čase za
danýchokolností,akoajspôsobomustálenýmvrozsudkusúduprvéhostupňa,dopustilsakonania,ktoré
je opísané v skutkovej vete prvostupňového rozsudku a spôsobil poškodenej I. X., I..W..V.. Bratislava
škodu vo výške 16.353,22 eur, ktorá bola refundovaná poisťovňou KOOPERATIVA poisťovňa a.s., Viena
Insurance Group Bratislava vo výške 11.960,58 eur.

Súd druhého stupňa si tieto skutkové zistenia a z nich vyvodené právne posúdenie v celom rozsahu
osvojil a v ďalšom odkazuje na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku, bez potreby tieto
dôvody v celom rozsahu opakovať, či bližšie rozvádzať.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, krajský súd zistil, že nejde o novú doteraz neuplatnenú
obhajobu obžalovaného, ale len o opakované tvrdenia v konaní pred súdom prvého stupňa, s ktorými
sa dôsledne a v súlade so stavom veci a zákonom vysporiadal okresný súd v odôvodnení napadnutého
rozsudku. Aj odvolací súd považuje obhajobné tvrdenia obžalovaného za účelové a odvracajúce
pozornosť od podstaty veci. Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne N. S. F. (bývalej partnerky obžalovaného),

išlo o dôkaz menšej výpovednej hodnoty, navyše tento nekorešpondoval ani s ďalšími vykonanými
dôkazmi. Na strane druhej krajský súd nemal žiadny relevantný dôvod spochybniť hodnovernosť
výpovede poškodeného - svedka K.. Ľ. I., ako aj hodnovernosť výpovede svedkyne C. O.. S týmito
svedeckými výpoveďami korešpondovalo aj znalecké dokazovanie - znalecký posudok z odboru cestnej
dopravy, ktorý bol vypracovaný znalkyňou X.. E. J.. V záveroch tohto znaleckého posudku bolo

konštatované, že z technického hľadiska je prijateľné, že uvedené poškodenia na osobnom motorovom
vozidle D. P., E.: D. T. mohli vzniknúť takým mechanizmom poškodenia, ako to uvádzal vodič osobného
motorového vozidla D. P., E.: D. T., svedok Ľ. I.. Taktiež v záveroch tohto znaleckého posudku bolo
konštatované, že je prijateľná aj výška spôsobenej škody poškodením osobného motorového vozidla D.
P., EČV: D. T. vyčíslenej vo faktúre č. XXXXXXX O. P. Bratislava zo dňa 20.04.2015 vo výške 16.353,22

eur. Treba tiež poukázať aj na výpoveď X.. C. J., zástupcu poškodenej poisťovne, ktorý sa vyjadroval
k predmetnej poistnej udalosti a k poistnému plneniu. Odvolací súd tiež dodáva, že nemenej významné
sú aj zadokumentované listinné dôkazy a to faktúra za opravu osobného motorového vozidla zn. D.
P. GT zo dňa 20.04.2015, vystavená servisom O. P. D. na sumu 16.353,22 eur, ďalej oznámenie opoistnom plnení zo dňa 18.08.2015, z ktorého vyplýva, že spoločnosť X., I..W..V.. bolo poisťovňou
KOOPERATIVA poskytnuté poistné plnenie vo výške 11.960,58 eur s tým, že z fakturovanej sumy bola
odpočítaná spoluúčasť vo výške 3.300,- eur a rozdiel medzi účtovanou a poistenou normohodinou

podľa zmluvy celkovo vo výške 1.092,64 eur a napokon aj zápisnica o ohliadke miesta činu s náčrtom
a fotodokumentáciou, ktorými bolo zadokumentované postavenie oboch kolíznych vozidiel, ktoré sa
dotýkali tak, že pravý predný blatník na vozidle zn. BMW bol opretý o napravo vytočené predné koleso
vozidla zn. D. a následne po ich posunutí boli zadokumentované aj poškodenia oboch vozidiel. Išlo teda
o celý rad objektívnych dôkazov, ktoré v posudzovanom prípade tvorili vo svojom súhrne logickú ničím

nenarušenú a uzavretú sústavu takých dôkazov vzájomne sa doplňujúcich a na seba nadväzujúcich,
ktoré v celku zhodne a spoľahlivo preukazovali všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčovali z jeho
spáchania obžalovaného, a ktoré boli v takom príčinnom vzťahu k dokazovanej skutočnosti, že z nich
bolo možné dôvodiť iba jeden jediný záver a súčasne vylúčiť možnosť akéhokoľvek iného záveru.

Ak obžalovaný O. K. T. v podanom odvolaní poukazoval na skutočnosť, že poškodený K.. Ľ. I. v čase

predmetného incidentu na neho fyzicky zaútočil, pričom mu spôsobil viaceré povrchové zranenia tváre,
k tomu krajský súd dodáva, že toto je predmetom prebiehajúceho trestného konania, ktoré je vedené
na Okresnom súde Bratislava I pod. sp. zn. 9T/7/2016. Nakoľko trestná vec obžalovaného Mgr. Ľ. I.,
stíhaného pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zák., doposiaľ nebola meritórne rozhodnutá,
vzťahuje sa na tohto obžalovaného prezumpcia neviny. Navyše toto súbežne prebiehajúce trestné

stíhanie, kde procesné postavenie hlavných aktérov je úplne opačné, nemá zásadný vplyv na súdenú
trestnú činnosť obžalovaného O. K. T., keďže obe trestné konania sa posudzujú samostatne, aj z
hľadiska hodnotenia vykonaných dôkazov.

Súd prvého stupňa správne postupoval i v časti ustálenia právnej kvalifikácie protiprávneho konania

obžalovaného O. K. T., keď ho uznal za vinného zo spáchania prečinu poškodzovania cudzej veci podľa
§ 245 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

Pri skúmaní výroku o treste napadnutého rozsudku krajský súd nezistil žiadny zákonný dôvod na
zrušenie alebo zmenu uloženého peňažného trestu spolu s náhradným trestom odňatia slobody.

Prvostupňový súd v súlade so stavom veci zistil a ustálil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností,
prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku ako aj na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosti nápravy.

Nepochybil okresný súd, keď u obžalovaného vzhliadol jednu poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v
tom, že viedol pred spáchaní trestného činu riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zák.), pričom nevzhliadol
žiadnupriťažujúcuokolnosť.Nakoľkoprevažovalpomerpoľahčujúcichokolností,okresnýsúdprivýmere
peňažného trestu vychádzal z rozpätia upravenej trestnej sadzby v zmysle ustanovenia § 38 ods. 3 Tr.
zák. Súd I. stupňa sa však dopustil formálneho pochybenia keď pri ukladaní peňažného trestu ako trestu

samostatného, použil odsek 1 k § 56 Tr. zák., hoci mal pri správnom postupe aplikovať odsek 2 k §
56 Tr. zák. Na uvedenú nesprávnosť krajský súd iba upozorňuje, bez potreby ju korigovať, nakoľko z
materiálneho hľadiska nemala vplyv na samotné rozhodnutie o uložení peňažného trestu.

Na strane druhej senát krajského súdu sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, že uložený

peňažný trest vymeraný pri dolnej hranici trestnej sadzby (500 -, eur) spolu s dielčim výrokom o uložení
náhradného trestu odňatia slobody vo výmere dva mesiace, postačí na nápravu obžalovaného, pričom
tento je trestom zákonným i dostatočným a vychádza zo zásad ukladania trestov v zmysle § 34 Tr. zák.
v každom smere.

Nadriadený súd napokon preskúmaním výrokov o náhrade škody napadnutého rozsudku zistil, že tieto
výroky zodpovedajú stavu veci a zákonu, keďže poškodené subjekty si uplatnili svoje nároky na náhradu
škody riadne a včas, pričom ide o nároky v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním obžalovaného
O. K. T..

K odvolacím námietkam obžalovaného krajský súd dodáva, že výrok o náhrade škody má mať podklad
vo výroku o vine. Pokiaľ súd I. stupňa uznal obžalovaného O. K. T. za vinného pre skutok spočívajúci
v tom, že v kritickom čase poškodenej spoločnosti X., I..W..V.. D. spôsobil škodu vo výške 16.353,22
eur, čo predstavovalo aj spôsobenú škodu a navyše táto škoda bola sčasti refundovaná poisťovňou vrámci poistnej udalosti, pričom tento skutok právne posúdil ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa
§ 245 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., potom za predpokladu, že boli splnené ostatné podmienky pre
rozhodnutie o náhrade škody voči poškodeným subjektom, bol povinný rozhodnúť o náhrade škody

podľa § 287 ods. 1 Tr. por. a nie zbytočne odkazovať poškodených na civilný proces.

Dokazovanie vo vzťahu k uplatneným nárokom poškodených na náhradu škody sa v posudzovanej veci
vykonalo na hlavnom pojednávaní kontradiktórnym spôsobom za súčinnosti procesných strán, pričom
aj tu bola uplatnená všeobecná zásada zisťovania skutkového stavu bez dôvodných pochybností a v

potrebnom rozsahu, ako aj zásada voľného hodnotenia dôkazov.

Vtomtosmere súvýroky onáhradeškodyprvostupňovéhorozsudkupreskúmateľnéiprávneudržateľné
a preto neexistuje žiadny zákonný dôvod na zmenu týchto výrokov napadnutého rozsudku, hoci sa
obžalovaný tejto zmeny v podanom odvolaní domáhal.

Na podklade týchto úvah, Krajský súd v Bratislave rozhodol o odvolaní obžalovaného O. K. T. spôsobom,
vyplývajúcim z výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.