Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 17, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/297/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415204614
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1415204614.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov

senátu JUDr. Mariany Harvancovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: AB 2 B. V., so
sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, 1077XX, Holandské kráľovstvo, reg. č. 572 79 667, zastúpený
AdvokátskakanceláriaGOLIAŠOVÁGABRIELAs.r.o,IČO:47234679,sosídlom1.mája173/11,91101
Trenčín, adresa pracoviska : Teplická 7434/147, 921 22 Trenčín, proti žalovanej: O. K., nar. X.X.XXXX,
trvale bytom V. X, XXX XX D., o zaplatenie 374,22 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 15.4.2016, č.k. 40C/235/2015-58, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žalovanej sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol (výrok I) a žalovanej nepriznal
náhradu trov konania (výrok II).

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 101 ods. 1, § 120 ods. 1 zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.“) a vecne tým, že po vyhodnotení vykonaných dôkazov
dospel k záveru, že žalobcovi nesvedčí aktívna legitimácia v konaní. Poukázal na to, že žalobca v

konaní nesplnil svoju základnú procesnú povinnosť označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich
tvrdeníadbaťnapokynysúdu,nakoľkovkonanínepreukázal,žepohľadávkyjehoprávnehopredchodcu
(spoločnostiHomeCreditSlovakia,a.s.)vzniknutézúverovejzmluvyč.XXXXXXXXXXzodňa28.6.2012
boli na neho postúpené na základe zmluvy zo dňa 18.3.2013. Tým si žalobca v konaní nesplnil svoju
základnú procesnú povinnosť označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení, v dôsledku
čoho neuniesol dôkazné bremeno ohľadne svojej aktívnej vecnej legitimácie v konaní. Dal do pozornosti,
že oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 27.11.2014, ktorým mal žalobca oznámiť žalovanej, že

na základe zmluvy zo dňa 18.3.2013 boli na neho postúpené pohľadávky jeho právneho predchodcu
vzniknuté z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.6.2012, v žiadnom prípade nepreukazuje
aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v súdnom konaní. Mal za to, že v konaní nebolo preukázané ani len
doručenie tohto oznámenia žalovanej, keď z priloženého poštového podacieho hárku na č.l. 19 spisu
nebolo možné zistiť, čo bolo podané na poštovú prepravu a či to bolo žalovanej aj skutočne doručené.
Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia tiež poukázal na odlišný dátum zmluvy, na základe ktorej
malo dôjsť k postúpeniu žalovanej pohľadávky (keď v žalobe žalobca uvádzal, že malo ísť o zmluvu zo

dňa 25.8.2014). Na základe uvedeného žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.3. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s §
151 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanej ako v konaní úspešnej, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si
náhradu trov konania neuplatnila.

4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to z dôvodov
podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d), § 205 ods. 2 písm. f) , § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. §
221 ods. 1 písm. h) a f) O.s.p.. Uviedol, že konajúcemu súdu bola zmluva o postúpení pohľadávky
zaslaná už skôr, a to vyhotovená z jeho kancelárie dňa 8.10.2015 spolu so špecifikáciou uplatňovanej

pohľadávky. Oznámenie bolo zaslané na poštovú prepravu dňa 28.11.2014, čo vyplývalo z poštového
podacieho hárku č. E. v žalobe na čl. 19. Dal do pozornosti „definíciu vecnej legitimácie“, tak ako je
uvedená v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č. k. III. ÚS 517/2011-9
„ Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho
konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide aktívne vecne
legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti

(je pasívne vecne legitimovaný)“ a v uznesení Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 Cdo 214/2011 : „Vecná
legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Ak sa v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom
o nedostatku vecnej legitimácie žalovaného/žalobcu, t.j. vecná legitimácii) má hmotnoprávny základ a
je vylúčená z manudukčnej povinnosti súdu v zmysle § 5 O.s.p. ako aj z postupu konajúceho súdu
uvedeného v § 103 a § 104 O.s.p., a teda nie je podmienkou konania.

5. S ohľadom na uvedené zastával právny názor, že uniesol bremeno tvrdenia ohľadne svojej aktívnej
vecnej legitimácie, keď v žalobnom návrhu tvrdil, že došlo k hmotnoprávnemu úkonu „Oznámeniu o
postúpení pohľadávky postupcom v zmysle § 526 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb.“ a bremeno dôkazu
uniesol priložením listinného dôkazu - „Poštový podací hárok“, ktorý osvedčuje právnu skutočnosť, že

„Oznámenie o postúpení pohľadávky“ bolo zaslané na adresu žalovanej, ktorú uviedol ako obsahovú
náležitosť úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.6.2012. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ
GABRIELA s.r.o., v mene právneho predchodcu veriteľa, t.j. v mene postupcu oznámila v súlade s §
526 ods. 2 a v spojitosti s § 22 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „Občiansky zákonník“)
postúpeniepohľadávkyvdobrejvieredlžníkovinanímuvedenúadresu.Okremtejtoskutočnostipredložil

v odvolacom konaní zmluvu o postúpení predmetnej pohľadávky. Mal tak za to, že súd prvej inštancie
nemohol urobiť sporným to, že žalobný návrh spolu s prílohami doručil do vlastných rúk žalovanej, a
teda nesporne najneskôr, týmto okamihom je voči žalovanej účinný aj hmotnoprávny úkon Oznámenie
o postúpení pohľadávky, ktorý je prílohou žalobného návrhu.

6. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak,
že žalobe v plnom rozsahu vyhovie a prizná mu nárok na náhradu trov konania.

7. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

8. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v
konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do
30.6.2016. O odvolaní žalobcu rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015
Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len " C.s.p." ), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie (§ 383 C.s.p.).

9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

11. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a 378
ods. 1 C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o
prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je podané dôvodne.Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na
zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 C.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného
nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C.s.p.) a na ich základe

dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil
(§ 220 ods. 2 C.s.p.).

12. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v
postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p.).

13. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že právny predchodca žalobcu uzavrel dňa 28.6.2012 so
žalovanou Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na
základe ktorej spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. poskytla žalovanej úver vo výške 2 000 eur.
Nakoľko žalovaná neuhrádzala splátky úveru riadne a včas, spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s.
listom zo dňa 25.8.2014 pristúpila k zospoplatneniu úveru. V konaní pred súdom prvej inštancie žalobca

predložil list - oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 27.11.2014, v ktorom mala byť žalovanej
oznámená skutočnosť, že na základe zmluvy zo dňa 18.3.2013 boli pohľadávky spoločnosti Home Credit
Slovakia, a.s. voči žalovanej, postúpené na žalobcu a žalovaná bola týmto listom vyzvaná na zaplatenie
dlžnej sumy vo výške 886,04 eur.

14. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie na závere o
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu, ktorý nepreukázal, že mu pohľadávka veriteľa
Home Credit Slovakia, a.s. proti žalovanej, uplatnená v tomto konaní, bola postúpená.

15. Postúpenie pohľadávky je dvojstranný právny úkon, ktorým do existujúceho záväzkového vzťahu

vstupuje namiesto pôvodného veriteľa - postupcu, nový veriteľ - postupník. Postúpením pohľadávky
prechádzajú na postupníka všetky práva spojené s pohľadávkou, vrátane práva domáhať sa jej splnenia
na súde. Pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok sa vyžaduje písomná forma; súhlas dlžníka
s postúpením pohľadávky nie je potrebný. Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky nemá vplyv
skutočnosť, či dlžník o nej má vedomosť. Zákon ukladá postupcovi povinnosť bez zbytočného odkladu

oznámiť dlžníkovi postúpenie pohľadávky. Nesplnenie si tejto povinnosti však nie je sankcionované
neplatnosťou postúpenia pohľadávky. Predmetné zákonné ustanovenie slúži na ochranu dlžníka, ktorý
môže plniť jemu známemu veriteľovi, hoci tento už pohľadávku postúpil, pričom postupca (pôvodný
veriteľ) je povinný plnenie dlžníka prijať a dlžník sa takýmto plnením účinne zbaví záväzku. Nie je však
vylúčené, aby dlžník pri absencii oznámenia o postúpení pohľadávky postupcom plnil aj postupníkovi,

ak sa iným spôsobom dozvie o postúpení pohľadávky (v praxi zrejme najmä na základe oznámenia
postupníka), resp. ho k tomu zaviaže právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu. V prípade, keď
žalobca tvrdí, že žalovaná pohľadávka bola naňho postúpená, teda že nie je pôvodným veriteľom
žalovaného, ale nárok domáhať sa uspokojenia žalovanej pohľadávky naňho prešiel na základe jej
postúpenia, je na žalobcovi, aby uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k existencii svojej aktívnej

vecnej legitimácie preukázaním, že došlo k platnému postúpeniu žalovanej pohľadávky z pôvodného
(predchádzajúceho)veriteľanažalobcu.Nakoľkoplatnépostúpeniepohľadávkyjemožnélennazáklade
písomnej zmluvy (§ 524 Občianskeho zákonníka), preukázať túto skutočnosť možno práve predložením
zmluvy o postúpení pohľadávky.

16. Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že žalobca napriek výzve súdu prvej inštancie ( čl. 42) v
konaní zmluvu o postúpení pohľadávky nepredložil. Dôkazom preukazujúcim aktívnu vecnú legitimáciu
v konaní nemôže byť oznámenie o postúpení pohľadávky, ktoré žalobcu súdu predložil. Oznámenie
o postúpení pohľadávky predstavuje v zmysle § 526 ods.1 Občianskeho zákonníka jednostranný
právnyúkonpostupcuadresovanýdlžníkovi,ktoréhoúčelomjeinformovaniedlžníkaoosobeaktuálneho

veriteľa a jeho právne účinky sa týkajú otázky, plnením ktorej osobe sa dlžník zbaví svojho dlhu. Ide
o inštitút odlišný od samotného postúpenia pohľadávky, pričom zo samotného oznámenia o postúpení
pohľadávky nemožno robiť žiadne závery o existencii aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. K prevodu
pohľadávky vrátane práva domáhať sa splnenia pohľadávky na súde dochádza na základe zmluvy o
postúpení pohľadávky, nie na základe oznámenia podľa § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V

prípade, že postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, dlžník nemá v zmysle § 526 ods. 2
Občianskeho zákonníka právo dožadovať sa preukázania zmluvy o postúpení. Toto ustanovenie sa však
týka len dlžníka a nijako nebráni súdu skúmať aktívnu vecnú legitimáciu postupníka a požadovať za
týmto účelom od neho zmluvu o postúpení pohľadávok, resp. preukázanie postúpenia pohľadávky.17.Aktívnouvecnoulegitimáciousarozumietakéhmotnoprávnepostavenie,zktoréhovyplývažalobcovi
ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.

Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu,
alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou
súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).
Nepostačuje, aby žalobca v súdnom konaní svoju aktívnu vecnú legitimáciu preukázal len oznámením
postupcu o postúpení pohľadávky dlžníkovi; je potrebné preukázanie platného postúpenia pohľadávky.

Podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak dlžníkovi postúpenie oznámil postupca, dlžník nemá
právo požadovať preukázanie postúpenia zmluvou o postúpení pohľadávky. To však platí len vo vzťahu
k dlžníkovi, teda presnejšie vo vzťahu medzi účastníkmi zmluvy o postúpení pohľadávky na jednej
strane a dlžníkom na strane druhej, nie vo vzťahu k súdu. Súdna prax sa už odklonila od rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Obo 210/01, podľa ktorého relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi
o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu postupníka na vymáhanie

postúpenej pohľadávky a súd z takého oznámenia vychádza bez toho, aby ako predbežnú otázku
skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení . Odklon od uvedeného rozhodnutia vyplýva napríklad z
rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Obo 49/2008 zo dňa 14.5.2008, ako aj z rozsudku Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 1 Cdo 76/2007 zo dňa 28.1.2009. K správnosti týchto záverov sa priklonil aj Ústavný
súd SR v uznesení sp. zn. IV. ÚS 337/2012-19 zo dňa 3.7.2012.

18. Odvolací súd sa na základe uvedeného stotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý
zamietol žalobu žalobcu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie, nakoľko žalobca nepreukázal, že
mu bola platne postúpená žalovaná pohľadávka. Odvolacie námietky uvedené v odvolaní žalobcu neboli
spôsobilé privodiť iné rozhodnutie vo veci. Ani v odvolacom konaní nebolo preukázané postúpenie

žalovanej pohľadávky a žalobca svoju argumentáciu uvedenú v odvolaní sústredil na skutočnosť, že k
žalobe pripojil oznámenie o postúpení pohľadávky a poukázal na okolnosti jeho doručovania žalovanej.
Rovnako tvrdil, že zmluva o postúpení pohľadávky bola súdu zaslaná už skôr spolu so špecifikáciou
uplatňovanejpohľadávky, čovšakzobsahusúdnehospisunevyplýva.Pretotátoargumentácianemohla
vyvrátiť správny záver súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena žalobcom vo vzťahu k

jeho aktívnej vecnej legitimácií, nakoľko, ako bolo uvedené vyššie, samotné oznámenie o postúpení
pohľadávky nepredstavuje dôkaz o jej platnom postúpení.

19. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej podľa § 387 ods.1 C.s.p.
(vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie) ako vecne a právne správne potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262
ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. a nárok na ich plnú náhradu priznal úspešnej žalovanej proti neúspešnému
žalobcovi s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262
ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393
ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).