Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. október 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/126/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6217010231
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6217010231.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr.
Slavoja Sendeckého a JUDr. Mária Šuleja, na verejnom zasadnutí zo dňa 10. októbra 2018 prejednal
odvolania obžalovaných X. D. a I. D. proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo 17.05.2018, sp.zn.
3T/112/2017, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. odvolania obžalovaných X. D. a I. D. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom súdu prvého stupňa boli obžalovaní X. D. a I. D. uznaní za vinných zo spolupáchateľstva
prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a), c) Tr.zák., § 20 Tr.zák. s poukazom
na § 138 písm. d) Tr.zák., obžalovaný X. D. sám zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr.zák. a z
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr.zák. a I. D.
z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Tr.zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedený vo
výrokovej časti napadnutého rozsudku. Za to bol odsúdený obžalovaný X. D. podľa § 189 ods. 1 Tr.zák.,
§ 38 ods. 2 a § 41 ods. 1 Tr.zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, výkon ktorého
mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr.zák. podmienečne odložený s tým, že podľa § 51 ods. 1 Tr.zák.
mu bol trest odložený podmienečne s uložením probačného dohľadu nad jeho správaním a podľa § 51
ods. 2 Tr.zák. bola určená skúšobná doba na 3 a pol roka.

Podľa § 51 ods. 2, 4 písm. c) mu bola uložená povinnosť spočívajúca v príkaze nahradiť spoločne a
nerozdielne v skúšobnej dobe poškodeným O. F. škodu v sume 5,- Eur a Dôvere, zdravotnej poisťovni,
a.s., Nitra v sume 628,11 Eur, podľa § 51 ods. 4 písm. j) Tr.zák. mu bola uložená povinnosť zamestnať
sa v skúšobnej dobe, alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Podľa § 194 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 38 ods. 2, § 41 ods. 1 Tr.zák. bola obžalovaná I. D. odsúdená
na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok a podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr.zák., § 50 ods. 1 Tr.zák.
výkon trestu odňatia slobody jej bol podmienečne odložený s určením skúšobnej doby na 1 a pol roka.

Podľa § 50 ods. 2 Tr.zák., § 51 ods. 4 písm. c) Tr.zák. jej bola uložená povinnosť spočívajúca v príkaze
nahradiť spoločne a nerozdielne v skúšobnej dobe poškodenému O. F. škodu v sume 5,- Eur a Dôvere,
zdravotnej poisťovni, a.s., Nitra v sume 628,11 Eur.

Obom obžalovaným bola podľa § 287 ods. 1, 2 Tr.por. uložená povinnosť nahradiť poškodeným
uvedenú škodu.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali obaja obžalovaní v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa
domáhali zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na nové prejednanie a
rozhodnutie, pretože všetky výroky napadnutého rozsudku a samotný rozsudok považujú za nezákonný.

Súd prvého stupňa sa nevysporiadal so všetkými dôkazmi, tak ako ich navrhli vykonať, nebol
zabezpečený výsluch svedka A.. W. I., ktorý by mohol dosvedčiť, že v čase, keď sa mal stať skutok,
bola obžalovaná v jeho prítomnosti, kde prejednávali otázky súvisiace s vodovodom a správou bytového
domu, a teda nemohla byť súčasne prítomná aj na mieste činu, ako to uvádzal poškodený. Obžalovaná
nemohla nájsť vyjadrenie Komunitného centra Veľký Krtíš, preto bolo priložené k odvolaniu a z jeho
obsahu vyplýva, že obžalovaná mala navštíviť komunitné centrum 25.01.2016 v čase od 12.35 hod.
za účelom požiadania o pomoc pri riešení dodávky vody.

Súd prvého stupňa zle vyhodnotil výpoveď svedkyne O. G., ktorá vypovedala v prospech obžalovaného,
pamätala sa si všetky relevantné okolnosti jeho návštevy, kde táto osobne dosvedčila, že obžalovaný
v čase skutku bol v obci A., a pritom poukazujú na rozporné výpovede poškodených vo výpovediach v
prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní. Poškodená K. pritom tiež vypovedala, že obžalovaných
nenávidí, obvinila ich z dlhodobého týrania, zneužívania príslušníkov jej rodiny. Poukazuje tiež na
výpovede poškodených, podľa ktorých mal útok obžalovaných trvať asi hodinu, pritom nikto nič nepočul
ani nevidel, okrem poškodených. Na mieste činu mal zanechať tiež obžalovaný rukavicu, ktorý mal
použiť pri útoku, ale podľa skúmania expertízneho na prítomnosť stôp vo forme potvrdenia stôp DNA
obžalovaného, toto bolo uzavreté s negatívnym výsledkom.

Tiež nebol zistený a vypočutý svedok, ktorý mal počuť konflikt medzi obžalovanými a poškodenými a
mal privolať políciu, toto tvrdenie u poškodených nebolo preverené žiadnym dôkazom.

V dôsledku uvedených hmotnoprávnych, procesnoprávnych pochybení prvostupňového súdu došlo
potom k vyneseniu k nezákonnému rozsudku.

Krajský súd na základe odvolaní oboch obžalovaných preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr.por.
zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku a konanie, ktoré predchádzalo
napadnutému rozsudku a zistil, že odvolania odvolateľov nie súd dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazné prostriedky v záujme
ustálenia skutočného stavu veci, a to pri plnom rešpektovaní všetkých základných zásad trestného
konania pri vykonávaní dôkazov. V dôvodovej časti napadnutého rozsudku súd vysvetlil, ktoré
skutočnosti mal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové a právne závery, a akými úvahami
sa spravoval pri hodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne, a to všetko v súlade s ust. § 2 ods. 12
a § 168 ods. 1 Tr.por.

Súhrn priamych dôkazov (výpovede obžalovaných, spolu s nepriamymi dôkazmi, hlavne lekárske
vyšetrenia a liečenia poškodeného) bol vyhodnotený v súlade s ust. § 2 ods. 12 Tr.por. na základe
zásad správneho myslenia a vnútorného presvedčenia a aj odvolací súd takéto hodnotenie vidí v
jednoznačnom závere, že obžalovaní sú páchateľmi predmetného skutku a trestnej činnosti sa dopustili
tak, ako ho ustálil súd prvého stupňa vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa sa dostatočne vysporiadal s dôkaznou situáciou hodnotením
dôkazov jednotlivo i v ich súhrne, takýto postup si odvolací súd osvojil, stotožňuje sa s ním a v ďalšom
naň iba poukazuje.

V rámci odpovede na odvolanie obžalovaných odvolací súd musí konštatovať, že je absolútne nelogické
až absurdné, aby obaja poškodení usvedčovali obžalovaných zo spáchania predmetného skutku, pokiaľ
by ho bol spáchal niekto iný, resp. neboli ho spáchali obžalovaní. Pokiaľ by išlo o delikt len určitej
slovnej výmeny útokov a pod., bez následkov na zdraví poškodeného O. F. v zmysle ublíženia na
zdrví, nie so zanedbateľnými následkami s pracovnou neschopnosťou 21 dní, s hospitalizáciou v
nemocničnom zariadení, potom by bolo možné v širšej miere doplniť dokazovanie aj takým spôsobom,
ako ho navrhovali obžalovaní. Je zrejmé, že pokiaľ išlo o výpovede svedkov na strane obžalovaných,
ktorí čiastočne boli vypočutí alebo mali byť vypočutí, je zrejmé, že išlo o osoby obžalovaným natoľko
blízke, že i pre prípad potvrdenia ich výpoveďami skutočností uvádzaných obžalovanými na obhajobu,
by v súvislosti s usvedčujúcimi dôkazmi nebolo možné brať v úvahu. Samotná poškodená W. K.
pritom potvrdila motív správania sa obžalovaných, teda snahou obžalovaných získať od nej finančné
prostriedky, resp. donútiť ju, aby sa presťahovala do miesta jej skutočného trvalého bydliska, kde má
určité povinnosti v súvislosti s užívaním bytu voči spoločenstvu, ktoré obžalovaná I. D. spravuje a na

ktoré sa odvoláva aj v doplnkoch k odvolaniu obžalovaných. Odvolací súd je toho názoru, že nebol
zrejme žiadny problém, aby si zabezpečili obžalovaní alibi nevieryhodnými dôkazmi a postavili ich oproti
výpovediam poškodených, ktoré boli objektívne potvrdené a hlavne pokiaľ ide o lekárske správy z
liečenia a ošetrovania poškodeného zo zranení, ktoré utrpel pri útoku obžalovaných, pritom z týchto
lekárskych správ tiež vyplýva záver, že útok a ublíženie na zdraví pri ošetrení poškodených uvádzala
ako útok známych osôb, teda zrejme nemohlo ísť ani o omyl v osobách páchateľov, zvlášť, keď sa
poškodení a obžalovaní navzájom poznali, zvlášť, keď jeden z útočníkov, voči ktorému bolo zastavené
pre nepríčetnosť trestné konanie, je synom poškodenej.

Neobstojí tiež tvrdenie obhajoby v dôvodoch odvolania, že z nich škody v zmysle odcudzenia mobilného
telefónu a jeho hodnota ničím nebol potvrdený, pretože predmetný mobilný aparát bol zákonným
spôsobom ohodnotený, hoci len v minimálnej čiastke 5,- Eur. Je potom tiež z výpovede obžalovanej
I. D. zrejmé, že táto podľa jej výpovede mala mať vedomosť o tom, že poškodená si kúpila mobil z
dávok v hmotnej núdzi a tento založia v záložni a údajne ho mala spolu s poškodeným F. prepiť. To
odporuje potom tvrdeniu, že existencia mobilu je sporná, naopak, sporné a ničím podložené je tvrdenie
obžalovanej.

Vychádzajúc z uvedených dôkazov a ostatných dôkazov v zmysle dôvodovej časti napadnutého
rozsudku odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru, že obžalovaní spáchali predmetné trestné činy
spôsobom opísaným vo výrokovej časti napadnutého rozsudku v jeho skutkovej vete a správne boli
potom u jednotlivých obžalovaných diferencované a právne kvalifikované.

Odvolací súd nezistil pochybenie ani vo výrokoch o treste u oboch obžalovaných, pretože súd prvého
stupňa pri ich rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadal na všetky významné skutočnosti v
zmysle ust. § 34 ods. 1, 4 a ďalších súvisiacich ustanovení Trestného zákona, ktoré mali vplyv na
rozhodnutie o druhu a výmere trestu. Uložené tresty zodpovedajú všetkým zákonným hľadiskám z
pohľadu individuálnej i generálnej prevencie z hľadiska účelu trestu.

Súd prvého stupňa nepochybil ani vo výroku o náhrade škody, pretože uložil obžalovaným povinnosť
spoločne nahradiť škodu, ktorú spôsobili poškodeným stranám svojou trestnou činnosťou, pritom
poškodené strany si svoje nároky riadne a včas uplatnili a pochybnosti o ich opodstatnenosti nevznikli
ani u odvolacieho súdu.

Tieto skutočnosti viedli odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je v celom rozsahu zákonný u
oboch obžalovaných, a preto ich odvolania ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 29. 4. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.