Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Božena Husárová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/130/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2309208264
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2309208264.1
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: JJJ STAV-BUILD, s.r.o., Československých tankistov 1a,
Bratislava, IČO: 35 771 712, zastúpený advokátom JUDr. Pavlom Jurekom, Nám. SNP 22, Bratislava
proti žalovanému: STRECHY DEMOKK s.r.o., Tešedíkovo 81, IČO: 36 279 242, o zaplatenie 21.826,42
eur s prísl. o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 12Cb 147/2009-313 zo
dňa 22.3.2012 t a k t o
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie
konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 21.470,71 eur so 14,25 %
úrokom z omeškania ročne odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr do zaplatenia a vo zvyšku návrh
zamietol. O náhrade trov konania uviedol, že o nich rozhodne samostatným uznesením s poukazom na
ust. § 151 ods. 3 O.s.p..
Rozhodnutie odôvodnil vykonaným dokazovaním k návrhu, ktorým sa žalobca domáhal zaplatenia istiny
vo výške 31.262,48 eur, z ktorej sumy v priebehu konania zobral návrh vo výške 9.436,06 eur späť,
na základe čoho súd uznesením č.k. 12Cb 147/2009-182 zo dňa 29.4.2010 konanie zastavil. Žalobca
poukazoval na to, že dodal žalovanému tovar, za ktorý mu žalobca nezaplatil a na preukázanie tohto
tvrdenia predložil faktúry vystavené na zaplatenie ceny za tovar, rámcovú zmluvu o spolupráci na rok
2008 a objednávky, ktorými si žalovaný tovar u žalobcu objednával.
Žalovaný s návrhom nesúhlasil a voči žalovanej istine vzniesol kompenzačnú námietku vo výške
28.246,41 eur a z dôvodu preukázania jej opodstatnenosti poukazoval na dobropisy, ktoré k niektorých
faktúram žalobca vystavil.
Za účelom zistenia skutočne realizovaných úhrad a výšky vzájomných pohľadávok a záväzkov súd vo
veci nariadil znalecké dokazovanie a znalkyni z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a
daňovníctvo Ing. Surovej uložil zistiť, aký dlh po započítaní vzájomných pohľadávok a záväzkov zostáva
žalovanému na kúpnej cene zaplatiť. Znalkyňa v znaleckom posudku č. 2/2011 uviedla, že podľa jej
výpočtov pohľadávka žalobcu je vo výške 21.470,71 eur, s čím žalobca nesúhlasil a trval na tom, že dlh
žalovaného voči nemu je vo výške 21.826,42 eur.
Súdprirozhodovaníožalobevychádzalzust.§409ods.1Obchod.zák.,podľaktorého záväzkovývzťah
vzniknutý medzi účastníkmi posúdil a kvalifikoval ako plnenie z kúpnej zmluvy v spojení s povinnosťou
kupujúceho zaplatiť kúpnu cenu a podľa § 365 v spojení s § 369 Obchod. zák. posudzoval nárok na
úroky z omeškania.
Súdmalzkonaniapreukázané,žežalovanýneuhradilpodľaznaleckéhoposudkužalobcovicelkomcenu
za dodaný tovar vo výške 21.470,71 eur, ktorá bola tvorená nedoplatkami z faktúr, ako vyčíslila znalkyňa
v znaleckom posudku. K tomuto záveru súd uviedol, že znalkyňa v posudku zohľadnila všetky relevantnélistinné dôkazy, ktoré jej účastníci konania predložili a k tvrdeniu žalobcu, ktorý výšku znalkyňou určenej
pohľadávky považoval za nedostatočnú súd skonštatoval, že v tejto časti žalobca neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal, že by žalovaný mal uhradiť kúpnu cenu za dodaný tovar vo výške 355,71 eur, čo
je rozdiel medzi výsledkom zistenia znalkyňou a tvrdeniami žalobcu, preto v tejto časti návrh zamietol. S
kompenzačnou námietkou žalovaného, ku ktorej súd neprihliadol sa vysporiadal rovnakým spôsobom a
vyslovil, že žalovaný nepredložil relevantné dôkazy o zániku platnému záväzku na zaplatenie žalovanej
kúpnej ceny, teda neuniesol dôkazné bremeno, keď súdu nepreukázal, že nárok žalobcu vo výške
znalkyňou určenej istiny zanikol.
Z uvedeného dôvodu súd vyhovel návrhu do výšky 21.470,71 eur určenej znaleckým posudkom,
žalobcovi priznal nárok i na úroky z omeškania a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom zotrval na
názore, že ním vznesená kompenzačná námietka je riadnym právne kvalifikovaným hmotnoprávnym
úkonom započítania pohľadávok, na základe ktorej žalobcom uplatnená pohľadávka zanikla.
Pohľadávky žalovaného vyplývajú z dobropisov, ktoré vystavil žalobca ako následok vrátenia tovaru
alebo paliet, z toho dôvodu súd mal kompenzačnú námietku pripustiť, pretože v konaní nenastal žiaden
z prípadov, kedy by na kompenzačnú námietku nemal súd prihliadať. Žalovaný žiadal, aby odvolací súd
rozhodnutie prvostupňového súdu v celom rozsahu zmenil a návrh zamietol. K odvolaniu pripojil i rozpis
dobropisov a špecifikáciu súm vo výške uplatnenej kompenzačnej námietky.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť .
Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania keď dospel k záveru, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti napadnutej odvolaním nie je možné potvrdiť ani zmeniť.
Z obsahu spisového materiálu mal odvolací súd preukázané, že i po čiastočnom späťvzatí návrhu, keď
konanie o zaplatenie istiny vo výške 9.436,06 eur bolo uznesením č.k. 12Cb 147/2009-182 zo dňa
29.4.2010 právoplatne zastavené a predmetom žaloby zostala len čiastka 21.826,42 eur, žalovaný trval
na svojej v konaní vznesenej kompenzačnej námietke, ktorú ako pohľadávku žiadal priznať vo výške
28.246,41 eur.
S poukazom na to, že žalovaný žiada, aby mu bolo prisúdené viac, než si uplatňoval žalobca, súd prvého
stupňa mal postupovať v súlade s ust. § 98 O.s.p. a kompenzačnú námietku, keďže prevyšuje žalovanú
pohľadávku, posúdiť ako vzájomný návrh so všetkými z toho vyplývajúci dôsledkami i vzhľadom na
povinnosť vyplývajúcu zo zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov. Súd prvého stupňa preto pochybil, keď na ňu prihliadal iba ako na obranu proti návrhu, hoci
prevyšovala žalobcom uplatňovanú istinu. Danú procesnú situáciu tak prvostupňový súd nesprávne
vyhodnotil, čo je jedným z dôvodov, pre ktorý odvolací súd musel rozhodnutie súdu prvého stupňa v
napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom tento nedostatok odstráni.
Ďalším nedostatkom, ktorým je postihnuté konanie pred súdom prvého stupňa je skutočnosť, že sa
súd v odôvodnení rozhodnutia v súvislosti s kompenzačnou námietkou upriamil iba na konštatovanie
neunesenia dôkazného bremena žalovaným s odkazom výlučne na vykonané znalecké dokazovanie,
hoci znalecký posudok vypracovaný v konaní Ing. X. L. pod č. 2/2001 základ pre takéto rozhodnutie
zatiaľ nevytvoril.
Je nesporné, že ak žalovaný vznáša proti žalobcom uplatnenému plneniu započítaciu námietku, nárok
žalobcu z dôvodu opodstatnenosti skutkovej i právnej uznáva, ale súčasne ho žiada započítať ako dlh
žalobcu voči jeho pohľadávke vzájomným návrhom, ktorý prevyšuje žalovanú istinu o 6.419,99 eur.
Keďže obaja účastníci konania sú podnikateľmi, na ich právne úkony a vzťahy súvisiace so započítaním
sa aplikuje ust. § 358 Obchod. zák. v spojení s ust. §§ 580 a 581 Obč. zák., ako základná úprava
započítania, ktorá sa aplikuje aj na obchodné vzťahy, pokiaľ Obchod. zákonník nemá odchylnú úpravu.
Obchodný zákonník pri posudzovaní započítania obsahuje iba doplnkovú právnu úpravu. Súd prvého
stupňa mal na skutkové zistenia aplikovať predmetné právne ustanovenia a zohľadniť ich pri rozhodnutí
o veci.V súvislosti so znaleckým posudkom odvolací súd poukazuje na uznesenie Okresného súdu Galanta
č.k. 12Cb 147/2009-222 zo dňa 1.10.2010, ktorým súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie a
znalkyni Ing. X. L. uložil, aby podala na základe svojich odborných znalostí informácie vyplývajúce z
účtovných dokladov a vzájomných vzťahov medzi účastníkmi, ktorými by bolo preukázané, či žalovaným
uplatnený nárok obsiahnutý v kompenzačnej námietke je z hľadiska účtovného opodstatnený. Znalkyňa
v znaleckom posudku uviedla, že k posúdeniu, či faktúry vystavené žalobcom boli uhradené je možné
až po predložení saldokonta žalovaného aj žalobcu za sledované obdobie, aby bolo tak možné
preveriť účtovný stav zostatkov na príslušných účtoch a stav záväzkov a pohľadávok. Znalkyni ale
saldokontá rokov 2006, 2007 a 2008 prípadne 2009 neboli poskytnuté, preto nemohla ich porovnaním
a vyčíslením rozdielov v účtovníctve zisťované skutočnosti obchodného styku posúdiť. Na nedostatky
súvisiace s nepredložením požadovaných dokladov poukázala znalkyňa Ing. L. i vo svojej výpovedi
pred prvostupňovým súdom vykonanej na pojednávaní dňa 22.3.2012 s tým, že v prípade doplnenia
dokladov, ktoré pre kvalifikované posúdenie a vypracovanie znaleckého posudku sú nevyhnutné, je
možné vypracovať dodatok k znaleckému posudku. Z výpovede znalkyne teda vyplynulo, že bez
posúdenia saldokonta účastníkov nemôže na otázky súdu poskytnúť relevantnú a kvalifikovanú odbornú
odpoveď, keď znalecký posudok vypracovávala iba na základe čiastočných dokladov bez predloženia
kompletnej dokumentácie. Uvedené konštatovanie znalkyne, na ktoré poukázala i v znaleckom posudku
však ponechal prvostupňový súd bez povšimnutia a primeraného zdôvodnenia, napriek tomu ale za
základ pre rozhodnutie o uplatňovanom nároku použil závery vyplývajúce z takéhoto posudku.
Odvolací súd však rozhodnutie súdu prvého stupňa založené na takomto skutkovom zistení a právnej
kvalifikácii nemôže považovať za dostatočné, v ktorom by sa prvostupňový súd vysporiadal so
všetkými pre posúdenie žaloby i vzájomného návrhu relevantnými skutočnosťami, preto rozhodnutie
prvostupňového súdu v napadnutej časti s poukazom na vyššie uvedené závery podľa § 221 ods. 1
písm. h) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v ktorom súd prvého stupňa sa vysporiada s
nedostatkami dokladov, ktoré neboli znalkyni predložené, zistí dôvody ich nepredloženia, a to prípadne
i použitím poriadkových pokút a až za situácie ich neexistencie môže aplikovať právnu úpravu súvisiacu
s neunesením dôkazného bremena.
V novom rozhodnutí zároveň rozhodne i o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.