Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, December 17, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/110/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117218618
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117218618.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s.,
so sídlom v Bratislave, na ul. Vajnorskej č. 100/A, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr.
Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Martinčekovej č. 13, proti žalovanému:
Z.Q.N. Q.N., V.. XX.XX.XXXX, P.Ý. L. E.S. Č.. XXX, o zaplatenie sumy 986,95 Eur s prísl., o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 07.05.2018 č.k. 7Csp 216/2017 - 75 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
764,64 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 764,64 Eur od 19.08.2014 do
zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Ďalej vyslovil, že žalobca nemá nárok na náhradu trov
konania a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným
dňa 11.10.2012 Zmluvu o úvere dostupná pôžička, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver

vo výške 1.000 Eur. Žalovaný titulom poskytnutého úveru zaplatil sumu 235,36 Eur.

3. Uzatvorená zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, nakoľko právny predchodca žalobcu
vystupoval ako dodávateľ pri poskytovaní úveru, keďže poskytovanie úverov tvorilo predmet jeho
podnikateľskej činnosti. Naopak žalovaný sa nachádzal v pozícii spotrebiteľa. Zmluva o úvere
neobsahuje náležitosť uvedenú v § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, a to predpoklady pre výpočet RPMN. Z obsahu zmluvy nie je

vôbec zrejmé, z akých vstupných údajov sa pri výpočte RPMN vychádzalo. Tento nedostatok spôsobuje
dôsledok uvedený v § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. a to, že poskytnutý úver sa považuje
za úver bez úrokov a bez poplatkov, ak zo zmluvy vôbec nie je zrejmé, aké vstupné údaje použil veriteľ
pri výpočte údaja o RPMN, ktorý patrí k najdôležitejším údajom pre spotrebiteľa. Rovnako súdu nebola
predložená žiadna listina, z ktorej by vyplývalo ako veriteľ postupoval s odbornou starostlivosťou a ako
zisťoval príjmy, výdavky, rodinný stav a sociálnu situáciu žalovaného ako spotrebiteľa pri posúdení jeho
schopnosti splácať úver. Z predloženej zmluvy o úvere vyplýva iba čistý príjem žalovaného vo výške

500 Eur, čistý mesačný príjem v domácnosti vo výške 1.200 Eur a mesačné splátky ďalších pôžičiek v
sume 170 Eur. Takéto konanie právneho predchodcu žalobcu je potrebné považovať za hrubé porušenie
povinnosti veriteľa v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, čo rovnako
spôsobuje dôsledok, že poskytnutý úver sa považuje za úver bez úrokov a bez poplatkov.4. Vychádzajúc z uvedeného za dôvodnú sa považovala žaloba iba v rozsahu zaplatenia nevrátenej
časti istiny vo výške 764,64 Eur predstavujúcej rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 1.000 Eur a

sumou 235,36 Eur uhradenou žalovaným. Zároveň bol žalobcovi priznaný aj úrok z omeškania zo sumy
764,64 Eur odo dňa 19.08.2014. Čo do zvyšku súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol.

5. Výrok o trovách odôvodnil ustanovením § 255 ods. 2 CSP.

6. Proti tomuto rozsudku, a to konkrétne proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, podal
v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok v napadnutom rozsahu zrušiť a
vec vrátiť na ďalšie konanie. Alternatívne požadoval rozsudok zmeniť tak, aby žalobe žalobcu bolo v
celom rozsahu vyhovené. Ako dôvod uviedol, že žalobca nemal možnosť sa procesne v konaní brániť,
keď súd prvej inštancie mu svojím postupom znemožnil účasť na konaní a bez toho, aby žalobcu
oboznámil o výsledku posúdenia prejudiciálnej otázky o možnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy

o úvere, žalobu žalobcu čiastočne zamietol. V prejednávanom prípade je spornou aj otázka neuvedenia
náležitosti zmluvy v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. Preto mal byť žalobca v zmysle ustanovenia § 129 CSP vyzvaný na odstránenie aj takej
vady podania vo veci samej, ktorá nebráni pokračovaniu v konaní, ak je to účelné pre ďalší priebeh
konania. Žalobca mohol byť za účelom rýchleho a hospodárneho konania vyzvaný, aby sa vyjadril k

predbežnému právnemu posúdeniu veci o vyhlásení bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere
podľa ustanovenia § 157 CSP a taktiež mohol byť vo veci vytýčený termín predbežného prejednania
sporu podľa ustanovenia § 168 CSP, ktorého účelom je zabrániť inštitútu tzv. prekvapivých rozsudkov,
akým napadnuté rozhodnutie nesporne je.

7. Pokiaľ ide o predpoklady pre výpočet RPMN, v zmluve o úvere boli obsiahnuté všetky potrebné údaje.
V tomto smere sa odôvodnenie rozhodnutia javí ako nepreskúmateľné, nakoľko súd len stroho uvádza,
že údaje v zmluve o úvere chýbajú, avšak bez bližšej špecifikácie o aké údaje sa má jednať. Zmluva
o úvere obsahuje jednak výšku úveru, úrokovú sadzbu, dátum prvej splátky, ako aj dátum konečnej
splatnosti a aj počet mesačných splátok. Rovnako z ničoho nevyplýva, aby veriteľ pri poskytovaní úveru

nepostupoval s odbornou starostlivosťou. Posudzovanie bonity žalovaného v čase poskytnutia úveru,
výdavky žalovaného, boli overované vo všetkých registroch, pričom finančná analýza žalovaného bola
vyhovujúca pre poskytnutie úveru v danej dobe.

8. Rozhodnutie je vo svojom odôvodnení nepreskúmateľné. Základom odôvodnenia súdneho

rozhodnutia sú tie tvrdenia, ktorými súd podopiera svoj záver. Požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia
súdu sú požiadavky na argumentáciu v odôvodnení, pričom ide o také pravidlá argumentácie, ktoré
musia byť dodržané v každom súdnom rozhodnutí. Nedostatočným odôvodnením súdneho rozhodnutia
bolo porušené právo žalobcu vyplývajúce z článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Obsahom
základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo

účastníka konania na také rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné a to najmä z dôvodu, že
odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny. Obsah práva na
spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich
diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov
Slovenskej republiky.

9. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP, preskúmal rozsudok v jeho
napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania
a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

10. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

11. Právne bezvýznamné je tvrdenie žalobcu o znemožnení jeho účasti na konaní postupom
prvoinštančného súdu. Predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 07.05.2018 bolo právnemu
zástupcovi žalobcu doručené dňa 23.03.2018. Napriek uvedenému žalobca, ani jeho právny zástupca
sa na nariadené pojednávanie bez akéhokoľvek ospravedlnenia nedostavili.12. Čo sa týka ustanovenia § 129 CSP, toto upravuje postup pri odstraňovaní vád podania. Žaloba
žalobcu okrem všeobecných náležitostí podania podľa ustanovenia § 127 CSP obsahovala aj osobitné

náležitosti uvedené v ustanovení § 132 a nasl. CSP, a preto nebol daný dôvod vyžadujúci vyzývať
žalobcu na odstránenie neexistujúcich vád podania.

13. Rovnako nebola možná ani aplikácia ustanovenia § 157 CSP. Možnosť vyzvať stranu sporu, aby sa
vyjadrila o určitom návrhu, prichádza do úvahy iba vtedy, ak ide o návrh týkajúci sa postupu a vedenia

konania. Posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere sa postupu a vedenia konania
netýka, nakoľko súvisí s otázkou právneho posúdenia veci vyplývajúcou z príslušných hmotnoprávnych
predpisov. Pri podaní žaloby vo veci samej, žalobca musí rátať i s možnosťou zamietnutia žaloby, čo
nemožno považovať za prekvapivý výsledok vzhľadom na postavenie strán, ktorých záujmy na výsledku
sporu spravidla nie sú totožné.

14. Vo vzťahu k námietke o nevytýčení termínu predbežného prejednania sporu je potrebné zdôrazniť,
že ustanovenie § 168 CSP predstavuje fakultatívny inštitút a teda súd nie je povinný pred prvým
pojednávaním nariaďovať predbežné prejednanie sporu, ale má možnosť nariadiť priamo pojednávanie
podľa ustanovenia § 177 CSP. Takéto pojednávanie nariadené bolo, avšak žalobca, resp. jeho právny
zástupca sa ho bez ospravedlnenia nezúčastnil.

15. Jednou z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj náležitosť uvedená v ustanovení § 9 ods.
2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Podľa tohto ustanovenia
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,

vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa
všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

16.Vzmluveoúvereniejeuvedenácelkováčiastka,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť.Vzmluvejeuvedená
len celková výška nákladov. Je to zrejmé z uzatvorenej zmluvy o úvere zo dňa 11.10.2012, ktorá bola

oboznámenánapojednávaníkonanomdňa07.05.2018.Celkovávýškanákladovacelkováčiastka,ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť, nie sú totožné pojmy. Povinnosťou spotrebiteľa totiž nie je zaplatiť iba náklady
spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, ale aj samotný spotrebiteľský úver. Celková čiastka,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je tak tvorená istinou spotrebiteľského úveru a nákladmi, ktoré musí
spotrebiteľ zaplatiť. Ak právny predpis používa pojem „celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“

je nepochybné, že musí ísť o číselné uvedenie tejto čiastky. Splnenie uvedenej povinnosti nemožno
prenášať na spotrebiteľa tým, aby si túto celkovú čiastku, ktorú má povinnosť uviesť poskytovateľ úveru,
vypočítal matematickým súčtom výšky poskytnutého úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených
so spotrebiteľským úverom. Žalobca, resp. jeho právny predchodca tento matematický súčet neurobil,
hoci išlo o povinnosť vyplývajúcu priamo zo zákona.

17. Zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 9 ods. 2 písm. j/
vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať aj všetky predpoklady použité na výpočet RPMN.
Do kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť i matematický výpočet, na základe ktorého veriteľ
dospel k určitej výške RPMN. Ako inak by spotrebiteľ mohol preveriť správnosť takéhoto výpočtu RPMN

ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, umožňujúcej posúdiť výhodnosť
úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového vzťahu s veriteľom.
Je nemysliteľné od spotrebiteľa očakávať, aby len na základe údaja o ročnej percentuálnej miere
nákladov uvedenej v zmluve mohol posúdiť správnosť tejto náležitosti zmluvy.

18. S neuvedením celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a s neuvedením všetkých
predpokladov použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov zákon č. 129/2010 Z.z. v znení
účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 11 ods. 1 spája následok v podobe bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru.

19. Ďalšou povinnosťou uloženou veriteľovi pri poskytovaní spotrebiteľských úverov je i povinnosť
vyplývajúca z ustanovenia § 7 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia
úverovej zmluvy. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiťs odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť

údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté
právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených
osobitným zákonom. S porušením povinnosti konať s odbornou starostlivosťou zákon č. 129/2010 Z.z.
v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 11 ods. 2 spája významný právny následok.
V zmysle tohto ustanovenia, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je

oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

20. Splnenie povinností posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver žalobca v žalobe a ani v priebehu konania pred súdom prvej inštancie vôbec netvrdil
aaniničímnepreukazoval.Vsporovomkonanísauplatňujeprejednaciazásada.Stranasporumájednak
povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne

nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Aby strana mohla
splniť svoju povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí najskôr splniť svoju povinnosť tvrdenia. Medzi
povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení, je vzájomná väzba. Je
to zrejmé z ustanovenia § 132 ods. 1 CSP, podľa ktorého v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí
podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie

dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Jednou z náležitostí žaloby vyplývajúcou z ustanovenia §
132 ods. 3 CSP je aj pripojenie dôkazov k žalobe. Musí však ísť o dôkazy súvisiace s určitou tvrdenou
skutočnosťou. Ak však takáto skutočnosť v žalobe tvrdená nie je, nemôže byť žalobca vyzvaný na
dodatočné predloženie dôkazov k skutočnosti ním netvrdenej.

21. Žalobca po prvýkrát uviedol tvrdenie o tom, že pri skúmaní schopností žalovaného splácať
spotrebiteľský úver sa postupovalo s odbornou starostlivosťou až vo svojom opravnom prostriedku.
Zároveň k nemu pripojil aj listinné dôkazy tohto tvrdenia sa týkajúce.

22. Čo sa týka listinných dôkazov súvisiacich so schopnosťou žalovaného splácať spotrebiteľský úver,

tieto boli žalobcom predložené až po vydaní rozhodnutia súdom prvej inštancie. V ustanovení § 153
CSP je upravená sudcovská koncentrácia konania ukladajúca stranám povinnosť uplatniť prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Najneskôr prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany možno uplatniť do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, čo
priamo vyplýva z ustanovenia § 154 CSP upravujúceho zákonnú koncentráciu konania. Dokazovanie za

skončené bolo vyhlásené uznesením na pojednávaní konanom dňa 07.05.2018. Možnosť predloženia
takýchto prostriedkov v odvolacom konaní síce vylúčená nie je, avšak len za predpokladu, ak odvolateľ
ich bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, čo vyplýva z ustanovenia §
366 písm. d/ CSP. Žalobcovi ako právnemu nástupcovi poskytovateľa úveru žalovanému nič nebránilo
predložiť tieto listinné dôkazy v priebehu konania pred súdom prvej inštancie.

23. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP rozsudok
v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

24. O trovách odvolacieho konania rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení

s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že
úspešnému žalovanému v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

25. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).