Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. december 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/112/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214201965
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8214201965.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, na ul. Pajštúnskej č. 5, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, na ul. Pajštúnskej č. 5, proti žalovaným 1/: W. B., F..: XX.XX.XXXX, T.R. R. U. Č.. X,
právne zastúpenému: JUDr. Františkom Sobekom, advokátom so sídlom v Hertníku č. 10 a 2/: S. B.,
F..: XX.XX.XXXX, T. R. H. Č.. XX, právne zastúpenej: JUDr. Jánom Jurčom, advokátom so sídlom v
Bardejove, na ul. Partizánskej č. 5, o zaplatenie sumy 5.262,24 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Bardejov zo dňa 07.12.2017 č.k. 3C 294/2014 - 182 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

Žalovanému v 1. rade sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

Žalovanej v 2. rade sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi sumu 1.888,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 15.06.2013
do zaplatenia. Čo do zvyšku žalobu zamietol. Dlžnú sumu povolil žalovaným spoločne a nerozdielne

splácať v splátkach po 50 Eur mesačne vždy k 20 -tému dňu v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku
s tým, že nezaplatením hoci len jednej splátky riadne a včas sa stane celý dlh splatný naraz. Žalovaným
priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 28 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za dokázanú skutočnosť, podľa ktorej právny predchodca žalobcu
Slovenská sporiteľňa, a.s., uzatvoril so žalovanými dňa 23.06.2006 zmluvu o splátkovom úvere. Na
jej základe bol žalovaným poskytnutý spotrebný bezúčelový úver vo výške 4.979,09 Eur (150.000 Sk)

s premenlivou úrokovou sadzbou vo výške 10,50 % ročne s poplatkom za správu úveru vo výške
1,66 Eur (50 Sk) mesačne a s konečnou splatnosťou úveru k 20.06.2016. Z prostriedkov úveru bol
vyplatený i spracovateľský poplatok v sume 99,58 Eur (3.000 Sk). Za trvania zmluvného vzťahu žalovaní
zaplatili celkovú sumu 3.090,69 Eur. Právny predchodca žalobcu výzvou z 11.11.2009 vyzval žalovaných
na zaplatenie pohľadávky, ktorá vznikla v dôsledku omeškania, a to do 10 dní odo dňa doručenia
výzvy. Žalovaný napriek výzve pohľadávku nezaplatili. Listom z 20.05.2013 právny predchodca žalobcu
oznámil žalovaným vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 17.05.2013.

3. Zmluva o splátkovom úvere má charakter spotrebiteľského úveru, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia
zákona č. XXX/XXXX Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Preto platnosť zmluvy a jej obsahové náležitostisa posudzovali v súlade s týmto právnym predpisom, nakoľko tento má povahu špeciálneho právneho
predpisu aj k Obchodnému zákonníku upravujúcemu úverovú zmluvu ako tzv. absolútny obchod.

4. Zmluva o úvere obsahovala údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 5,38%. Prepočtom
RPMN bolo zistené, že pri parametroch zmluvy, mala byť RPMN správne uvedená vo výške 12,38 %.
Klamlivé alebo nesprávne uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o spotrebiteľskom
úvere, nemôže mať za následok splnenie si zákonnej povinnosti uvedenia tohto údaju v zmysle ust. § 4
ods. 2 písm. g/ zák. č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Nesprávne uvedenie

ročnej percentuálnej miery nákladov by bolo možné hodnotiť ako klamanie spotrebiteľa. Ustanovenie §
4 ods. 2 písm. g/ zák. č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy jednoznačne uvádza,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje ročnú percentuálnu mieru
nákladov a ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, pričom v
zmysle § 2 písm. d) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy, ročnou percentuálnou mierou nákladov sa rozumie sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa

prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom
a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru, to znamená, že ročná percentuálna miera nákladov
uvedená v zmluve v zmysle § 4 ods. 2 písm. g/ zák. č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy, musí byť uvedená podľa výpočtu uvedeného v prílohe, a to v správnej výške. Uvedenie ročnej
percentuálnej miery nákladov v akejkoľvek inej výške ako vypočítanej správne v zmysle prílohy zákona

č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, nemôže mať
za následok splnenie si povinnosti v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. g/ tohto právneho predpisu ohľadom
uvedenia ročnej percentuálnej miery nákladov. Preto v danom prípade treba považovať poskytnutý
spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.

5. Zmluva o úvere obsahuje údaj o výške úveru 4.979,09 Eur poskytnutý za úrok 10,50 % ročne.
Ďalej je v nej uvedené, že spracovateľský poplatok v sume 99,58 Eur sa hradí z prostriedkov úveru.
Poplatok za správu sa platí vo výške 1,66 Eur mesačne. Výška splátky je 69,24 Eur mesačne a
splátok je 120. Celkové náklady spojené s úverom uvedené nie sú, i keď podľa zákona č. 258/2001
Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy bolo podstatnou náležitosťou zmluvy aj uvedenie

celkových nákladov. Žalovaným bol teda poskytnutý úver vo výške 4.979,09 Eur, v ktorom je zahrnutý
i spracovateľský poplatok. Počas trvania zmluvy mali žalovaní platiť poplatok za správu úveru v sume
1,66 Eur mesačne a teda za 120 mesiacov mali zaplatiť čiastku 199,20 Eur. Pri splátke 69,24 Eur za 120
mesiacov boli žalovaní povinní zaplatiť celkovo sumu 8.308,80 Eur. Treba však konštatovať, že zmluva
neposkytuje pre žalovaných dostatočný podklad pre posúdenie rozsahu ich záväzku. Zmluva navyše

neobsahuje ani podstatnú náležitosť podľa ust. § 4 ods. 2 písm. a/ a i/ zákona č. 258/2001 Z.z. v znení
účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Zo zmluvy o splátkovom úvere nie je zrejmé z čoho sa splátka
skladá, či v sebe zahŕňa aj mesačný poplatok za správu úveru, ak áno, potom k zistenej sume 8.308,80
Eur treba pripočítať aj sumu 199,20 Eur, ak nie, potom nie je zrejmé, akým spôsobom sa poplatok mal
platiť. Bez tohto určenia potom nemožno ani s určitosťou ustáliť výšku RPMN. Podmienky zmluvy preto

aj s odkazom na § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy
nemožno považovať za splnené, v dôsledku čoho úver je bez úroku a bez poplatkov.

6. Vzhľadom na uvedené žalobou uplatnený nárok je len čiastočne dôvodný. V dôsledku neplnenia si
povinnosti splácať poskytnutý úver, právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru.

Podmienky pre mimoriadne vyhlásenie splatnosti úveru splnené boli a pohľadávka uplatňovaná v
konaní bola na žalobcu postúpená platne. Na strane žalobcu sa teda nedostatok legitimácie nezistil.
Z poskytnutého úveru vo výške 4.979,09 Eur, do ktorej sumy bol zaúčtovaný i poplatok za poskytnutie
úveru vo výške 99,58 Eur, žalovaní zaplatili celkovo 3.090,69 Eur. Na zaplatenie istiny úveru preto
zostáva suma 1.888,40 Eur, s ktorou sú žalovaní dodnes v omeškaní.

7. Súd prvej inštancie preto uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu
1.888,40 Eur spolu s príslušným úrokom z omeškania. Čo do zvyšku žalobu zamietol.

8. Výrok o trovách odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP.

9. Proti tomuto rozsudku, a to konkrétne proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, podal
v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok zmeniť tak, aby jeho žalobe bolo
v celom rozsahu vyhovené. Alternatívne požadoval rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť naďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že zmluva o splátkovom úvere bola uzavretá dňa
23.06.2006.Ročnápercentuálnamieranákladovsapretomuselavypočítaťvzmyslezákonač.258/2001
Z.z. v znení účinnom do 30.06.2006. Výška RPMN 5,38 % je vypočítaná v súlade so zákonom účinným

v čase uzatvorenia zmluvy a súd prvej inštancie na výpočet RPMN aplikoval neskoršiu právnu úpravu,
ktorá ešte v čase uzatvorenia zmluvy nebola platná, ani účinná. Pokiaľ poskytnutý úver bol posúdený
ako bezúročný a bez poplatkov pre absentujúci údaj o výške, počte a termínov splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, ustanovenie zákona č. 258/2001 Z.z. takúto možnosť pripúšťajúce, je účinné až od
01.01.2008. Tento nedostatok v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z.z. v znení

účinnom v čase uzatvorenia zmluvy nie je sankcionovaný bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru.
Takáto sankcia podľa zákonných ustanovení účinných v čase uzatvorenia zmluvy nastáva len vtedy, ak
zmluva neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov, čo nie je daný prípad, nakoľko táto je v zmluve
o splátkovom úvere uvedená. Úrok ako i poplatky sú špecifikované v zmluve v úvodných ustanoveniach,
ktoré sú označené ako základné podmienky, teda rovnako nemožno poukazovať na ustanovenie § 4
ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy.

10. Žalovaná v 2. rade navrhla rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.

11. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal rozsudok v jeho
napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania

a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a to i napriek tomu, že pri výpočte ročnej percentuálnej
miery nákladov sa nevychádzalo zo správneho vzorca. Zmluva o splátkovom úvere bola uzatvorená
dňa 23.06.2006, a preto pre výpočet RPMN bol určujúci výpočet podľa vzorca obsiahnutého v prílohe k
zákonu č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, tak ako na to správne poukazuje
žalobca.

12. Vo veci, napriek vyššie uvedenému, sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených
skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na
týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

13. Jednou z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola aj ročná percentuálna miera nákladov
uvedená v ustanovení § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Ročnou percentuálnou mierou nákladov v súlade s ustanovením
§ 2 písm. d/ zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy sa rozumela sadzba,

ktorá sa aplikovala na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru. Celkové náklady
spojené so spotrebiteľským úverom, tak ako na to správne poukazuje prvoinštančný súd, v zmluve
uvedené nie sú.

14. Aj keď s neuvedením celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom zákon č. 258/2001
Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy nespájal priamo sankciu v podobe bezúročnosti a
bezpoplatkovostiúveru,jenepochybné,žeišloopodstatnúnáležitosťzmluvy,bezktorejniejespotrebiteľ
schopný posúdiť správnosť veriteľom v zmluve uvádzanej ročnej percentuálnej miery nákladov. Ak
hodnota celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, predstavujúca jeden zo

základných predpokladov potrebných pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, nie je vyjadrená
jasne a zrozumiteľne, zákonná požiadavka na uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve
sa nedá považovať za naplnenú.

15. Podľa článku 5 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v
písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť
o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí
v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2. Článok 4 ods. 2 tejto Smernice stanovuje, že
hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje k definícii hlavného predmetu zmluvy, ani na

primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo služby dodávané výmenným spôsobom
na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné.16. Požiadavka transparentnosti zmluvných podmienok by nemala byť obmedzená len na ich
zrozumiteľnosť z formálneho a gramatického hľadiska, ale naopak, vzhľadom na to, že systém
ochrany zavedený Smernicou Rady 93/13/EHS vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s

podnikateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, najmä pokiaľ ide o úroveň informovanosti, táto
požiadavka jasného a zrozumiteľného vypracovania zmluvných podmienok, a teda transparentnosti
stanovená Smernicou sa musí chápať široko. Vzhľadom na cieľ ochrany spotrebiteľa pred
nespravodlivými úverovými podmienkami a na to, aby sa mu umožnilo poznať všetky podmienky
budúceho plnenia uzavretej zmluvy, dlžník musí pri uzavretí zmluvy poznať všetky okolnosti, ktoré môžu

mať vplyv na rozsah jeho záväzku.

17. Matematický výpočet RPMN podľa vzorca uvedeného v prílohe k zákonu č. 258/2001 Z.z. v
znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy nemožno označiť za jednoduchý. Je nemysliteľné od
spotrebiteľa očakávať, aby len na základe údaja o ročnej percentuálnej miere nákladov uvedenej v
zmluve mohol posúdiť správnosť tejto náležitosti zmluvy. O to viac to platí, ak spotrebiteľ nepoznal

hodnotu celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom, ktorá je rozhodujúca pre výpočet
RPMN. Bez príslušného matematického výpočtu, na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške
RPMN, nie je spotrebiteľ schopný preveriť správnosť takéhoto výpočtu RPMN ako jednej z podstatných
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má
zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť do úverového vzťahu s veriteľom.

18. Neuvedenie všetkých základných predpokladov použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery
nákladov spôsobuje nezrozumiteľnosť tohto údaja. S nezrozumiteľnosťou sa spája neplatnosť právneho
úkonu, či jeho časti, čo nepochybne vyplýva z ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

19. Z odôvodnenia rozhodnutia pritom vyplýva ďalšia podstatná skutočnosť majúca vplyv na
nesprávnosť výpočtu RPMN a to aj za predpokladu použitia správneho vzorca pre tento výpočet v súlade
s prílohou zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Z úveru poskytnutého
vo výške 150.000 Sk (4.979,09 Eur) bol vyplatený pri uzatvorení zmluvy poplatok za poskytnutie úveru
vo výške 3.000 Sk (99,58 Eur). Je teda nepochybné, že žalobca resp. jeho právny predchodca do

spotrebiteľského úveru zahrnul i poplatok za jeho poskytnutie. Súčasťou celkovej výšky spotrebiteľského
úveru nie je poplatok za poskytnutie úveru, pretože uvedený poplatok, ktorý má charakter odmeny
poskytovateľovi služby, treba považovať len za náklady spotrebiteľského úveru. Ak žalovaný do celkovej
výšky spotrebiteľského úveru zahrnul aj poplatok za poskytnutie úveru, ide o postup v rozpore s
požiadavkami odbornej starostlivosti veriteľa, ktorý mohol podstatne narušiť ekonomické správanie

spotrebiteľa vo vzťahu k poskytnutiu úveru, pričom takéto konanie zákonodarca považuje za nekalú
obchodnú praktiku a súčasne ju zakazuje. Žalovaným teda bol poskytnutý úver v skutočnosti nie vo
výške 150.000 Sk, ale vo výške 147.000 Sk.

20. Je zrejmé, že ak žalobca pri výpočte RPMN do celkovej výšky úveru zahrnul aj poplatok za jeho

poskytnutie, bez akýchkoľvek pochybností došlo k podhodnoteniu RPMN, ktorej výpočet je závislý od
výšky úveru.

21. Keďže s neuvedením ročnej percentuálnej miery nákladov, za čo je potrebné považovať aj jej
neuvedenie v správnej výške, je spojená sankcia v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v

súlade s ustanovením § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy, súd prvej inštancie správne postupoval, ak poskytnutý úver považoval za bezúročný a bez
poplatkov.

22. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP rozsudok

v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

23. Zároveň v odvolacom konaní úspešnej žalovanej v 2. rade priznal náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 % podľa ustanovenia § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2 CSP s tým, že
o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie. Pokiaľ ide o žalovaného v 1. rade, tomuto

v súvislosti s odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli, a preto žalovanému v 1. rade nemohla byť
priznaná ich náhrada.

24. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).