Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. apríl 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/230/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113217833
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Chamula

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5113217833.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní vedenom samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom, v právnej veci žalobcu:

Najvyšší súd SR, so sídlom Župné námestie 13, 814 90 Bratislava, IČO 165581, proti žalovanému: U.
Š., A.. XX.XX.XXXX, W. X. XX, O. A. P., v konaní o zaplatenie 2,21 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý z a p l a t i ť žalobcovi 2,21 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 2,21 Eur od 28.06.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 28.1.2013, doručenou Okresnému súdu Levice dňa 1.2.2013, upravenou podaním zo
dňa 3.4.2013, sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia 2,21 Eur s úrokom z omeškania vo výške

8,75 % ročne zo sumy 2,21 Eur od 28.06.2012 do zaplatenia. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že žalobca
ako povinná osoba podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám na základe
žiadosti z 25.5.2012 o poskytnutie informácií, informoval žalovaného o výške nákladov na sprístupnenie
informácií a vyzval ho v oznámení o vybavení žiadosti o poskytnutie informácie 14.6.2012 na ich úhradu.
Informácie spolu s výzvou na úhradu nákladov na sprístupnenie žalovaný prevzal 18.6.2012. Žalobca
postupoval v súlade so zákonom č. 211/2000 Z.z. a vyhláškou Ministerstva financií SR č. 481/2000 Z.z. o
podrobnostiach úhrady nákladov na sprístupnenie informácií, pričom výšku nákladov na sprístupnenie

informácií, ktoré požadoval žalovaný, určil podľa sadzobníka úhrad nákladov v súvislosti s poskytovaním
informácií podľa § 21 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., ktorý sadzobník žalobca ako jednu z povinne
zverejňovaných informácií zverejňuje na svojom webovom sídle. Žalovaný si svoju povinnosť náklady
uhradiť nesplnil.
2. Žalovaný sa vyjadril k veci samej v odpore zo dňa 5.8.2013 proti platobnému rozkazu č.k.
8RO/166/2013 zo dňa 4.7.2013 tak, že navrhol žalobu zamietnuť. Žalovaný namietal nedostatok
právomoci súdu rozhodovať danú vec patriacu do špeciálnej právomoci správneho orgánu, nakoľko

nejde o súkromnú vec, ale o vec finančnú z oblasti verejného správneho práva. Preventívne namietol
vecnú a miestnu nepríslušnosť OS Žilina. Nároky považoval za neopodstatnené, nakoľko žalobca
mu svojimi rozhodnutiami spôsobil nemajetkovú ujmu a žalobcom uplatnené práva boli/budú riešené
kompenzačnou námietkou a tým zanikli. Poukazuje na stav, v ktorom žalobca sám rozhoduje o svojich
vecných nákladoch a pritom ako štátny orgán tiež patrí k porušovateľom zákona. Nároky považuje
žalovaný za prehnané a nezodpovedajúce reálnym nárokom a nákladom skutočne vynaloženým na
poskytnutie informácií. Poukázal na ustanovenie § 6 zákona o správe majetku štátu č. 275/1993 Z.z. s

tým, že správca pohľadávky štátu nie je povinný uplatniť a vymáhať úroky z omeškania alebo poplatok
z omeškania, ak v jednotlivom prípade nepresiahnu sumu 500,- Sk. Ak pohľadávka štátu zanikla na
základe rozhodnutia vydaného podľa osobitného predpisu, úroky z omeškania podľa tohto zákona sa
neuplatňujú a nevymáhajú.3. Žalovaný doplnil vyjadrenie k veci samej podaním z 28.4.2015 tak, že namietol, že žalobca NS SR
nemôže vo vlastnom mene nadobúdať práva (pohľadávky) do svojho majetku a nemá preto ani aktívnu
vecnú legitimáciou na podanie tejto žaloby. Žalovaný v tomto poukázal na § 6 zákona o správe majetku

štátu č. 275/1993 Z.z. Trval na tom, že spor je predmetom nie súkromného, ale verejného práva podľa
§ 1, § 21 zák. č. 211/2010 Z.z., s odkazom na znášanie trov správneho konania podľa § 31 zák. č.
211/2010 Z.z. a na uplatnenie správneho konania podľa § 22 zák. č. 211/2010 Z.z. Žalovaný tiež namietal
neúplné zistenie preskúmavaných okolností a postup súdov, ktoré v jeho veciach rozhodli neverejne.
Žalovanýtiežnamietalnepreskúmateľnosťprimeranostidanýchnákladovanamietal,ženevzniklinároky

na reparované poštovné, lebo správny orgán vždy vlastné rozhodnutia na vlastné náklady a proti každej
žiadosti boli takmer vždy vydané rozhodnutia o čiastočnom odmietnutí a anonymizovaní, takže to,
že spolu s týmito rozhodnutiami mu NS SR doručil aj sprístupnenú informáciu, neznamená možnosť
prenášať na žalobcu poštové náklady v miere 100%.
4. Súd podľa § 115a ods. 2 v spojení s 156 ods. 3 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
účinného v čase rozhodnutia súdu (ďalej OSP) oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na úradnej tabuli

dňa 18.4.2016, lebo v danej veci ide o drobný spor podľa § 200ea ods. 1 OSP, nakoľko jeho hodnota
neprevyšuje 1.000,- eur.

5. Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami
nachádzajúcimi sa v spise a to oznámením výšky vecných nákladov, sadzobníkom úhrad nákladov a

celým spisovým materiálom zistil nasledovný skutkový stav:

6. Z oznámenia výšky vecných nákladov v súvislosti s poskytovaním informácií zo dňa 14.6.2012,
doručeného žalovanému dňa 18.6.2012, súd zistil, že žalobca podľa sadzobníka úhrad nákladov v
súvislosti s poskytovaním informácií za vyhotovenie judikátov a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky určil náklady za 8 strán (0,64 eur), obálky s doručenkou B6 (0,07 eur) a náklady spojené s
odoslaním informácie podľa aktuálneho cenníka poštových služieb (1,50 eur), spolu 2,21 eur a zároveň
vyzval žalovaného, aby poplatok 2,21 eur zaplatil do 10 dní od prevzatia výzvy. Podľa sadzobníka
úhrad nákladov v súvislosti s poskytovaním informácií za vyhotovenie judikátov a rozhodnutí NS SR za
vyhotovenie jednej strany informácie formátu A4 je úhrada 0,08 eur, za obálku s doručenkou B6 (0,07

eur) a náklady spojené s odoslaním informácie podľa aktuálneho cenníka Slovenskej pošty.

7.Podľačl.46ods.1ÚstavySRkaždýsamôžedomáhaťzákonomustanovenýmpostupomsvojhopráva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky.

8. Podľa § 7 ods. 1 OSP V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné
právneveci,ktorévyplývajúzobčianskoprávnych,pracovných,rodinných,obchodnýchahospodárskych
vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

9. Podľa § 84 OSP Na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje
(odporca), ak nie je ustanovené inak.

10. Podľa § 85 ods. 1 OSP Všeobecným súdom občana je súd, v obvode ktorého má občan bydlisko,
a ak nemá bydlisko, súd, v obvode ktorého sa zdržuje.

11. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok, ďalej SP) Správnym
orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo
povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

12. Podľa § 2 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (1) Osobami povinnými
podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie
územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať
o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba

v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. (2) Povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené
zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa
osobitného zákona. (3) Povinnými osobami sú ďalej aj právnické osoby založené povinnými osobamipodľa odseku 1 a 2. (4) Osobitný zákon môže ustanoviť povinnosť sprístupňovať informácie aj inej
právnickej osobe alebo fyzickej osobe.

13. Podľa § 5 ods. 1 písm. f/ zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám každá povinná
osoba podľa § 2 ods. 1 a 2 je povinná zverejniť tieto informácie: (f) sadzobník správnych poplatkov, ktoré
povinná osoba vyberá za správne úkony, a sadzobník úhrad za sprístupňovanie informácií.

14. Podľa § 18 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (1) Ak povinná

osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom
stanovenejlehote,urobírozhodnutiezápisomvspise.Protitakémurozhodnutiunemožnopodaťopravný
prostriedok. (2) Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej
lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená ( § 14 ods. 3). (3)
Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani
informáciunesprístupnila,predpokladása,ževydalarozhodnutie,ktorýmodmietlaposkytnúťinformáciu.

Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie
žiadosti ( § 17). (4) Ak povinná osoba ( § 2 ods. 3) žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, dá bezodkladne,
najneskôr do troch dní, osobe, ktorá ju založila alebo s ktorou uzavrela zmluvu o plnení úloh na úseku
starostlivosti o životné prostredie, podnet na vydanie rozhodnutia ( ods. 2).

15. Podľa § 21 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (1) Informácie sa
sprístupňujú bezplatne s výnimkou úhrady vo výške, ktorá nesmie prekročiť výšku materiálnych
nákladovspojenýchsozhotovenímkópií,sozadováženímtechnickýchnosičovasodoslaníminformácie
žiadateľovi. Náklady na sprístupnenie informácie prístupnou formou osobe so zmyslovým postihnutím
znáša povinná osoba. (2) Povinná osoba môže zaplatenie úhrady odpustiť. (3) Podrobnosti o úhrade

nákladov za sprístupnenie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo financií
Slovenskej republiky. (4) Úhrady sú príjmami povinnej osoby.
16. Podľa § 1 vyhl. 481/2000 Z.z. Ministerstva financií Slovenskej republiky z 20. decembra 2000 o
podrobnostiach úhrady nákladov za sprístupnenie informácií, na účely tejto vyhlášky sa za materiálne
náklady za sprístupnenie informácií považujú náklady na (a) obstaranie technických nosičov dát, a to

najmä diskiet, kompaktných diskov, (b) vyhotovenie kópií požadovaných informácií, a to najmä na papier,
(c) obstaranie obalu, a to najmä obálok, (d) odoslanie informácií, a to najmä na poštovné.

17. Podľa § 2 vyhl. 481/2000 Z.z. Ministerstva financií Slovenskej republiky z 20. decembra 2000 o
podrobnostiach úhrady nákladov za sprístupnenie informácií, úhrada nákladov podľa § 1 sa určí ako

súčet týchto nákladov.

18. Podľa § 3 vyhl. 481/2000 Z.z. Ministerstva financií Slovenskej republiky z 20. decembra 2000 o
podrobnostiach úhrady nákladov za sprístupnenie informácií, Žiadateľ môže uhradiť náklady podľa § 2
povinnej osobe takto: (a) poštovou poukážkou, (b) bezhotovostným prevodom na účet v banke, (c) v

hotovosti do pokladne.

19. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

20. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

21. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje náhradu materiálnych nákladov spojených s poskytnutím
informácií odporcovi v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Pri

rozhodovaní o poskytnutí týchto informácií tak konal ako povinná osoba (§ 2 zák. č. 211/2000 Z.z. ),
t.j. ako správny orgán v správnom konaní, ktorému zákon výslovne vymedzuje určitú právomoc, t.j.
určité oprávnenia a určité povinnosti v oblasti verejnej správy. Konkrétne v ustanovení § 18 zákon
zveril žalobcovi právomoc rozhodovať o žiadosti žalovaného na poskytnutie informácií. Sprístupnením
informáciínazákladezákonomzverenejprávomocitakrozhodoloprávežalovanéhonaslobodnýprístup

k týmto informáciám, pričom rozhodol v oblasti verejnej správy, ktorá sa realizuje ako prejav výkonnej
moci v štáte.22. Na rozdiel od vyššie uvedeného, pokiaľ sa týka otázky úhrady nákladov spojených so sprístupnením
informácií, táto je upravená v § 21 zák. 211/2000 Z.z. V tomto prípade však zákon len upravuje
bezplatnosťsprístupneniainformáciísvýnimkouúhradymateriálnychnákladov,možnosťpovinnejosoby

zaplatenie úhrady odpustiť. Úhrady sú príjmami povinnej osoby. Z uvedeného vyplýva, že v tomto
prípade zákon neupravuje právomoc povinnej osoby ako správneho orgánu rozhodovať o povinnosti
žiadateľa o poskytnutie informácii nahradiť materiálne náklady spojené s poskytnutím informácií. Pokiaľ
teda nie je zákonom zverená povinnej osobe ako správnemu orgánu právomoc rozhodovať o povinnosti
žiadateľa nezaplatené vecné náklady zaplatiť, v danom prípade musí o tejto povinnosti rozhodnúť

súd podľa cit. ust. § 7 ods. 1 OSP. Okrem toho povinnosť zaplatiť náhradu materiálnych nákladov
nepredstavuje povinnosť v oblasti verejnej správy. Verejná správa ako správa verejných záležitostí, je
správou vo verejnom záujme a subjekty, ktoré ju vykonávajú, realizujú ju ako právom uloženú povinnosť
a to zo svojho právneho postavenia verejnoprávnych subjektov. Náhrada nákladov, ktoré žalobcovi v
súvislosti s poskytnutím informácii vzniknú, je v záujme žalobcu (je to jeho príjem). Žalovaný aj keď
je zriadený ako orgán štátu, má zriadenú právnu subjektivitu, na základe ktorej bol aktívne vecne

legitimovanýmvtomtokonaní. Zuvedenéhotedavyplýva,ženároknazaplateniemateriálnychnákladov
spojených s poskytnutím informácií predstavuje pohľadávku, ktorá vznikne na základe skutočností
uvedených v zákone, a teda vzťah medzi účastníkmi má charakter záväzkovoprávneho vzťahu a sporu
vyplývajúceho z občianskoprávneho vzťahu. Z uvedených dôvodov súd ustálil, že mal právomoc vo veci
konať a teda že aj pri terminológii využitej žalovaným sa jedná o spor súkromného a nie verejného

charakteru.

23. Pokiaľ sa týka vznesenej námietky miestnej a vecnej príslušnosti tunajšieho súdu, túto žalovaný
neodôvodnil. Súd však má za to, že aj táto námietka je nedôvodná, nakoľko vecná príslušnosť tunajšieho
súdu vec prejednať v prvom stupni vyplýva z ustanovenia § 9 ods. 1 OSP, nakoľko nejde o konanie

vymedzené v ods. 2 uvedeného ustanovenia. Prakticky bol postup súdu daný lustračnou činnosťou
vo vzťahu k bydlisku, resp. umiestneniu žalovaného. Pokiaľ sa týka miestnej príslušnosti tunajšieho
súdu, táto je daná ustanovením § 84 O.s.p. v spojení s § 85 ods. 1 O.s.p., nakoľko všeobecným súdom
žalovaného je tunajší súd, keďže žalovaný má v jeho obvode svoje bydlisko.

24. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca poskytol žalovanému
ním žiadané rozhodnutia NS SR, ktorá skutočnosť medzi účastníkmi nebola sporná, žalovaný túto
nerozporoval.Žalobcavyčíslilnákladyzaposkytnutieinformáciízavyhotoveniejudikátovarozhodnutívo
výške3,43eurvzmysle sadzobníkaúhradnákladovvsúvislostisposkytovaníminformácií.Zuvedených
dôvodov súd žalobe vyhovel.

25. V podrobnostiach súd neuznal obranu žalovaného, pokiaľ namietal, že žalobcom uplatnené práva
boli/budú riešené kompenzačnou námietkou a tým zanikli, lebo tento stav žalovaný nepreukázal a
zostal iba hypotetický, resp. tvrdený. Tiež pokiaľ žalovaný poukazoval na hranicu, od ktorej by nemal
žalobca povinnosť uplatniť úroky z omeškania, je právom žalobcu úroky z omeškania uplatniť. Súd tiež

neuznal námietku nepreskúmateľnosti primeranosti daných nákladov, lebo žalobca ich odvodil v súlade
so zákonom na základe sadzobníka a pri danej výške ich súd pokladá za primerané aj vlastnou úvahou
súdu, odchýlku by súd uplatnil iba pri extrémne zjavenej odchýlke od povahy veci, resp. súdu známych
skutočnostíoprimeranejvýškepoštovného.Ajprinámietkežalovanéhokpovahetoho,žesprávnyorgán
doručuje vlastné rozhodnutia na vlastné náklady a proti každej žiadosti mali byť takmer vždy vydané

rozhodnutia o čiastočnom odmietnutí a anonymizovaní, súd poukazuje na to, že činnosť žalovaného
sa uskutočňovala v rámci žiadosti o poskytnutie informácie zo strany žalobcu. Obsah informácie a
sprievodné rozhodnutia žalobcu na základe žiadosti žalovaného neboli predmetom tohto konania, lebo
to meritum by mohol nechať žalovaný preskúmať v správnom konaní alebo v konaní o sťažnosti, teda či
žalovaný ako štátny orgán postupoval správne. V tom rámci, keď činnosť žalovaného sa uskutočňovala v

rámci žiadosti o poskytnutie informácie zo strany žalobcu, nebol racionálny na delenie podielu poštových
nákladov na žalobcu a žalovaného z dôvodu vyhovenia žiadosti žalovaného o podanie informácie a
zároveň z dôvodu sprievodnej rozhodovacej činnosti žalovaného.

26. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoje dlhy riadne a včas

nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.27. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.

28. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného v rozhodnom čase, výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29. Súd priznal žalobcovi uplatnený 8,75 % úrok z omeškania zo žalovanej sumy od 13.5.2012 do
zaplatenia podľa cit. ust. § 517 OZ v spojení s § 3 ods. 1 a prechodným ustanovením § 10c nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z.z., lebo právo na ich zaplatenie sa viaže na nárok súkromnoprávneho charakteru
bez ohľadu na dôvod vzniku omeškania. Súd priznal úrok z omeškania vo výške základnej úrokovej
sadzby Európskej centrálnej banky v čase vzniku omeškania zvýšenú o 8 percentuálnych bodov,
napokon v sadzbe 8,75 %.

30. Náhradu trov konania súd upravil rozhodnutím podľa § 142 ods. 1 veta prvá zák. č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej OSP) účinného v čase rozhodnutia súdu, podľa ktorého v konaní
bol celkom úspešný žalobca, žalobcovi by preto východiskovo prislúchala náhrada trov konania. Lenže
žalobca si náhradu trov konania neuplatnil, preto ju súd žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

Všeobecnými náležitosťami podania účastníka podľa § 127 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového

poriadku (CSP) účinného od 1.7.2016, sú, uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, čo sa ním sleduje, podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

V odvolaní podľa § 363 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 zák. č.
160/2015 Z.z. CSP Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 zák. č. 160/2015 Z.z. CSP Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,

aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.