Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. júl 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/140/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113217833
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5113217833.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu - sudcov JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu - Najvyšší
súd SR, so sídlom Župné námestie 13, 814 90 Bratislava, IČO 165581, proti žalovanému - U. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. XX, O. A. P., o zaplatenie 2,21 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 8C/230/2013-68 zo dňa 25. apríla 2016, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j ev celom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie.
Žiadnej zo strán sporu nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“) uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi 2,21 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 2,21 Eur od 28.6.2012

do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

2. Žalobca v skutkovom vymedzení žaloby uviedol, že ako povinná osoba podľa Zákona č. 211/2000
Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám poskytol žalovanému na základe jeho žiadosti z 25. mája
2012 požadované informácie, ktoré mu v písomnej forme zaslal. V písomnom oznámení o vybavení
žiadosti o poskytnutie informácie (Spr 470/2012) zo dňa 14. júna 2012 vyzval žalovaného na úhradu
nákladov, postupoval tak podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a podľa

vyhlášky Ministerstva financií SR č. 481/2000 Z.z. o podrobnostiach úhrady nákladov za sprístupnenie
informácií, pričom výšku nákladov na sprístupnenie informácií, ktoré požadoval od žalovaného určil
žalobca podľa sadzobníka úhrad nákladov v súvislosti s poskytovaním informácií ( ďalej iba „ Sadzobník
„ ) podľa § 21 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám z 3. októbra 2011,
ktorý Sadzobník ako jednu z povinne zverejňovaných informácií zverejňuje na svojom webovom sídle
( konkrétnu špecifikáciu uvádza žalobca aj v žalobe ). Žalovaný si svoju povinnosť náklady uhradiť
nesplnil.

3. Žalovaný v rámci svojej obrany namietal, že žalobca - Najvyšší súd SR nemôže vo vlastnom mene
nadobúdaťpráva(pohľadávky)dosvojhomajetkuapretonemáaniaktívnuvecnúlegitimáciunapodanie
žaloby. Trval na tom, že spor je predmetom nie súkromného, ale verejného práva podľa § 1, § 21 zák.
č. 211/2000 Z.z. s odkazom na znášanie trov správneho konania podľa § 22 uvádzanej právnej normy.

4. Okresný súd z oznámenia výšky vecných nákladov v súvislosti s poskytovaním informácií zo dňa

14.6.2012, doručeného žalovanému dňa 18.6.2012 zistil, že žalobca podľa „Sadzobníka“ v súvislosti s
poskytovaním informácií za vyhotovenie judikátov a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
určil náklady za 8 strán (0,64 Eur), za obálku s doručenkou B6 (0,07 Eur) a náklady spojené s
odoslaním informácie podľa aktuálneho cenníka poštových služieb (1,50 Eur), spolu vo výške 2,21 Eura zároveň vyzval žalovaného, aby túto sumu zaplatil do 10 dní od prevzatia výzvy. Podľa Sadzobníka za
vyhotovenie judikátov a rozhodnutí NS SR za vyhotovenie jednej strany informácie formátu A4 je úhrada
0,08 Eur, za obálku s doručenkou B6 0,07 Eur a náklady spojené s odoslaním informácie sú vo výške

podľa aktuálneho cenníka Slovenskej pošty.

5. Pri právnom posúdení veci súd vychádzal z ust. § 1 ods.1, § 2, § 5 ods. 1 písm. f), § 18, § 21 zák.
č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v aplikácii aj s § 1,2,3 Vyhlášky č.481/2000 Z.z
Ministerstva financií Slovenskej republiky z 20. decembra 2000 o podrobnostiach úhrady nákladov za

sprístupnenie informácií, zohľadnil aj právny význam ust. § 488, 489 Občianskeho zákonníka.

6.Vykonanédokazovaniepreukázalopodľanázoruokresnéhosúdu,žežalobcasiuplatňujevaktuálnom
konaní náhradu materiálnych nákladov spojených s poskytnutím informácií žalovanému v zmysle zák. č.
211/2000Z.z.oslobodnomprístupekinformáciám.Žalobcapriposkytovaníinformáciíkonalakopovinná
osoba (§ 2 zák. č. 211/2000 Z.z.), t.j. ako správny orgán v správnom konaní, ktorému zákon výslovne

vymedzuje určitú právomoc, t.j. určité oprávnenia a povinnosti v oblasti verejnej správy. V § 18 cit.
zákon zveril žalobcovi právo rozhodovať o žiadosti žalovaného na poskytnutie informácií. Sprístupnením
informáciínazákladezákonomzverenejprávomocitakrozhodoloprávežalovanéhonaslobodnýprístup
k týmto informáciám, pričom rozhodol v oblasti verejnej správy, ktorá sa realizuje ako prejav výkonnej
moci v štáte.

7. Otázka úhrady nákladov spojených so sprístupnením informácií je upravená v § 21 zák. č. 211/2000
Z.z. ako bezplatné sprístupnenie informácií s výnimkou úhrady materiálnych nákladov, tie sú príjmami
povinnej osoby. Zákon neupravuje právomoc povinnej osoby ako správneho orgánu rozhodovať o
povinnosti žiadateľa o poskytnutie informácií nahradiť materiálne náklady spojené s poskytnutím

informácií. Pokiaľ nie je zákonom zverená povinnej osobe ako správneho orgánu právomoc rozhodovať
o povinnosti žiadateľa o poskytnutie informácie nezaplatené vecné náklady zaplatiť, musí o tejto
povinnosti rozhodnúť súd (§ 7 ods. 1 O.s.p.). Povinnosť zaplatiť náhradu materiálnych nákladov
nepredstavuje povinnosť v oblasti verejnej správy. Ide o pohľadávku, ktorá vznikne na základe
skutočností uvedených v zákone medzi účastníkmi, ide o záväzkovo-právny vzťah s občianskoprávnym

charakterom. Na základe uvádzaných úvah okresný súd ustálil, že má právomoc vo veci konať a spor
má charakter súkromný a nie verejnoprávny.

8. Vykonané dokazovanie preukázalo, že žalobca poskytol žalovanému ním žiadané rozhodnutia,
vyčíslil náklady za poskytnutie informácií, za vyhotovenie judikátov a rozhodnutí v zmysle Sadzobníka

a žalobou uplatnený nárok je opodstatnený.

9. Námietku žalovaného, že žalobcom uplatnené práva boli/budú riešené kompenzačnou námietkou
a preto zanikli, súd neuznal, pretože tento tvrdený stav žalovaný nepreukázal, ostal iba v rovine
hypotetickej, resp. tvrdenej. Ani ďalšiu námietku žalovaného o nepreskúmateľnosti primeranosti

nákladov súd neuznal. Mal za to, že náklady žalobca odvodil v súlade so zákonom na základe
Sadzobníkaa ichvýškusúdhodnotípodľavlastnejúvahyzaprimeranú,dodal,žeodchýlkubyuplatňoval
iba pri extrémne zjavnej odchýlke od povahy veci, resp. súdu známych skutočností o primeranej výške
poštovného.Vsúvislostisďalšounámietkoužalovaného,žesprávnyorgándoručujevlastnérozhodnutia
na vlastné náklady a proti každej žiadosti mali byť takmer vždy vydané rozhodnutia o čiastočnom

odmietnutí a anonymizovaní súd poukázal na to, že činnosť žalovaného sa uskutočňovala v rámci
žiadosti o poskytnutie informácie od žalobcu. Obsah informácie a sprievodné rozhodnutia žalobcu na
základe žiadosti žalovaného neboli predmetom tohto konania.

10. S úhradou istiny 2,21 Eur sa dostal žalovaný do omeškania, preto žalobca má popri istine nárok

aj na úroky z omeškania (§ 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka), tie súd žalobcovi
priznal v zákonnej prípustnej výške 8,75 % ročne zo žalovanej sumy od 13.5.2012 do zaplatenia.

11. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania okresný súd postupoval podľa § 142 ods.1 Občianskeho
súdneho poriadku ( v znení účinnom ku dňu vydania rozsudku ). Konštatoval úspech žalobcu v spore

a na tomto základe aj jeho nárok na náhradu trov konania. Žalobca si trovy konania neuplatnil, preto
ich náhradu mu súd nepriznal.12. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, domáhal sa zrušenia rozsudku, zároveň
žiadal konanie zastaviť a postúpiť vec na konanie správnemu orgánu, alternatívne, žiadal rozsudok
zmeniť, v rámci zmeny žalobu zamietnuť, prípadne rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu

na ďalšie konanie.

13. Odvolateľ argumentoval prioritne tým, že náhradu trov ako náklady správneho konania si mal
správny orgán sám vyriešiť v správnom konaní, čím je daný aj charakter predmetnej pohľadávky z
verejného práva ako trovy správneho konania. K pohľadávkam z verejného práva nemožno prisúdiť

aj úrok z omeškania, ak žiaden verejný zákon vo verejnej sfére toto explicitne neustanovuje, rovnaké
úroky vznikajúce len v sfére súkromného práva automaticky aplikovať na verejné právo je nesprávne.
Odvolateľ vytýka rozhodnutiu súdu aj nepreskúmateľnosť, tvrdí, že z rozhodnutia nevyplýva, prečo súd
pohľadávku - trovy správneho konania, na základe infozákona ( z. č. 211/2000 Z.z.) ako verejného
zákona dopúšťa uplatňovať v občianskoprávnom konaní. Iba orgány verejnej moci majú povinnosť
sprístupňovať informácie, iba týmto vznikajú náklady, nie subjektom súkromného práva. Sporná

pohľadávka je záväzková peňažná, ale z verejného práva, ktoré sa neuplatňuje rovnomerne medzi
subjektami súkromného práva, ale vertikálne iba orgánom verejnej moci autoritatívne proti subjektom
neverejného práva.

14. Žalovaný tvrdí, že žalobca nie je ani vecne ani procesne aktívne legitimovaný v spore, keďže náklady

vznikli nie NS SR, ale kancelárii NS SR, a to sú dva rozdielne subjekty. NS SR má svoju právnu
subjektivitu, iné IČO a kancelária NS SR iné IČO a vlastnú právnu subjektivitu, preto NS SR nemal ani
oprávnenie sa domáhať uvedeného práva i keby vzniklo, keďže náklady vznikli kancelárii NS SR. Pokiaľ
súd poukazuje na to, že náhrada nákladov za sprístupnenie informácií je príjmom povinnej osoby vo
sfére súkromného práva, je to podľa názoru odvolateľa nezmysel, pretože nejde o podnikanie ale o

reparovanie materiálnych nákladov vynaložených správnym orgánom z verejného rozpočtu výlučne pri
úradnej činnosti, jedná sa stále o pohľadávku z verejného procesného práva (správneho poriadku) a z
verejného predpisu zák. č. 211/2000 Z.z. tak, ako pokuty správneho orgánu, správne poplatky paušálne
alebokonkrétne,vždyaleideopohľadávkyzverejnéhopráva.Medzisubjektmisúkromnéhopráva,napr.
medzi občanom a občanom, firmou a občanom, taká pohľadávka ani vzniknúť nemôže, lebo je mimo

právomoci orgánov verejnej moci. Namieta preto právomoc súdu v danej veci konať a rozhodnúť. Hoc
súd iba všeobecne tvrdil, že pohľadávka vznikla na základe zákona, nevysporiadal sa s tým, či zákona
verejného, či zákona súkromnoprávneho, preto je rozhodnutie v tejto otázke zjavne neodôvodnené a
nepreskúmateľné.

15. Žalobca písomné vyjadrenie k odvolaniu nepredložil.

16. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala na to oprávnená strana
sporu, v zákonom stanovenej lehote proti rozsudku, ktorému odvolanie je prípustné, viazaný rozsahom
a dôvodmi podaného odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 219 ods.

3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP, rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu
vecnej správnosti.

17. Krajský súd vyhodnotil odvolanie žalovaného za nedôvodné.

18. Súkromnoprávna metóda právnej regulácie spadajúca pod oblasť súkromného práva vychádza z
predpokladu, že vznik, zmena alebo zánik právnych vzťahov sú viazané na súkromnoprávne úkony
účastníkov právnych vzťahov, medzi ktorými platí vzťah rovnosti. Súkromnoprávny vzťah sa uzatvára na
základekonsenzuprávnychsubjektov,ktorýsisvojevzájomnéprávaapovinnostiupravujúnazmluvnom
základe. Subjekty vystupujú v súkromnom práve v rovnom postavení, kedy na princípe vzájomnosti

upravujú vzájomné práva a povinnosti a žiadny z účastníkov vzťahu nemôže o právach a povinnostiach
druhého účastníka rozhodovať autoritatívne proti jeho vôli. Na druhej strane verejnoprávna metóda
právnej regulácie, ktorá vymedzuje oblasť verejného práva spája vznik, zmenu alebo zánik právnych
vzťahov s právnymi aktmi orgánov verejnej moci, ktoré vystupujú vo vzťahu k súkromným osobám
(fyzickým alebo právnickým) v nadradenej pozícii. Môžu tak rozhodovať o subjektívnych právach a

povinnostiach súkromných osôb prostredníctvom normatívnych právnych aktov alebo individuálnych
právnych aktov. Verejné právo upravuje vzťahy medzi verejnou mocou a súkromnými osobami, ktoré sú
založené na nerovnom - nadradenom postavení orgánu verejnej moci vo vzťahu k súkromným osobám.19. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd v zhode s okresným súdom dospel k záveru, že
vzťah medzi žalobcom a žalovaným, obsahom ktorého je právo žalobcu požadovať úhradu vecných
nákladov vzniknutých v súvislosti so sprístupnením informácii a povinnosť žalovaného tieto vo výške

materiálnych nákladov žalobcovi uhradiť, je súkromnoprávnym vzťahom. Subjekty tohto vzťahu totiž
vystupujú v rovnom postavení; žiadny z nich nemôže o právach a povinnostiach druhého účastníka
rozhodovať autoritatívne, prípadne proti jeho vôli. Zákonodarca priamo v zákone zakotvil možnosť
žalobcu ako povinnej osoby na sprístupnenie informácií uplatňovať si náhradu vecných nákladov za
sprístupnenie informácií vo výške materiálnych nákladov, ktoré vynaložil a zároveň mu uložil, aby za

týmto účelom vyhotovil Sadzobník, ktorý je povinný riadne zverejniť. Tým zabezpečil, aby žiadatelia,
ktorí o sprístupnenie informácie žiadajú, už pri vstupe do právneho vzťahu, teda pri podávaní žiadosti
o sprístupnenie informácií si uvedomovali povinnosť úhrady materiálnych nákladov, ktoré si v súvislosti
so sprístupnením informácii povinná osoba vo výške podľa zverejneného Sadzobníka, resp. vo výške
vynaložených materiálnych nákladov môže a bude za sprístupnenie informácií požadovať. Za takéhoto
stavu žiadateľ už pri podaní žiadosti o sprístupnenie informácie, ktoré si vyžiada materiálne náklady zo

strany povinnej osoby, vyjadril súhlas tým, že mu bude účtovaná náhrada materiálnych nákladov, ktoré
v súvislosti so sprístupnením ním požadovanej informácie vzniknú.

20. Z uvedeného vyplýva, že v súdenom prípade medzi žalobcom a žalovaným platí vzťah rovnosti,
vystupujú v rovnom postavení, ani jeden z nich nemôže o právach a povinnostiach druhého rozhodovať

autoritatívne, proti jeho vôli. Znamená to, že žalobca nemôže sám vydať rozhodnutie, ktorým by uložil
žalovanému splnenie požadovanej povinnosti, ale na základe ním podanej žaloby o právnej a skutkovej
opodstatnenosti jeho nároku musí rozhodnúť autoritatívne štátny orgán - súd.

21. Pokiaľ žalovaný namieta nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore s tým, že ako

správca majetku štátu nemá právo nadobúdať takýto majetok do vlastníctva, a teda ani pohľadávku, je
potrebné uviesť, že aktívna legitimácia žalobcu v spore vyplýva priamo z § 21 ods. 1 zák. č. 211/2000
Z.z., podľa ktorého informácie sa sprístupňujú bezplatne, s výnimkou úhrady vo výške, ktorá nesmie
prekročiť výšku materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií so zadovážením technických
nosičov a odovzdaním informácie žiadateľovi. Zároveň podľa § 21 ods. 4 toho istého zákona úhrady sú

príjmami povinnej osoby. Žalobca, osoba povinná na sprístupnenie informácií nevystupuje ako správca
majetku štátu, ale ako povinná osoba, ktorá vyhovela žiadosti žalovaného v zmysle zák. č. 211/2000 Z.z.
a uplatnila si výšku materiálnych nákladov spojených s vybavením žiadosti žalovaného zo dňa 6.7.2012.

22. Vo vzťahu k námietke odvolateľa, že žalobca nemá právnu subjektivitu, teda ani spôsobilosť byť

účastníkom konania, krajský súd odkazuje na § 21 zák. č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách
verejnej správy. Žalobca je štátnym orgánom, je rozpočtovou organizáciou, ktorá je právnickou osobou
spôsobilou byť účastníkom konania.

23. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými podstatnými vecnými

otázkami a po obsahovej a vecnej stránke jeho rozhodnutie zodpovedá zákonným požiadavkám ust.
§ 220 ods. 2 CSP.

24. V súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania okresný súd zohľadnil princíp
úspechu/ neúspechu strán v spore a zodpovedajúco procesnej situácii aj rozhodol.

25. Z iných dôvodov nesprávnosť napadnutého rozhodnutia okresného súdu žalovaný nenamietal,
krajský súd viazaný nielen rozsahom ale aj konkrétnymi odvolacími dôvodmi, ktoré odvolateľ vymedzil
vo svojom odvolaní v lehote zákonom stanovenej na podanie odvolania, preto napadnutý rozsudok
okresného súdu potvrdil.

26. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP a stranám sporu ( žiadnej z nich ) nárok na ich náhradu nepriznal. Odvolateľ - žalovaný nebol v
odvolacomkonaníúspešný,pretobybolinakpovinnýnahradiťžalobcovinákladysnímspojené.Žalobca
si však predmetný procesný nárok neuplatnil a odvolací súd nezistil z obsahu spisu, že by úspešnej

procesnej strane - žalobcovi mali vzniknúť trovy v súvislosti s odvolacím konaním.

27. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z

uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde
(§ 427 ods. 2 CSP).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených
v § 429 ods. 2 CSP.