Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 8, 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 8C/332/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713219431
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Štillová
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5713219431.10

Rozhodnutie

Okresný súd Martin v konaní pred samosudkyňou JUDr. Miriam Štillovou v právnej veci žalobcu: K.. R.
I., F. Q. L. XX, XXX XX Y. proti žalovanému: Slovenská republika konajúca prostredníctvom Ministerstva
dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky so sídlom Námestie slobody č. 6, 810
05 Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Mesto Martin, S. H. Vajanského 1,
036 01 Martin, o náhradu škody vo výške 2 423 138,27 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Konanie v časti zaplatenia sumy 1 255 482,98 € s príslušenstvom sa zastavuje.

II. Žaloba sa zamieta.

III. O trovách konania bude rozhodnuté 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

O d ô v o d n e n i e

Žalobca sa žalobou doručenou súdu 31. 12. 2013 domáhal náhrady škody vo výške 2 423 138,27 €
spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 58/1969 Zb.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 12. 4. 2013 Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja

Slovenskej republiky (ďalej len " ministerstvo") predložil žiadosť o predbežné rokovanie nároku na
náhradu škody vo výške 2 423 138,27 € spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným
postupom podľa Zákona č. 58/1969 Zb. Ministerstvo v liste zo dňa 9. 10. 2013 č. 17068/2013/B622-
SV/62078/To, ktorý bol doručený žalobcovi 16. 10. 2013, konštatovalo, že v návrhu nie sú uvedené
skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné konštatovať, že boli splnené základné podmienky pre
uplatnenie nároku na náhradu škody, ministerstvo nemôže uznať žalobcom uplatňovaný nárok na

náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z.. Žalobca s uvedeným záverom nesúhlasil, preto podal
túto žalobu. Poukázal na to, že podľa ust. § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. je uvedené, že za
zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona sa spravuje doterajšími predpismi. Žalobca poukázal aj na nezákonné rozhodnutie, ktorým je
rozhodnutie Okresného úradu v Martine - odbor životného prostredia č. ŽP-G-1999/02642-Sp-Hz zo

dňa 24. 9. 1999, ktorým stavebný úrad podľa § 102 ods. 2 stavebného zákona zastavil všetky práce
na stavbe parcelné číslo 7153/2 k. ú. Martin z dôvodu, že stavbu žalobca realizuje bez rozhodnutia
stavebného úradu. K zrušenie uvedeného rozhodnutia Okresného úradu v Martine došlo až dňa 10. 7.
2012, keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Žiline č. 2012/00214/
Kod., ktorým Krajský stavebný úrad zmenil rozhodnutie Mesta Martin č. MSS-2353/2010 - Ig. Zo dňa 17.
2. 2010. V uvedenom rozhodnutí stavebný úrad - Mesto Martin zrušil rozhodnutie Okresného úradu v

Martine - odbor životného prostredia č. ŽP-G-1999/02642-Sp-Hz zo dňa 24. 9. 1999. Nárok na náhradu
škody v zmysle ustanovení zákona č. 58/1969 zb. bolo možné uplatniť až po zrušení predmetného
nezákonného rozhodnutia, pričom premlčacia lehota je 3 roky odo dňa právoplatnosti zrušujúceho
rozhodnutia. Vo svojej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 10. 4. 2013,ktorú žalobca súdu predložil, podrobne rozobral vzniknutú situáciu, výšku spôsobenej škody vyčíslil v
peniazoch a rozčlenil. Zo žiadosti je zrejmé, z akého dôvodu si žalobca nárokuje ušlý zisk, náklady na
projektovúdokumentáciu,správnypoplatok,trovyprávnehozastúpenia,úrokzomeškania.Ďalejuvádza

žalobca v podanej žalobe, že stavebné konanie trvalo od roku 1999 až do roku 2012 a rozhodnutia
stavebného úradu, odvolacieho správneho úradu, ministra vydané od roku 1999 do roku 2008 boli všetky
v rozpore so zákonom. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 2S/30/2006-73, rozhodnutie ministra
č. MVRR-2005-9464/53012-4:2424/M i rozhodnutie Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja č.
645/04-920/Rad. zrušil práve z dôvodu, že tieto rozhodnutia boli v rozpore so zákonom. V súlade so

zákonom. V súlade so zákonom boli až rozhodnutia správnych orgánov, ktoré boli vydané po rozsudku
Krajského súdu v Bratislave a ktoré rešpektovali súdom vyvodené závery.

Podaním doručeným súdu 24. 10. 2014 ( č. l. 116 spisu) žalobca doložil do konania podanie, v ktorom
špecifikoval nesprávny úradný postup, špecifikoval výšku spôsobenej škody a v závere predmetného
podania uviedol, že dospel k záveru, že škoda zo strany správnych orgánov nebola spôsobená

len jedným konkrétnym rozhodnutím správneho orgánu - rozhodnutím Okresného úradu v Martine
č. ŽP-G-1999/02642-Sp-Hz zo dňa 24. 9. 1999, ale celým úradným postupom správnych orgánov
v priebehu stavebného konania až do dňa 10. 7. 2012, keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie
Stavebného úradu Mesta Martin č. MSS-2353/2010 - Ig. zo dňa 17. 2. 2010. Dokonca asi najväčšia
časť škody mu bola spôsobená ako dôsledok postupu stavebného úradu - vtedajšieho Obvodného

úradu životného prostredia Martin, pri vydávaní stavebného povolenia na stavbu SKI ESPRESSO
Martinské hole č. ŽP-3528/1996-H1 zo dňa 6. 2. 1996, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 2. 3. 1996,
teda skôr, ako sa stal vlastníkom stavby číslo súpisné 6181 na parcele 7153/2 k. ú. Martin. Voči
uvedenému stavebnému povoleniu už nebolo možné odvolať sa, ani podať žalobu o súd o preskúmanie
jeho zákonností a nebolo možné stavbu SKI ESPRESSO podľa projektovej dokumentácie overenej

stavebným úradom v stavebnom konaní, spracovanou firmou PTI, s.r.o., ktorá tvorila neoddeliteľnú
súčasť tohto stavebného povolenia na mieste určenom právoplatným územným rozhodnutím realizovať.
Pri vydávaní stavebného povolenia pre stavbu SKI ESPRESSO Martinské hole č. ŽP-3528/1996-H1
zo dňa 6. 2. 1996 vtedajší stavebný úrad - Obvodný úrad životného prostredia Martin v bode č. 1
stavebného povolenia určil nasledovnú podmienku a to, že stavba bude uskutočnená podľa projektovej

dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní, ktoré je súčasťou tohto rozhodnutia
spracovanou firmou PTI s.r.o., Thurzova 16, Martin. Táto podmienka je prvotnou príčinou vzniknutej
situácie, nakoľko podľa projektovej dokumentácie spracovanou PTI, s.r.o. nie je možné stavbu SKI
ESPRESSO na mieste určenom právoplatným územným rozhodnutím č. ŽP-1897/1995-stav.HI zo dňa
27. 9. 1995, ktoré nadobudlo právoplatnosť 19. 10. 1995 realizovať. Táto skutočnosť je v úplnom rozpore

s ustanoveniami stavebného zákona, podľa ktorých stavebný pozemok musí svojimi vlastnosťami,
predovšetkým polohou, tvarom, veľkosťou a základnými pomermi umožňovať uskutočnenie navrhovanej
stavby a jej bezpečné užívanie. Zároveň stavebné povolenie vydané na základe výsledkov stavebného
konania zakladá pre stavebníka oprávnenie uskutočniť povolenú stavebnú činnosť. Skutočnosť, že
stavbu SKI ESPRESSA nie je možné realizovať na mieste určenom územným rozhodnutím, žalobca

zistil potom, ako sa stal vlastníkom stavby na pozemku parcelné číslo 7153/2 k. ú. Martin. Dňa 26.
7. 1999 túto skutočnosť na mieste stavby musel skonštatovať aj vtedajší vedúci odboru životného
prostredia Okresného úradu Y. K.. R.Á. V. a musel túto skutočnosť vo svojom rozhodnutí č. ŽP-
G-2002/00039-SP-HZ zo dňa 15. 8. 2012 konštatovať aj stavebný úrad - Okresný úrad v Martine -
odbor životného prostredia, ako aj musel konštatovať vo svojom rozhodnutí aj terajší stavebný úrad

Mesto Martin a to rozhodnutie č. NSS-2353/2010-IG zo dňa 17. 2. 2010. Žalobca je presvedčený,
že uvedená skutočnosť nemohla za žiadnych okolností nastať z nedôslednosti, alebo opomenutím
povinnosti zodpovedných pracovníkov. Naopak je veľmi pravdepodobné, že sa jednalo o cieľavedomú
činnosťzodpovednýchpracovníkovvtedajšiehostavebnéhoúraduaMestaMartinamotívomichkonania
bola pravdepodobne korupcia. Svedčí o tom i ten fakt, že v územnom pláne zóny Martinské hole, ktorý

bol schválený dňa 21. 10. 1995, bolo miesto stavby SKI ESPRESSA bez právneho dôvodu zmenené
na parcelu č. 7564/2 k.ú. Martin, ktorá je do dnešného dňa vedená na správe katastra ako lesná pôda.
Z vyššie uvedených dôvodov žalobca dňa 16. 6. 2000 požiadal stavebný úrad o zmenu stavby počas
realizácie, pretože bol presvedčený, že je právnym nástupcom pôvodného vlastníka Lyžiarsky klub
Martin, stavebné povolenie je platné a z tohto dôvodu je oprávnený realizovať stavbu SKI ESPRESSA

na mieste určenom územným rozhodnutím po zmene parcelných čísel parcela č. 7153/2 k. ú. Martin.
Stavebný úrad vydal dňa 3. 7. 2000 rozhodnutie č. ZP-G-2000/00339-SP-Hz, ktorým na základe žiadosti
žalobcu zrušil rozhodnutie stavebného úradu č. ŽP-G-1999/02642-SP-Hz zo dňa 24. 9. 1999 o zastavení
stavebných prác. Následne správne orgány vydali viaceré rozhodnutia, v ktorých sa snažili za každúcenu spochybňovať skutočnosť, že žalobca je oprávnený realizovať stavbu na základe vydaného
stavebného povolenia pre stavbu SKI ESPRESSO. V rozpore so skutočnosťami, ktoré boli súčasťou
správneho spisu uvádzali nasledovné tvrdenia: Doklady predložené žalobcom nenasvedčujú tomu, že

bol oprávnený uskutočňovať stavbu na základe stavebného povolenia a vydaného bývalým OPOvÚŽP
na stavbu SKI ESPRESSA, stavebné povolenie nebolo súčasťou exekúcie, žalobca nepredložil súhlas
bývalého stavebníka LK Martin, aby realizoval stavbu podľa tohto povolenia. Stavebné povolenie
bolo vydané na novú stavbu a nie na rekonštrukciu, stavebné povolenie stratilo platnosť, resp. jeho
platnosť je sporná, vybudovanie kanalizačnej a vodovodnej prípojky nie je možné považovať za

započatie stavby. Ide o rozhodnutia týchto správnych orgánov: rozhodnutie KÚ v Žiline, odbor ŽP č.
2000/10754/12098/18Ž zo dňa 31. 10. 2000, rozhodnutie KÚ v Žiline, odbor ŽP č. 2003/01704/18M
zo dňa 18. 3. 2003, rozhodnutie stavebného úradu Mesta Martin č. MSS-3273/2003-VS zo dňa 21.
8. 2006 o odstránení stavby, rozhodnutie Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej
republiky č. 645/04-920/Rad. Zo dňa 11. 6. 2004, rozhodnutie Ministra výstavby a regionálneho rozvoja
Slovenskej republiky č. MVRR-2005-9464/53012-4:2424/M zo dňa 22. 10. 2008. Žalobca uvádza ďalej,

že voči uvedeným nezákonným rozhodnutiam použil opravné prostriedky a na základe jeho žiadosti
na Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 2S/30/2006-73 zo dňa 7. 2. 2007 krajský súd zrušil
rozhodnutie ministra i rozhodnutie ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja. Uvedený rozsudok
bol po odvolaní ministra potvrdený aj rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2SŽo/157/2007 zo dňa
22. 10. 2008. Na základe uvedených rozsudkov súdov stavebný úrad v tom čase už Mesto Martin

vydalo dňa 17. 2. 2010 rozhodnutie č. MSS-2353/2010-Ig. Až v tomto rozhodnutí stavebný úrad v súlade
so zákonom uviedol podstatné skutočnosti zistené v priebehu stavebného konania a vyvodil závery,
ktoré sú v súlade so zákonom. Stavebný úrad uznal a jednoznačne uviedol, že žalobca je právnym
nástupcom pôvodného stavebníka LK Martin, stavebné povolenie na stavbu SKI ESPRESSA Martinské
hole je platné, určeným miestom stavby je po zmene parcelných čísel parcela 7153/2 k. ú. Martin a

zároveň stavebný úrad odsúhlasil a dodatočne povolil zmenu pôvodnej projektovej dokumentácie, ktorá
bola vypracovaná firmou PTI s.r.o. Martin za projektovú dokumentáciu vypracovanú K.. N., ktorá už
vychádzala z veľkosti, tvaru a konfigurácie stavebného pozemku a podľa ktorej bolo možné stavbu
dokončiť. Uvedené rozhodnutie stavebného úradu nadobudlo právoplatnosť až dňa 10. 7. 2012, keď
sa stalo právoplatným rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Žiline č. 2012/00214/Kod. Zo dňa

26. 6. 2012. Až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia stavebného úradu bolo možné zaoberať
sa otázkou škody, ktorá bola spôsobená správnymi orgánmi žalobcovi a určiť jej výšku. Za nesprávny
úradný postup žalobca považuje i skutočnosť, že v priebehu celého stavebného konania len jedno
rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v zákonnej lehote. Keby všetky správne orgány rešpektovali
aspoň zákonnú lehotu na vydanie rozhodnutia , ktoré boli v rozpore so zákonom, tak by stavebné

konanie bolo podstatne kratšie , netrvalo by takmer 13 rokov a tým by aj výška spôsobenej škody bola
podstatne nižšia. Z tohto dôvodu navrhol žalobca zmenu petitu a to, že žiada špecifikovanú škodu z titulu
nesprávneho úradného postupu správnych orgánov vo výške 2 423 138,27 €. V ďalšom špecifikoval
výšku škody spolu s podaniami doručenými súdu 24.10.2014 ( č. l. 118) a 10.11.2014 ( č. l. 133).

Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 28. 10. 2015 ( č. l. 247 súdneho spisu), z dôvodu, že žalobca
dostatočným spôsobom stále súdu nepreukázal, resp. neozrejmil, z akého titulu si uplatňuje náhradu
škody, či z titulu nesprávneho úradného postupu, nezákonného rozhodnutia, žalobca k veci uviedol, že si
uplatňuje škodu z titulu nesprávneho úradného postupu za obdobie od vydania územného rozhodnutia
a stavebného povolenia, t.j. od roku 1995, 1996 až do roku 2012 s tým, že v tej časti, ktorá nebola

realizovaná, je na posúdení súdu, pokiaľ by to malo byť. Žalobca uviedol, že napadá celý úradný postup
až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia stavebného úradu, ktoré bolo vydané v roku 2010 a
právoplatnosť nadobudlo 10. 7. 2012 a poukázal nato, že žiada náhradu škody len titulom nesprávneho
úradného postupu, nie z titulu nezákonného rozhodnutia tak, ako to bolo v pôvodnej žalobe. Keďže s
uvedeným vyslovila súhlas žalovaná strana, ako aj vedľajší účastník, súd konanie v časti o náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím uznesením č. k. 8C/332/2013-253 zastavil a rovnako aj
pripustilnapredmetnompojednávanízmenužalobytýkajúcejsanáhradyškodyspôsobenejnesprávnym
úradným postupom tak, ako ju špecifikoval žalobca na pojednávaní dňa 28. 10. 2015.

Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 18. 1. 2016 žalobca k výške škody a ušlého zisku uviedol, že

niektoré doklady nemohol nájsť a preto reálne súdu doložil doklady preukazujúce skutočnú škodu vo
výške 4 668,54 €, čo predstavuje náklady, ktoré bolo potrebné vynaložiť v súvislosti s celým procesom
stavebného konania. Ďalej si uplatnil aj ušlý zisk v podaní doručenom súdu 24. 10. 2014, kedy si uplatnil
ušlý zisk žalobca za obdobie od 1. 1. 2002 do 31. 12. 2012 vo výške 695 475 € a ušlý zisk od 1. 1. 2013do 31. 12. 2041 vo výške 1 409 400 € a rovnako si uplatnil aj úroky z omeškania za obdobie od 1. 1.
2002 do 31. 12. 2012 v súvislosti s ušlým ziskom vo výške 312 963,75 €. Na predmetnom pojednávaní
žalobca v rámci záverečnej reči však uviedol, že upravuje ušlý zisk, ktorý si uplatnil za obdobie od 1.

1. 2013 do 31. 12. 2041 a žiada ušlý zisk za obdobie od 1. 1. 2013 do 18. 1. 2016, teda do vynesenia
rozsudku súdu, uvedená čiastka by predstavovala výšku 154 548 €. Čiže spolu si uplatnil ušlý zisk vo
výške 850 023 € spolu so spôsobenou škodou 4 668,54 € a uplatneným úrokom z omeškania od 1. 1.
2002 do 31. 12. 2012 vo výške 312 963,75 €, čiže žalobca si uplatnil celkovú náhradu škody vo výške
1 167 655,29 €, vo zvyšku zobral žalobu späť. Súd preto konanie v časti zaplatenia sumy 1 255 482,98

€ s príslušenstvom vo výroku rozsudku zastavil.

Na doplnenie, resp. zmenu žaloby reagoval aj žalovaný a to podaním doručeným súdu 27. 2. 2015
( č. l. 154), v ktorom uviedol, že Obvodný úrad životného prostredia v Martine ( ďalej len "OÚŽP")
vydal dňa 27. 9. 1995 rozhodnutie č. ŽP-1897/1995-Stav.H1, ktorým rozhodol o umiestnení stavby
SKI. Následne vydal dňa 6. 2. 1996 stavebné povolenie č. ŽP3528/1996-H1, ktorým povolil stavbu

SKI ESPRESSO a určil, že bude uskutočnená podľa projektovej dokumentácie spracovanej firmou
PTI s.r.o., pričom v odôvodnení stavebného povolenia zároveň uviedol, že dokumentácia stavby spĺňa
podmienky územného rozhodnutia o umiestnení stavby č. ŽP-1897/1995-Stav.H1 zo dňa 27. 9. 1995.
Preskúmaním, či projektová dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom
zóny alebo podmienky územného rozhodnutia si OÚŽP v Martine v stavebnom konaní pred vydaním

stavebného povolenia splnil povinnosť vyplývajúcu z § 62 ods. 1 písm. a) stavebného zákona. Na
základe vykonaného prieskumu dospel stavebný úrad k záveru, že neexistujú žiadne dôvody, ktoré by
bránili povoleniu stavby. Vzhľadom k tomu, že v čase vydávania územného rozhodnutia neexistovali
žiadne okolnosti brániace vydaniu predmetného rozhodnutia, nemohlo dôjsť pri vydávaní stavebného
povolenia zo strany OÚŽP v Martine k nesprávnemu úradnému postupu. Skutkový stav, ktorý tu

bol v čase vydania územného rozhodnutia, totižto nijakým spôsobom nebránil vydaniu stavebného
povolenia pre stavbu SKI. Pre skutočnosť, že Mesto Martin ako účastník predmetného územného
konania pri schvaľovaní územnoplánovacej dokumentácie zóny Martinské hole dňa 21. 10. 1995, t.j.
po vydaní rozhodnutia o umiestnení stavby, nerešpektoval už právoplatné rozhodnutie o umiestnení
stavby SKI ESPRESSO vydané OÚŽP v Martine a schválilo územný plán zóny Martinské hole, v ktorom

sa stavba hospodárskeho objektu - stavba SKI ESPRESSO dostala do trasy kabínkovej lanovky, v
dôsledku sa mal schatralý hospodársky objekt asanovať a stavba SKI ESPRESSO sa umiestnila v
územnom pláne Martinské hole mimo kabínkovej lanovky v takom odstupe, aby bol dodržaný zákon o
dráhach, nemá vplyv na platnosť stavebného povolenia. Fakt, že vydané stavebné povolenie zo dňa
6. 2. 1996 bolo v súlade s územným rozhodnutím zo dňa 19. 10. 1995, potvrdil vo svojom územnom

rozhodnutí aj Okresný úrad v Martine - odbor životného prostredia číslo ŽP-G-2002/00039-SP-Hz dňa
15. 8. 2002. Rozhodnutie o umiestnení stavby SKI ESPRESSO vydané OÚŽP v Martine dňa 27.
9. 1995, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 10. 1995 a stavebné povolenie zo dňa 6. 2. 1996,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 2. 3. 1996 tak bolo právne záväzné aj pre právnych nástupcov
navrhovateľov a ostatných účastníkov územného konania. Žalobca zároveň vo svojej žalobe namieta

aj skutočnosť, že v priebehu celého stavebného konania dochádzalo k prieťahom v konaní. V tomto
smere žalovaný uvádza, že vychádzajúc z rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky 2 Cdon
607/1997 lehoty uvedené v § 49 zákona o správnom konaní sú lehoty poriadkové, ktorých nedodržanie
nemá bezprostredné právne dôsledky a preto postup tak prvostupňového správneho orgánu, ako aj
druhostupňového správneho orgánu nemožno považovať za nesprávny úradný postup napriek tomu,

že konali v dlhšej lehote, než im bola predpísaná správnym poriadkom. Ak by aj v postupe správnych
orgánov došlo k prieťahom v konaní, tieto sú však zdôvodniteľné objektívnymi skutočnosťami, ktorými
sú počet účastníkov konania, počet podávaných námietok a opravných prostriedkov. Tieto skutočnosti
by však nemohli mať vplyv na to, že žalobcovi v dôsledku dlhšieho správneho konania mala vzniknúť
škoda. Na to, aby škoda mohla byť posúdená ako naplnená zákonná podmienka existencie škody

potrebné pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, by musela byť priamym
bezprostredným dôsledkom nesprávneho úradného postupu správnych orgánov. V súdnej praxi však
samotné nedodržanie zákonných lehôt, t.j. nesprávny úradný postup nemalo za následok vznik škody
v podobe ušlého zisku. Vzhľadom na uvedené nie je teda možné jednoznačne preukázať, že keby
správne orgány postupovali v súlade s § 49 ods. 2 zákona o správnom konaní, ku škode by nedošlo.

Keďže zo strany správnych orgánov v priebehu stavebného konania nedošlo k zrealizovaniu ani jednej
z vymenovaných činností, resp. nečinností, ktoré upravuje § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, žalovaný ma zato, že zo strany správnychorgánov nedošlo k uskutočneniu nesprávneho úradného postupu. Zároveň sa žalovaný vyjadroval aj k
špecifikácii skutočnej škody a ušlého zisku.

Podaním doručeným súdu na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 27. 5. 2015 ( č. l. 221 súdneho spisu),
žalovaný doplnil svoje vyjadrenie v súvislosti s podanou žalobou zo strany žalobcu, kde uviedol, že
žalobca vo svojej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bližšie nešpecifikoval
nesprávny úradný postup, ktorý namietal. Postupoval žalovaný pri prerokovovaní nároku v zmysle § 41
ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa každý úkon posudzuje podľa jeho obsahu, aj keď je

nesprávne označený. Keďže žalobca sa v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
k namietanému nesprávnemu úradnému postupu nijakým spôsobom nevyjadril, tento preto nemohol
byť predmetom preskúmavania nároku. Žalobca rovnako postupoval aj v samotnej žalobe o náhradu
škody, v ktorej síce uviedol, že si uplatňuje náhradu škody aj z titulu nesprávneho úradného postupu,
tento však opätovne nijakým spôsobom nešpecifikoval. K doplneniu žaloby o zdôvodnenie nesprávneho
úradného postupu a k následnej oprave petitu žaloby došlo až na základe výzvy súdu. Keďže v rámci

predbežného prerokovania nároku na náhradu škody bol predbežne prerokovaný len nárok z titulu
nezákonného rozhodnutia, na to, aby si žalovaný mohol uplatňovať náhradu škody z titulu nesprávneho
úradného postupu je potrebné, aby si najprv uplatnil svoj nárok v rámci predbežného prerokovania
nároku žalovaného tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. Vzhľadom
na uvedené je žalovaný toho názoru, že predmetom prebiehajúceho súdneho konania by malo byť tak

ako to vyplýva z podanej žaloby, ako aj zo žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
zisťovanie, resp. posudzovanie, či žalobcom uvádzané skutočnosti odôvodňujú nárok na náhradu škody
z titulu nezákonného rozhodnutia. V prípade, žeby sa súd s danou argumentáciou nestotožnil a mal by
zato, že žalobca je oprávnený si uplatňovať nárok na náhradu škody aj z dôvodu nesprávneho úradného
postupu, je potrebné ustáliť, či vyššie uvedený skutkový stav predstavuje nezákonné rozhodnutie, alebo

nesprávny úradný postup. Žalobca vidí nesprávny úradný postup vo vydávaní nezákonných rozhodnutí
s tým, že ďalej podľa tvrdení žalobcu nesprávny úradný postup spočíval aj v prieťahoch v konaní. V
tomto smere žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/250/2010, z ktorého
vyplýva, že podklady potrebné pre rozhodnutie sa premietnú do rozhodnutí stavebného úradu a rovnako
sadotýchtorozhodnutípremietaajabsenciatýchtopodkladov,pretopochybeniažalobcomnamietaných

správnych orgánov je možné považovať s poukazom na vyššie uvedený rozsudok Najvyššieho súdu SR
za nezákonné rozhodnutie a nie za nesprávny úradný postup. Vzhľadom na uvedené si môže žalobca
uplatňovať náhradu škody len z titulu nezákonného rozhodnutia a to konkrétne len jedného rozhodnutia,
ktoré vo svojej žalobe namieta a to rozhodnutia OÚ v Martine zo dňa 24. 9. 1999, v prípade ktorého však
nie sú splnené podmienky na vyvodenie zodpovednosti štátu z vydaného nezákonného rozhodnutia.

Jediný nesprávny úradný postup by preto mohol v zmysle uvedeného spočívať v žalobcom namietaných
prieťahoch v konaní, t.j. v oneskorenom vydaní rozhodnutia, k čomu sa už žalovaný vyjadril. Následne
sa v tomto konaní vyjadril v prípade, žeby súd dospel k záveru, že žalobca je nielenže oprávnený si
uplatňovať nárok na náhradu škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu, ale zároveň by mal
preukázanú aj príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, čo však

žalovaný odmieta. Vyjadril sa potom ku výške skutočnej škody a ku výške ušlého zisku.

Žalobca ešte podaniami doručeným súdu 25. 6. 2015 a 28.9.2015 ( č. l. 228, č.l. 243 súdneho spisu)
reagoval na skutočnosti uvádzané žalovaným.

Súd podaním zo dňa 9.12.2015 ( č. l. 252) oznámil Okresnej prokuratúre Martin v zmysle ust. § 35
ods.4 Občianskeho súdneho poriadku začatie konania. Okresná prokuratúra súdu neoznámila vstup do
konania.

Súd vo veci vykonal viaceré pojednávania, na ktorých vypočul žalobcu, žalovaného, ako aj vedľajšieho

účastníka konania a dospel k týmto skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu veci:

Žalobca v priebehu konania menil svoj nárok uplatňovaný v podanej žalobe a až na pojednávaní, ktoré
sa konalo dňa 28. 10. 2015 po čiastočnom späťvzatí a po zmene návrhu uviedol, že si skutočnú škodu,
ako aj ušlý zisk uplatňuje z titulu nesprávneho úradného postupu a to za obdobie od vydania územného

rozhodnutia a stavebného povolenia, teda od roku 1995, 1996 až do roku 2012, čiže uviedol, že napadá
celý úradný postup až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia stavebného úradu, ktoré bolo v roku
2010 a právoplatnosť nadobudlo 10. 7. 2012.Žalobca poukázal na to, že si uplatnil nárok na náhradu škody v súvislosti s nesprávnym úradným
postupom za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom ( ďaelje len "zákon č. 58/1969 Zb.") , ktorý bol účinný

do 30. 6. 2004 a ktorý bol nahradený zákonom č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov ( ďalej len "zákon č. 514/2003 Z. z.") , Uvedené
odôvodnil ttak, že nesprávny úradný postup nastal v čase účinnosti zákona č. 58/1969 Zb. a škoda ako
dôsledok tohto nesprávneho úradného postupu vznikla aj po nadobudnutí účinnosti zákona č. 514/2003
Z.z., teda po 1. 7. 2004. Žalobca však má zato, že je potrebné postupovať podľa zákona č. 58/1969 Zb.

Súd sa s uvedeným nestotožnil a v plnom sa pridržiava argumentov žalovaného, ktorý uviedol,
že žalobca si uplatnil škodu spôsobenú celým úradným postupom správnych orgánov od vydania
územného rozhodnutia zo dňa 27. 9. 1995 až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Krajského
stavebného úradu v Žiline zo dňa 10. 7. 2012, a preto treba konštatovať, že v dôsledku nesprávneho
úradného postupu trvala škoda aj po nadobudnutí účinnosti zákona č. 514/2003 Z.z. a je potrebné
o žalobcovom uplatnenom nároku na náhradu škody rozhodnúť práve podľa zákona č. 514/2003. K

uvedenému súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1Cdo/107/2009, ktoré cituje: " Pokiaľ
žalobcovi bola spôsobená škoda v dôsledku prieťahov v súdnom konaní, bez ohľadu na skutočnosť, že
vznikli ešte za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb., pokiaľ trvali do doby po nadobudnutí účinnosti zákona
č. 514/2003 Z.z., bolo potrebné o žalobcovom uplatnenom nároku na náhradu škody rozhodnúť podľa
tohto zákona. Z tohto dôvodu súd na žalobcom uplatnený nárok aplikoval ust. zákona č. 514/2003 Z.z.

Podľa § 1 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného v čase, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody
( 10.7.2012) tento zákon upravuje

a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,

b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len územná samospráva) za škodu spôsobenú
orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa § 2 zákona č. 514/2003 Z.z. na účely tohto zákona

a) výkon verejnej moci je rozhodovaný a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb, alebo právnických osôb,
b) orgán verejnej moci je 1. štátny orgán, 2. orgán územnej samosprávy, 3. verejnoprávna inštitúcia,
4. orgán záujmovej samosprávy, 5. fyzická osoba, alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon

verejnej moci.

Podľa§9Zákonač.514/2003Z.z.,konkrétneodsek1)štátzodpovedázaškoduspôsobenúnesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej

moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 4) Zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobené nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. so stavom v čase podania predmetnej žiadosti nárok
na náhradu škody spôsobenej nezákonným zatknutím, zadržaním, alebo iným pozbavením osobnej
slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na

náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať
na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s
príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento

orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky
podanej žiadosti zostávajú zachované.Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej
veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho
sa poškodený domáha. V žiadosti pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný

uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.

Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. ak žiadosť už bola prerokovaná, príslušný orgán túto
skutočnosť oznámi žiadateľovi s odôvodnením, že žiadosť už bola prerokovaná a na opakovanú žiadosť
príslušný orgán ďalej neprihliada.

Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo
uspokojí iba jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, alebo ak príslušný orgán písomne oznámi
poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku, alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený
požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne

prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota
omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na
náhradu škody, alebo uplynutím 6-mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku, ak súd neurčí
začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 16 ods. 5 zákona č. 514/2003 Z.z. každý je povinný bezodplatne poskytnúť súčinnosť potrebnú
prepredbežnéprerokovanienávrhupríslušnémuorgánuvlehoteurčenejpríslušnýmorgánom.Žalovaný
vo svojich vyjadreniach uvádzal, že žalobca v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku bližšie
nešpecifikoval nesprávny úradný postup a tento nebol žalovaným prerokovaný v súlade so zákonom
č. 514/2003 Z.z.

Súd z listinného dôkazu - Žiadosť poškodeného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 58/1969 Z.z.
( č.l.5) zistil, že predmetnú žiadosť adresoval žalobca na Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho
rozvoja Slovenskej republiky, táto žiadosť bola prijatá 12. 4. 2013.

Súdsaoboznámilsobsahomžiadostipoškodenéhoopredbežnéprerokovanienárokunanáhraduškody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom - čl. 5 - 7 súdneho spisu a
konštatuje, že tvrdenie žalovaného o tom, že žalobca bližšie nešpecifikoval nesprávny úradný postup,
nebolo preukázané. Súd je toho názoru, že žalobca sa vo svojej žiadosti jednak sa domáhal nároku na

náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím OÚŽP V Martine č. ŽP-G-1999/02642-Sp-Hz, ale
aj podľa názrou žalobcu nesprávnym úradným postupom, ktorý špecifikoval v bode 2, 3, 4 predmetnej
žiadosti, kde popísal postup stavebných úradov, resp. správnych orgánov až do posledného rozhodnutia
Krajského stavebného úradu v Žiline, išlo o rozhodnutie č. 2012/00214/Kod. zo dňa 26. 6. 2012, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 10. 7. 2012. Zároveň aj zo samotnej výšky škody, ktorá je tam určená, je

zrejmé, že si škodu uplatňuje v podobe ušlého zisku aj za obdobie od 1. 1. 2013 do 31. 12. 2041 a v
tomto období sa môže jednať už len o škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. To, že žalobca
uviedol, že si uplatňuje náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným
postupom podľa zákona č. 58/1969 Zb. podľa názoru súdu v danej veci je právne irelevantné, je na
posúdení príslušného orgánu, kde bola smerovaná predmetná žiadosť, podľa akých ustanovení tohto-

ktorého zákona bude postupovať. Z obsahu predmetnej žiaodsti vyplýva, čoho sa žalobca domáha,
a tako si uplatnil žalobca aj nárok na súde. Aj z Odpovede zástupcu žalovaného na predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 9.10.2013 ( č.l.3) je zrejmé, že sa Ministerstvo dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja SR vyjadrilo k nesprávnemu úradnému postupu, aj k nezákonnému
rozhodnutiu. Vzhľadom na uvedené súd má zato, že bola naplnená zákonná podmienka, ktorá je

upravená v § 15, 16 zákona č. 514/2003 Z.z. a to predbežného prerokovania nároku na príslušnom
orgáne.

V zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. bol správne označený v žalobe aj
orgán konajúci v mene štátu, teda v mene Slovenskej republiky a to Ministerstvo dopravy, výstavby

a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, nakoľko škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti
štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva. Je daná aktívna aj pasívna legitimácia v
predmetnom konaní. Zároveň súd konal aj s vedľajším účastníkom - Mestom Martin, čiže stavebnýmúradom, na ktorý bol prenesený výkon štátnej správy od. 1.1.2003. Proti jeho vstupu do konania na
strane žalovaného neboli účastníkmi vznesené žiadne námietky.

Žalovaný, ako aj vedľajší účastník konania vzniesli námietku premlčania, ktorou sa súd musel zaoberať.
Žalovanívpodanídoručenomsúdu17.7.2015(č.l.237)poukázalnaust.§19ods.1zákonač.514/2003
Z.z., a keďže žalobca zmenil petit a žalobu v časti týkajúcej sa nesprávneho rozhodnutia zobral späť
a uplatňuje si náhradu škody len z titulu nesprávneho úradného postupu, je potrebné v tomto prípade
počítať plynutie 3-ročnej premlčacej doby odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Žalobca v

doplnení žaloby o náhradu škody zo dňa 23. 10. 2014 ( č. l. 116) uvádza, že: "skutočnosť, že stavbu
SKI ESPRESSO nie je možné realizovať na mieste určenom územným rozhodnutím som zistil potom,
ako som sa stal vlastníkom stavby na pozemku 7153/2 k. ú. Martin. Dňa 26. 7. 1999 túto skutočnosť na
mieste stavby musel skonštatovať aj vtedajší vedúci odboru OÚ ŽP Martin K.. R. V..". Realizácia stavby
podľa pôvodnej projektovej dokumentácie nebola možná z dôvodu, že táto nezohľadňovala veľkosť,
tvar a konfiguráciu pozemku určeného na zastavanie. V dôsledku toho nemohlo dôjsť k ukončeniu a

skolaudovaniu stavby v roku 2001 a k užívaniu stavby od roku 2002 tak, ako to mal žalobca pôvodne
v pláne. Z uvedeného vyplýva, že o skutkových okolnostiach, z ktorých možno odvodiť vznik škody, sa
žalobca dozvedel v roku 1999. Rovnako v tejto dobe mal možnosť disponovať vedomosťou o výške
vzniknutej škody, keďže vedel, že od roku 2002 nebude možné začať s užívaním stavby a poberaním
zisku z nej. Vzhľadom na to, že žalobca nadobudol vedomosť o spôsobenej škode v roku 1999 a 3-

ročná premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu
na súde uplynula v roku 2002, považuje žalovaný nárok žalobcu za premlčaný a vznáša námietku
premlčania.Vedľajší účastník sa k vznesnej námietke premlčania pripojil.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za 3 roky odo dňa,

keď sa poškodený dozvedel o škode. Súd pri posudzovaní námietky premlčania vychádzal z citovaného
ustanovenia, avšak nestotožnil sa s argumentáciou žalovaného, ani vedľajšieho účastníka konania, že
uplynula premlčacia doba. Podľa názoru súdu námietka žalovaného je neopodstatnená.

Podľa názoru súdu námietka premlčania žalovaného, vedľajšieho účastníka je neopodstatnená. Podľa

tvrdení žalobcu a jeho postupu v rámci stavebného konania bolo zrejmé, že v roku 1999 a 2000
správne orgány neakceptovali skutočnosti a to, že je právnym nástupcom účastníka konania, že
stavebné povolenie na stavbu SKI ESPRESSO je platné, miestom stavby podľa územného rozhodnutia
je parcela 7153/2 k. ú. Martin, a na základe uvedených skutočností odmietali povoliť zmenu stavby
pred dokončením. O týchto skutočnostiach stavebný úrad právoplatne rozhodol až v rozhodnutí Mesta

Martin č. MSS-2353/2010-Ig. zo dňa 17. 2. 2010, ktoré bolo právoplatné na základe jeho zmeny 12. 7.
2012 a to rozhodnutím Krajského úradu v Žiline. Podľa názoru súdu až po nadobudnutí právoplatnosti
tohto rozhodnutia bolo možné uplatniť nárok na náhradu škody, až vtedy mohol žalobca zistiť skutkové
okolnosti, z ktorých mohol odvodiť vznik škody a aj jej rozsah.

Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v súvislosti s
nesprávnym úradným postupom je existencia týchto základných podmienok:
- existencia nesprávneho úradného postupu, t.j. postupu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom,
- existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch,
- príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.

Na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody sa vyžaduje, aby boli splnené všetky zákonom
ustanovené podmienky.

V ďalšom potom súd skúmal, či boli naplnené podmienky pre zodpovednosť žalovaného za vznik škody
v súvislosti s nesprávnym úradným postupom, ktorý špecifikoval za obdobie od roku 1995 až do roku

2012.

Žalobca nesprávny úradný postup videl v tom, že pri vydávaní stavebného povolenia pre stavbu SKI
ESPRESSO Martinské hole, číslo ŽP-3528/1996-H1 zo dňa 6. 2. 1996 vtedajší stavebný úrad, Obvodný
úrad životného prostredia Martin určil v bode 1 stavebného povolenia podmienku, že stavba bude

uskutočnená podľa projektovej dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní, ktorá
je súčasťou tohto rozhodnutia, spracovanou firmou PTI s.r.o.( č.l. 10 súdneho spisu). Podľa žalobcu
táto podmienka je prvotnou príčinou vzniknutej situácie, nakoľko podľa projektovej dokumentácie
spracovanej firmou PTI s.r.o. nebolo možné stavbu SKI ESPRESSO na mieste určenom právoplatnýmúzemným rozhodnutím č. ŽP-1897/1995-Stav.H1 zo dňa 27. 9. 1995, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
19. 10. 1995 realizovať( č.l. 8 súdneho spisu). Skutočnosť, že stavbu SKI ESPRESSO nebolo možné
realizovaťnamiesteurčenomúzemnýmrozhodnutím,sažalobcadozvedelakosastalvlastníkomstavby

na pozemku č. 7153/2 k. ú. Martin na základe uznesenia Okresného súdu martin č. k. Er/2511/1998
( č. l. 11 súdneho spisu). Ďalej súd zistil zo záznamu napísaného dňa 26. 7. 1999, že tento záznam bol
zapísaný za prítomnosti vedúceho odboru životného prostredia Okresného úradu Martin, v prítomnosti
žalobcu a za prítomnosti zástupcu investora. Záverom v rámci tohto záznamu bolo konštatované, že
zástupca okresného úradu - odbor životného prostredia konštatuje, že realizácia stavby skutočne nie je

možná a preto sa odporúča investorovi a vlastníkovi oprava objektu so zachovaním pôdneho zrubového
charakteru stavby. Žalobca následne ohlásil drobné stavebné úpravy 29.7.1999 ( č. l. 121), nakoľko sa
však, ale ukázal väčší rozsah prác, požiadal žalobca o vydanie stavebného povolenia dňa 13. 8. 1999
( č.l. 122 súdneho spisu) a to na dokončenie stavby SKI ESPRESSO. Podľa vyjadrenia žalobcu ( č. l.
112) podal žiadosť o vydanie stavebného povolenia, nakoľko mal za to, že by malo byť vydané na jeho
osobu. Po podaní tohto návrhu na stavebné povolenie žalobcu vyzval OÚŽP na doloženie potrebných

náležitostí, okrem iného aj vyjadrenia Útvaru hlavného architekta, ktorý sa vyjadril, že stavba je v rozpore
súzemnýmplánomzónyMartinskéHole.Podľažalobcunemalovýznampokračovaťvžiadostiovydanie
stavebného povolenia, preto nezaplatil správny poplatok ( č. l. 112). Súd ďalej zistil, že dňa 24. 9. 1999
Okresný úrad v Martine - odbor životného prostredia vydal rozhodnutie č. ŽP-G-1999/02642-SP-Hz ( č.
l. 13), išlo o vydanie predbežného opatrenia, ktorým zastavil s okamžitou platnosťou všetky stavebné

práce na stavbe, ktorá sa realizovala na pozemku parc.č.KN 7153/2 k. ú. Martin na Martinských holiach
z dôvodu, že bolo zistené, že žalobca realizuje stavbu bez rozhodnutia stavebného úradu. Následne
žalobca zistil, že stavebné povolenie na jeho právneho predchodcu je platné, ale nebolo možné na
základe vydaného stavebného povolenia realizovať stavbu na mieste určenom územným rozhodnutím.
Preto žalobca dňa 16. 6. 2000 požiadal stavebný úrad o zmenu stavby počas realizácie ( č.l. 14 súdneho

spisu), nakoľko bol presvedčený, že je právnym nástupcom pôvodného stavebníka Lyžiarsky klub Martin
a stavebné povolenie je platné a je oprávnený realizovať stavbu SKI ESPRESSA na mieste určenom
územným rozhodnutím po zmene parcelných čísel parcela č. 7153/2 k. ú. Martin. Dňa 15. 8. 2000 doplnil
návrh na zmenu stavby (č.l. 126 súdneho spisu). Súd ďalej zistil, že dňa 24. 9. 1999 Okresný úrad
v Martine - odbor životného prostredia vydal rozhodnutie č. ŽP-G-1999/02642-SP-Hz ( č. l. 13), išlo

o vydanie predbežného opatrenia, ktorým zastavil s okamžitou platnosťou všetky stavebné práce na
stavbe, ktorá sa realizovala na pozemku parc.č.KN 7153/2 k. ú. Martin na Martinských holiach z dôvodu,
že bolo zistené, že žalobca realizuje stavbu bez rozhodnutia stavebného úradu.
Okresný úrad v Martine - odbor životného prostredia dňa 3. 7. 2000 rozhodol, že ruší rozhodnutie
o zastavení stavebných prác, išlo o rozhodnutie Č.ŽP-G-2000/00339-SP-Hz zo dňa 3.7.2000 a to z

dôvodu, že žalobca dokladoval na predmetnú stavbu vlastnícke právo a stavebné povolenie, ktoré bolo
vydané zo dňa 6. 2. 1996 ( č.l. 15 súdneho spisu). Toto rozhodnutie malo nadobudnúť právoplatnosť
a vykonateľnosť 3. 7. 2000. Krajský úrad v Žiline - odbor životného prostredia vydal rozhodnutie č.
2000/10754/12098/18Ž 31. 10. 2000, ktorým zrušil právoplatné rozhodnutie Okresného úradu v Martine
- odbor životného prostredia č. ŽP-G-2000/00339-SP-Hz zo dňa 3. 7. 2000 s tým, že mal zato, že

bolo vydané toto rozhodnutie v rozpore s ustanoveniami Správneho poriadku a príslušný stavebný
úrad nevychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu ( č.l. 16 súdneho spisu). Dňa 15. 8. 2002
Okresný úrad v Martine - odbor životného prostredia vydal rozhodnutie č. ŽP-G-2002/00039-SP-Hz,
ktorým povolil zmenu stavby SKI ESPRESSO Martinské hole na pozemku parc. č. KN 7153/2 a zároveň
uviedol, že nadobudnutím právoplatnosti tohto rozhodnutia sa ruší rozhodnutie Okresného úradu v

Martine - odbor životného prostredia č. ŽP-G-1999/02642-SP-Hz zo dňa 24. 9. 1999, ktorým bol vydaný
zákaz výstavby na predmetnej stavbe (č.l. 19 súdneho spisu). Toto rozhodnutie však bolo zrušené
rozhodnutím Krajského úradu v Žiline - odbor životného prostredia č. 2003/01704/18M zo dňa 18. 3.
2003 a bolo vrátené na nové konanie (č.l. 21 súdneho spisu). Krajský prokurátor podal dňa 25. 2.
2004 pod číslom Kd 2104/03-26 protest proti rozhodnutiu Krajského úradu v Žiline - odboru životného

prostredia č. 2003/01704/18M zo dňa 18. 3. 2003, ktorý zrušil rozhodnutie Okresného úradu - odbor
životného prostredia v Martine č. ŽP-G-2002/00039-SP-Hz zo dňa 15. 8. 2012, ktorým ako stavebný
úrad dodatočne povolil zmenu stavby SKI ESPRESSO Martinské hole na pozemku parcelné číslo KN
7153/2.OtomtoprotesterozhodovaloMinisterstvovýstavbyaregionálnehorozvojaSlovenskejrepubliky
a dňa 11. 6. 2004 rozhodlo (ide o konanie č. 645/04-920/Rad), že nevyhovuje protestu krajského

prokurátora ( č.l. 24 súdneho spisu). Proti predmetnému rozhodnutiu ministerstva podal žalobca rozklad,
o ktorom rozhodoval Minister výstavby a regionálneho rozvoja rozhodnutím zo dňa 18. 10. 2005
č. MVRR-2005-9464/53012-4:2424/M, kde zamietol rozklad podaný žalobcom a potvrdil rozhodnutie
ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 645/04-920/Rad zo dňa 11. 6. 2004(č.l. 26 súdneho spisu). Následne sa žalobca žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
ministra výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky a Ministerstva výstavby a regionálneho
rozvoja a to žalobou na Krajský súd v Bratislave, kde Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 2S

30/2006/73 zo dňa 7.2.2007 ( č. l. 29) rozhodol tak, že rozhodnutie ministra výstavby a regionálneho
rozvoja Slovenskej republiky č. MVRR-2005-9464/53012-4:2424/M zo dňa 18. 10. 2005 a rozhodnutie
Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 645/04-920/Rad zo dňa 11. 6. 2004
zrušil a vec vrátil ministrovi výstavby a regionálneho rozvoja SR na ďalšie konanie. Dňa 15.12.2004 Proti
predmetnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal Minister výstavby a regionálneho rozvoja

SR dovolanie, o ktorom rozhodoval Najvyšší súd SR rozsudkom č.k. 2Sžo/157/2007 dňa 22.10.2008
a potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 7. 2. 2007 č.k. 2S/30/2006-73 (č.l. 33 súdneho
spisu). Zároveň žalobca poukázal nato, že Mesto Martin ako príslušný stavebný úrad rozhodnutím zo
dňa 21. 8. 2006 č.j. MSS-3273/2003-Vs nariadil žalobcovi odstránenie nepovolenej rozostavanej stavby
SKI ESPRESSO Martinské hole, postavenej na pozemku parcelné číslo KN 7153/10 k. ú. Martin ( č.
l. 37 súdneho spisu). Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský

stavebnýúradvŽilneč.2009/01120/Kodzodňa25.5.2009azrušilpredmetnérozhodnutieMestaMartin
č. MSS-3273/2003-Vs zo dňa 21. 8. 2006 ( č.l. 46 súdneho spisu). Mesto Martin ako stavebný úrad
vydal ďalšie rozhodnutie dňa 17. 2. 2010 č.j. MSS-2353/2010-IG, ktorým vydalo dodatočné povolenie
nepovolených zmien stavby SKI ESPRESSO Martinské hole na pozemku parcelné číslo KN 7153/2
k. ú. Martin ( č.l. 59 súdneho spisu), proti ktorému podalo odvolanie spoločnosť PRO SKI Martin, o

ktorom rozhodoval Krajský stavebný úrad v Žiline a to rozhodnutím č. 2012/00214/Kod dňa 26. 6. 2012
a zmenil predmetné rozhodnutie Mesta Martin č. MSS-2353/2010-IG zo dňa 17. 2. 2010 a to tak, že
vo výrokovej časti rozhodol, že sa dodatočne povoľujú už vykonané stavebné práce na stavbe SKI
ESPRESSO Martinské hole, uskutočnené v rozpore s vydaným stavebným povolením zo dňa 6. 2. 1996,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 2. 3. 1996 a projektovou dokumentáciou vypracovanou spoločnosťou

PTI s.r.o. ( č.l. 64 súdneho spisu). Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 10. 7. 2012 (č.l.
76 súdneho spisu). Proti tomuto rozhodnutiu podala spoločnosť PRO SKI a.s. žalobu na Krajský súd
v Žiline o preskúmanie predmetného rozhodnutia, o uvedenom rozhodoval Krajský súd v Žiline č.k.
20S/88/2012 zo dňa 20. 8. 2013 ( č. l. 203 súdneho spisu) a rozhodol tak, že zrušuje rozhodnutie
Krajského stavebného úradu v Žiline č. 2012/00214/Kod. zo dňa 26. 6. 2012 a rozhodnutie Mesta

Martin č.j. MSS-2353/2010-IG zo dňa 17. 2. 2010 a vec vracia Obvodnému úradu v Žiline - odbor
výstavby a bytovej politiky ako nástupca krajského stavebného úradu na ďalšie konanie. Proti tomuto
rozsudku podal odvolanie žalobca, o ktorom rozhodoval Najvyšší súd SR č.k. 3Sžo/3/2014 zo dňa 28.
1. 2015( č. l. 161 súdneho spisu) a rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 20S/88/2012-129 zo dňa
20. 8. 2013 v spojení s opravným uznesením zmenil tak, že žalobu zamietol. Záverom konštatoval, že

príslušné stavebné orgány v konaní o dodatočnom povolení nepovolenej zmeny stavby postupovali v
súlade s ustanoveniami Správneho poriadku a Stavebného zákona a pred rozhodnutím si zadovážili
dostatok skutkových podkladov. Súdom v preskúmavanom konaní neboli zistené také vady konania
pred stavebnými orgánmi, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca
v súvislosti s predmetnými rozhodnutiami, ktoré boli vydané uvádzal, že správne orgány vydali viaceré

rozhodnutia, v ktorých sa snažili spochybniť skutočnosť, že :
- žalobca bol oprávnený realizovať stavbu na základe vydaného stavebného povolenia pre stavbu SKI
ESPRESSO,
- doklady nenasvedčujú o tom, že žalobca bol oprávnený uskutočniť stavbu na základe stavebného
povolenia, stavebné povolenie nebolo súčasťou exekúcie, žalobca nepredložil súhlas bývalého

stavebníka Lyžiarsky klub Martin, aby realizoval stavbu podľa tohto povolenia,
- stavebné povolenie bolo vydané na novostavbu a nie na rekonštrukciu, stavebné povolenie stratilo
platnosť, resp. platnosť je sporná,
- vybudovanie kanalizačnej a vodovodnej prípojky nie je možné považovať za započatie stavby.
Išlo teda o rozhodnutia správnych orgánov a to rozhodnutie Krajského úradu v Žiline - odbor

životného prostredia č. 2000/10754/12098/18 Ž zo dňa 31. 10. 2000, rozhodnutie Krajského úradu
v Žiline - odbor životného prostredia č. 2003/01704/18M zo dňa 18. 3. 2003, rozhodnutie Mesta
Martin č. MSS-3273/2003-Vs zo dňa 21. 8. 2006, rozhodnutie Ministerstva výstavby a regionálneho
rozvoja Slovenskej republiky zo dňa 11. 6. 2004 č. 645/04-920/Rad, rozhodnutie ministra výstavby a
regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. MVRR-2005-9464/53012-4:2424/M zo dňa 18. 10. 2005.

Žalobca uvádzal, že voči týmto nezákonným rozhodnutiam použil opravné prostriedky a bolo rozhodnuté
Krajským súdom v Bratislave o zrušení rozhodnutia aj ministra a rozhodnutia ministra výstavby a
regionálneho rozvoja. Až rozhodnutie, ktoré vydalo Mesto Martin na základe uvedených rozsudkov,
dňa 17. 2. 2010 rozhodnutie č. MSS-2353/2010-Ig, až tu stavebný úrad v súlade so zákonom uviedolpodstatné skutočnosti zistené v priebehu stavebného konania a vyvodil závery, ktoré boli v súlade so
zákonom. Zároveň žalobca v podaní doručenom súdu 7. 4. 2015 ( č.l. 177 súdneho spisu) poukázal na
chyby, ktoré boli urobené pri vydávaní tých rozhodnutí, ktoré boli vydávané v neprospech žalobcu ako

stavebníka a poukázal na nedostatky, aj čo sa týkalo samotných rozhodnutí. Z uvedeného je zrejmé, že
žalobca vidí nesprávny úradny postup vo vydávaní viacerých nezákonných rozhodnutí. V tejto súvislosti
je ale potrebné rozlíšiť pojem nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup.
Zákon č. 514/2003 Z.z. pojem nezákonné rozhodnutie nedefinuje, ale v zmysle právnej náuky platí, že
nezákonným rozhodnutím je rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom

SR, alebo záväzkami SR, vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika
viazaná a bolo z dôvodu nezákonnosti zrušené, alebo zmenené príslušným orgánom.
Ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. za nesprávny úradný postup považuje aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní, alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Za nesprávny

úradný postup sa teda považuje postup súvisiaci s rozhodovacou činnosťou, napr. nevydanie, alebo
oneskorené vydanie rozhodnutia, ak malo byť v súlade s uvedenými pravidlami správne vydané, alebo
vydané v stanovenej lehote, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu, alebo iné vady v spôsobe vedenia
konania.

Vtomtosmeresúdsastotožňujesargumentácioužalovanéhovpodanípredloženomnapojednávaní27.
5. 2015 ( č.l. 223 súdneho spisu), v ktorom žalovaný poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 6Cdo/250/2010, ktorý vymedzil pojem nesprávny úradný postup tak, aby ho odlíšil od nezákonného
rozhodnutia, citujem: "..... nesprávnym úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou je
napríklad nevydanie, či oneskorené vydanie rozhodnutia, prípadne iné činnosť platného orgánu, či iné

vady v spôsobe vedenia konania. Pokiaľ orgán štátu zisťuje podmienky a predpoklady pre vydanie
rozhodnutia, za tým účelom zhromažďuje podklady (dôkazy), hodnotí zistené skutočnosti, tieto právne
posudzuje a podobne, ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia; prípadné nesprávnosti či
vady pri zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa potom prejaví práve v obsahu rozhodnutia a z
hľadiska zodpovednosti štátu môžu byť hodnotené len podľa § 1 - 17 Zákona č. 58/1969 Zb. (poznámka

nezákonné rozhodnutie). Za nesprávny úradný postup v zmysle § 18 uvedeného zákona teda nie je
možné považovať pochybenie a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojím rozhodnutím
nesprávne vyhodnotil podmienky vydania a že v dôsledku toho je ním vydané rozhodnutie nesprávne a
nemalo byť vydané, prípadne že malo byť vydané v inej podobe, či za iných okolností."
Z uvedeného teda vyplýva, že podklady potrebné pre rozhodnutie sa premietajú do rozhodnutí

stavebného úradu a rovnako sa do týchto rozhodnutí premieta aj absencia týchto podkladov, preto
pochybenia žalobcom namietaných správnych orgánov je možné považovať s poukazom na vyššie
uvedený rozsudok Najvyššieho súdu SR za nezákonné rozhodnutia a nie za nesprávny úradný
postup. Keďže, ale žalobca zobral žalobu v časti týkajúcej sa jedného nezákonného rozhodnutia
späť a domáha sa náhrady škody titulom nesprávneho úradného postupu, súd napádané skutočnosti

vyhodnotil nie ako nesprávny úradný postup, ale ako nezákonné rozhodnutia, čo potvrdzujú aj
následne potom rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave, Najvyššieho súdu v Bratislave, ktoré sa
zaoberali zákonnosťou predmetných rozhodnutí a konštatovali, či sú nezákonné a vydané v rozpore
so zákonom. Čiže tie skutočnosti, ktoré špecifikoval žalobca ako nesprávny úradný postup, ktorý mal
spočívať vo vydávaní žalobcom označených nezákonných rozhodnutí, súd nepovažoval za skutočnosti

preukazujúce existenciu nesprávneho úradneho postupu.

Až v podaní doručenom súdu 24.10.2014 ( č. l. 117) žalobca napadal nesprávny úradný postup aj
z dôvodu prieťahov v konaní, uviedol, že len jedno rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v
zákonnej lehote. Ak by správne orgány všetkých stupňov rešpektovali aspoň zákonnú lehotu na vydanie

rozhodnutia, aj keď vydávali vyššie uvedené rozhodnutia, ktoré boli v rozpore so zákonom, tak by
stavebné konanie bolo podstatne kratšie a netrvalo by takmer 13 rokov a tým by aj výška spôsobenej
škody bola podstatne nižšia. Inštitút náhrady škody je koncipovaný ako prostriedok na náhradu ujmy
utrpenej a preukázanej poškodeným. Dôvody prieťahov spočívajúce vo vydávaní rozhodnutí po lehote
však žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikoval, neuviedol, ktoré rozhodnutia boli vydané po lehote, v

čom vidí porušenie, nesplnenie lehôt. Zároveň súd poukazuje aj na tú skutočnsoť, že prieťahy v konaní
spočívajúce vo vydávaní rozhodnutí po lehote, neboli ako pochybenia uvádzané v žiadosti o predbežné
prerokovanie náhrady škody na príslušnom ministerstve. Pri uplatnení nároku na súde môže požadovaťpoškodený úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne
prerokovaný.

Pre úplnosť súd poukazuje na podanie žalovaného, ktorý poukázal na ustanovenie § 49 ods. 1 a
2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní ( Správny poriadok), podľa ktorého správny orgán v
jednoduchých veciach, najmä ak môže rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom
konania, rozhodne bezodkladne. V ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak,
je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania, vo zvlášť zložitých

prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní. Lehoty uvedené v § 49 zákona o správnom konaní sú
však lehoty poriadkové, ktorých nedodržanie nemá bezprostredné právne následky. Preto postup tak
prvostupňového správneho orgánu, ako aj druhostupňového správneho orgánu nemožno považovať
za nesprávny úradný postup napriek tomu, že by konali v dlhšej lehote, než im bola predpísaná
správnym poriadkom. Ak by aj v postupe správnych orgánov došlo k prieťahom v konaní, tieto sú však
zdôvodniteľné objektívnymi skutočnosťami, ktorými sú počet účastníkov konania, počet podávaných

námietok a opravných prostriedkov a podobne. Tieto skutočnosti by však nemali mať vplyv na to,
že žalobcovi v dôsledku dlhšieho správneho konania mala vzniknúť škoda. Žalovaný poukázal aj na
rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Co/202/2001, podľa ktorého:" ak stavebný úrad nezačne
konať v zákonom určenej lehote, nerozhodne, nemôže z titulu dopustenia sa uvedenej procesnej
nesprávnosti bez ďalšieho zodpovedať za všetko, čo nastalo v čase po uplynutí lehoty, v ktorej má

stavebný úrad začať nové konanie a rozhodnúť, do začatia nového konania a rozhodnutia, a ktoré
nedodržanie zákonnej lehoty malo negatívny dopad na majetok navrhovateľa ako účastníka správneho
konania." Súd sa s uvedeným stotožňuje, a na to aby škoda (vo forme ušlého zisku) mohla byť posúdená
ako naplnená zákonná podmienka existencie škody potrebnej pre vznik zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, by musela byť priamym bezprostredným dôsledkom nesprávneho

úradnéhopostupusprávnychorgánov(ktorérozhodovalionávrhužalobcuvsprávnomkonaní).Vsúdnej
praxi však samotné nedodržanie zákonných lehôt, t.j. nesprávny úradný postup nemalo za následok
vznik škody v podobe ušlého zisku. Nie je teda možné jednoznačne preukázať, že keby správne orgány
postupovali v súlade s § 49 ods. 2 zákona o správnom konaní, ku škode by nedošlo.

Postup správnych (stavebných orgánov), ktorý napadal žalobca za obdobie od roku 1995 až do roku
2012 trval zhruba 13 rokov, ale súd poukazuje na to, že konanie bolo predlžené najmä z toho dôvodu,
že proti každému rozhodnutiu stavebných orgánov boli podané odvolania, či už žalobcom, alebo
ďalším účastníkom predmetného konania. Dokonca predmetné rozhodnutia, ktoré boli napadané, boli
posudzované v rámci protestu prokurátora, boli preskúmavané v rámci zákonnosti krajskými súdmi,

Najvyšším súdom SR s tým, že celý spisový materiál bol vždy postúpený príslušnému orgánu na
vybavenie. To znamená, že stavebný orgán nemôže konať vo veci a rozhodovať, pokiaľ sú tu iné
skutočnosti, ktoré nastali v čase po uplynutí tých lehôt, ktoré on má na rozhodovanie, v danom prípade
to boli podávané námietky, opravné prostriedky, žaloby na preskúmavanie rozhodnutí stavebných
orgánov. V odôvodnení rozhodnutia Mesta Martin č. MSS-3273/2003-Vs zo dňa 21. 8. 2006, ktorým bolo

nariadené odstránenie predmetnej stavby je opísaný proces rozhodovania stavebných úradov, kde je
zrejmé, že žalobca pokiaľ nebolo jeho rozhodnutiu vyhovené, využil všetky opravné prostriedky, či je to
protest prokurátora, či je to preskúmavanie zákonnosti, preto za obdobie od 3. 7. 2003 bol celý spisový
materiál predmetnej realizácie stavby posunutý na Krajský súd v Bratislave, čiže samotné Mesto Martin
ako stavebný úrad, na ktorý bol prenesený výkon štátnej správy v oblasti týchto stavebných konaní,

nedisponoval so spisovým materiálom a spisový materiál mu bol vrátený až 11. 1. 2006 (č.l. 38, 39
súdneho spisu). Zároveň súd poukazuje na to, že v súvislosti s posledným rozhodnutím Krajského úradu
v Žiline č. 2012/00214/Kod dňa 26. 6. 2012, ktorý dodatočne povolil vykonané zmeny stavby vykonané v
rozpore so stavebným povolením a projektovou dokumentáciou, o ktorom žalobca tvrdí, že je zákonné,
bolo taktiež predmetom preskúmavania na Najvyššom súde SR v Bratislave, ktorý rozhodol až v roku

2015. Podľa informácii žalobcu, žalovaného k dnešnému dňu nie je vydané kolaudačné rozhodnutie,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby stavebný úrad vydal kolaudačné rozhodnutie na
predmetnústavbu.Zároveňsúdpoukazujeajnatúskutočnosť,žežalobcazačalsvojvoľneuskutočňovať
stavbu v rozpore so stavebným povolením a práve tento rozpor so stavebným zákonom bol predmetom
konania, ktorý sa ťahal od roku 1999 až do roku 2012. Prípadná zmena stavby sa vždy uskutočňuje

na základe žiadosti stavebníka, čiže sa riadi zásadou dispozičnou. Žalobca však začal uskutočňovať
predmetnú stavbu ešte predtým, než by o tej veci rozhodol stavebný úrad, čiže aj on sám konal v
rozpore so stavebným povolením z roku 1996 a práve toto bolo predmetom ďalších konaní. Súd musívychádzať z toho, že žalobca si uplatnil náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu a nie z
titulu nezákonných rozhodnutí.
Vzhľadom k tomu, že nebola preukázaná existencia nesrpávneho úradneho postupu a teda neboli

splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v súvislosti s
nesprávnym úradným postupom, súd žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodval podľa ust. §151 ods. 1 až 3 Občianskeho súdneho poriadku tak, že o nich
bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

P o u č e n i e :

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon

rozhodnutia.

Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.

Martin, 8.2.2016

JUDr. Miriam Štillová
samosudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:
Mgr. Eva Bordášová

r o z h o d o l :