Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. december 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Cob/59/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117200619
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8117200619.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu

JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: Základná škola s materskou
školou, Žbince 145, 072 16 Žbince 145, IČO: 42104378, právne zastúpenému: JUDr. Lukáš Michaľov,
PhD., advokát, Thurzova 6, 040 01 Košice, IČO: 42328764, proti žalovanému: WANAKA, občianske
združenie, Močiarna 20, 082 21 Veľký Šariš, IČO: 42381673, o zaplatenie 1.800,- eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 18Cb/5/2017-96 zo dňa 10. mája
2018, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov I. výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi 1.800,- eur s 9 % úrokmi z omeškania ročne od 6.12.2016 do zaplatenia a paušálnu náhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 46,- do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II.
výrokom priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % o výške
ktorejrozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnostirozhodnutia,ktorýmsakonaniekončísamostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou

domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 1.800,- eur s príslušenstvom z titulu
bezdôvodného obohatenia. Ako žalobca v žalobe uviedol dňa 26.04.2016 uzatvoril so žalovaným L.
o poskytnutí služieb podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka („Zmluva“). V zmysle Zmluvy
sa žalovaný zviazal poskytnúť žalobcovi ubytovacie a stravovacie služby na účel usporiadania akcie
„Škola v prírode 2016“ pre žiakov žalobcu, a to na základe rezervácie predloženej žalobcom. Podľa
čl. VI. 1. mal žalobca za poskytnuté služby uhradiť žalovanému odmenu vo výške 100 eur za jednu
osobu, pričom vopred predpokladaný počet zúčastnených žiakov bol 35 osôb. V nadväznosti na to

sa v čl. VII ods. 1 Zmluvy dohodla aj zálohová platba 3.500 €, čo bola maximálna predpokladaná
výška odmeny žalovaného za služby poskytnuté žalobcovi. Dňa 14.09.2016 bola na podklade Zmluvy
vystavená rezervácia na akciu Škola v prírode - ZŠ s MŠ Žbince č. Zn.ŠvPMŠ/2016/KA/33 pre 35
žiakov a 3 ďalšie osoby ako pedagogický dozor na čas od 26.09.2016 do 30.09.2016, v ktorej žalobca
zároveň prehlásil, že odmena bude hradená z prostriedkov dotačného programu MŠ SR v cene 100
eur/osoba. Záloha bola žalobcom uhradená dňa 13.09.2016 a žalovaným prijatá dňa 16.09.2016. V
dňoch 26.09.2016 až 30.09.2016 došlo k uskutočneniu zmluvne dohodnutej akcie „Škola v prírode

2016“, pričom však oproti predpokladanému počtu osôb sa akcie zúčastnilo len 17 žiakov žalobcu. S
poukazom na čl. VII.l. a čl. VI. I. Zmluvy, podľa ktorých bola odmena dohodnutá len za poskytnuté
služby vznikla žalobcovi povinnosť uhradiť žalovanému celkovú odmenu vo výške 1.700 eur, t.j. 100
eur/osoba x 17 žiakov, nakoľko len v tejto časti boli služby žalovaným reálne poskytnuté. Po vykonaníakcie dňa 07.10.2016 žalovaný však v rozpore so Zmluvou vystavil zúčtovaciu faktúru č. 1601126, v
ktorej vyfakturoval sumu 3.500 eur ako celkovú odmenu, na ktorú mu mal vzniknúť nárok a túto následne
zúčtovalsposkytnutouzálohou.Vzhľadomnanesprávnosťdoručenejfaktúryapostupužalovanéhobola

dňa 12.10.2016 zo strany žalobcu zaslaná Žiadosť o zúčtovanie zálohy, ktorou sa žalobca domáhal, aby
žalovaný riadne vyfakturoval rozdiel medzi zálohou a odmenou, na ktorú mu vznikol nárok podľa rozsahu
skutočne poskytnutých služieb a zároveň aby následne vrátil žalobcovi zvyšnú časť vyplatenej zálohy.
Žalovanýsícenalistodpovedaldňa14.11.2016,avšakabsolútnezmätočneabezprejaveniaskutočného
úmyslu vysporiadať uvedené nezrovnalosti. Následne bol žalovaný vyzvaný na nápravu spôsobeného

stavu aj prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu, avšak opätovne bezvýsledne. Keďže žalovaný
za poskytnuté služby prijal odmenu o 1.800 eur viac, než na čo mu podľa Zmluvy vznikol nárok, došlo
tak k vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho strane z dôvodu prijatia plnenia bez právneho dôvodu
podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré bol povinný žalobcovi vydať. Napriek výzve z
jeho strany nedošlo k dobrovoľnému plneniu. Nakoľko na výzvu reagoval listom zo dňa 06.12.2016,
najneskôr v tento deň sa o svojej povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie dozvedel. Preto je od

06.12.2016 preukázateľne v omeškaní so splnením peňažného záväzku voči žalobcovi. Žalovaný so
žalobou nesúhlasil, tvrdenia žalobcu označil za nepreukázané a skutočnosťami uvedenými v jeho
prednesoch za vyvrátiteľné. Ako zdôraznil, voči žalobcovi neeviduje žiaden záväzok. V predmetnom
právnom vzťahu žalovaný postupoval na základe záväznej rezervácie zo dňa 14.09.2016, na základe
ktorej sa žalovaný zaviazal pre žalobcu poskytnúť služby v športovo - rekreačných strediskách v termíne

od 26.09.2016 do 30.09.2016, pre 35 žiakov a 3 členov pedagogického dozoru v cene 100 eur / za
žiaka. V súlade s objednávkou a rezerváciou sa žalovaný zaviazal, že bude vykonávať služby spojené
s realizáciou akcie, ktoré si sporové strany zadefinovali ako „ŠKOLA V PRÍRODE 2016“. Žalovaný
v tejto súvislosti pripravil komplexný 5 dňový program pre 35 žiakov, ktorý mu žalobca odsúhlasil a
potvrdil svojim podpisom. Má preto za preukázané, že rozsah objednaných služieb si žalobca výslovne

určil v rezervácii dňa 14.09.2016 t.j. menej ako dva týždne pred konaním predmetnej akcie. Rovnako je
preukázané, že žalobca súhlasil s vytvoreným denným programom pre 35 žiakov. Nemôže byť pritom na
ťarchu žalovaného, že žalobca v záväznej rezervácii, necelé dva týždne pred realizáciou akcie, potvrdí
žalovanému účasť v rozsahu 35 žiakov a 3 pedagogických pracovníkov a následne pri realizácii akcie,
t.j. v deň konania akcie je účastných iba 17 žiakov žalobcu. Záväzná rezervácia slúži práve na účel

zabezpečenia istoty jednotlivých zmluvných strán, keď dodávateľ sa služby vie kapacitne pripraviť na
rozsah poskytovaných služieb. Preto má za to, že žalobca v čase záväznej rezervácie vedel, respektíve
mal vedieť finálny počet žiakov, ktorí sa zúčastnia predmetnej akcie. Ak by žalobca poskytol riadne
a včas všetky potrebné informácie, podklady a súčinnosť nevyhnutnú pre zrealizovanie projektových
zámerov/akcií došlo by aj zo strany žalovaného k úprave rozsahu pripravovanej akcie. Žalobca tak

však nepostupoval a žalovaného žiadnym spôsobom neinformoval o znížení počtu žiakov účastných
na predmetnej akcii realizovanej žalovaným a to ani dodatočne. Žalovaný počas celej doby realizácie
akcie postupoval v súlade s dohodnutými podmienkami a na podklade rezervácie zabezpečil služby
pre 35 žiakov a troch členov pedagogického dozoru a zároveň program počas celej doby realizácie
predmetnej akcie. Žalobca mohol ešte pred začatím akcie informovať žalovaného o zmene rozsahu

záväznej rezervácie, čo však neučinil. Preto v tejto súvislosti popiera žalobcom tvrdené skutočnosti, že
došlo k bezdôvodnému obohateniu, keďže z dôkazov predložených žalovaným jednoznačne vyplýva,
že ten si splnil všetky povinnosti, čím mu prináležala odmena za poskytnuté služby vo výške 3.500
eur. Tvrdenia žalobcu, že v Zmluve bola dohodnutá odmena len za poskytované služby, t.j. 100 eur /
osoba považuje žalovaný za irelevantné, vzhľadom na skutočnosť, že zmluva o poskytovaní služieb

bola v zmysle článku VIII. uzatvorená na dobu určitú a to do 30.06.2016., z čoho vyplýva že predmetné
poskytnutie služieb zo strany žalovaného bolo realizované na základe objednávky a záväznej rezervácie
žalobcu a nie na základe zmluvy o poskytnutí služieb zo dňa 26.04.2016. Preto navrhol žalobu v celom
rozsahu zamietnuť. Prevedeným odkazovaním súd zistil, že v rámci dotačného programu Ministerstva
školstva (MŠ) pre detí najmä zo sociálne znevýhodnených rodín oslovil zástupca žalovaného žalobcu

s ponukou poskytnutia plnenia v zmysle tohto programu. Na základe ponuky sa uskutočnilo stretnutie
zástupcov žalobcu, žalovaného s rodičmi detí, navštevujúcich Základnú škola s materskou školou
ŽBINCE, na ktorom bol zástupca žalovaného informovaný, že maximálny počet detí, ktorých účasť
je v rámci programu možná a MŠ finančne garantovaná je 35. V dôsledku toho podpísali sporové
strany dňa 26.04.2016 Zmluvu o poskytnutí služieb s predmetom zmluvy „ Škola v prírode 2016 " s

dohodnutou odplatou 100 EUR/osoba za 35 žiakov. Zmluva sa uzavrela na dobu určitú do 30.06.2016.
V tej súvislosti sa uskutočnili rodičovské združenia v dňoch 28.04.2016 a 08.09.2016, na ktorých
rodičia detí s ich účasťou pôvodne súhlasili, neskôr svoj súhlas odvolali. Preto sa pre nezáujem
pôvodný návrh na organizovanie školy v prírode v letných mesiacoch, resp. v letnej časti školskéhoroka nerealizoval. Následne sa v mesiaci september 2016 za rovnakým účelom uskutočnilo ďalšie
rodičovské združenie, na ktorom rodičia detí vyjadrili svoj súhlas, ale iba za podmienky realizácie
školy v prípade formou denného tábora, na základe čoho podpísali dňa 14.09.2016 sporové strany

Rezerváciu Zn. ŠvPMS/2016/KA/33 podľa ktorej si žalobca záväzne rezervoval Školu v prírode v
termíne od 26.09.2016 do 30.09.2016 v počte 35 žiakov a 3 x pedagogický dozor s miestom konania
Michalovce - Žbince a okolie s dennou dochádzkou. Zároveň žalobca na tejto rezervácii uviedol, že
Školu v prírode bude hradiť z prostriedkov dotačného programu Ministerstva školstva v cene 100 EUR/
osoba a rozdiel nákladov zúčtujem po realizácii školy v prírode. Na tento program sa prihlásilo 17

žiakov. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že predmetný nárok nevychádzal zo Zmluvy o poskytovaní
služieb zo dňa 24.06.2016, nakoľko jej účinnosť skončila uplynutím dohodnutej lehoty dňa 30.06.2016,
ale z právneho úkonu tzv. nepomenovanej zmluvy uzavretej v zmysle ustanovenia § 269 ods. 2
Obch. zák. ústnou formou, čo potvrdzuje záväzná rezervácia zo dňa 14.09.2016. V danom prípade
záväznú rezerváciu zo dňa 14.09.2016 je potrebné posúdiť ako jednostranný právny úkon (objednávku)
objednávateľa-žalobcu,čomuzodpovedáajgramatickývýkladtextu,ktorýneobsahujezrozumiteľnýma

nezameniteľným spôsobom vymedzený záväzok objednávateľa, teda plnenie žalovaného vychádzalo z
ústnej nepomenovanej zmluvy. Pri zisťovaní obsahu prejavov vôle zmluvných strán v rámci dokazovania
súd vychádzal najmä z výpovedí zástupcov sporových strán ako aj svedkov, ktorí zhodne potvrdili
vedomosť zúčastnených zástupcov strán, že škola v prírode sa bude hradiť z prostriedkov dotačného
programu Ministerstva školstva v cene 100 € /osoba, ktoré následne musí žalobca poskytovateľovi

riadne vyúčtovať, prípadne vrátiť. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný poskytoval služby iba
pre 17 žiakov žalobcu, sporná bola iba skutočnosť či žalovaný vedomosť o reálnom počte žiakov,
ktorým sa škola v prírode preplatí mal už v čase uzavretia zmluvy. Z výpovede svedkov vyplýva, že
zástupca žalovaného, ktorý bol prítomný aj pri stretnutiach s rodičmi žiakov bol uzrozumený s orientačne
uvedeným počtom žiakov, do maximálnej hranice finančného krytia a takto predneseným návrhom

dohody súhlasil. O jeho vedomosti svedčí aj tá skutočnosť, že v tom istom čase ponúkol svoje služby aj
Základnej škole S., ktorá ponuku prijala a 12 detí z tejto školy absolvovalo spolu so 17 žiakmi žalobcu
predmetnú akciu podľa žalovaným priloženého programu. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný
neposkytolžalobcovislužbyvovýškeposkytnutejzálohy,čímunehodošlokbezdôvodnémuobohateniu,
v dôsledku plnenia bez právneho dôvodu.. Žalobca si v podanej žalobe uplatnil okrem istiny aj priznanie

úroku z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy odo dňa 16.06.2010, keď na výzvu žalobcu
reagovallistomzodňa06.12.2016ateda najneskôrvtentodeňsaosvojejpovinnostivydaťbezdôvodné
obohatenie dozvedel. Preto sa dostal dňom 06.12.2016 do omeškania so splnením peňažného záväzku
voči žalobcovi a preto je povinný v zmysle ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, účinného
v čase omeškania v spojení s nariadením vlády SR č. 21/2013 Z.z. zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania

od uplatneného dátumu až do konečného zaplatenia vo výške o 9 percentuálnych bodov vyššej ako
bola základná úroková sadzba ECB platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, pri celom
záväzku (9 %). O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a to z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm.

f/, h/ CSP. Poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z neprávnych skutkových
zistení ako aj z nesprávneho právneho posúdenia veci. V priebehu súdneho konania poukazoval na
tú skutočnosť, že právny vzťah založený na základe záväznej rezervácie zo dňa 14.9.2016 medzi
ním a žalobcom sa okrem jednotlivých ustanovení Obchodného zákonníka riadil aj ustanoveniami
Občianskeho zákonníka o príkaze zmluve ako o osobitnom zmluvnom type. Žalovaný ako príkazník

obstaral pre žalobcu ako príkazcu činnosť v podobe tzv. školy v prírode, predmetom ktorej bol záväzok
žalovaného poskytnúť žalobcovi na základe záväznej rezervácie ubytovacie a stravovacie služby ako
aj iné. Medzi zmluvnými stranami v tom čase aj s prihliadnutím na skoršiu, medzi stranami sporu
uzatvorenú Zmluvu o poskytnutí služieb známe služby a činnosti. Na základe záväznej rezervácie zo
dňa 14.9.2016 si žalobca u žalovaného záväzne rezervoval v termíne od 26.9.2016 do 30.9.2016 školu

v prírode pre celkový počet 38 osôb (35 žiakov + 3 pedagogický). Aj keď žalobca uvádza, že žalovaný
mal vedomosť o tom, že žalobcom uvedený počet osôb v záväznej rezervácii nie je fixný, pretože sa
žalobcovi takýto počet detí neprihlásil, tak tieto tvrdenia žalovaný v priebehu súdneho konania viac krát
poprel. S prihliadnutím na skutočnosť, že žalobca už v čase pred 14.9.2016 mal vedomosť o záujme
len 17 detí zúčastniť sa predmetnej školy v prírode, tak nekonal s odbornou starostlivosťou, keď si

u neho zarezervoval dňa 14.9.2016 školu v prírode pre celkový počet 38 osôb. V tomto smere mal
žalobca podniknúť všetky kroky smerujúce k tomu, aby mu v dostatočnom časovom predstihu určil
záväzný počet osôb, pre ktoré mal zrealizovať žalobcom objednané činnosť. Namietal, že on nemohol
určiť počet osôb, ktoré sa majú zúčastniť predmetnej školy v prírode. Táto skutočnosť bola plne vkompetencii žalobcu a teda toho subjektu, ktorý si takéto služby/činnosti u žalovaného zarezervoval.
Bolo povinnosťou žalobcu podniknúť všetky kroky smerujúce k tomu, aby poskytol žalovanému presnú
informáciu o počte osôb, ktoré sa majú školy v prírode zúčastniť. Ak tak nepostupoval, takéto konanie

nemožno pričítať na škodu žalovaného. Aj keď by žalovaný vedel pred podpisom rezervácie o tom, že
žalobca má problém plne obsadiť takúto akciu, tak nemožno klásť na plece žalovaného to bremeno, aby
si ešte dodatočne po tom, čo bola podpísaná rezervácia zisťoval, či sa školy v prírode aj reálne zúčastní
žalobcom v rezervácii uvedený počet osôb. Preto bol žalobca povinný poskytnúť žalovanému zmluvne
dojednanú odplatu, pretože výsledok (nezdar) nebol spôsobený porušení povinnosti žalovaného. Na

strane žalovaného tak z vyššie uvedených dôvodov nemalo vzniknúť bezdôvodné obohatenie v počte
detí,ktorésavškolevprírodenezúčastniliaktorýmžalovanýneposkytolžalobcompožadovanéčinnosti.
Zdôraznil, že žalobcom uvádzané tvrdenie, že bezdôvodné obohatenie žalovaného spočíva v tom, že
žalobcovi neposkytol služby vo výške poskytnutej zálohy a to z dôvodu nižšieho počtu zúčastnených
detí. Neobstojí v spojitosti s ust. § 730 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nárok žalovaného na poskytnuté
zmluvné nedojednané odplaty v tomto prípade nie je viazaný na reálne poskytnutie služieb a iných

činnosť, ale na preukázanie tej skutočnosti, že nezdar akcie bol spôsobený žalobcom, resp. porušením
jeho povinnosti. Skutočnosti, že pri realizovaní autobusovej prepravy žalobcu na školu v prírode bolo
v tomto autobuse prítomných aj 12 detí zo Základnej školy S. a to má nasvedčovať tomu, že žalovaný
mal vedomosť o nižšom počte osôb, ktoré sa mali zo strany žalobcu školy v prírode zúčastniť. Poukázal
na listinný dôkaz, čestné prehlásenie obchodnej spoločnosti M. S., M..N.., so sídlom X. X,XXX XX S.,

ktorý prehlásil, že pre žalovaného vykonával v čase od 26.6.2016 až 30.9.2016 autobusovú dopravu
autobusom, ktorého kapacita bola 49 miest. Žalovaný mal záujem využiť kapacitu tohto autobusu pri
jeho plnej obsadenosti, t.j. žalobcom deklarovaný počet osôb uvedený v rezervácii + Základná škola S..
Zároveň poukázal na to, že škola v prírode realizovaná pre žalobcu a akcia realizovaná pre ZŠ S. boli na
sebe navzájom nezávislé. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že považuje odvolanie žalovaného za účelové,
bez právneho opodstatnenia a bez naplnenia niektorého z odvolacích dôvodov podľa ust. § 365
ods. 1 CSP. Rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané v súlade so zisteným skutkovým stavom.

Súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie, svoje závery riadne odôvodnil a na vec správne
aplikoval správne právne normy. Žalovaný v podanom odvolaní len zopakoval svoju obranu, kde
rovnaké tvrdenia uviedol aj v prvoinštančnom konaní, avšak na tie vzhľadom na ich nepodloženosť
a právny rozpor ani nemohol súd prvej inštancie prihliadať. Trval na tom, že jeho uplatnený nárok je
dôvodný. Medzi žalobcom a žalovaným bol zmluvný vzťah založený ústne, avšak tento svojim obsahom

absolútne nemožno subsumovať pod príkaznú zmluvu, tak ako sa to snaží urobiť žalovaný. Predmetom
tohto vzťahu bolo zo strany žalovaného zabezpečenie komplexných služieb v rámci uskutočnenia
školy v prírode, za čo žalobca má zaplatiť cenu 100,- za osobu. Trval na tom, že išlo o zmluvu za
poskytnutie služieb, predmetom ktorej bolo poskytnutie služieb zo strany žalovaného v súvislosti s
uskutočnením školy v prírode a to aj prostredníctvom tretích osôb a zaplatenie ceny za tieto služby

žalobcom. Žalovaného snaha o podsunutie právneho posúdenia zmluvného vzťahu sporových strán ako
príkaznej zmluve je zjavne motivovaná ust. § 730 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého odmena
príkazníkovi patrí aj ak výsledok nenastal, čo by mu zjavne vyhovovalo. Žalovaný však už neprihliada na
základné obsahové prvky príkazného vzťahu, ktoré vylučujú jeho aplikáciu v danom prípade. K námietke
žalovaného o údajnom konaní žalobcu s neodbornou starostlivosťou, keď tento dňa 14.9.2016 vystavil

záväznú rezerváciu na školu v prírode pre žiakov v počte 35, aj keď disponoval iba 17 prihláškami
považuje za zavádzajúce a nereflektujúce výsledky vykonaného dokazovania. Dôvodom pre vystavenie
rezervácie na 35 žiakov bolo obmedzenie dotácie poskytnutej Ministerstvom školstva, vedy, výskum a
športu SR v maximálne výške 100,- eur/osoba pre 35 žiakov. Aj napriek tomu, že od počiatku bolo zrejmé
a žalovaný bol informovaný, že počet žiakov nebude naplnený, z dôvody istoty a nemožnosti dodatočnej

zmeny výšky požadovanej dotácie bol tento v rámci rezervácie určený v maximálnej hornej hranici. Tak
z výpovedí svedkov aj z listinných dôkazov je nepochybné, že žalovaný od počiatku, už pri uzatvorení
pôvodnej zmluvy o poskytnutí služieb mal vedomosť o nezáujme rodičov o zabezpečenie školy v prírode
a o značne nižšej účasti ako bola poskytnutá dotácia. Je preukázané, že v čase vystavenia rezervácie
sa sám žalovaný zúčastnil rodičovských združení u žalobcu, kde sa z dôvodu vedomosti o malej účasti

snažil rodičov žiakov presvedčiť, preto je nepochopiteľné ako aj napriek všetkým záverom vyplývajúcim
z vykonaného dokazovania v podanom odvolaní argumentuje. Navrhol, aby odvolací rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.4. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

5.Podľa§387ods.2C.s.p.,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol

vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu.

7. Odvolací súd neposúdil ako dostatočne relevantnú odvolaciu námietku žalovaného, že

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V tomto
prípade sa totiž nejedná o takú skutkovú vadu, ktorá môže byť dôvodom odvolania. Súd prvej inštancie
zvolil správny postup pri hodnotení výsledkov dokazovania, pričom vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
dôkazov vyplynuli, a ktoré boli preukázané.

8. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvej inštancie a s jeho právnym posúdením a v celom rozsahu
poukazuje na závery súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Uplatnené odvolacie dôvody nie
sú spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku o
vyhovení žalobe a trovách konania. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania nemal dôvod
sa odkloniť od záveru súdu prvej inštancie a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

potvrdil podľa § 387 ods. 1,2 CSP ako vecne správny.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 255 ods. 1, 262 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania pretože bol v konaní úspešný v rozsahu 100 %. O výške a náhrade trov konania rozhodne podľa

ust. § 262 ods. 2 súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia.

10. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).