Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 10, 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 18Cb/5/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117200619
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Novák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117200619.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Tomášom Novákom v právnej veci žalobcu: Základná škola s

materskou školou ŽBINCE, so sídlom 072 16 Žbince 145, IČO: 42 104 378, zast.: JUDr. Lukášom
Michaľovom, PhD., advokátom, so sídlom Močiarna 20 Thurzova 6, 040 01 Košice proti žalovanému:
WANAKA, občianske združenie, so sídlom Močiarna 20, 082 21 Veľký Šariš - Kanaš, zastúpeného JUDr.
Branislavom Kahancom, advokátom, so sídlom Vajanského 33, 080 01 Prešov o zaplatenie 1.800 € s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.800 € s 9 % úrokmi z omeškania ročne od 06.12.2016
do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 € do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške
tejto rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorý sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 12.01.2017 sa domáhal žalobca vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.800 € s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia. Ako
žalobca v žalobe uviedol dňa 26.04.2016 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o poskytnutí služieb podľa

ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka („Zmluva“). V zmysle Zmluvy sa žalovaný zviazal poskytnúť
žalobcovi ubytovacie a stravovacie služby na účel usporiadania akcie „Škola v prírode 2016“ pre žiakov
žalobcu, a to na základe rezervácie predloženej žalobcom. Podľa čl. VI. 1. mal

2. Žalobca za poskytnuté služby uhradiť žalovanému odmenu vo výške 100 € za jednu osobu, pričom
vopred predpokladaný počet zúčastnených žiakov bol 35 osôb. V nadväznosti na to sa v čl. VII ods.

1 Zmluvy dohodla aj zálohová platba 3.500 €, čo bola maximálna predpokladaná výška odmeny
žalovaného za služby poskytnuté žalobcovi.

3. Dňa 14.09.2016 bola na podklade Zmluvy vystavená rezervácia na akciu Škola v prírode - ZŠ s MŠ
Žbince č. Zn.ŠvPMŠ/2016/KA/33 pre 35 žiakov a 3 ďalšie osoby ako pedagogický dozor na čas od
26.09.2016 do 30.09.2016, v ktorej žalobca zároveň prehlásil, že odmena bude hradená z prostriedkov
dotačného programu MŠ SR v cene 100 €/osoba. Záloha bola žalobcom uhradená dňa 13.09.2016 a

žalovaným prijatá dňa 16.09.2016.
4. V dňoch 26.09.2016 až 30.09.2016 došlo k uskutočneniu zmluvne dohodnutej akcie „Škola v prírode
2016“, pričom však oproti predpokladanému počtu osôb sa akcie zúčastnilo len 17 žiakov žalobcu. S
poukazom na čl. VII.l. a čl. VI. I. Zmluvy, podľa ktorých bola odmena dohodnutá len za poskytnutéslužby vznikla žalobcovi povinnosť uhradiť žalovanému celkovú odmenu vo výške 1.700 €, t.j. 100 €/
osoba x 17 žiakov, nakoľko len v tejto časti boli služby žalovaným reálne poskytnuté. Po vykonaní akcie
dňa 07.10.2016 žalovaný však v rozpore so Zmluvou vystavil zúčtovaciu faktúru č. 1601126, v ktorej

vyfakturovalsumu3.500€akocelkovúodmenu,naktorúmumalvzniknúťnárokatútonáslednezúčtoval
s poskytnutou zálohou. Vzhľadom na nesprávnosť doručenej faktúry a postupu žalovaného bola dňa
12.10.2016 zo strany žalobcu zaslaná Žiadosť o zúčtovanie zálohy, ktorou sa žalobca domáhal, aby
žalovaný riadne vyfakturoval rozdiel medzi zálohou a odmenou, na ktorú mu vznikol nárok podľa rozsahu
skutočne poskytnutých služieb a zároveň aby následne vrátil žalobcovi zvyšnú časť vyplatenej zálohy.

Žalovanýsícenalistodpovedaldňa14.11.2016,avšakabsolútnezmätočneabezprejaveniaskutočného
úmyslu vysporiadať uvedené nezrovnalosti. Následne bol žalovaný vyzvaný na nápravu spôsobeného
stavu aj prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu, avšak opätovne bezvýsledne. Keďže žalovaný
za poskytnuté služby prijal odmenu o 1.800 € viac, než na čo mu podľa Zmluvy vznikol nárok, došlo
tak k vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho strane z dôvodu prijatia plnenia bez právneho dôvodu
podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré bol povinný žalobcovi vydať. Napriek výzve z jeho

stranynedošlokdobrovoľnémuplneniu.Nakoľkonavýzvureagovallistomzodňa06.12.2016,najneskôr
v tento deň sa o svojej povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie dozvedel. Preto je od 06.12.2016
preukázateľne v omeškaní so splnením peňažného záväzku voči žalobcovi.

5. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, tvrdenia žalobcu označil za nepreukázané a skutočnosťami

uvedenými v jeho prednesoch za vyvrátiteľné. Ako zdôraznil, voči žalobcovi neeviduje žiaden záväzok. V
predmetnom právnom vzťahu žalovaný postupoval na základe záväznej rezervácie zo dňa 14.09.2016,
na základe ktorej sa žalovaný zaviazal pre žalobcu poskytnúť služby v športovo - rekreačných
strediskách v termíne od 26.09.2016 do 30.09.2016, pre 35 žiakov a 3 členov pedagogického dozoru
v cene 100 € / za žiaka. V súlade s objednávkou a rezerváciou sa žalovaný zaviazal, že bude

vykonávať služby spojené s realizáciou akcie, ktoré si sporové strany zadefinovali ako „ŠKOLA V
PRÍRODE 2016“. Žalovaný v tejto súvislosti pripravil komplexný 5 dňový program pre 35 žiakov, ktorý
mu žalobca odsúhlasil a potvrdil svojim podpisom. Má preto za preukázané, že rozsah objednaných
služieb si žalobca výslovne určil v rezervácii dňa 14.09.2016 t.j. menej ako dva týždne pred konaním
predmetnej akcie. Rovnako je preukázané, že žalobca súhlasil s vytvoreným denným programom pre

35 žiakov. Nemôže byť pritom na ťarchu žalovaného, že žalobca v záväznej rezervácii, necelé dva
týždne pred realizáciou akcie, potvrdí žalovanému účasť v rozsahu 35 žiakov a 3 pedagogických
pracovníkov a následne pri realizácii akcie, t.j. v deň konania akcie je účastných iba 17 žiakov
žalobcu. Záväzná rezervácia slúži práve na účel zabezpečenia istoty jednotlivých zmluvných strán,
keď dodávateľ sa služby vie kapacitne pripraviť na rozsah poskytovaných služieb. Preto má za to,

že žalobca v čase záväznej rezervácie vedel, respektíve mal vedieť finálny počet žiakov, ktorí sa
zúčastnia predmetnej akcie. Ak by žalobca poskytol riadne a včas všetky potrebné informácie, podklady
a súčinnosť nevyhnutnú pre zrealizovanie projektových zámerov/akcií došlo by aj zo strany žalovaného
k úprave rozsahu pripravovanej akcie. Žalobca tak však nepostupoval a žalovaného žiadnym spôsobom
neinformoval o znížení počtu žiakov účastných na predmetnej akcii realizovanej žalovaným a to ani

dodatočne. Žalovaný počas celej doby realizácie akcie postupoval v súlade s dohodnutými podmienkami
a na podklade rezervácie zabezpečil služby pre 35 žiakov a troch členov pedagogického dozoru a
zároveň program počas celej doby realizácie predmetnej akcie. Žalobca mohol ešte pred začatím
akcie informovať žalovaného o zmene rozsahu záväznej rezervácie, čo však neučinil. Preto v tejto
súvislosti popiera žalobcom tvrdené skutočnosti, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, keďže z

dôkazov predložených žalovaným jednoznačne vyplýva, že ten si splnil všetky povinnosti, čím mu
prináležala odmena za poskytnuté služby vo výške 3.500 €. Tvrdenia žalobcu, že v Zmluve bola
dohodnutá odmena len za poskytované služby, t.j. 100 €/osoba považuje žalovaný za irelevantné,
vzhľadom na skutočnosť, že zmluva o poskytovaní služieb bola v zmysle článku VIII. uzatvorená na dobu
určitú a to do 30.06.2016., z čoho vyplýva že predmetné poskytnutie služieb zo strany žalovaného bolo

realizované na základe objednávky a záväznej rezervácie žalobcu a nie na základe zmluvy o poskytnutí
služieb zo dňa 26.04.2016. Preto navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcov sporových strán, svedkov, oboznámením žaloby,
Zmluvy o poskytnutí služieb zo dňa 26.04.2016, rezervácie Zn.ŠvPMŠ/2016/KA/33, faktúry č.

13.09.2016, listu zo dňa 12.10.2016, odpovede zo dňa 14.11.2016, výzvy zo dňa 01.12.2016, listu
zo dňa 06.12.2016, programu „ŠKOLA V PRÍRODE 2016“, rezervácie zo dňa 14.09.2016, ostaného
spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:7. V rámci dotačného programu Ministerstva školstva (MŠ) pre detí najmä zo sociálne znevýhodnených
rodín oslovil zástupca žalovaného žalobcu s ponukou poskytnutia plnenia v zmysle tohto programu. Na
základe ponuky sa uskutočnilo stretnutie zástupcov žalobcu, žalovaného s rodičmi detí, navštevujúcich

Základnú škola s materskou školou ŽBINCE, na ktorom bol zástupca žalovaného informovaný, že
maximálny počet detí, ktorých účasť je v rámci programu možná a MŠ finančne garantovaná je 35.
V dôsledku toho podpísali sporové strany dňa 26.04.2016 Zmluvu o poskytnutí služieb s predmetom
zmluvy „ Škola v prírode 2016 " s dohodnutou odplatou 100 EUR/osoba za 35 žiakov. Zmluva sa uzavrela
na dobu určitú do 30.06.2016. V tej súvislosti sa uskutočnili rodičovské združenia v dňoch 28.04.2016 a

08.09.2016, na ktorých rodičia detí s ich účasťou pôvodne súhlasili, neskôr svoj súhlas odvolali. Preto sa
pre nezáujem pôvodný návrh na organizovanie školy v prírode v letných mesiacoch, resp. v letnej časti
školského roka nerealizoval. Následne sa v mesiaci september 2016 za rovnakým účelom uskutočnilo
ďalšie rodičovské združenie, na ktorom rodičia detí vyjadrili svoj súhlas, ale iba za podmienky realizácie
školy v prípade formou denného tábora, na základe čoho podpísali dňa 14.09.2016 sporové strany
RezerváciuZn.ŠvPMS/2016/KA/33podľaktorejsižalobcazáväznerezervovalŠkoluvprírodevtermíne

od 26.09.2016 do 30.09.2016 v počte 35 žiakov a 3 x pedagogický dozor s miestom konania Michalovce
- Žbince a okolie s dennou dochádzkou. Zároveň žalobca na tejto rezervácii uviedol, že Školu v prírode
bude hradiť z prostriedkov dotačného programu Ministerstva školstva v cene 100 EUR/osoba a rozdiel
nákladov zúčtujem po realizácii školy v prírode. Na tento program sa prihlásilo 17 žiakov.

8. Podľa prednesu štatutárnej zástupkyne žalobcu uvedenie počtu žiakov 35 v rezervácii vychádzalo z
možnostímaximálnehopočtužiakov,čo bolomožnéministerstvomškolstvapreplatiť,pričomzdôraznila,
že so zástupcom žalovaného boli dohodnutí o platbe podľa konkrétneho počtu žiakov vo výške 100 €
na osobu, s čím súhlasil. Preto aj zástupca žalovaného p. I. vždy až po spočítaní žiakov, ktorí nastúpili
do autobusu telefonicky objednal počet stravy, vstupov, ako aj iné výdavky, nakoľko sa predpokladalo,

že budú aj nejaké maródky a pod. Vystavenú faktúru žalovanému nevrátili, nakoľko očakávali záverečné
zúčtovanie, neskôr ju namietali. Faktúra preto bola riadne zaúčtovaná, avšak ako to vyplýva aj z vyššie
uvedenej výzvy požiadali žalovaného o vystavenie dobropisu, za účelom zúčtovania rozdielu, ktorý
žiadali vrátiť.

9. Uvedené skutočnosti potvrdili vo svojich výpovediach aj vypočuté svedkyne, učiteľky základnej školy
F.. O. G. M. H. K., ktoré boli prítomné aj na rodičovských združeniach a vykonávali aj pedagogický dozor
v škole v prírode.

10. Poverený zástupca žalovaného S.. S. N. vo svojom prednese odmietol tvrdenia zástupkyne žalobcu

ako aj svedkov o neurčitom počte detí, naopak zdôraznil, že vychádzali iba z údajov na objednávke,
kde bolo uvedených 35 žiakov. Zároveň tiež potvrdil účasť žiakov zo školy v Malčiciach, čo však bolo
dopreduzabezpečované.Žalovanémupritomvzniklaškodaformuušléhozisku.Hodnotuposkytovaných
stravovacích služieb špecifikoval vo výške 2 eura na žiaka, pričom náklady spojené s návštevou múzea,
ZOO a pod. uhrádzali v hotovosti na základe faktúry, podľa počtu žiakov, ktorí sa týchto návštev

zúčastnili. Položka 100 eur zahŕňala marketing, materiálové náklady, dopravu, stravné náklady, vstupy,
režijné náklady a pod. Ako taktiež uviedol občianske združenie nikdy nevykonáva nejaké zúčtovanie
a v prípade rozdielu nákladov, ktoré sa mali zúčtovať po realizácii to vždy chápu ako náklady navyše,
ktoré v prípade, že si objednajú žiaci niečo navyše, nejaké iné služby, alebo stupne počet žiakov tak tie
sa potom zúčtujú. Nejedná sa o zúčtovanie formou vrátenia peňazí, pokiaľ sa nezúčastní deklarovaný

počet žiakov.

11. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

12. Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.14. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen
podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie
je v rozpore s jazykovým prejavom.

15. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

16. Podľa § 149 ods.1 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä

skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

17. Podľa § 150 ods.1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

18. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

19. V danej veci súd posudzoval dôvodnosť nároku žalobcu na zaplatenie sumy 1.800 €, ako nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia, z dôvodu prijatia plnenia bez právneho dôvodu.

20. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, ich hodnotením jednotlivo ako aj v ich súhrne dospel súd k
záveru, že žalobcom uplatnený nárok v tomto konaní je dôvodný. Pri skúmaní jeho opodstatnenosti súd
vychádzal zo skutkového stavu zisteného z vykonaného dokazovania, vyplývajúceho najmä z obsahu
spisu, ako aj z prednesov sporových strán.

21. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že predmetný nárok nevychádzal zo Zmluvy o poskytovaní
služieb zo dňa 24.06.2016, nakoľko jej účinnosť skončila uplynutím dohodnutej lehoty dňa 30.06.2016,
ale z právneho úkonu tzv. nepomenovanej zmluvy uzavretej v zmysle ustanovenia § 269 ods. 2 Obch.
zák. ústnou formou, čo potvrdzuje záväzná rezervácia zo dňa 14.09.2016.

22. Pojmovými znakmi právneho úkonu v zmysle právnej teórie sú prejav vôle, zameranie prejavu vôle,
uznanie prejavu vôle právnym poriadkom, nastúpenie právnych následkov, ktoré konajúci sledoval, t.j.
najmä vznik, zmena a zánik práv a povinností. Pre platnosť právneho úkonu musia byť splnené jeho
náležitosti. V prípade vôle musí byť jej prejav skutočne daný, t.j. musí byť slobodná, vážna a bez omylu.

Po odkiaľ má právny úkon plniť svoju spoločenskú funkciu, nesmie prejav vôle konajúceho vzbudzovať
pochybnosti o obsahu právneho úkonu, ktorý prejavuje. Zákon nepredpisuje osobitné náležitosti pre
tento prejav, kladie však požiadavku, aby prejav vôle bol určitý a zrozumiteľný, aby s ním mohli byť
spojené právne následky zamýšľané konajúcou osobou. V prípade nejasnosti pri výklade prejavu sa
aplikujú interpretačné pravidlá zakotvené v ustanovení § 35 ods. 2 občianskeho zákonníka, pričom

pokiaľ je prejav vôle zachytený v obsahu písomnosti platí interpretačné pravidlo, že prejav vôle je
potrebné vykladať tak, aby so zreteľom na okolnosti, za ktorých bol urobený, zodpovedal skutočnému
obsahu vôle, nielen jazykovému vyjadreniu konajúcej osoby a to za predpokladu, že použitý jazykový
výraz takýto výklad pripúšťa.

23. V danom prípade záväznú rezerváciu zo dňa 14.09.2016 je potrebné posúdiť ako jednostranný
právny úkon (objednávku) objednávateľa - žalobcu, čomu zodpovedá aj gramatický výklad textu, ktorý
neobsahuje zrozumiteľným a nezameniteľným spôsobom vymedzený záväzok objednávateľa, teda
plnenie žalovaného vychádzalo z ústnej nepomenovanej zmluvy. Pri zisťovaní obsahu prejavov vôle
zmluvných strán v rámci dokazovania súd vychádzal najmä z výpovedí zástupcov sporových strán ako

aj svedkov, ktorí zhodne potvrdili vedomosť zúčastnených zástupcov strán, že škola v prírode sa bude
hradiť z prostriedkov dotačného programu Ministerstva školstva v cene 100 € /osoba, ktoré následne
musí žalobca poskytovateľovi riadne vyúčtovať, prípadne vrátiť.

24. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný poskytoval služby iba pre 17 žiakov žalobcu, sporná bola

iba skutočnosť či žalovaný vedomosť o reálnom počte žiakov, ktorým sa škola v prírode preplatí mal už
v čase uzavretia zmluvy. Z výpovede svedkov vyplýva, že zástupca žalovaného, ktorý bol prítomný aj
pri stretnutiach s rodičmi žiakov bol uzrozumený s orientačne uvedeným počtom žiakov, do maximálnej
hranice finančného krytia a takto predneseným návrhom dohody súhlasil. O jeho vedomosti svedčí ajtá skutočnosť, že v tom istom čase ponúkol svoje služby aj Základnej škole Malčice, ktorá ponuku
prijala a 12 detí z tejto školy absolvovalo spolu so 17 žiakmi žalobcu predmetnú akciu podľa žalovaným
priloženého programu.

25. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný neposkytol žalobcovi služby vo výške poskytnutej zálohy,
čím u neho došlo k bezdôvodnému obohateniu, v dôsledku plnenia bez právneho dôvodu..

26. Po vyhodnotení vykonaných dôkazov preto súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti

rozsudku.

27. Žalobca si v podanej žalobe uplatnil okrem istiny aj priznanie úroku z omeškania vo výške 9 % ročne
z dlžnej sumy odo dňa 16.06.2010, keď na výzvu žalobcu reagoval listom zo dňa 06.12.2016 a teda
najneskôr v tento deň sa o svojej povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie dozvedel. Preto sa dostal
dňom 06.12.2016 do omeškania so splnením peňažného záväzku voči žalobcovi a preto je povinný

v zmysle ustanovenia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, účinného v čase omeškania v spojení s
nariadením vlády SR č. 21/2013 Z.z. zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania od uplatneného dátumu až
do konečného zaplatenia vo výške o 9 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba
ECB platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, pri celom záväzku (9 %).

28. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

29. O trovách konania rozhodol súd v zmysle citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p., žalobca
bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal voči žalovaním náhradu trov konania v rozsahu 100%, o

ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené,

kto ho robí, v ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť
podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia
domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.