Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. december 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/102/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818010166
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Liptáková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5818010166.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr. Moniky

Liptákovej a JUDr. Vladimíra Kuráka, na verejnom zasadnutí konanom 4. decembra 2018 prejednal
odvolanie podané prokurátorom proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 6T/56/2018-205 zo
dňa 11.9.2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e výrok rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k.
6T/56/2018-205 zo dňa 11.9.2018, o treste odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov, výkon
ktorého bol odložený na skúšobnú dobu 30 (tridsať) mesiacov.

Na podklade § 322 ods. 3 Tr. por. pri nezmenenom výroku o vine, treste zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu a škode rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 6T/56/2018-205 zo dňa
11.9.2018,

obžalovaného S. F., nar. XX.X.XXXX v W., trvale bytom I. T. XXX, okr. W., čiastočný invalidný dôchodca,
ženatý,

o d s u d z u j e

Podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 36 písm.
l) Tr. zák. na ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného S. F. z a r a ď u j e na výkon trestu
odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, č.k. 6T/56/2018-205 zo dňa 11.9.2018, bol obžalovaný S. F.
uznaný za vinného, že:

„dňa 23. 01. 2018 v čase okolo 14.37 hodine, po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, viedol
osobné motorové vozidlo značky ŠKODA FABIA evidenčné číslo NO 965 BD po ceste Číslo 1/78 v

obci Oravská Polhora, a to smerom od centra obce smerom k hraničnému priechodu Oravská Polhora
- Korbielów, okres Námestovo, pričom keď sa s vozidlom nachádzal v kilometri 40,10, pri prejazde
ľavotočivej zákruty v smere jeho jazdy, z dôvodu neprispôsobenia rýchlosti jazdy stavu a povahe
vozovky,dostalsvozidlomšmyk,prešielnaparkoviskonachádzajúcesapredbudovoupredajnepotravínCOOP JEDNOTA, kde sa na krajnici nachádzal chodec R. V., narodený XX. XX. XXXX, do ktorého
prednouľavoučasťouvozidlanarazilanáslednesvozidlomnarazildoreklamnéhopútačaObceOravská
Polhora, čím poškodenému R. V., narodený XX. XX. XXXX spôsobil zlomeninu vnútornej klinovitej kosti

pravej nohy bez posunu kostných úlomkov a šikmú zlomeninu tela II. predpriehlavkovej kosti pravej
nohy bez posunu kostných úlomkov, ktoré zranenia si vyžiadali práceneschopnosť a dobu liečenia v
trvaní 9 (deväť) týždňov, pričom koncentrácia alkoholu v krvi obvineného, v čase dopravnej nehody, bola
minimálne 1,31 promile, čím porušil ustanovenia § 3 odsek 1, 2 písmeno a/, § 4 odsek 2 písmeno d/, §
9 odsek 1, 2 a § 16 odsek 1 Zákona číslo 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v platnom znení“,

čím spáchal prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák., § 138 písm. h)
Tr. zák., prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák. a za to bol odsúdený
podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 36
písm. l) Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1
písm. a) Tr. zákona výkon trestu podmienečne odložil. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. súd mu určil skúšobnú
dobu na 30 (tridsať) mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanému uložil trest zákazu

činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 5 (päť) rokov. Podľa § 287 ods. 1 Tr.
por. obžalovanému uložil povinnosť nahradiť škodu poškodenému R. V., nar. XX.X.XXXX v H. V., trvale
bytom I. T. č. XXX, vo výške 1.431,- eur.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní z 11.9.2018 vyplýva, že po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení

a po poučení o opravnom prostriedku obžalovaný prehlásil, že sa vzdáva práva podať odvolanie proti
všetkým výrokom rozsudku a zároveň uviedol, že nesúhlasí s tým, aby v jeho prospech odvolanie proti
ktorémukoľvek výroku podali oprávnené osoby. Prokurátor sa nevyjadril.

Dňa 12.9.2018 súdu prvého stupňa bolo doručené odvolanie prokurátora proti rozsudku okresného

súdu, čo do výroku o treste, a to v neprospech obžalovaného s tým, že odvolanie písomne odôvodní po
doručení písomného vyhotovenia rozsudku.

Dňa 8.10.2018 súdu prvého stupňa bolo doručené odôvodnenie odvolania prokurátora, ktorý uviedol po
konštatovaní základných faktov veci nasledovné odvolacie argumenty:

„Okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 04. 05. 2018 na Okresnom súde v
Námestove obžalobu na S. F. pre skutok kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek
1, 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno h/ Trestného zákona a
pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, ktorých sa

mal dopustiť na skutkovom základe opísanom v podanej obžalobe.
Okresný súd v Námestove po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní vyhlásil rozsudok
spisová značka 6T 56/2018 dňa 11. 09. 2018, ktorým obžalovaného S. F. uznal vinným pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie §
138písmenoh/Trestnéhozákonaapreprečinohrozeniapodvplyvomnávykovejlátkypodľa§289odsek

1 Trestného zákona a uložil mu, podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona,
§ 38 odsek 2 Trestného zákona, § 37 písmeno h/ Trestného zákona,§ 36 písmeno l/ Trestného zákona,
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov, ktorého výkon, podľa § 49 odsek 1
písmeno a/ Trestného zákona, odložil a, podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona, mu uložil skúšobnú dobu
vo výmere 30 mesiacov a, podľa § 61 odsek 1, 2 Trestného zákona, trest zákazu činnosti viesť motorové

vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 5 (päť) rokov.
Proti uvedenému rozsudku Okresného súdu Námestovo bolo dňa 12.09.2018 zo strany prokuratúry
podané odvolanie a to čo do výroku o treste v neprospech obžalovaného.
V predmetnom rozsudku Okresného súdu Námestovo sa nemožno stotožniť s výrokom o treste
uloženom obžalovanému, nakoľko okresný súd uložil podmienečný trest odňatia slobody, za zbiehajúce

sa prečiny pri aplikácii absorpčnej zásady podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona, pri dolnej hranici
zákonom ustanovenej trestnej sadzby prečinu najprísnejšie trestného, ktorým v tomto prípade bol prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, 2 písmeno a/ Trestného zákona, ktorého trestná sadzba je
1 až 5 rokov.
Predmetný výrok o treste nezodpovedá účelu trestu obsiahnutému v § 34 odsek 1 Trestného zákona,

predovšetkým individuálnej a generálnej prevencii, ktoré je potrebné zohľadňovať pri ukladaní trestu.
V zmysle individuálnej prevencie mám za to, že podmienečný trest nevytvára podmienky na výchovu
obžalovanéhoktomu,abyviedolriadnyživotvintenciáchprávnych,sociálnych,etických,aleimravných.Ide o dôležitú oblasť účelu trestu, preto uloženie podmienečného trestu odňatia slobody za zbiehajúce
sa trestné činy páchateľa, vzhľadom na spôsobený následok, by bolo príliš mierne a neadekvátne.
V súvislosti s tým poukazujem na znalecký posudok číslo 03/2018 vypracovaný za účelom zhodnotenia

zranení, ktoré utrpel poškodený R. V., narodený XX.XX.XXXX v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej
obžalovaným S. F.. Zo znaleckého posudku vyplýva, že zranenie, a to zlomenina vnútornej klinovitej
kosti pravej nohy bez posunu kostných úlomkov môže zanechať trvalé následky v zmysle obmedzenia
hybnosti pravej nohy v členkovom kĺbe alebo kĺboch nohy v zmysle jej zdvihnutia nahor, ohnutia nadol,
zodvihnutia vnútornej strany nohy alebo zodvihnutia vonkajšieho okraja nohy.

Taktiež dávam do pozornosti, že v danej veci bolo namieste zvážiť nielen následky zranení, ale aj tú
skutočnosť, že obžalovaný viedol osobné motorové vozidlo v stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávať
bezpečne vedenie motorového vozidla, a teda svojim konaním ohrozil tak významné objekty, akým sú
život, zdravie alebo majetok, pričom z nedbanlivosti spôsobil poruchu vo forme ťažkej ujmy na zdraví.
Trest sa javí nedostatočný aj z hľadiska generálnej prevencie, t.j. výchovného pôsobenia trestu na
ostatných členov spoločnosti, najmä ak vezmeme do úvahy, že následok, ktorý vznikol aj z dôvodu

porušenia dôležitých povinností uložených obžalovanému podľa zákona ako vodičovi, nastal bez
akéhokoľvek zavinenia zo strany poškodeného R. V..
Po zvážení všetkých týchto okolností som dospel k presvedčeniu, že uloženie podmienečného trestu
odňatia slobody, nie je dostatočným opatrením na nápravu obžalovaného, preto možno konštatovať, že
trest uložený rozsudkom Okresného súdu Námestovo spisová značka 6T 56/2018 zo dňa 11.09.2018

je v rozpore s účelom trestu.
Na základe hore uvedených skutočností navrhujem odvolaciemu súdu, aby napadnutý výrok rozsudok
súduprvéhostupňazrušilauložilobžalovanémuspravodlivýnepodmienečnýtrestodňatiaslobodyspolu
s primeraným trestom zákazu činnosti viesť motorové vozidlá“.

Dňa 15.10.2018 súdu prvého stupňa bolo doručené vyjadrenie obžalovaného k odvolaniu prokurátora,
v ktorom uviedol:

„(1) Po oboznámení sa s predmetným odvolaním považujem toto odvolanie za
nedôvodné. Mám za, že trest ktorý žiada prokurátor by bol pre mňa po zvážení všetkých okolnosti

prípaduneprimeraneprísny.Napriektomu,žesomvkonanížiadalomimoriadnezníženietrestuvzmysle
§ 39 ods. 1 Trestného zákona, prijal som rozsudok Okresného súdu Námestovo zo dňa 11.09.2018.
Mám za to, že tento trest je dostatočný na moju nápravu a ochranu spoločnosti. Som si vedomý svojho
konania a úprimne ho ľutujem.
(2) Chcel by som pripomenúť, že potom ako som zavinil predmetnú dopravnú nehodu som si okamžite

uvedomil svoje konanie. Požiadal som svedka tejto dopravnej nehody, aby zavolal záchrannú službu a
spolu so svedkom sme sa snažili čo najviac pomôcť poškodenému do príchodu zdravotnej služby. Ešte
v ten deň som po absolvovaní potrebných procesných úkonov so zástupcami Policajného zboru zašiel
za rodičmi poškodeného a ospravedlnil som sa im. Rovnako tak robím stále vždy keď ich vidím, nakoľko
sa cítim vinný z komplikácie, ktoré som im spôsobil. Taktiež som sa snažil odstrániť spôsobenú škodu.

Ako som na hlavnom pojednávaní uviedol, uhradil som obci spôsobenú škodu. Taktiež v prílohe tohto
vyjadrenia prikladám potvrdenie o tom, že som poškodenému uhradil dňa 18.09.2018 sumu 1431 Eur,
na ktorú som bol zaviazaný v zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia. Nečakal som na právoplatnosť
predmetného rozhodnutia, ale hneď ako mi to finančná situácia dovolila, som sa snažil predmetnú sumu
poškodenému uhradil, aby som mu aspoň takto zmiernil ujmu, ktorú som poškodenému spôsobil. V

dôsledku toho, že som dlhší čas invalidný dôchodca a nemám iný príjem, bolo pre mňa obtiažnejšie
našetriť túto sumu. V každom prípade som rád, že som sa mohol aspoň takto odčiniť poškodenému.
Dôkaz: fotokópia poštového poukazu na adresu
(3) Vo vyššie uvedenej súvislosti mám preto zato, že odvolací súd pri posudzovaní predmetného
odvolania mal brať v úvahu aj poľahčujúce okolnosti. Okrem poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 ods.

1 Trestného zákona by mal zhodnotiť aj ďalšiu poľahčujúcu okolnosť a to skutočnosť, že som sa pričinil
o odstránenie škodlivých následkov trestného činu a dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu či už obci
Oravská Polhora alebo poškodenému.
(4) Rovnako mám za to, že tresty, ktoré mi prostredníctvom vyššie uvedeného rozsudku boli uložené
dostatočne reflektujú potrebu tak generálnej ako aj individuálnej prevencie a dostatočne plnia účel trestu.

(5) Poukazujem na vyjadrenie prokurátora v odvolaní, kde konštatuje, že podľa znaleckého posudku
vyplýva, že predmetné zranenie poškodeného môže zanechať trvalé následky v zmysle obmedzenia
okrem iného aj hybnosti pravej nohy v členkovom kĺbe. Mám však za to, že toto tvrdenie nie je nijako
preukázané a predmetom konania by mal byť riadne zdokumentovaný stav a nie domnienky.(6) Taktiež nesúhlasím s tvrdením, že predmetný trest nevytvára podmienky na moju výchovu k tomu,
aby som viedol riadny život v intenciách právnych, sociálnych, etických, ale i mravných a preto je trest
pre mňa mierny až neadekvátny. Poukazujem na skutočnosť, že žijem v usporiadanej rodine, som vyše

30 rokov ženatý, vychoval som 5 detí, ktoré nemali nikdy problém so zákonom. Taktiež poukazujem na
správu o povesti s ktorej vyplýva, že nie som žiaden problémový občan. Svoje konanie som viac krát
oľutoval a stále ľutujem, avšak nesúhlasím s tvrdením, že trest by mal zabezpečiť, aby som viedol riadny
život. Uvádzam, že okrem predmetného konania, som viedol a vediem riadny a poctivý život, čo bolo
preukázané aj na hlavnom pojednávaní.

V nadväznosti na vyššie uvedené navrhujem odvolaciemu súdu, aby zamietol odvolanie podané
Okresnou prokuratúrou Námestovo proti rozsudku Okresného súdu Námestovo sp.zn. 6T/56/2018 zo
dňa 11.9.2018 a potvrdil napadnutý výrok rozsudku prvého stupňa“.

Na verejnom zasadnutí v konaní pred odvolacím súdom prokurátor navrhol, aby krajský súd postupom
podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por., § 322 ods. 3 Tr. por. zrušil rozsudok okresného súdu

vo výroku o trestoch a sám uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom
stanovenej trestnej sadzby so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnym stupňom stráženia a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 5 rokov. Obhajca
obžalovaného navrhol, aby krajský súd odvolanie prokurátora zamietol ako nedôvodné. Obžalovaný
S. F. uviedol, že sa pripája k slovám svojho obhajcu a že ľutuje toho, čo sa stalo, bol sa ospravedlniť

poškodenému a škodu podľa možností uhradil.

Krajský súd ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.
por. zistil, že odvolanie prokurátora bolo podané včas, v lehote stanovenej § 309 Tr. por., odvolanie
bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. a) Tr. por. v neprospech obžalovaného,

odvolaniespĺňanáležitosti§311ods.1,ods.2Tr.por.anedošlokvzdaniusaprávanapodanieodvolania
alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por., a preto odvolací súd nepostupoval podľa
§ 316 Tr. por.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší

rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi odvolania prokurátora, pretože po preskúmaní
odvolaním prokurátora napadnutého výroku rozsudku súdu prvého stupňa o uložených trestoch dospel
k záveru, že uložený trest odňatia slobody je neprimerane mierny.

Prokurátor podal odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa len proti výroku o treste, ale odvolací

súd vykonal všeobecný prieskum rozhodnutia súdu prvého stupňa o vine, ako i prieskum konania, ktoré
predchádzalo odvolaním napadnutému výroku rozsudku súdu prvého stupňa, pretože z pohľadu zákona
a spravodlivosti žiadny trest nemôže obstáť pri nezákonnom rozhodnutí o vine páchateľa.

Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že okresný súd v rámci procesného postupu

rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Tr. por.,
najmä však zásady zákonného procesu - § 2 ods. 7, právo na obhajobu - § 2 ods. 9, voľného hodnotenia
dôkazov - 2 ods. 12, rovnosti (kontradiktórnosti) - § 2 ods. 14. Odvolací súd teda konštatuje, že
súd prvého stupňa dospel k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe v súlade so
všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.

Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdených trestných činov
(prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s použitím § 138 písm.
h/ Tr. zák., prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák.) je napadnutý
rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo

k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. V tejto súvislosti
poukazuje odvolací súd na priebeh hlavného pojednávania v konaní pred prvostupňovým súdom, na
ktorom obžalovaný S. F. urobil vyhlásenie, že je vinný zo skutku, ktorý mu je kladený za vinu. Obžalovaný
zároveň odpovedal kladne na otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por. a súd prvéhostupňa uznesením podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného S. F. o tom, že je vinný
zo spáchania skutku kladenému mu za vinu.

Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa si vytvoril dostatočný skutkový základ k rozhodnutiu o druhu a
výmere trestu. Súd prvého stupňa odôvodnil svoje skutkové a právne úvahy vo vzťahu k výroku o treste,
s ktorými sa ale krajský súd v plnom rozsahu nestotožnil, pretože na rozdiel od trestu zákazu činnosti,
ktorý krajský súd považuje za spravodlivý, výšku uloženého trestu odňatia slobody považuje z hľadiska
generálnej a individuálnej prevencie za neprimerane nízku.

Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu
Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na
ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje
dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne

súčasne v každom treste.

Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu
je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie
noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali v

čonajmenšejmiere.Ochranaspoločnostipredpáchateľmitrestnýchčinovvrátaneochranyprávaslobôd
jednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest
má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti.
Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda
páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti,

ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto spôsobom možno
ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Trest súčasne vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno potom dospieť k
záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať.
Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým

trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných
činov.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov

od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi

jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

V súvislosti s namietanou neprimeranosťou uloženého trestu odvolateľom treba dodať, že záver o
primeranosti trestu je daný vtedy, ak sa opiera o rozumnú väzbu medzi legitímnym cieľom a zvoleným

prostriedkom jeho realizácie. Možno konštatovať, že páchateľa môže so spravodlivosťou, a teda
aj so spoločnosťou zmieriť len spravodlivý trest. Trest sa musí rovnať spôsobenému bezpráviu, z
toho vyplýva, že v prípade ak bude trest, resp. odplata obsiahnutá v treste prísnejšia ako bezprávie
spôsobené trestným činom, nedôjde len k negácii tohto bezprávia, ale zároveň uloženým trestom
vznikne nové bezprávie - bezprávie voči neprimerane potrestanému páchateľovi trestného činu. Trest,

ktorým štát a spoločnosť reaguje na spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal
nespravodlivosť spôsobenú trestným činom napraviť, a nie ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný trest
nemožno považovať za spravodlivý. Spravodlivý je vždy len primeraný trest. Požiadavka primeranosti
trestu a jeho individualizácie núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a
teda bráni mechanickému postupovaniu súdu pri rozhodovaní o treste.

Krajský súd si osvojil aplikáciu hmotnoprávnych noriem, ktoré súd prvého stupňa použil pri rozhodovaní
o druhu a výmere trestu (§ 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., § 36 písm. l/
Tr. zák., § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.), ale s poukazom na správne dôvody odvolania prokurátora, ktoré si
krajský súd osvojil v plnom rozsahu a v podrobnostiach na ne poukazuje, dospel krajský súd k záveru,že stavu veci, zákonu a spravodlivosti bude zodpovedať uloženie trestu odňatia slobody obžalovanému
S. F. vo výmere 1 (jeden) rok s tým, že pri aplikácii § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bude zaradený na
výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a trestu zákazu

činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 5 (päť) rokov, pri aplikácii procesného postupu
podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. a na podklade § 322 ods. 3 Tr. por.

Krajský súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu obžalovanému S. F. zohľadnil všetky okolnosti veci
tak z hľadiska spáchaného skutku, jeho právnej kvalifikácie, ako i z hľadiska osoby obžalovaného, a to

z pohľadu jeho doterajšieho spôsobu života, ako i aktuálnych osobných pomerov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.