Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. august 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 5T/10/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109010145
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Vereš
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7109010145.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKošiceI,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.ĽubošaVerešaačlenovsenátuJuraja
PalaščákaaEmílieHajduovejnahlavnompojednávaníkonanomdňa27.augusta2014vKošiciachtakto

r o z h o d o l :

Podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. súd zrušuje skorší výrok o vine, celý výrok o treste
- rozsudku Okresného súdu v Žiline, sp. zn. 22T 167/2007 zo dňa 18. januára
2008, ktorým bol obvinený N. J. odsúdený podľa § 355 ods. 2 Tr. zák. s poukazom na § 39 ods.

2 písm. d) Tr. zák. za použitia § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2,5
(dva a pol) roka, a podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. pre výkon trestu zaradený do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia, a podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu súd uložil a
j trest prepadnutia veci a to, mobilného telefónu SONY Ericson K800i- IMEI XXXXXXXX-XXXXXX-X, č.
SIM karty XXXXXXXXXXXXB, mobilného telefónu MOTOROLA - IMEI XXXXXX-XX-XXXXXX-X, č. SIM
karty XXXXXXXXXXXXXXXXXX-X, vysielačky zn. YAESU, pričom podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. vlastníkom
prepadnutých vecí sa stáva štát,

Obžalovaní:
X.Štefan Q., nar. 3. augusta XXXX v T., trvale bytom H., ul.
T. č. XXXX/XX, bez prihlásenia J. nad P.,
okres H., ul. I. č. XXX/XX, bez pracovného
pomeru,

2. N. J., nar. 3. februára XXXX v K., trvale bytom N.
č. XXX, okres H.,

3. W. S., nar. XX. februára XXXX v K., trvale bytom
K., ul. K. č. XXXX/X, bez pracovného pomeru,

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý ch , ž e

obvinení C. Q., N. J. a W. S. v období od začiatku mesiaca august 2007 do konca mesiaca september
2007 ako členovia organizovanej skupiny s rozdelením si úloh v úmysle získať finančné prostriedky
naplánovali, skoordinovali a zabezpečili v 10. prípadoch prekročenie štátnej hranice medzi Slovenskou
republikou a Ukrajinou pre občanov Indie, Pakistanu, Moldavska a Gruzínska, ktorým poskytli úkryt,
stravu a prevoz cez územie Slovenskej republiky smerom k jej západným hraniciam, prevažne k

Bratislave tým spôsobom, že obvinený C. Q. ako organizátor s dvomi bližšie nestotožnenými osobami
menom K. a D. z Ukrajiny zabezpečoval migrantov a finančné prostriedky na ich prevoz a následne
telefonicky alebo vysielačkou kontaktoval obvineného W. S. a obvineného N. J., ktorí svojimi motorovými
vozidlami zn. Škoda Fabia Combi, EČ: MI XXX BU a zn. Kia Carnival, EČ: HE XXX AZ vykonávali
prepravu migrantov cez územie Slovenskej republiky, pričom obvinený C. Q. ich na svojom motorovom
vozidle zn. VW Pasat, EČ: HE 419 AY sprevádzal a po skončení prepravy alebo v nasledujúci deň
vyplácal spoluobvineným peniaze podľa počtu prepravených migrantov, a to 150,- USD za osobu,čím získali najmenej 6.950,- USD (175.835,- Sk, resp. 5836,65 €); jednotlivých prevozov sa zúčastnili
nasledovne:

1) obvinení C. Q. a W. S. dňa 2. augusta 2007 o 09.19 hod. kedy neznámy Ukrajinec D. telefonicky
kontaktoval C. Q., aby zabezpečil prevoz 10 migrantov gruzínskej národnosti, ktorí nedovolene prekročili
štátnu hranicu v služobnom obvode Oddelenia hraničnej kontroly Vyšné Nemecké a ukrývali sa v katastri
obce J., okres I., tento telefonicky kontaktoval W. S., ktorý na dvakrát po 5 migrantoch ich previezol na
svojom motorovom vozidle zn. Škoda Fabia Combi, EČ MI XXX BU do mesta H. a odtiaľ opäť na dvakrát

k mestu I., pri ktorých prevozoch ho sprevádzal C. Q. na svojom motorovom vozidle zn. VW Passat EČ:
HE XXX AY s cieľom monitorovať pohyb policajných hliadok. Za prevoz dostal W. S. najmenej 1.000,-
USD a C. Q. za sprievod najmenej 250,- USD.

2) obvinení C. Q. a N. J. dňa 2. augusta 2007 o 22.46 hod., kedy neznámy Ukrajinec D. telefonicky
kontaktoval C. Q. a dohodol s ním prekročenie štátnej hranice pre 9 migrantov neznámej národnosti v

služobnom obvode Oddelenia hraničnej kontroly Ulič-Zboj, okres Snina, kde následne C. Q. telefonicky
kontaktoval N. J., ktorý svojím motorovým vozidlom zn. Kia Carnival, EČ: HE XXX AZ vykonal prevoz 9
migrantov z katastra obce W., okres I., k mestu I., za čo dostal od C. Q. najmenej 900,- USD, pričom C.
Q. prevoz migrantov sprevádzal svojím motorovým vozidlom zn. VW Passat EČ: HE XXX AY,

3) obvinení C. Q. a N. J. dňa 6. augusta 2007 o 09.18 hod., kedy C. Q. telefonicky kontaktoval N. J.,
aby vykonal prevoz 16 migrantov neznámej národnosti, ktorí v nezistenom mieste a čase nedovolene
prekročili štátnu hranicu Slovenskej republiky s Ukrajinou, tento v katastri obce I., okres I., naložil 8
migrantov do svojho motorového vozidla zn. Kia Carnival EČ: HE XXX AZ a migrantov odviezol k mestu
I., za ktorý prevoz dostal najmenej 650,- USD, pričom C. Q. prevoz sprevádzal na svojom motorovom

vozidle zn. VW Pasat EČ: HE XXXAY,

4) obvinení C. Q. a N. J. po predchádzajúcom telefonáte od Ukrajinca K. 9. augusta 2007 o 05.38
hod. C. Q. telefonicky kontaktoval N. J., aby vykonal prevoz 10 migrantov neznámej národnosti, ktorí v
nezistenommiesteačasenedovoleneprekročilištátnuhranicuvslužobnomobvodeOddeleniahraničnej

kontroly Vyšné Nemecké, tento naložil 10 migrantov v obci J., okres I., do svojho motorového vozidla
zn. Kia Carnival EČ: HE XXX AZ a odviezol ich k motorestu U. pred D., za ktorý prevoz dostal od C.
Q. najmenej 500,- USD, pričom C. Q. prevoz sprevádzal na svojom motorovom vozidle zn. VW Passat
EČ: HE XXX AY,

5) obvinení C. Q., N. J. a W. S. dňa 11. augusta 2007 o 18.00 hod. C. Q. telefonicky kontaktoval N. J.
a W. S., aby vykonali prevoz asi 9 migrantov nezistenej národnosti, ktorí nedovolene prekročili štátnu
hranicu v služobnom obvode Oddelenia hraničnej kontroly Ubľa a títo pri obci W. naložili migrantov do
svojich motorových vozidiel tak, že do Fabie Combi EČ: MI XXX BU troch migrantov a do Kia Carnival
EČ: HE XXX AZ šiestich migrantov a zaviezli ich k motorestu U. pred D., za ktorý prevoz dostal N. J.

600,- USD a W. S. 450,- USD,

6) obvinení C. Q. a N. J. dňa 12. augusta 2007 o 19.55 hod. C. Q. telefonicky kontaktoval N. J., aby
vykonal prevoz 6 migrantov nezistenej národnosti, ktorí nedovolene prekročili štátnu hranicu Slovenskej
republiky s Ukrajinou na presne nezistenom mieste a tento migrantov naložil v Humennom do svojho

motorového vozidla zn. Kia Carnival EČ: HE XXX AZ a odviezol na parkovisko motorestu U., pričom C.
Q. prevoz prevádzal svojím motorovým vozidlom zn. VW Passat EČ: HE XXX AY a N. J. vyplatil po
prevoze 600,- USD,

7) obvinení C. Q., N. J. a W. S. dňa 16. augusta 2007 o 08.54 hod. telefonicky kontaktoval C. Q. N.

J. a W. S., že migranti sú už na ceste a bude ich treba previezť a následne 10 migrantov nezistenej
národnosti, ktorí nedovolene prekročili štátnu hranicu Slovenskej republiky s Ukrajinou v katastri obce
Vyšné Nemecké všetci naložili do svojich vozidiel a zaviezli ich k motorestu U., za ktorí prevoz získali
najmenej 1.000,- USD,

8) obvinení C. Q., N. J. a W. S. dňa 22. augusta 2007 zorganizoval C. Q. s neznámym Ukrajincom K.
prevoz najmenej 5 migrantov, ktorí na presne nezistenom mieste nedovolene prekročili štátnu hranicu
Slovenskej republiky s Ukrajinou. Migrantov naložil pri obci J. N. J. do svojho motorového vozidla zn.Kia Carnival EČ: HE XXX AZ a odviezol k západným hraniciam Slovenskej republiky, pričom prevoz
sprevádzali C. Q. a W. S. osobným motorovým vozidlom zn. VW Passat EČ: HE XXX AY,

9) obvinení C. Q., N. J. a W. S. dňa 5. septembra 2007 o 05.07 hod. telefonicky kontaktoval N. J. C. Q. a
zisťoval, či nelegálni migranti už sú na odbernom mieste, následne sa všetci stretli v I. a potom pri obci
J. N. J. naložil 10 migrantov nezistenej národnosti do svojho motorového vozidla zn. Kia Carnival, EČ:
HE XXX AZ a za doprovodu motorového vozidla zn. VW Passat, ktoré viedol W. S. so spolujazdcom C.
Q. migrantov previezli k motorestu U. a za prevoz dostal W. S. 500,- USD a N. J. 500,- USD,

10) obvinený C. Q. po predchádzajúcom telefonáte Ukrajinca D. zo 6. 9. 2007 C. Q. dňa 7. septembra
2007 o 08.20 hod. dohodol s N. J. prevoz 12 migrantov z Indie a Pakistanu, ktorí nedovolene prekročili
štátnuhranicuSlovenskejrepublikysUkrajinouvslužobnomobvodeOddeleniahraničnejkontrolyVyšné
Nemecké a týchto po naložení do motorového vozidla zn. Kia Carnival EČ: HE XXX AZ prevážal N. J.
k D. a C. Q. spolu s Ukrajincom D. ho sprevádzal svojím motorovým vozidlom zn. VW Passat EČ: HE

XXX AY, pričom pri prevoze bol N. J. o 14.15 hod. pri U. zastavený a kontrolovaný hliadkou polície a
následne aj s migrantami zadržaný,

11)obžalovaný N. J. dňa 7.9.2007 asi o 09.00 hod. ako vodič osobného motorového vozidla zn. KIA
Carnival, e.č. HE XXX AZ, na základe pokynov nezistených osôb, v úmysle získať pre seba finančnú

výhodu, prevzal v katastri obce U. C., okr. K. skupinu 12 migrantov, z Indie a Pakistanu bez dokladov
totožnosti, ktorí sa na územie SR dostali nelegálne a týchto prepravoval po trase Michalovce - Martin -
Žilina a pred vjazdom do Žiliny na cesta I/18 v km 461,5 bol zastavovaný policajnou hliadkou, ktorej sa
snažil utiecť a policajnej hliadke sa mu to podarilo zastaviť, pričom kontrolou bolo zistené, že vo vozidle
sa nachádzajúc migranti v počte 12 z Indie a Pakistanu, vozidlo riadil napriek tomu, že mu bol rozsudkom

Okresného súdu v Humennom pod číslom 4T 79/07 zo dňa 6.6.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 6.6.2007 uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá (22T 167/XXXX OS Žilina),

12) obvinený W. S. dňa 4. októbra 2007 o XX.XX hod. po telefonickom kontakte zo strany
nestotožneného B. menom S. W. S. vykonal prevoz 7 nelegálnych migrantov, ktorí prekročili štátnu

hranicu Slovenskej republiky s Ukrajinou tak, že v lesnom poraste v služobnom obvode Oddelenia
hraničnej kontroly Vyšné Nemecké do svojho motorového vozidla zn. Škoda Fabia Combi EČ: MI XXX
BU naložil 4 migrantov z Moldavskej republiky a zaviezol ich do K. a následne v katastri obce P., okres I.,
opäťnaložildosvojhomotorovéhovozidla3migrantovnezistenejnárodnostiazaviezolichnaželezničnú
stanicu do Košíc, pričom za prevoz dostal od nestotožnenej osoby menom K. presne nezistenú finančnú

odmenu,

t e d a

obžalovaný C. Q. v bodoch 1 až 10, obžalovaný N. J. v bodoch 2 až 9, 11 a obžalovaný W. S. v

bodoch 1,5,7,8,9,12,

- spoločným konaním ako aj sami ( C. Q. v bode 10 obžaloby, N. J. v bode 11 obžaloby, W. S.
v bode 12 obžaloby) v úmysle získať pre seba priamo finančnú výhodu, pre osoby, ktoré nie sú
štátnymi občanmi Slovenskej republiky ani osobami s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky,

organizovali nedovolené prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky a prechod cez jej územie a
taký čin spáchali závažnejším spôsobom konania a to organizovanou skupinou
podľa § 138 písm. i) Tr. zákona,

obžalovaný N. J. v bode 11

- maril výkon rozhodnutia súdu tým, že vykonával činnosť, na ktorú sa vzťahuje rozhodnutie súdu o
zákaze činnosti,

č í m s p á c h a l i

obžalovaný C. Q. v bodoch 1 až 10, obžalovaný N. J. v bodoch 2 až 9, 11 a obžalovaný W. S. v
bodoch 1,5,7,8,9,12,- pokračujúci zločin prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zákona

obžalovaný N. J. v bode 11

- v súbehu s prečinom marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona.

Za to sa

o d s u d z u j ú

obžalovaný C. Q.

Podľa § 355 ods. 3, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. h), § 42 ods. 1Tr. zákona na súhrnný trest
odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona súd zrušuje výrok o trest uložený obžalovanému skorším rozsudkom
Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T 185/2007 zo dňa 27. decembra 2007, ktorým bol odsúdený podľa
§ 355 ods. 2 s použitím § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 3
rokov, ktorého výkon súd podľa § 51 ods. 1,2 Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 4

rokov s tým, že nad jeho správaním mu uložil probačný dohľad a podľa § 51 ods. 3 písm. c)
Tr. zák. v rámci probačného dohľadu mu bol uložený zákaz stretávať sa s osobami, ktoré na neho majú
negatívny vplyv a zo spoluobvinenými na trestnom čine, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd ukladá obžalovanému aj trest prepadnutia veci a to

- mobilný telefón zn. Nokia 3510i,
- mobilný telefón zn. Nokia 3220,
- mobilný telefón zn. BENQ so SIM kartou Orange,

- mobilný telefón zn. Sony Ericsson so SIM kartou Eurotel,
- vysielačku zn. FIRST,
- 3 kusy SIM kariet do mobilných telefónov,
- faktúru T-Mobile na meno C. Q.,
- 2 kusy Easy kariet T-Mobile s kreditom,

- poznámkový blok C. Lodicsa,
- krabicu od mobilného telefónu zn. Nokia 6300 s IMEI.

Podľa § 60 ods. 6 Tr. zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

obžalovaný N. J.

Podľa § 355 ods. 3, § 38 ods. 2,4 , § 36 písm. l), § 37 písm. h,m), § 41 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona na
úhrnný spoločný trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd ukladá obžalovanému aj trest prepadnutia veci a to

- mobilného telefónu SONY Ericson K800i- IMEI XXXXXXXX-XXXXXX-X, č. SIM karty
XXXXXXXXXXXXB,- mobilného telefónu MOTOROLA - IMEI XXXXXX-XX-XXXXXX-X, č. SIM karty
XXXXXXXXXXXXXXXXXX-X,
- vysielačky zn. YAESU.

Podľa § 60 ods. 6 Tr. zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

obžalovaný W. S.

Podľa § 355 ods. 3, § 38 ods. 2,3, § 36 písm. l), § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zákona na trest odňatia slobody
v trvaní 4 (štyroch) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 1 Tr. zák. súd ukladá obžalovanému ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou
formou zamerané na patologické hráčstvo.

o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných, výsluchom svedkov, prečítaním znaleckého

posudku, prečítaním listinných dôkazov, a dospel k záverom uvedeným vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

Prehľad vykonaných dôkazov:

Všetci obžalovaní v prípravnom konaní priznali spáchanie žalovaných skutkov. V podstate
zhodne uviedli, že to bol C. Q., ktorý požiadal, resp. ponúkol obžalovaným W. S. a N. J., aby si zarobili
prevážaním nelegálnych migrantov cez územie Slovenskej republiky. Obžalovaný C. Q. mal byť zas
oslovený neznámymi Ukrajincami K. a D., aby sa zúčastňoval na takejto činnosti. Tento sa spoločne s
Ukrajincami dohodol na čerpacej stanici na štátnej hranici za obcou B., pričom sa dohodli na množstve

ľudí pri jednom prevoze, výške odmeny za jedného migranta a spôsobe komunikácie. Migrantov mali
prevážať obžalovaní N. Kailing a W. S. na svojich motorových vozidlách a obžalovaný C. Q. ich mal
sprevádzať svojím motorovým vozidlom a hlásiť im pohyb policajných hliadok na cestách a to až do
odovzdania migrantov na západnom I.. V konaní pred súdom (čl. 925-930) obžalovaní využili svoje
zákonné právo a odmietli vypovedať.

Obžalovaný S. na hlavnom pojednávaní dňa 3. júna 2013 (čl. 1229-1231) vypovedal, že prevážal
migrantov v roku 2007 a do styku prichádzal iba so C. Q.. N. J. predtým nepoznal a videl ho len trikrát,
pričom nevedel, že v tom ide tiež. Vyjadril sa aj k jednotlivým skutkom. Svoju výpoveď z prípravného
konania,pokiaľideototožnosťN.J.,poprel,resp.uviedol,žebolunavenýavyšetrovateľoviibapritakával

a bolo mu jedno, čo tam napísal.
Svedok Q. N. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že v lete 2007 sa mu obžalovaný W.
S. pochválil, že si zarába prevozom migrantov a za jednu takúto prepravu mal zarobiť okolo 10.000,-
Sk. V jednom prípade na požiadanie W. S. mu pomáhal tak, že mu na mobilný telefón hlásil prítomnosť
policajných hliadok na ceste. Na druhý deň ho W. S. navštívil s tým, že bol chytený políciou. Vo svojej

výpovedi na hlavnom pojednávaní (čl. 953-957) svedok už uviedol, že nepotvrdzuje, ani nepopiera,
že je to pravda, čo vypovedal v prípravnom konaní, ale zápisnicu podpísal a išiel domov. Uviedol, že
si nespomína, aby obžalovanému S. telefonoval presne to, že idú policajti, pretože to bolo dosť dávno.
Svedok spochybnil aj tú časť svojej výpovedi, v ktorej uvádzal, že sa mu mal zdôveriť obžalovaný S.
s tým, akú prácu vykonáva. Svedok si už nespomínal ani na to, či obžalovaný Juhoš prišiel za ním a

oznámil mu, že má problém s políciou.

Svedkyňa J. I. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, keďže súd jej výpoveď na hlavnom pojednávaní
po súhlase procesných strán prečítal, uviedla, že nepozná nikoho z obžalovaných. Pred tromi rokmi
si v spoločnosti Orange a.s., pobočka Humenné za dovážila mobilný telefón s číslom XXXX XXXXXX a následne telefón s prideleným číslom odovzdala na užívanie svojmu synovi N. I.. Nemala však
vedomosť, akým spôsobom jej syn telefón využíval (čl. 63 vyšetrovacieho spisu).

Svedkyňa T. S. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, keďže súd jej výpoveď na hlavnom pojednávaní
po súhlase procesných strán prečítal, uviedla, že nemala vedomosť o tom, aby jej syn páchal trestnú
činnosť prevážaním migrantov na osobnom motorovom vozidle.

Svedok N. I. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, keďže súd jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní

po súhlase procesných strán prečítal, uviedol, že niekedy v novembri 2006 nechal O. H. SIM karty do
mobilného telefónu spoločnosti Orange, telefónne číslo: XXXX XXX 850 z toho dôvodu, že on odchádzal
za prácou do Anglicka a karta bola ešte platná. Dohodol sa s ňou, že ona bude každý mesiac splácať
faktúru.

Zo súdnoznaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia odvetvie psychiatria na č.l. 78-86

vyplýva, že znalci zistili u W. S. nevyrovnanú osobnosť a patologické hráčstvo, pričom jeho ovládacia
schopnosť v čase spáchania trestného činu bola zmenšená o 30-40% za predpokladu, že jeho trestná
činnosť súvisí s patologickým hráčstvom. Znalci doporučili uloženie ochranného psychiatrického liečenia
ambulantnou formou so zameraním na patologické hráčstvo.

Zo zvukových záznamov odposluchov telefónnych hovorov na č.l. 166, 199, 289, 342, 348, 388, 475,
514, 527 a 531 je zrejmá komunikácia obžalovaných ako aj doposiaľ nestotožnených osôb týkajúca sa
predmetnej trestnej činnosti.

K výroku o vine:

Po takto vykonanom dokazovaní, podľa názoru súdu v rozsahu potrebnom na náležité zistenie
skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie a vyhodnotením dôkazov
podľa svojho vnútorného presvedčenia, založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por., súd dospel k záveru o

vine obžalovaných.

Obžalovaní priznali spáchanie trestnej činnosti po skutkovej stránke, ich priznanie je v súlade s ďalšími
vykonanými dôkazmi. Súd poukazuje na výpoveď svedka Q. N. a na oboznámené zvukové záznamy
telekomunikačnej prevádzky ako nepriame dôkazy potvrdzujúce výpovede obžalovaných. Obžalovaní

však zhodne namietali právnu kvalifikáciu trestnej činnosti ako trestného činu prevádzačstva aj podľa
ods. 3 písm. d/ § 355 Tr. zák., teda spáchaného závažnejším spôsobom konania ako organizovaná
skupina podľa § 129 ods. 2 Tr. zák. Táto skutočnosť bola teda hlavným predmetom dokazovania na
hlavnom pojednávaní.

Organizovanou skupinou v zmysle § 129 ods. 2 Tr. zák. sa rozumie spolčenie najmenej troch osôb na
účel spáchania trestného činu, s určitou deľbou určených úloh medzi jednotlivými členmi skupiny, ktorej
činnosť sa v dôsledku toho vyznačuje plánovitosťou a koordinovanosťou, čo zvyšuje pravdepodobnosť
úspešného spáchania trestného činu. Podstatou organizovanej skupiny je

-spolčenie najmenej troch osôb na účel spáchania trestného činu
-určitá deľba určených úloh medzi členmi skupiny
-plánovitosť a koordinovanosť činnosti takejto skupiny čo zvyšuje
pravdepodobnosť úspešného spáchania trestného činu.

Uvedené podmienky musia byť splnené pritom kumulatívne teda naraz, súčasne.

Pokiaľ ide o podmienku počtu osôb zúčastnených na páchaní trestnej činnosti, tak táto je celkom
zjavne splnená v skutkoch 5,7,8 a 9, celkom v štyroch prípadoch. Keďže v týchto prípadoch obžalovaní
preukázateľne páchali trestnú činnosť, možno uzavrieť na základe zásad správneho logického myslenia

a uvažovania, že obžalovaní sa fakticky spolčili na tento a nie na iný účel, či už si to uvedomili
alebo nie, pretože vzhľadom na všetky okolnosti prípadu museli s tým byť prinajmenšom uzrozumení.
Okolnosťami prípadu, na ktoré súd poukazuje, sú deľba úloh a koordinovanosť medzi obžalovanými.
Deľba určených úloh medzi obžalovanými je zrejmá z ich výpovedí. Obžalovaní J. a S. prevážalinelegálnych migrantov na svojich vozidlách a obžalovaný Q. ich mal sprevádzať na svojom motorovom
vozidle a hlásiť výskyt hliadok Polície na ceste. Obžalovaný Q. naviac oboch spoluobžalovaných na túto
činnosťajnahovoril.Tenbolvspojení(telefonickom)sajpravdepodobnehlavnýmorganizátoromtrestnej

činnosti nezistenej totožnosti z Ukrajiny. Uvedená deľba úloh súčasne dokumentuje aj koordinovanosť
celej skupiny. Koordinovanosťou treba rozumieť spoluprácu jednotlivých členov skupiny, ich zladenie,
uvedenie do vzájomného súladu. Táto spolupráca, vychádzajúc opäť z výpovedí obžalovaných, ale
aj odposluchov, bola založená na monitorovaní cesty obžalovaným Q., ktorý v predstihu informoval
ostatných obžalovaných o výskyte resp. pohybe policajných hliadok, čo malo za účel zabrániť ich

odhaleniu a zvýšiť tak pravdepodobnosť úspešného spáchania trestnej činnosti. Nebyť tejto činnosti
(monitorovania priechodnosti cesty), pravdepodobnosť úspešnosti spáchania trestnej činnosti by bola
podstatne nižšia z dôvodu väčšej pravdepodobnosti odhalenia políciou. Podmienka plánovitosti vyplýva
z naviazania obžalovaného Q. na nestotožneného spolupáchateľa z Ukrajiny, ktorý ho telefonicky v
predstihu informoval o nadchádzajúcom príchode nelegálnych migrantov. Súd je toho názoru, že takto
zistená spolupráca obžalovaných spĺňa všetky zákonné podmienky organizovanej trestnej činnosti.

Obžalovaní C. Q., N. J. a W. S. svojím konaním naplnili všetky pojmové znaky skutkovej podstaty zločinu
prevádzačstva podľa § 355 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. d) Tr. zákona, po stránke objektívnej v tom,
že pre osoby, ktoré nie sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky ani osobami s trvalým pobytom na
území Slovenskej republiky, organizovali nedovolené prekročenie štátnej hranice Slovenskej republiky

a prechod cez jej územie a taký čin spáchali závažnejším spôsobom konania a to organizovanou
skupinou podľa § 138 písm. i) Tr. zákona, po stránke subjektívnej sa obžalovaní dopustili konania v
priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Tr. zák., pretože chceli spôsobom uvedeným v Trestnom zákone
porušiť záujem chránený týmto zákonom.

K výroku o treste:

Obžalovaný C. Q. má v registri trestov sedem záznamov, z toho v piatich prípadoch platí fikcia
zahladenia odsúdenia. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 2T
185/2007 zo dňa 27. decembra 2007 podľa § 355 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere

3 rokov s podmienečným odkladom s probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov s
obmedzením stretávať osoby s negatívnym vplyvom o spoluobvinenými osobami.

Súd v prípade obžalovaného zistil priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Tr. zák., pretože spáchal
viac trestných činov.

Súd u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., nakoľko obžalovaný priznal
spáchanie trestného činu a ho oľutoval.

S poukazom na uvedené súd obžalovanému uložil súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody

na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby podľa najprísnejšej zo zbiehajúcej sa trestnej
činnosti. Predmetného skutku v posudzovanej veci sa totiž obžalovaný dopustil skôr, ako bol súdom
prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, ktorý bol predmetom konania
na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 2T 185/2007. Súd takto uložený trest považuje nielen za
nevyhnutý, ale aj za potrebný na dosiahnutie účelu trestu, ktorým je v tomto prípade ochrániť spoločnosť

pred páchateľom tým, že sa mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne odradí iných od
páchania trestných činov.

V súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich

rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený
za úmyselný trestný čin.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd súčasne uložil obžalovanému aj trest prepadnutia vecí uvedených
vo výrokovej časti rozsudku, z dôvodu, že tieto boli preukázateľne použité na spáchanie trestnej činnosti.

Obžalovaný N. J. má v registri trestov sedem záznamov, z toho v dvoch prípadoch platí
fikcia zahladenia odsúdenia. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 22T
167/2007 zo dňa 18. januára 2008 podľa § 355 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 2rokov a 6 mesiacov nepodmienečne so zaradením na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom
stráženia, ktorý trest vykonal 7. marca 2010.

Súd v prípade obžalovaného zistil priťažujúce okolnosti v zmysle § 37 písm. h) m) Tr. zák., pretože
spáchal viac trestných činov a bol už za trestný čin odsúdený a to viackrát. S poukazom na opakované
predchádzajúce odsúdenie súd na túto skutočnosť prihliadol.

Súd u obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., nakoľko obžalovaný priznal

spáchanie trestného činu a ho oľutoval.

S poukazom na uvedené súd obžalovanému uložil súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v
súlade s ustanovením § 38 ods. 4 Tr. zák. na dolnej hranici zákonom zvýšenej trestnej sadzby
podľa najprísnejšej zo zbiehajúcej sa trestnej činnosti. Predmetného skutku v posudzovanej veci sa
totiž obžalovaný dopustil tak, že pokračoval v páchaní toho istého trestného činu, pričom uznesenie

o vznesení obvinenia vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn.22T 167/2007 bolo
obžalovanému oznámené (§ 122 ods. 13 Tr. zák.) až dňa 7 septembra 2007, teda po tom, čo spáchal
posledný dielčí skutok trestnej činnosti. Súd takto uložený trest považuje nielen za nevyhnutý, ale aj za
potrebný na dosiahnutie účelu trestu, ktorým je v tomto prípade ochrániť spoločnosť pred páchateľom
tým, že sa mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne odradí iných od páchania trestných

činov.

V súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich
rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený

za úmyselný trestný čin.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd súčasne uložil obžalovanému aj trest prepadnutia vecí uvedených
vo výrokovej časti rozsudku, z dôvodu, že tieto boli preukázateľne použité na spáchanie trestnej činnosti.
Ide o veci týkajúce sa skutku v bode 11, ktorý je dielčim skutkom pokračujúcej trestnej činnosti a ktorý

bol predmetom konania na Okresnom súde Žilina sp. zn. 22T 167/2007.

Obžalovaný W. S. má v registri trestov jeden záznam a to odsúdenie rozsudkom Okresného súdu
Michalovce sp. zn. 15T 19/2008 zo dňa 28. februára 2008 podľa § 355 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia
slobody vo výmere 2 rokov, ktorého výkon súd podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní štyroch

rokov. V tomto prípade však platí fikcia zahladenia odsúdenia podľa § 50 ods. 6 Tr. zák.

Súd v prípade obžalovaného nezistil priťažujúce okolnosti.

Súd u obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák., nakoľko obžalovaný priznal

spáchanie trestného činu a ho oľutoval.

S poukazom na uvedené, ako aj závery znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatria o zmenšenej príčetnosti obžalovaného, súd obžalovanému uložil nepodmienečný
trestodňatiaslobodypod dolnouhranicouzákonomstanovenej trestnejsadzby vsúladesustanovením

§ 39 ods. 2 písm. c) Tr. zák. Výšku trestu súd znížil o adekvátnu časť zodpovedajúcu percentuálnemu
vyjadreniu zníženej príčetnosti v zmysle znaleckého posudku. Súčasne však považoval zachovanie
druhu trestu ako nepodmienečného za zásadné a potrebné pre dosiahnutie účelu trestu. Súd takto
uložený trest považuje nielen za nevyhnutý, ale aj za potrebný na dosiahnutie účelu trestu, ktorým je
v tomto prípade ochrániť spoločnosť pred páchateľom tým, že sa mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej

činnosti a súčasne odradí iných od páchania trestných činov.

V súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich
rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený

za úmyselný trestný čin.Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia
rozsudku na Okresný súd Košice I. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2),
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2),

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2),
- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2),
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68),
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.