Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. september 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 19Cb/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117229812
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Brniaková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:6117229812.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou v právnej veci žalobcu:
Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 24/3911, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, právne
zastúpeného: ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO:
36 864 455, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom
Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpenému: JUDr. Baltazár Mucska,

advokát, so sídlom Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 300,-
EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 300,- EUR spolu s 9 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy 300,- EUR od 22.8.2017 do zaplatenia, toto všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou, ktorá bola doručená Okresnému súdu Banská Bystrica ako upomínaciemu súdu dňa
23.8.2017 žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume
300,- EUR spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 20.8.2017 až do zaplatenia,

na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- EUR a
na náhradu trov konania. Na odôvodnenie žalovanej peňažnej pohľadávky uviedol skutkové tvrdenia,
podľa obsahu ktorých dňa 14.6.2017 došlo na Q. T. B. Ž. ku dopravnej nehode, pri ktorej bola
spôsobená škoda na motorovom vozidle značky U. N., EČV: G., ktorého držiteľom v čase dopravnej
nehody bola spoločnosť BRECHO, s.r.o., IČO: 47 087 331, so sídlom Višňové 81. Ku vzniku škody
na tomto motorovom vozidle došlo prevádzkou motorového vozidla E. Q., EČV: S., ktoré v čase
nehody bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného. Poistná udalosť bola zaevidovaná u žalovaného

pod č. XXXXXXXXXX /XXXXXXXXXX/. Poškodený si nechal vykonať opravu motorového vozidla, na
ktorú bezprostredne nadväzovalo uzatvorenie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. XX/XXXX
zo 16.6.2017, na základe ktorej si poškodený prenajal u žalobcu náhradné motorové vozidlo G. Q.
O. triedy O., EČV: G.. Po skončení doby trvania nájmu náhradného vozidla bola vystavená žalobcom
faktúra č. 2017026, splatná 7.7.2017 na sumu 615,- EUR, ktorou bolo vyúčtované nájomné za obdobie
od 16.6.2017 do 28.6.2017, teda za 13 dní, pri dohodnutej výške denného nájomného 45,- EUR. Vo

fakturovanej sume 615,- EUR bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie, prevzatie a čistenie
náhradného vozidla vo výške 30,- EUR. Poškodený dňa 30.6.2017 svoju pohľadávku voči žalovanému z
titulunárokunapoistnéplnenievyplývajúcezoznačenejpoistnejudalostivrozsahuúčelnevynaloženýchnákladov na prenájom vozidla v sume 615,- EUR s príslušenstvom a s právami s ňou spojenými
postúpil na žalobcu. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 9.8.2017 vyplýva, že došlo ku skončeniu
prešetrovania a k následnému vybaveniu poistnej udalosti, vo väzbe na čo žalovaný žalobcovi poskytol

plnenie za prenájom náhradného vozidla vo výške 315,- EUR. Odôvodnenie poskytnutého plnenia
bolo žalovaným vymedzené vo väzbe na dobu trvania opravy vozidla, na základe ktorého mala doba
prenájmu náhradného motorového vozidla trvať iba 7 dní. Žalobca tvrdí, že čas opravy nemôže určovať
poisťovateľ. Tak isto boli namietané náklady v rozsahu poplatku za pristavenie, prevzatie a čistenie
vozidla s tým, že sa nejedná o skutočnú škodu v zmysle Občianskeho zákonníka, s čím sa žalobca

nestotožňuje, pretože sa jedná o skutočnú škodu v rozsahu účelne vynaložených nákladov. Žalobca si
zároveň uplatnil úroky z omeškania v zákonnej sadzbe pri zohľadnení skutočnosti, že podľa oznámenia
o poistnom plnení zo dňa 9.8.2017 bolo šetrenie poistnej udalosti skončené dňa 4.8.2017, a teda bolo
povinnosťou žalovaného poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na
zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie.

2. Žalobe bolo v celom rozsahu upomínacím súdom vyhovené vydaním platobného rozkazu, proti
ktorémupodalžalovanývzákonomstanovenejlehoteodporsvecnýmodôvodnením.Žalovanýnamietal,
že zo strany žalobcu nebol preukázaný reálny vznik pohľadávky postupcu voči žalovanému v čase
uzavretia Zmluvy o postúpení, ako ani v čase podania samotnej žaloby vo veci. Žalovaný zdôraznil,
že ku vzniku práva na náhradu škody na majetku dlžníka dôjde až v momente úhrady nákladov

na nájomné. V tejto časti poukázal na závery podľa rozsudku NS ČR sp.zn. 25Cdo/986/2001 z
20.2.2003 a uznesenia NS SR sp.zn. 3Cdo/467/2013. Pretože Zmluva o postúpení pohľadávky sa
netýkala existujúcej pohľadávky na strane postupcu, je od začiatku absolútne neplatná, vo väzbe na
čo žalobca nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou v tomto konaní. Vo vzťahu k skúmaniu aktívnej
vecnej legitimácie poukázal žalovaný na Nález Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 266/2014-27 zo dňa

16.12.2014, ako aj rozsudok NS SR sp.zn. 2Cdo/205/2009 z 29.6.2010. Opätovne vo väzbe na
úpravu predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 427 Občianskeho zákonníka žalobca
zdôraznil, že nakoľko zo strany poškodeného (BRECHO, s.r.o.) nikdy nedošlo k úhrade žalobcom
vystavenej faktúry č. 2017026 z 28.6.2017, nedošlo ani k zníženiu majetku uvedenej spoločnosti, a
teda ani ku vzniku skutočnej škody. Neboli tým naplnené ani predpoklady na vymáhanie žalovanej

pohľadávky od žalovaného podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len Zákon o PZP). Žalovaný
ďalej namietal, že žalobca nepreukázal nevyhnutnosť prenájmu predmetného motorového vozidla v
rozhodnom čase, ako ani opodstatnenosť dĺžky trvania predmetného prenájmu náhradného vozidla
vzhľadom na povahu a rozsah poškodenia poškodeného motorového vozidla. Pokiaľ ide o čestné

prehlásenie poškodeného z 30.6.2017, toto potvrdzuje skutočnosť zapožičania náhradného vozidla,
nie však jeho účel a nevyhnutnosť. Ani z podanej žaloby nevyplýva, na aké konkrétne účely malo byť
náhradné motorové vozidlo poškodenému zapožičané a či toto zapožičanie náhradného motorového
vozidla v rozsahu 13 dní bolo skutočne nevyhnutné, účelné a potrebné. Žalovaný poukázal na to, že
vozidlo bolo zapožičané 15.6.2017, čo bol piatok, teda deň pred víkendom, pričom obdobie od 16.6.2017

do 28.6.2017 zahŕňalo 4 víkendové dni, kedy poškodený motorové vozidlo na výkon jeho činnosti s
najväčšou pravdepodobnosťou ani nepotreboval. Zo žaloby, ani z čestného vyhlásenia poškodeného nie
je zrejmé, či v relevantnej dobe bolo možné použiť namiesto motorového vozidla, ktoré bolo poškodené
aj iné vozidlo, ktorým prípadne poškodený disponoval, v nadväznosti na ktoré tvrdenie žalovaný navrhol
vykonať dopyt na Okresné riaditeľstvo PZ Žilina, dopravný inšpektorát za účelom informácie o počte

a označení motorových vozidiel, ktorými BRECHO, s.r.o., so sídlom Višňové disponovala v období
od 16.6.2017 do 28.6.2017. Žalovaný ďalej poukázal na to, že k dopravnej nehode došlo 14.6.2017
a nahlásená bola 15.6.2017 a v tento istý deň bola vykonaná aj ohliadka motorového vozidla za
účelom zistenia rozsahu poškodenia, o čom bol spísaný Zápis o ohliadke poškodeného motorového
vozidla. Poškodené motorové vozidlo bolo opravené servisom Q. W. B. + Q., so sídlom Ž., ktorý

poškodenému uvedenú opravu vyfakturoval faktúrou č. 2017/139 a v rámci predmetnej faktúry poverený
autoservis stanovil časový rozsahu mechanických prác opravy 7,1 normohodiny, ktorý bol zo strany
žalovaného i akceptovaný. Optimálny časový rozsah opravy poškodeného motorového vozidla žalovaný
teda akceptuje v rozsahu maximálne 7 dní, ktorý považuje za optimálny časový rozsah mechanických
prác stanovených na 7,1 normohodiny, čas lakovania, aj dodanie náhradných dielov. Vo vzťahu k

uplatnenému úroku z omeškania žalovaný namietal ich uplatnenie s poukazom na úpravu § 1 ods. 2
Zákona o PZP, ktoré odkazuje okrem Zákona o poisťovníctve č. 39/2015 Z.z. na Občiansky zákonník.
Táto úprava potom teda odôvodňuje posudzovanie uplatneného úroku z omeškania podľa úpravy
Občianskeho zákonníka, teda § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalovaný namietal uplatneniepaušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c Obchodného zákonníka
opäť s poukazom na skutočnosť, že vzťah, ktorý označuje žalobca za základ uplatneného práva, sa má
posudzovať podľa Občianskeho zákonníka. Žalovaný poukazoval na skutočnosť, že podpis konateľa

postupcu na Zmluve o postúpení pohľadávky z 30.6.2017 nekorešponduje s podpisom nájomcu na
Zmluve o nájme č. XX/XXXX zo 16.6.2017, pričom uvedený súlad zo strany žalobcu nebol nijakým
spôsobom náležite vysvetlený. Rovnako namietal uplatnenie náhrady trov konania z titulu právneho
zastúpenia s poukazom na žalovaným tvrdenú totožnosť osoby štatutárneho zástupcu žalobcu a
štatutárneho zástupcu právneho zástupcu žalobcu, v nadväznosti na čo nepovažoval trovy právneho

zastúpenia za odôvodnené a účelné výdavky, na náhradu ktorých by mal žalobca právo.

3.Navznesenúprocesnúobranureagovalžalobcapodanímpodľač.l.49až50,vobsahuktoréhozotrval
na podanej žalobe. Uviedol, že predmetom postúpenia na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky
uzatvorenej medzi poškodeným a žalobcom bola existujúca, resp. aspoň podmienečne existujúca
pohľadávka voči konkrétnemu dlžníkovi. Právna úprava nevylučuje postúpiť i pohľadávku budúcu,

pokiaľ je určitá a identifikovateľná. V tejto časti poukázal na právny predpis - Fekete, I.: Občiansky
zákonník, Veľký komentár, 2. Diel, 2011 strana 1498. Ďalej poukázal na úpravu § 580 a § 581 ods. 3
Občianskehozákonníkaauviedol,žepostúpenápohľadávkazostranypostupcumalacharakterbudúcej
pohľadávky, keďže jej vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom Zmluvy o postúpení
pohľadávky z 30.6.2017, a to odplatnosť postúpenia a vzájomné započítanie. Z hospodárskeho hľadiska

má započítanie charakter platenia, pretože veriteľ v dôsledku započítania sa dostane do rovnakej
situácie, ako keby dlžník zaplatil, avšak na druhej strane by dlžník mohol od nebo vymáhať splnenie
svojej pohľadávky. Na túto skutočnosť poukazuje aj zásada, že zlomyseľne koná ten, kto žiada niečo,
čo musí hneď vrátiť. V rovine procesného práva to znamená, že nikto sa nemôže s úspechom domáhať
žalobou plnenia, ktoré by zároveň po splnení musel vrátiť, pretože dlžníkovi prislúcha zodpovedajúci

vzájomný nárok. Z právneho hľadiska však započítanie nie je v skutočnosti platením, ale iba náhradou,
avšak jeho účinky sú rovnaké, ako v prípade platenia. I v tejto časti poukázal Fekete, I.: Občiansky
zákonník, Veľký komentár, 2. Diel, 2011 strana 1708. Rovnako žalobca poukázal na to, že žalovaný tým,
že čiastočne náklady na nájom náhradného vozidla zaplatil, uznal právny základ z tohto sporu a nutnosť
a účelnosť prenájmu vozidla. Na námietku nesúladu podpisov na Zmluve o postúpení pohľadávky a

Zmluve o nájme reagoval žalobca tvrdením, podľa ktorého na oboch dokumentoch v rozsahu priezviska
je zrejmá zhodnosť podpisov a uvedenú časť procesnej obrany považuje žalobcu za špekulatívnu.
Opätovne žalobca zdôraznil, že Zmluvou o postúpení pohľadávky došlo ku postúpeniu pohľadávky
a súčasne ku vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom vozidla a žalobcom ako
prenajímateľom. Z uvedenej zmluvy je zrejmé, že vzájomné pohľadávky u právneho predchodcu žalobcu

a žalobcu boli vysporiadané, a teda nárok na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a nárok na
úhradu nájomného za náhradné vozidlo sa podpisom Zmluvy o postúpení pohľadávky započítali, čím
reálne došlo k ich úhrade. Pokiaľ ide o nutnosť a dĺžku prenájmu náhradného motorového vozidla,
poukázal žalobca na závery podľa rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 27Cb/260/2011 zo dňa
4.4.2013. Argumentáciu žalovaného v súvislosti s otázkou, či vôbec bol prenájom náhradného vozidla

nutný, považuje žalobca za účelovú a bezpredmetnú, keďže žalovaný touto argumentáciou spochybňuje
samotnú potrebu využívania motorového vozidla poškodeným. Žalobca zdôraznil, že poškodený prišiel
o možnosť užívať vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného.
Nie je možné od poškodeného spravodlivo žiadať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol
obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu života alebo

fungovania. V tejto časti poukázal na čestné prehlásenie zo 4.12.2017, ktoré učinil prílohou vyjadrenia.
V časti uplatneného úroku z omeškania zdôraznil podnikateľskú povahu subjektu poškodeného a tým
danú súvislosť škody, ktorá mu vznikla s jeho podnikateľskou činnosťou, čo odôvodňuje aplikáciu
Obchodného zákonníka i vo vzťahu ku príslušenstvu. To isté sa týka i paušálnej náhrady nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky so zdôraznením, že pohľadávka bola už uplatnená žalobcom ako

podnikateľským subjektom. Pokiaľ ide o osobu štatutárneho zástupcu žalobcu H. Q., jedná sa o osobu,
ktorá nie je totožná s osobou štatutárneho zástupcu právneho zástupcu žalobcu. V nadväznosti na to
nie je dôvodné namietanie neúčelnosti trov právneho zastúpenia.

4. Žalovaný učinil podanie z 30.4.2018 v rámci postupu súdu podľa § 167 CSP, pričom zotrval

na svojej procesnej obrane so zdôraznením absencie preukázania nároku na náhradu škody, čo
je dôkaznou povinnosťou žalobcu v tomto konaní a so zdôraznením záverov rozhodnutia NS ČR
sp.zn. 25Cdo/3911/2007. Vo vzťahu k výške žalovanej pohľadávky zdôraznil, že náhradu škody treba
posudzovať s ohľadom na obvyklé ceny prenájmov porovnateľných vozidiel v danom mieste a čase.Z uvedeného podľa názoru žalovaného naďalej plynie dôkazná povinnosť žalobcu preukázať svoje
tvrdenia, a to najmä účelnosť opravy, resp. prenájmu náhradného motorového vozidla čo do dĺžky
prenájmu, jeho účelnosti a nevyhnutnosti. Poukázal na uznesenie NS SR sp.zn. 3Mcdo/3/2015 z

28.6.2016. Opätovne zdôraznil nepreukázanie vzniku skutočnej škody v podobe úbytku majetkových
hodnôt v majetkovej sfére poškodeného.

5. Podľa Článku 8 CSP /Zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej už len CSP/:Strany
sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia

dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

6. Podľa Článku 4 ods. 1,2 CSP: Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by

bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých
spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce
stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

7. Podľa Článku 15 ods. 1, 2 CSP: Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v

súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.
Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

8. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP: Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.

Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

9. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP: Súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná
pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli,

súd neprihliada.

10. Podľa § 220 ods. 2 CSP: V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

11. Podľa § 191 ods. 1 CSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

12. Podľa § 4 ods. 1, 2 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla /ďalej už len Zákon o PZP/:Poistenie zodpovednosti sa

vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného
v poistnej zmluve.
Poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnené
preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,

b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,

d) ušlého zisku.13.Podľa § 11 ods. 6, ods. 7, ods. 8 Zákona o PZP: Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti

a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom

na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na
zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného
rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na

poskytnutie poistného plnenia.
Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania
podľa osobitného predpisu.

14. Podľa § 15 ods. 1 Zákona o PZP: Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený

je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi 20) a je povinný tento
nárok preukázať.

15. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o PZP: Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na poistenie
zodpovednosti osobitné predpisy: 1)

1) Zákon č. 39/2015 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.

16. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

17. Podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka: Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ
skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať
bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej
udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

18. Podľa § 369 ods. 1,2 Obchodného zákonníka: Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia.

Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe,
ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

19. Medzi stranami boli nesporné nasledovné skutkové okolnosti: Skutočnosť vzniku poistnej - škodovej
udalosti dňa 14.6.2017, pri ktorej došlo ku poškodeniu motorového vozidla subjektu BRECHO, s.r.o.,

IČO: 47 087 331, ďalej vysporiadanie nárokov na základe oznámenia o poistnom plnení zo dňa 9.8.2017
žalovaným tak, že vyplatil žalobcovi poistné plnenie v rozsahu nákladov na prenájom náhradného
motorového vozidla v sume 315,- EUR a oznámil mu, že k skončeniu prešetrovania poistnej udalosti
došlo dňa 4.8.2017 /č.l 19/, uzatvorenie Zmluvy o nájme č. XX/XXXX zo dňa 16.6.2017 /č.l. 11,
12 vrátane Všeobecných obchodných podmienok pre prenájom osobných automobilov/, spísanie

Protokolu o prenájme náhradného vozidla č. XX/XXXX zo dňa 16.6.2017, vystavenie faktúry č.2017206
dodávateľa-žalobcunaodberateľaBRECHO,s.r.o.,splatnej7.7.2017vrozsahu615,-EURzaprenájom
náhradného motorového vozidla za 13 dní od 16.6.2017 do 28.6.2017 a z titulu poplatku za pristavenie,
prevzatie a čistenie vozidla 30,- EUR /č.l.14/, uzatvorenie Zmluvy o postúpení pohľadávky medzi
žalobcom a subjektom BRECHO, s.r.o. zo dňa 30.6.2017 /č.l.15/, vystavenie oznámenia o postúpení

pohľadávky z 30.6.2017 /č.l.17/ a skutočnosť, že sa toto oznámenie o postúpení pohľadávky dostalo
do dispozičnej sféry žalovaného, samotné vystavenie čestných prehlásení subjektu BRECHO, s.r.o. z
30.6.2017 a zo 4.12.2017. Z uvedených medzi stranami nesporných skutkových okolností, u ktorýchzároveň neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, súd ako zo skutkového základu podľa §
186 ods. 2 veta prvá CSP vychádzal.

20. Primárnou námietkou obsiahnutou v procesnej obrane žalovaného v tomto konaní bola námietka
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní vymedzená žalovaným odkazom na
Zmluvu o postúpení pohľadávok uzatvorenú medzi žalobcom ako postupníkom a subjektom BRECHO,
s.r.o. ako postupcom, ktorej písomné vyhotovenie je v spise na č.l. 15 a je zo dňa 30.6.2017, s
vymedzením podstaty tejto procesnej obrany tak, že predmet postúpenia nebol spôsobilý takejto

dispozície, nakoľko poškodený náklady na prenájom motorového vozidla nikdy nezaplatil, a teda tvrdená
škoda nevznikla. Pri zohľadnení nespornosti skutočnosti vzniku škodovej, resp. poistnej udalosti a jej
likvidácie zo strany žalovaného v prospech poškodeného v rozsahu 315,- EUR, súd vyhodnocoval
otázku existencie základu žalovanej pohľadávky z hľadiska žalovaným namietaného samotného
vzniku práva na zaplatenie náhrady škody, keď žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal reálne
zaplatenie nákladov za nájom, teda vznik škody. Tu súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania

oboznámením listinných dôkazov, a to Zmluvy o postúpení pohľadávky, faktúry č. 2017206 podľa §
191 ods. 1 CSP konštatuje, že z dojednania platnej Zmluvy o postúpení pohľadávok, a to konkrétne
z bodu 4 a 5 vyplýva skutočnosť vzniku škody v podobe skutočnej škody zodpovedajúcej zmenšeniu
majetkových hodnôt na strane žalobcu v rozsahu započítania podľa bodu 5 Zmluvy o postúpení
pohľadávok, všetko pri zohľadnení skutočnosti povahy inštitútu započítania ako jedného zo spôsobov

zániku záväzku, čo vyplýva zo systematického zaradenia tohto inštitútu podľa úprav Občianskeho i
Obchodného zákonníka. Z bodu 5 Zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že pohľadávky (pohľadávka
právneho predchodcu žalobcu na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a pohľadávka žalobcu
na zaplatenie nájomného) boli vysporiadané započítaním, čím došlo k faktickej úhrade nájomného.
Zároveň v tejto časti poukazuje súd na závery podľa odôvodnenia uznesenia Krajského súdu Bratislava

sp.zn. 3Cob/220/2017 zo dňa 17.1.2018 /bod 10/, ktoré rozhodnutie vychádza z obdobných skutkových
východísk, a podľa ktorého: Je potrebné vychádzať zo Zmluvy o postúpení z 2.4.2013, nakoľko
predmetnou Zmluvou došlo jednak ku postúpeniu pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu záväzkov
medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Taktiež odvolací súd prisvedčil
námietke odvolateľa, že úhradu nájomného supluje v tomto prípade samotné postúpenie. Je nesporné,

že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok
nanáhraduškody,ktorývznikolpoškodenémuakonásledokdopravnejnehody.Odvolacísúdsastotožnil
s názorom žalobcu, že úhradu nájomného supluje v tomto prípade samotné postúpenie pohľadávky.
Náklady poškodený ako nájomca náhradného vozidla voči svojmu veriteľovi ako prenajímateľovi
nezaplatil, vysporiadaním záväzku však došlo k postúpeniu pohľadávky, v dôsledku čoho si žalobca

uplatnil dlh od žalovaných. Z uvedeného potom vyplýva záver konajúceho súdu o nedôvodnosti
procesnej obrany žalovaného, ktorý namietal nepreukázanie samotného vzniku škody ako jedného z
troch predpokladov vzniku práva na jej náhradu (vznik škody, porušenie právnej povinnosti a príčinná
súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody). S uvedenou argumentáciou sa konajúci
súd stotožnil a zároveň s ako nedôvodnou vysporiadal s procesnou obranou žalovaného, v rámci ktorej

tento namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie a skutočnosť nepreukázania vzniku škody i vo
väzbe na žalovaným citovanú judikatúru, a to pri zdôraznení okolností tejto prejednávanej veci, teda
pomerov v tejto konkrétnej veci a skutkových východísk tejto veci, ťažiskovo sa viažucich k dojednaniu
podľa bodu 3, 4 a najmä 5 Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30.6.2017.

21. Následne súd hodnotil tvrdenie žalobcu o dôvodnosti uplatnenej výšky žalovanej pohľadávky
na jednej strane a obsah procesnej obrany žalovaného, ktorý namietal výšku žalovanej pohľadávky
tvrdiac nepreukázanie účelnosti nákladov na prenájom náhradného motorového vozidla a nevyhnutnosť
ich vynaloženia. V tejto časti súd na základe oboznámenia sa s listinnými dôkazmi produkovanými
žalobcom: čestným prehlásením poškodeného subjektu BRECHO zo dňa 30.6.2017 /č.l. 18/ a zo dňa

4.12.2017 /č.l. 51/, oboznámením Protokolu zo 16.6.2017 /Protokol o prenájme náhradného vozidla
č. XX/XXXX z č.l. 13/ a ostatnými v konaní vykonanými dôkazmi, po ich vyhodnotení podľa § 191
ods. 1 CSP konštatuje, že procesnú obranu žalovaného, podstatou ktorej bolo tvrdenie žalovaného
o nepreukázaní nutnosti a účelnosti vynaloženia nákladov na nájom náhradného motorového vozidla
v rozsahu uplatnenom žalobcom, hodnotí ako nedôvodnú. Ťažiskovo v tejto časti vychádzal súd zo

záverov rozsudku Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/110/2017, podľa ktorých: Skutočnou škodou
je aj nájomné za prenajaté motorové vozidlo. Bola preukázaná aj príčinná súvislosť, keď škodová
udalosť, a to poistná udalosť skutočne spôsobila škodu, o náhradu ktorej v konaní išlo. Súdna prax
považuje za skutočnú škodu nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady akýchkoľvek nákladovvynaložených so vznikom alebo zabezpečením škody. Poškodený prišiel o možnosť využívať svoje
vlastné motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody, v konečnom dôsledku z titulu dopravnej nehody
bol poškodenému vnútený stav, keď nemožnosť využívať vlastné motorové vozidlo riešil požičaním

náhradného motorového vozidla a cenu za nájom požičaného vozidla po dobu opravy svojho vozidla,
ktorú vyplatil, uplatňoval v súdnom spore, ktorá cena zodpovedala výdavkom, ktoré poškodenému,
resp. právnemu predchodcovi žalobcu vznikli, ktoré by inak nenastali, ak by mohol používať svoje
vlastné vozidlo. Z listinného dôkazu - čestného prehlásenia poškodeného zo dňa 4.12.2017 podľa č.l
51 jednoznačne vyplýva, že bol nútený po dobu od 16.6.2017 do 28.6.2018 v dôsledku poškodenia

jeho vozidla pri poistnej udalosti identifikovanej č. XXXXXXXXXX, z dôvodu výkonu podnikateľskej
činnosti, pri ktorej sa bez motorového vozidla nezaobíde, prenajať si iné motorové vozidlo. Tento
listinný dôkaz žalovaný efektívne, v súlade s úpravou podľa § 151 ods. 2 CSP nepoprel a dôkazne
nespochybil (žalovanému nič nebránilo napríklad navrhnúť poškodeného vypočuť ako svedka). Súd
na tomto mieste zároveň zdôrazňuje status poškodeného, ktorý v čase vzniku škody na poškodenom
motorovom vozidle bol podnikateľským subjektom - obchodná spoločnosť. Vo väzbe na uvedený záver

o časovom rozsahu obmedzenia poškodeného v možnosti užívania jeho motorového vozidla v dôsledku
jeho poškodenia súd ako irelevantné hodnotí, či toto časové obdobie zahŕňalo len pracovné dni alebo
aj víkendy a tiež, aký bol časový rozsah samotného výkonu opravy, na ktorý rozsah výkonu opravy sa
odvolával žalovaný poukazom na údaj o 7,1 normohodine podľa fakturácie autoservisu z č.l. 37. Za
určujúcu pre závery súdu v tejto veci pri hodnotení dôvodnosti uplatnenej výšky žalovanej pohľadávky

považuje súd skutočnosť faktického obmedzenia dispozície poškodeného s motorovým vozidlom, ktoré
bolo poškodené a jeho obmedzenie v možnosti užívať toto motorové vozidlo obvyklým spôsobom v
časovom rozsahu, ktorý je spoľahlivo a jednoznačne preukázaný predloženým protokolom, teda v čase
od 16.6.2017 do 28.6.2017, a ktorý listinný dôkaz taktiež nebol žalovaným efektívne spochybnený. V
nadväznosti na to súd ako irelevantné hodnotí i to, či mal poškodený v uvedenej dobe k dispozícii aj

iné motorové vozidlo, čím ako nedôvodný bol vyhodnotený dôkazný návrh žalovaného na vykonanie
dopytu na Dopravný inšpektorát podľa č.l. 34 a skutočnosť, že k dopravnej nehode došlo dňa 14.6.2017
a oznámená - nahlásená bola dňa 15.6.2017. Pokiaľ ide o procesnú obranu namietajúcu uplatnenie
položky poplatku za pristavenie, prevzatie a čistenie vozidla, poukazuje súd na preukázaný obsah
dojednania Zmluvy o nájme motorového vozidla podľa bodu 15 Všeobecných obchodných podmienok

pre prenájom osobných automobilov, ktoré boli súčasťou obsahu Zmluvy o nájme zo dňa 16.6.2017, a
ktoré dojednanie v spojení s obsahom Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 30.6.2017 vymedzujúcej
predmet postúpenia ako pohľadávku vo výške 615,- EUR, predstavuje hmotno-právny základ pre záver
o dôvodnom uplatnení žalovanej pohľadávky i v rozsahu tejto časti.

22. Na základe skonštatovania skutkovej a právnej dôvodnosti uplatneného práva na náhradu škody a
pri aplikácii úpravy podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka a špeciálnej právnej úpravy vyplývajúcej
zo Zákona o PZP, a to § 4 ods. 1, 2, § 15 ods. 1 rozhodol súd o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 321,35 EUR, ako vyplýva z výroku I. tohto rozsudku.

23. So splnením záväzku, ktorý má povahu peňažného záväzku, je žalovaný v omeškaní. Pri ustálení
momentu vzniku omeškania sa žalovaného vychádzal súd z právneho názoru, podľa ktorého žalobcom
uplatnenéprávozodpovedáprávunanáhraduškodypodľa§15ods.1ZákonaoPZP,ktorévšakžalobca
vočižalovanémuuplatnilakovočipoisťovateľovi,ktorýmápovinnosťuhradiťškoduzasvojhozmluvného
partnera (škodcu) a táto povinnosť mu vyplýva priamo zo špeciálnej právnej úpravy § 15 ods. 1 Zákona

o PZP. V nadväznosti na to pri ustálení vzniku omeškania sa žalovaného so splnením jeho peňažného
záväzku na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 Zákona o PZP, vychádzal súd z úpravy Zákona o PZP, a to
z § 11 ods. 7, 8, ktorej úprave korešponduje i úprava § § 797 ods. 3 veta prvá Občianskeho zákonníka
z nesporného obsahu listinného dôkazu - písomného oznámenia žalovaného o poistnom plnení zo
dňa 11.8.2017 /č.l. 19/, v zmysle ktorého žalovaný oznámil právnemu predchodcovi žalobcu skončenie

poistného šetrenia a výpočet výšky plnenia z poistnej udalosti k 4.8.2017. Na základe aplikácie citovanej
právnej úpravy je potom dôvodné ustáliť vznik omeškania sa žalovaného momentom uplynutia lehoty
15 dní v zmysle § 11 ods. 7 Zákona o PZP dňom 22.8.2017 (15. deň uvedenej lehoty pripadol na sobotu
19.8.2018, v ktorej časti poukazuje súd na úpravu podľa § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorej: Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty

najbližší pracovný deň a v nadväznosti na čo omeškanie žalovaného začalo dňom 22.8.2017, od ktorého
bol žalobcovi ako dôvodne uplatnený úrok z omeškania priznaný a za čas od 20.8.2017 do 21.8.2017
bola žaloba v časti uplatneného úroku z omeškania zamietnutá). Osobitne k úroku z omeškania, ktorý bol
žalobcovi priznaný, tak ako vyplýva z výroku I. tohto rozsudku, poukazuje súd na hmotno-právnu úpravupodľa§369ods.1a2Obchodnéhozákonníkavovzťahukpriznanejvýškesadzbyúrokuzomeškaniapri
zohľadnení povahy predmetnej pohľadávky žalobcu ako pohľadávky vyplývajúcej z obchodno-právneho
záväzku - záväzku vzniknutého spôsobenou škodou (§ 489 Občianskeho zákonníka), ktorá obchodno-

právna povaha tohto záväzku je daná statusom poškodeného- subjektu BRECHO, s.r.o. v čase vzniku
tejto škody ako podnikateľského subjektu, čím je odôvodnené posudzovanie uplatneného úroku z
omeškania podľa Obchodného zákonníka a nie podľa Občianskeho zákonníka, ako sa toho domáhal
žalovaný s poukazom na úpravu § 1 ods. 2 Zákona o PZP, všetko pri zohľadnení vzťahu subsidiarity
Obchodného zákonníka vo vzťahu k Občianskemu zákonníku podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka.

24. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26.Žalobabolazamietnutávčastilencelkomnepatrnej(pokiaľideoúrokzomeškania9%ročnezosumy
300,- EUR od 20.8.2017 do 21.8.2017), a preto je účastníkom v konaní úspešným v podstatnom rozsahu
s nárokom na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % žalobca. O konkrétnej výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie na súde končí, podľa § 262 ods. 1, 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie je prípustné do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia
rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľnérozhodnutie,oprávnenýmôžepodaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona
(zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).