Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 22, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/47/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115212622
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8115212622.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a sudkýň

JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a JUDr. Jany Burešovej, v spore žalobcu: W. N., D.. XX.X.XXXX, N.
XXX XX S. Š. XX, zastúpeného A. T., D.. X.XX.XXXX, N. Z. XX, XXX XX N. N., proti žalovanému v 1.
rade: Všeobecná úverová banka a. s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155,
zastúpenému: ČERNEJOVÁ & HRBEK, s. r. o., so sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, IČO: 36 857
513, v 2. rade: Dražby a aukcie, s. r. o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 751
642, zastúpenému: AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B, 036 01 Martin,
IČO: 36 865 036, v 3. rade: Bytová agentúra SK, s. r. o., so sídlom Levočská 2, 080 01 Prešov, IČO:

47 011 173, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného
súdu Prešov, č. k. 10C/209/2015-139 zo dňa 11.1.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„I. Súd určuje, že dobrovoľná dražba konaná dňa 23.3.2015 o 13.00 hodine v O. na ulici T. č. X., ktorej
priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou č. D. je neplatná.

II. Žalobca má voči žalovaným v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %
zo zaplateného súdneho poplatku, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.“
V dôvodoch svojho rozhodnutia, ktoré bolo v poradí druhým rozhodnutím vo veci uviedol, že žalobou,
súdu doručenou 12.5.2015, žiadal žalobca určiť neplatnosť dražby konanej dňa 23.3.2015 o 13:00 hod.
v O. na ulici T. č. XX, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou M.. S. G.. V žalobe uviedol,
že dražba, predmetom, ktorej boli nehnuteľnosti v jeho vlastníctve, bola postihnutá vadami. Pri jej

organizovanídošlokporušeniuustanovenízákonaodobrovoľnýchdražbách.Žalobcovinebolidoručené
písomnosti, ktoré mu doručené mali byť. Predmet dražby nebol označený dražobnou vyhláškou, ani
páskou s označením dražba. Miesto, dátum a čas konanej dražby neboli stanovené tak, aby nebola
obmedzená možnosť účasti na dražbe. Namietol taktiež výšku ocenenia predmetu dražby, ktorá
nezodpovedala cene obvyklej v mieste a v čase konania dražby.
Súd konštatoval, že žalovaní so žalobou nesúhlasili. Žalovaný v 1. rade poukázal na to, že na samotnej
prípravearealizáciidražbyneparticipoval,zjehostranynevzniklažiadnanotifikačnápovinnosť.Tvrdenie

týkajúce sa miesta dražby je nedôvodné a zavádzajúce, nakoľko zákon neustanovuje miesto, kde
sa má dražba konať. Cena predmetu dražby bola určená znaleckým posudkom. Podmienky zákona o
dobrovoľných dražbách splnené boli. Žalovaný v 2. rade mal za to, že zákonné postupy pre dobrovoľnú
dražbu boli dodržané. Proces organizovania dražby je finančne náročný a bolo by porušením princípuproporcionality, ak by sa zvyšovali náklady na konanie dražby v inom mieste, než je sídlo dražobníka.
Vzdialenosť 200 kilometrov nie je neobvyklá. Žalovaný v 3. rade vo vyjadrení k žalobe uviedol, že
dosiahnutá cena zodpovedá stavu nehnuteľnosti. O dražbe sa dozvedel z Obchodného vestníka, aj z

internetovej stránky žalovaného v 2. rade.
Z dokazovania vykonaného v priebehu celého konania súd prvej inštancie zistil, že dňa 23.3.2015 bola
vykonaná v O. na ulici T. č. X po oznámení o dražbe vyhotovenom 26.2.2015 dražba nehnuteľností
zapísaným vlastníkom ktorých bol žalobca, nachádzajúcich sa v okrese A., obec S. S., a to stavba so
súpisným číslom XX, ako aj pozemky parcela Y. parcelné číslo XX o výmere 675 m2 a pozemok parcela

C-KN číslo XX o výmere 990 m2. Všeobecná hodnota predmetu dražby bola stanovená znaleckým
posudkom z 13.1.2015 na sumu 34.200 eur. Vydražiteľom nehnuteľností na dražbe, priebeh ktorej riadil
a osvedčil licitátor, sa stal účastník dražby č. 1, ktorým bol žalovaný v 3. rade za cenu, ktorej licitátor
udelil príklep vo výške 26.200 eur. Táto cena bola dosiahnutá po znížení najvyššieho podania, nakoľko
účastník dražby nevykonal podanie vo výške hodnoty nehnuteľností určenej znaleckým posudkom,
t.j. vo výške 34.200 eur. Oznámenie o dražbe bolo vyhotovené 26.2.2015, vyplýva z neho označenie

dražobníka, označenia navrhovateľa, miesto konania dražby, jej dátum, ako aj čas, s tým, že sa jedná o
opakovanú dražbu. Nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dražby, sú vedené na LV č. XXXX k. ú. S. S.,
pričom ich vlastníkom je žalovaný v 3. rade.
Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žaloba bola dôvodná. Pri
vykonávaní dražby došlo k porušeniu zákona, konkrétne ust. § 11 ods. 1 Zákona o dobrovoľných

dražbách, keď za miesto konania dražby bola určená vzdialená obec - O., čím sa sťažila účasť dražiteľov
z oblasti, z ktorej sa účasť dala očakávať - teda A. a okolie a tým sa obmedzila účasť na dražbe, čo
nepochybne mohlo mať vplyv aj na dosiahnutý výťažok z dražby. Na dražbe sa okrem žalovaného
v 3. rade nikto iný nezúčastnil, predmetom dražby bol pritom rodinný dom. O takejto nehnuteľnosti
sa predpokladá, že záujemcami o jej kúpu budú osoby, pre ktoré je geografická poloha nehnuteľnosti

rozhodujúca. Určenie dražby v mieste vzdialenom od miesta, kde sa nehnuteľnosť nachádza, z hľadiska
požiadavky, aby miesto dražby bolo určené tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe
nemožno považovať za zodpovedajúce ust. § 11 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z. z. Preto je potrebné
konštatovať, že došlo k jeho porušeniu. Povinnosťou dražobníka je organizovať dražbu na mieste, ktoré
sa nachádza v regionálnej dostupnosti predmetu dražby. Možno očakávať, že práve znalosť miestnych

pomerov,oboznámeniesaspredmetomdražbyatransparentnosťvovzťahu kpotenciálnymzáujemcom
naviazaným regionálne na predmet dražby, povedie k stimulácii záujmov a tým aj k vytvoreniu vhodných
podmienok pre konkurenciu ponuky jednotlivých účastníkov dražby. Regionálna disproporcia už len
z povahy veci povedie k odradeniu potenciálnych účastníkov dražby od záujmu sa na tejto zúčastniť.
Takéto konanie mohlo mať vplyv na dosiahnutý výťažok dražby a tým reálne aj na práva žalobcu. Súd

prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný v 3. rade, ktorý nehnuteľnosť vydražil, je právnickou osobou
podnikajúcou s realitami, v konaní nepoprel to, že sledoval len vlastný investičný zámer.
Pri právnom posúdení vychádzal súd prvej inštancie z ustanovení zákona č. 527/2002 Z. z. o
dobrovoľných dražbách - § 11 ods. 1 - 7, § 21 ods. 1 - 4.
Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 Civilného sporového poriadku.

2. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie všetci žalovaní.

3. Žalovaný v 1. rade v odvolaní uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k nesprávnym

skutkovým zisteniam. Súd prvej inštancie dôvody svojho rozhodnutia založil len a jedine na závere, že
v danom prípade došlo k porušeniu ust. § 11 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách. Výklad súdu vo
vzťahu k predmetnému ustanoveniu zákona je však neprípustne formalistický a právnu normu verejného
práva neprípustne rozširujúci. Zákon v § 11 ods. 1 ukladá jedine povinnosť určiť miesto, dátum a čas
začatia dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe - zákon nestanovuje žiadnu takú

podmienku, podľa ktorej by malo byť miesto dražby naviazané na miesto, kde sa dražená nehnuteľnosť
nachádza. Mesto O., vzhľadom na svoju polohu v rámci Slovenskej republiky neobmedzuje žiadnym
spôsobom účasť záujemcov v dražení nehnuteľností. Miesto konania dražby bolo verejne prístupné,
účasti dražiteľov nič nebránilo. Ak by dražobník, ktorý je situovaný v meste O., mal vykonať dražbu
v inej obci, musel by vynaložiť ďalšie dodatočné náklady na zabezpečenie priestorov konania dražby

mimo miesta svojho sídla. Tiež nie je dôvodné predpokladať, že ak by sa dražba uskutočnila v mieste
geograficky bližšom miestu, kde sa dražená nehnuteľnosť nachádza, bol by sa prihlásil vyšší počet
záujemcov a bol by dosiahnutý vyšší výnos. Žiadne dokazovanie v tomto smere pred súdom prvej
inštancie vykonané nebolo. Ide len o ničím nepodloženú úvahu. Súd prvej inštancie opomenul dôležitúskutočnosť, že vydražiteľ je práve v meste A. sídliaca spoločnosť, t.j. subjekt situovaný v meste A. bol
oboznámený s konaním dražby a bol ochotný prekonať práve súdom tvrdenú „neprimeranú“ vzdialenosť
na trase A. - O.. Závery súdu prvej inštancie v danom prípade neobstoja. Naviac, zákon o dobrovoľných

dražbách nekategorizuje dražiteľov, ani nepreferuje žiadny typ subjektu, ktorý má záujem nehnuteľnosť
vydražiť. Rozsudok podľa žalovaného v 1. rade predstavuje porušenie základného práva žalovaného v
1. rade na spravodlivý proces. Rozsudok nie je jasný a presvedčivý, je rozporný, jeho odôvodnenie je
nedostatočnéanesprávne.Žalovanýv1.radepretožiadal,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokzmenil
tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému v 1. rade náhradu trov celého konania.

4. Žalovaný v 2. rade v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie zaťažil konanie a rozhodnutie viacerými
procesnými vadami, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil a jeho
rozhodnutím došlo k zásahu do jeho základných práv garantovaných ústavou aj medzinárodnými
zmluvami.Súdprvejinštanciesvojerozhodnutie,takakotourobilajvprvomrozhodnutí,založilopätovne
na záveroch z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/108/2011, a to napriek

tomu, že v tam uvedenom prípade sa jednalo o vzdialenosť cca 330 kilometrov, t.j. nešlo o identické
skutkové situácie. Rozhodnutie je arbitrárne aj vo vzťahu k skutočnosti ako je zistenie, či nehnuteľnosť
skutočne slúži na bývanie, a či nemôže mať povahu inú, napríklad rekreačnú. V zákone nie je uložená
žiadna povinnosť, z ktorej vychádzal súd prvej inštancie, povinnosť dražobníka organizovať dražbu na
mieste, ktoré sa nachádza v regionálnej dostupnosti predmetu dražby. Podľa žalovaného v 2. rade súd

prvej inštancie sa neriadil pokynom odvolacieho súdu, v ktorom bolo uvedené, že ust. § 11 zákona o
dobrovoľných dražbách je potrebné vykladať komplexne. Súd sa nezaoberal zásadnými argumentmi
žalovaného, tým, že nikto iný ani neprejavil záujem, ani sa nezúčastnil žiadnej z obhliadok. Nikto
iný okrem vydražiteľa nezložil dražobnú zábezpeku, vydražiteľ je práve z obce A.. Súd nemá riešiť
hypotetické stavy, ale posudzovať reálny skutkový stav. Dražba sa konala o 13.00 hodine popoludní

v meste, ktoré je v relatívnom strede Slovenska a prístupné v primerane ekvivalentnej miere všetkým
potenciálnym dražiteľom zo Slovenskej republiky. Ak mal niekto záujem investovať do nehnuteľnosti,
nemôže predstavovať takto riadne zvolené miesto s uvedenou dopravnou a časovou dostupnosťou
žiadne obmedzenie jeho účasti. Podľa žalovaného v 2. rade konaním súdu prvej inštancie bol porušené
jeho právo na poskytnutie súdnej ochrany, právo na spravodlivý proces, skutkové a právne závery súdu

prvej inštancie sú svojvoľné a neudržateľné. Žiadal preto, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej
inštancie a vec mu vrátil na opätovné konanie a rozhodnutie.

5. Žalovaný v 3. rade v odvolaní uviedol, že má za to, že súd prvej inštancie nesprávne právne danú
vec posúdil. Neexistuje záväzný výklad zákona o dobrovoľných dražbách, ktorý by určil povinnosť, čo sa

týka miesta dražby a jej vzdialenosti. Zákon zveril rozhodnutie o mieste dražby do úvahy dražobníka po
dohode s navrhovateľom a je naivné si myslieť, že navrhovateľ dražby, spoločnosť VÚB, a.s. by konala
tak, aby nemala čo najvyšší výťažok z predmetu dražby, čomu súd ani nevenoval pozornosť. Banka
koná tak, aby dosiahla maximálny zisk, ak je pravdou tvrdenie žalobcu, že jeho záväzok predstavuje
300% z výťažku dražby. Vinu na tom prečo bol iba jeden účastník dražby nesie vlastník nehnuteľnosti,

nakoľko nehnuteľnosť na obhliadku nesprístupnil, nekomunikoval a svojím prístupom odradil ďalších
možných účastníkov dražby a tým aj vymedzil počet dražiteľov. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie zrušil a žalobu zamietol.

6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaných nevyjadril.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaniach (§ 34 CSP),
vzhľadom na včas podané odvolania žalovaných, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo, súc viazaný dôvodmi a rozsahom odvolaní (§ 379, § 380 CSP), bez nariadenia
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na

úradnej tabuli ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 5.11.2018 (§ 219 ods. 3 CSP)
a dospel k záveru o tom, že odvolania žalovaných dôvodnými neboli.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov žalovaných
v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to či súd prvej inštancie na zistený skutkový

stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky
II. ÚS/78/05).9. Podstata odvolacích osobitne argumentov žalovaných bola koncentrovaná na tvrdenia o nesprávnom
právnom posúdení, nedostatočnom, nesprávnom zistení skutkového stavu veci, čo malo viesť k

nesprávnemu rozhodnutiu vo veci súdom prvej inštancie. Naviac, súd prvej inštancie mal porušiť práva
žalovaných na spravodlivé súdne konanie.

10. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou

aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nemu vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

11. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke,
a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal

do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo vyjadrení strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané, alebo vyšli najavo, opomenul.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

12. Oboznámením sa s obsahom spisu, s odôvodnením napadnutého rozsudku, zisteným skutkovým
stavom, právnym posúdením uplatneného nároku súdom prvej inštancie odvolací súd konštatuje
postačujúco z vykonaného dokazovania zistený skutkový stav potrebný pre rozhodnutie vo veci, ako
aj správne právne posúdenie. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmý vzťah medzi skutkovými zisteniami,
úvahami pri hodnotení dôkazov a právnym záverom, ku ktorému dospel súd prvej inštancie, riadiac sa

zásadou procesnej ekonómie konania pred súdom. Skutkové zistenia a právne posúdenie koncentroval
na jednu z podstatných podmienok postupu pri dobrovoľnej dražbe, uvedenú v § 11 ods. 1 zákona
č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (ďalej aj len „zákon o dobrovoľných dražbách“). Je totiž
zrejmé, že ak zákonnej úprave nezodpovedá jedna z podstatných podmienok, nie je účelné podrobne
sa zaoberať tým, či boli alebo nie dodržané ostatné podmienky vyžadované zákonom.

13. Podľa § 11 ods. 1 zákona o dražbách miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť určené
dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe.

14. Podľa ustálenej súdnej praxe každé ustanovenie zákona o dobrovoľných dražbách je s ohľadom na

ingerenciu súkromného dražobného procesu do práv a oprávnených záujmov osôb, na majetku ktorých
viazne záložné právo, bezpodmienečne vykladať ústavne konformne, v záujme toho, aby nemohlo dôjsť
k porušeniu ústavne chránených základných práv osôb.

15.Predmetomdražbybolanehnuteľnosťnalistevlastníctvazapísanáakorodinnýdom.Zpopisudražby

vyplýva, že sa nachádza v zástavbe samostatne stojacich rodinných domov v obci S. S., t.j. v obci na
okraji tretieho najväčšieho mesta v Slovenskej republike, je nehnuteľnosťou určenou na bývanie.

16. Nemožno nesúhlasiť s názorom súdu prvej inštancie odkazujúcim na závery dôvodov rozhodnutia
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/108/2011 tak ako sú uvedené vo vzťahu k výkladu toho, kedy je

miesto dražby určené tak, aby zodpovedalo zmyslu a účelu ust. § 11 ods. 1 zákona o dražbách. Nielen
všeobecným poznatkom, ale aj formálnej logike výkladu tohto zákonného ustanovenia zodpovedá, že
organizovanie dražby v mieste lokalizovanom nie je nevýznamne vzdialenom od miesta, kde sa dražená
nehnuteľnosť nachádza, je odradzujúcim faktorom pre potenciálnych záujemcov o kúpu. Nie je síce
možné v úplnosti nesúhlasiť s odvolacou argumentáciou žalovaného v 1. rade, že zákon výslovne

nestanovujepodmienku,vzmyslektorejbymalobyťmiestodražbynaviazanénamiesto,kdesadražená
nehnuteľnosť nachádza, zákon však nemá byť vykladaný mechanickoformalistickým spôsobom, ale tak,
aby zohľadňoval to, čo bolo ním sledované, a aby bol zachovaný fundamentálny princíp spravodlivosti.

17. Ako uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 4Cdo/100/2012 z 24.10.2013,

R/138/2014, ak ide o nehnuteľnosť určenú na bývanie, záujemcami budú spravidla osoby, pre ktoré
je geografická poloha nehnuteľnosti rozhodujúca, pričom sa dá predpokladať, že záujem o takúto
nehnuteľnosť v určitej lokalite prejavia zväčša osoby bývajúce (pracujúce) v jej okolí. V dražbe v O. sazúčastnil len jeden záujemca, aj keď išlo o osobu z A., nie je možné nereflektovať ten fakt, že nebol to
subjekt s takou charakteristikou, akú citované rozhodnutie najvyššej súdnej autority predpokladá.

18. Odvolací súd, vzhľadom na to, že sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, obmedzil sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, majúc
za to, že vyjadrenia strán odprezentované v priebehu celého konania, na ktoré súd prvej inštancie
v dôvodoch svojho rozhodnutia nereagoval, neboli podstatným v tom zmysle, aby boli spôsobilými
ovplyvniť správnosť záverov, ku ktorým sa rozhodnutím dospelo.

Správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj rozhodnutie o trovách konania zodpovedajúce v
jeho výsledku. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods.
2 CSP potvrdil.

19. V odvolacom konaní žalovaní úspešní neboli, naopak fakticky plne úspešný bol žalobca, ktorému
vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. §

396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu
žalovaných sa nevyjadril, náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a podľa obsahu spisu mu ani
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z článku 17 základných princípov
CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie

o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo
zjavne nielen nelogické, ale aj v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania. Preto
žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydanéopravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.