Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. august 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 3T/8/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417010031
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Lukáč

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6417010031.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiari nad Hronom, samosudcom JUDr. Petrom Lukáčom, v trestnej veci proti

obžalovanému Z. Č., nar. XX.XX.XXXX v I. Š., trvale bytom A. X. Č.. XXX/XX, D., pre prečin
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 27.8.2018, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný :

Z. Č., narodeného XX.XX.XXXX K. I. Š.J., trvale bytom A. X. Č.. XXX/XX, D., dôchodcu,

sa podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátorky
Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom číslo XPv XX/XX/XXXX-XX zo dňa 18.1.2017, podľa ktorej dňa
7.8.2015, v čase okolo 15.00 hodine, v obci A., okres I.Á. Š., katastrálne územie A., na pozemku
parc.č. XXX, pri nehnuteľnosti s popisným číslom XX, popílil drevený plot, ktorý ohraničoval záhradku
na tejto nehnuteľnosti, odpílené časti tohto plota odložil vedľa na pozemok, následne založil za svoje
osobné motorové vozidlo reťaz, na ktorú upevnil dva kusy železných stĺpikov zabetónovaných v zemi
a tieto stĺpiky potom pomocou reťaze vytrhol zo zeme, čím podľa znaleckého posudku č. XXX/XXXX

vypracovaného znaleckou organizáciou O., S..X..F.. so sídlom Q. S. Č.. XX, XXX XX A., spôsobil B. G.,
narodenému XX. XX. XXXX, trvale bytom A. č. XX, okres I. Š., škodu vo výške 650,84 Eur,

pretože skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd poškodeného B. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. Č..
XX, okres I. Š. odkazuje s jeho nárokom na náhradu škody na civilné konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podkladom pre hlavné pojednávanie vo veci obžalovaného Z. Č. bola na Okresnom súde v Žiari

nad Hronom podaná obžaloba Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom, dňa 18.1.2017 pre prečin
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Obžalovaný Z. Č. sa vo vzťahu ku skutku, ktorý
je mu kladený v obžalobe za vinu na hlavnom pojednávaní vyjadril, že je nevinný.

2.Vnadväznostinavyššieuvedenévyhlásenieobžalovaného,súdnahlavných pojednávaniachvykonal
rozsiahlejšie dokazovanie a to výsluchom samotného obžalovaného Z. Č., výsluchom svedkov a to

svedkapoškodenéhoB.G.,svedkyne A..K.,svedkovZ.S.,sosúhlasomzúčastnenýchstránprečítaním
svedeckých výpovedí z prípravného konania Z. M. a O. Z., výsluchom znalca, ktorý v prípravnom konaní
vypracoval znalecký posudok identifikovaný číslom XXX/XXXX, ako aj množstvom listinných dôkazov.3. Obžalovaný Z. Č. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.4.2018 uviedol skutočnosť, že
bezprostrednou príčinou, ktorá bola dôvodom konania obžalovaného, bol kontakt obžalovaného so
svedkom poškodeným B. G., ktorý ho podľa názoru obžalovaného niekedy v roku 2012 mal záujem

oklamať, podviesť a podvodným spôsobom získať majetkové podiely na nehnuteľnostiach. Konštatoval,
že v roku 2014 potreboval opraviť strechu na jednom z domov, ktoré vlastnícky patria obžalovanému v
obci A., pričom potreboval zároveň doniesť materiál na opravu do domu č. XX. Z dôvodu okolnosti, že
stavebný materiál použiteľný na opravu domovej nehnuteľnosti nebolo možné uložiť na jeho pozemku,
rozhodol sa na tento účel využiť pozemok, ktorý predtým užíval, pričom pripustil, že i spolu so svedkom

G., nakoľko nebolo možné nákladným motorovým vozidlom sa dostať na tento pozemok, rozhodol sa
prehnitý plot odstrániť, motorovou pílou odpílil tri drevené dielce a zároveň so zapnutou reťazou za
svojim motorovým vozidlom vytiahol zo zeme dva železné stĺpiky, ktoré boli osadené v betóne. Uviedol
okolnosť, že konal vo vedomý, že predmetná nehnuteľnosť patrí vlastnícky rodine obžalovaného (mal
na mysli oplotenie), nakoľko bol presvedčený, že toto oplotenie robil i jeho nebohý brat O.. Obžalovaný
ďalej potvrdil, že po tomto konaní ho svedok poškodený B. G. nevyberaným spôsobom upozornil na

jeho protiprávne konanie, čoho dôvodom bola účasť policajnej hliadky, ktorú zrejme privolal poškodený
G.. Obžalovaný vo svojej výpovedi opakovane konštatoval, že sa domnieval, že oplotenie je v portfóliu
vlastníctva rodiny obžalovaného z dôvodu okolnosti, že predmetné oplotenie podľa jeho názoru staval
jeho brat O. Č.. Zároveň tvrdil okolnosť, že nehnuteľnosti, ktoré boli týmto oplotením oplotené tvoria
podielové spoluvlastníctvo samotného obžalovaného a poškodeného. Konštatoval, že drevené dielce,

ktoré tvorili výplň medzi stĺpikmi boli staré z 80-tych rokov, kovové stĺpiky, ktoré boli ukotvené betónovými
petkami do zeme, boli len minimálne udržiavané, slabúčko natreté, farba bola vyblednutá. Konštatoval,
že po vytiahnutí stĺpiky nepoškodil, iba ich oprel v blízkosti o blízku nehnuteľnosť.

4. Svedok poškodený B. G. na pojednávaní konanom dňa 20.4.2018 uviedol, že v inkriminovaný deň dňa

7.8.2014prišieldomovzpráceokolotretejvpoobedňajšíchhodinách,pokiaľupriamilsvojupozornosťna
miesto, kde sa predtým nachádzal plot zistil, že tento plot chýba. Stav potom išiel osobne skontrolovať, v
ten istý časový úsek prišiel na tvar miesta obžalovaný na aute, za ktorým mal zapnuté lano alebo reťaz,
založil túto reťaz pod stĺpik a stĺpik oplotenia sa snažil vytrhnúť. Svedok ďalej uviedol, že pokiaľ vytýkal
toto konanie obžalovanému, obžalovaný nevyberaným spôsobom na neho vystúpil a sám inicioval

zavolanie hliadky polície. Svedok poškodený konštatoval, že čo sa týka oplotenia, toto vlastnícky patrilo
jemu, nakoľko cca. do roku 2000 plot užívala a tento i vlastnícky patril W. Z., pričom po jej smrti na
základe závetu zdedil jej podiel na nehnuteľnostiach vrátane oplotenia a časti záhradky, ktorá bola týmto
plota oplotená práve svedok poškodený, resp. jeho rodina. Konštatoval, že predmetný plot staval svedok
poškodený spolu so svojim otcom. Nekonkretizoval konkrétny rok výstavby predmetného plotu, pripustil

ďalej vo svojej výpovedi, že posledná oprava a úprava predmetného oplotenia bola realizovaná jeho
osobou cca. v roku 2000, resp. pred týmto rokom. Svedok poškodený ďalej konštatoval, že predtým, ako
realizoval v minulosti pred rokom 2000 opravu predmetného oplotenia, nachádzal sa na tomto mieste
provizórny plot, ktorý si urobila sama pani W. Z.Z.. Pokiaľ sa svedok vyjadril k stavu nehnuteľnosti po
samotnom čine konštatoval, že obžalovaný vytrhal aspoň sedem dielcov medzi stĺpikmi, ktoré boli v

počte 4.

5. Svedkyňa A.. W. K. na pojednávaní konanom dňa 27.8.2018 ako starosta obce A. vo svojej svedeckej
výpovedi uviedla, že jej nie je známa osoba, ktorá bola zhotoviteľom predmetného oplotenia. Vo svojej
svedeckej výpovedi konštatovala, že predmetný plot podľa predtým prejednávaného priestupku bol

postavený pred rokom XXXX a tento vlastnila pani W. Z.Z., rodená G., avšak za jej života bola urobená
oprava tohto plota niekedy v roku XXXX. Konštatovala, že čo sa týka nehnuteľnosti pod parcelným
číslom C. XX/X, do súčasnej doby sú ako majitelia tejto nehnuteľnosti evidované na príslušnom LV ako
obžalovaný, tak i svedok poškodený.

6. Svedok Z. S. na pojednávaní konanom dňa 27.8.2018 uviedol, že pokiaľ má vedomosť ohľadom
skutočnosti kto predmetný plot staval, môže uviesť len skutočnosť, že má vedomosť o tom, že tento
opravoval svedok poškodený G., nakoľko od osoby svedka S. si bol zapožičať cement na opravu
predmetného plotu. Nevedel konkretizovať vo svojej výpovedi časový údaj, kedy k tomuto došlo a taktiež
sa nevedel vyjadriť ku skutku, ktorý je kladený za vinu obžalovanému.

7. Znalec U.. Z. B. (zhotoviteľ znaleckého posudku pod číslom XXX/XXXX) vo svojej výpovedi na
pojednávaní konanom dňa 27.8.2018 uviedol, že pokiaľ sa má vyjadriť a otázku skutočne vzniknutej
škody na predmetnom oplotení, spôsobenej konaním obžalovaného, k zodpovednému vyjadreniuohľadom tejto skutočnosti by musel mať k dispozícii ďalšie informované prvky, napríklad stanovenie
nákladov na opravu, hodnotu oplotenia pred poškodením k dátumu poškodenia, hodnotu oplotenia po
vykonanej oprave k dátumu poškodenia, hodnotu použiteľných zvyškov, ktoré zostanú po vykonaní

opravy v prípade, že je predpoklad ich ďalšieho speňaženia, ako i ďalšie hodnoverné overiteľné
informácie. Zároveň konštatoval, že informácie zhora neboli znalcovi v rámci prípravného konania
predložené a preto podľa jeho názoru stanovenie výšky skutočnej škody v podstate nebolo predmetom
uznesenia, ktorým bolo nariadené znalecké dokazovanie znaleckým posudkom č. 216/2016, ktorý
vypracoval znalec pre účely trestného konania. Konštatoval ďalej, že pokiaľ sa jedná sumy 650 €,

ktorá bola na základe znaleckého posudku vyčíslená, jedná sa o sumu, za ktorú by v dobe poškodenia
bol postavený nový plot. Zároveň vo svojej výpovedi konštatoval, že v znaleckom posudku, ktorý bol
podkladom pre podanie obžaloby absentuje zároveň odpoveď pod bodom I. otázky uznesenia a to
konkrétne vyčíslenie výšky vynaložených nákladov na uvedenie poškodenej veci do pôvodného stavu.
Túto skutočnosť zdôvodnil okolnosťou, že pre uvedenie takéhoto údaju do záveru znaleckého posudku
absentovali ďalšie informácie, ktoré mu neboli poskytnuté zo strany polície, pričom pokiaľ sa k tejto

otázke ohradil, príslušníkom polície bolo konštatované, aby urobil znalecký posudok tak, ako vie. Čo
sa týka jeho postavenia vo firme, ktorej bolo zadané vypracovanie znaleckého posudku v prípravnom
konaní O., S..X..F.., S. S. S. XX, A., znalec konštatoval, že pre túto firmu pracuje externe, firma ho s
takýmto návrhom oslovila a teda vypracoval pre účely konečného vypracovania znaleckého posudku
technické podklady.

8. So súhlasom strán súd prečítal svedecké výpovede Z. M. z prípravného konania, pričom svedok
potvrdil, že pokiaľ si spomína, predmetný plot pôvodne postavila za svojho života p. W. Z., ktorá žila
v rodinnom dome číslo súpisné XX, pričom táto požiadala svedka poškodeného G., aby jej pomohol
opraviť starý plot, ktorú opravu taktiež na túto prosbu i svedok poškodený zrealizoval.

9. So súhlasom zúčastnených strán bol prečítaný výsluch svedka O. Z., ktorý potvrdil predchádzajúcu
svedeckú výpoveď s tým, že o renováciu pôvodného plotu, ktorý bol postavený a užívaný p. W.
Z., požiadala svedka poškodeného práve táto pani, pričom svedok kládol zrenovovanie pôvodného
latkového plotu svedkom poškodeným do obdobia rokov XXXX-XXXX za života p. W. Z..

10. Súd v ďalšom vykonal dokazovanie oboznámením sa s pripojeným písomným listinným dôkazným
materiálom z prípravného konania, predovšetkým znaleckým posudkom pod číslom XXX/XXXX, kde ako
zhotoviteľ vystupovala právnická osoba O., S..X..F.., so sídlom S. XX, A., vrátane fotodokumentácie,
z ktorého vyplynula okolnosť, že znalecká organizácia celkovú hodnotu vynaložených nákladov

na uvedenie veci do pôvodného stavu, vrátane DPH vyčíslila na sumu 650,84 €. Súd zároveň
vykonal dokazovanie oboznámením pripojeného listinného dôkazu a to posúdenia možnosti opravenia
rozobratéhodrevenéhoplotu,stanoveniacenystavebnýchprácnavybudovanienovéhoplotu,zhotoviteľ
ktorého bol U.. O. P., kde zhotoviteľ tohto materiálu vypracoval tri alternatívy a to v prvom prípade
konštatoval, že rozpočet na vybudovanie nového plotu z nových dielov a to formou dodávateľskej

činnosti, t. j. cudzím zhotoviteľom by tvorilo náklad vo výške 613,211 € bez DPH; v druhom prípade, že by
sa plot vybudoval z jestvujúcich poškodených dielov a to dodávateľsky, t. j. cudzím zhotoviteľom, cena
za montáž predmetného plotu by predstavovala sumu 489,243 € s príslušenstvom; v treťom prípade
zhotoviteľ vypočítal náklady na opätovné zloženie plotu, teda uvedenie tohto do pôvodného stavu z
jestvujúcich materiálov, svojpomocne, pri zakúpení svojpomocne betónu a oceľových petiek, pričom v

tomto prípade vyčíslil škodu na sumu 151,91 € + náklad na zakúpenie betónu a oceľových petiek vo
výške 23,318 €.

11. Podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, kto zničí, poškodí alebo urobí neupotrebiteľnou cudziu vec a
spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

12. Z vyššie uvedenej dikcie zákona jednoznačne vyplýva, že kvalifikačným znakom skutkovej podstaty
prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona je okrem iného aj spôsobenie
malej škody.

13. V zmysle ustanovenia § 125 ods. 1 Trestného zákona, sa malou škodou rozumie škoda, prevyšujúca
sumu 266 €.14. K naplneniu skutkovej podstaty prečinu podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, teda zákonodarca
konštatuje zničenie, poškodenie alebo urobenie neupotrebiteľnou cudziu vec. Zničenie veci sa rozumie
zlikvidovanie jej hmotnej podstaty do takej miery, že je neobnoviteľná, v dôsledku čoho sa vec stáva

nevyužiteľnou. Poškodenou je taká vec, u ktorej bola znížená jej hodnota, hoci len dočasne, preto
uvedená vec plní svoju funkciu len čiastočne alebo prechodne vôbec, je však možné obnovenie jej
funkčnosti. Ako neupotrebiteľnú možno charakterizovať takú vec, ktorá v dôsledku jej nízkej kvality,
nezodpovedá svojmu pôvodnému určeniu a účelu. Vo všetkých troch prípadoch však musí ísť o zničenie,
poškodenie alebo neupotrebiteľnenie veci, ktoré vzniklo v príčinnej súvislosti so škodou na cudzom

majetku, minimálne v rozsahu malej škody. Pri zhodnotení vykonaného dokazovania súd konštatuje, že
obžalovaný svojim konaním poškodil oplotenie nehnuteľnosti, ktoré titulom dedičskej postupnosti, resp.
dedenia zo závetu vlastnícky patrí svedkovi poškodenému G..

15. Vzhľadom na zvolenú obranu zo strany obžalovaného, súd vykonal taktiež dokazovanie na otázku
naplnenia a existencie pojmového znaku skutkovej podstaty podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona a to

spôsobenia na cudzom majetku malej škody.

16. Podľa § 124 ods. 1 Trestného zákona, škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na majetku
alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v príčinnej
súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veciach alebo na právach.

17. Pod pojmom skutočná škoda zákonodarca rozumie zmenšenie majetku poškodeného, prípadne
náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav. Z prevedeného dokazovania, čo v podstate
nebolo v konaní ani spochybnené mal súd preukázané, že konaním obžalovaného došlo k poškodeniu
veci, konkrétne oplotenia nehnuteľnosti, čím spôsobil škodu na majetku svedka poškodeného. Z

takéhoto pohľadu je nutné teda konštatovať, že skutočnou škodou, preukázanie ktorej tvorí skutkovú
podstatu prečinu podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, treba rozumieť náklady potrebné na to, aby sa
dosiahol predchádzajúci stav, konkrétne u oplotenia.

18. Okresná prokuratúra v Žiari nad Hronom podľa podanej obžaloby vychádzala z premisy, že

konanímobžalovanéhobolapoškodenémuspôsobenáškodavovýške650,84€,pričomvyčíslenúškodu
prokuratúra odôvodnila znaleckým posudkom pod číslom 216/2016.

19. V tomto smere sa v rámci dokazovania na základe námietok a obrany obžalovaného súd zaoberal
dvoma otázkami a to jednak formálno-právnou otázkou pri postupe vypracovania znaleckého posudku

ako dôkazného prostriedku a jednak samotným obsahom znaleckého posudku.

20. Je nutné konštatovať, že po formálno-právnej stránke sa súd stotožnil s obranou obžalovaného v
súvislosti s nezákonnosťou použitého dôkazného prostriedky a to znaleckého posudku. Súd konštatuje,
že v prípravnom konaní poverený príslušník nariadil vo veci znalecké dokazovanie právnickou osobu

O., S..X..F.., S. S. S.Č. XX, XXX XX A.. V závere znaleckého posudku je konštatované, že tento bol
vypracovaný kolektívom interných a externých pracovníkov znaleckej organizácie a podpísaný U.. L. D.,
ako konateľom spoločnosti. Znalecký posudok bol však v danom prípade, ako vyplynulo zo svedeckej
výpovede znalca U.. Z. B., vypracovaný jeho osobou, ale to len vo forme technických podkladov pre
vypracovanie záveru znaleckého posudku a v konečnom dôsledku vypracovanie odpovedí položených

znalcovi v prípravnom konaní. Takýto postup zabezpečenia dôkazného prostriedku sa javí ako v rozpore
so zákonom. V súdenej veci je taktiež nutné sa stotožniť s obranou obžalovaného v súvislosti s
nedostatkami hmotno-právneho charakteru a to obsahovej časti vypracovaného znaleckého posudku.
Z výpovede samotného znalca U.. Z. B. vyplynula okolnosť, že predmetné technické podklady na
zhotovenie znaleckého posudku vypracoval bez toho, že by bol osobne účastný na tvare miesta, resp.

ohliadok poškodené zostávajúce časti oplotenia. Taktiež je nutné konštatovať, že znalec v znaleckom
posudku napriek položenej otázke, aby sa tento vyjadril k určeniu výšky vynaložených nákladov na
uvedenie veci do pôvodného stavu, čo podľa názoru súdu tvorí skutočnú škodu v súdenom prípade,
na túto otázku v závere znaleckého posudku nezodpovedal, čo odôvodnil tým, že v takomto prípade by
muselmaťkdispozíciimnožstvohodnovernýchpodkladovainformatívnychprvkov,napríkladstanovenie

nákladov na opravu, hodnotu oplotenia pred poškodením k dátumu poškodenia, hodnotu oplotenia po
vykonanej oprave k dátumu poškodenia, hodnotu použiteľných zvyškov, ktoré zostanú po vykonaní
opravy. Zároveň záverom znalec konštatoval vo svojej výpovedi, že nakoľko tieto informatívne prvky
nemal k dispozícii, stanovenie výšky skutočnej škody v podstate nebolo predmetom záveru znaleckéhodokazovania znaleckým posudkom č. XXX/XXXX. Na viac konštatoval, že pokiaľ sa domáhal týchto
informácií, nevyhnutných pre zodpovedanie otázky skutočnej škody, bolo mu dané usmernenie, aby
urobil záver znaleckého posudku tak, ako vie, na základe dokladovaných okolností. Súd teda pri

zhodnotení právneho stavu prevedeného dokazovania musí konštatovať, že v danom prípade znalecký
posudok, ktorý tvorí jediný dôkaz naplnenia pojmového znaku škody, bol zadovážený nezákonným
spôsobom a taktiež po obsahovej stránke, tento nie je možné hodnotiť ako hodnoverný. K takémuto
záveru súd dospel i pri vykonaní ďalšieho dokazovanie, oboznámením sa s listinným dôkazom a to
posúdením možnosti opravenia rozobratého dreveného plotu, stanovenie ceny stavebných prác na

vybudovanie nového plotu, vypracovaného U.. O. P., ktorý sa v prílohe 3 a alternatíve 3 zaoberá
taktiež nákladmi a teda i vyčíslením škody skutočného charakteru, ktorá konaním obžalovaného vznikla
poškodenému pri zohľadnení uvedenia oplotenia do pôvodného stavu, pri zakomponovaní jestvujúcich
poškodených dielov, ich opravy, kde výšku škody špecifikuje sumou 175,228 €.

21. Podľa § 2 ods. 10 veta prvá Trestného poriadku, postupujú orgány činné v trestnom konaní a súd tak,

aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom
na rozhodnutie.

22. Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy
zistenézákonnýmspôsobompodľasvojhovnútornéhopresvedčeniazaloženéhonastarostlivomuložení

všetkých okolností prípadu, jednotlivo, v ich súhrne a nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

23. Z aplikácie jednej zo zásad trestného konania a to v pochybnostiach v prospech obvineného, ktorá
implicitne vyplýva z legálneho výkladu najmä v ustanovení § 2 ods. 4, ods. 10 Trestného poriadku

vyplýva, že ak má súd pochybnosti o niektorých skutkových otázkach, má rozhodnúť v prospech
obžalovanéhoergovolívarianttakéhoustáleniaskutkovéhostavu,ktoréjeprepáchateľanajpriaznivejší.
Uvedené platí aj pre konečný procesný postup podľa § 285 Trestného poriadku, teda podľa ktorého
ustanovenia súd obžalovaného spod obžaloby oslobodzuje. Dôvodné pochybnosti sú pochybnosťami
vysvetliteľnými logickými úsudkami založenými na vykonaných dôkazoch, inými slovami, výrok o vine

musí byť opretý o dôkazy, ktoré celkom vylučujú dôvodné pochybnosti, že sa skutok stal, že ho spáchal
obžalovaný a že tento skutok je trestným činom. Vykonaným dokazovaním nebolo bez akýchkoľvek
pochybností preukázané, že by sa skutok stal tak, ako je uvedené v obžalobe. Skutkové okolnosti
uvádzané v obžalobe neboli v konaní pred súdom riadne preukázané, to znamená, že nebolo nad
rámec akýchkoľvek pochybností preukázané, že by konaním obžalovaného bola spôsobená škoda pre

potrebu kvalifikácie skutku ako trestného činu, súd mal za preukázané, že nebol naplnený kvalifikačný
znak základnej skutkovej podstaty žalovaného prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1
Trestného zákona, ktorým je výška spôsobenej škody a preto súd obžalovaného spod obžaloby okresnej
prokuratúry Žiar nad Hronom oslobodil, pretože mal preukázané, že skutok nie je trestným činom.

24. Súd trestnú vec obžalovaného nepostúpil na prejednanie priestupku, pretože v danom prípade
s poukazom na ustanovenie § 7 ods. 1, § 20 Zákona č. 372/1990 Zb. účinného v čase spáchania
priestupku, došlo k zániku zodpovednosti za priestupok.

25. Keďže súd rozhodol o oslobodení obžalovaného spod obžaloby, o uplatnenom nároku na náhradu

škody, musel rozhodnúť podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku a poškodeného B. G. odkázal s jeho
nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresnom súde
Žiar nad Hronom.

Poškodený môže podať odvolanie len pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, ktorým bola priznaná
náhrada škody.
Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci konania, ktorí sa svojho práva vopred výslovne vzdali.