Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 11, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/16/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617200451
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7617200451.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobkyne: C. Š., narodená XX. L. XXXX,
bytom G. G. XX, B., zastúpenej JUDr. Miroslavou Dunčkovou, advokátkou, so sídlom v Spišskej Novej
Vsi, Zimná 35, proti žalovanému: Spoločenstvo vlastníkov bytov „JANTÁR", so sídlom v Levoči, Pri
prameni 16, IČO 37 936 239, zastúpenému Mgr. Adriánom Bobkom, advokátom, so sídlom v Poprade,
Námestie sv. Egídia 78, o náhradu nemajetkovej ujmy s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 10. augusta 2017 č.k. 9C/2/2017-74 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „okresný súd“) rozsudkom
zo dňa 10. augusta 2017 č.k. 9C/2/2017-74 zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 21.750 € za neoprávnený zásah do jej práva na ochranu osobnosti. Vyslovil,
že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie po citácii Čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Čl. 44 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky, § 11 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a § 13 ods. 1-3 OZ odôvodnil tým, že v
danom prípade zásahom do osobnostných práv žalobkyne je, (podľa jej vyjadrenia), hluk v jej byte
pochádzajúci z prevádzky kotolne, ktorá je umiestnená práve pod jej bytom. Je možné súhlasiť s
názorom žalobkyne, že intenzívne, sústavné a dlhodobé obťažovanie hlukom nad prípustnú mieru
možno všeobecne posudzovať ako zásah do osobnostných práv fyzickej osoby, konkrétne do práva na
ochranu zdravia, súkromia prípadne aj práva na ochranu zdravého životného prostredia. Vykonaným
dokazovaním (v tomto konaní), však nebol takýto zásah do osobnostných práv žalobkyne preukázaný.

Súd pritom vychádzal najmä zo znaleckých posudkov, ktoré boli vypracované znalcami v konaní sp.
zn. 9C/200/2010 a sp. zn. 10Er/698/2014. Znaleckým posudkom vypracovaným v konaní sp. zn.
9C/200/2010 bolo preukázané, že v byte žalobkyne bol nameraný hluk nad prípustnú mieru, pričom šlo o
hluk pochádzajúci z prevádzky kotolne pod jej bytom. Z uvedeného dôvodu, bolo aj žalobe v uvedenom
konaní vyhovené. Nemožno však konštatovať, že šlo o zásah do osobnostných práv žalobkyne takej
intenzity, ako to žalobkyňa tvrdí. Hodnoty nameraného hluku znaleckým dokazovaným z troch časových
režimov (denný, večerný, nočný) prekračovali najvyššiu prípustnú hodnotu len pre nočný režim, a to nie

príliš výrazne. Zo znaleckého posudku vyplýva, že za najväčší zdroj hluku (v tom čase) znalci označili
čerpadlo, a za dominantný impulzový hluk prejavujúci sa tupým periodickým praskaním, ktorý vzniká
trením medzi potrubiami stúpačiek a železobetónovými konštrukciami stropov jednotlivých podlaží.
Konštatovali pritom, že je nepravdepodobné, aby sa tento akustický efekt nevyskytoval v dome už predrekonštrukciou kotolne. Okrem toho tento efekt sa prejavoval nie neustále, ale len v určitých intervaloch.
Nemožno teda konštatovať, že hluk prejavujúci sa v byte žalobkyne z prevádzky kotolne bol nepretržitý,
sústavný a dlhodobý.

3. Zo znaleckého dokazovania vykonaného v exekučnom konaní (sp. zn. 10Er 698/2014) mal súd
jednoznačne preukázané, že žalovaný vykonal opatrenia na zníženie hlučnosti kotolne šíriaceho sa do
bytu žalobkyne, a aj samotní znalci konštatovali, že tým došlo k zníženiu jej hlučnosti. Svedčia o tom
aj nimi namerané hodnoty, kde nameraná hodnota už len nábehu kotolne na plný výkon s dilatačným

praskaním rozvodov prekračovala najvyššiu prípustnú mieru hluku v byte žalobkyne. Nejde teda (opäť)
o sústavný hluk, pričom podľa dokazovania kotolňa bola obmedzená na 80 % možného prevádzkového
maxima.

4. Pokiaľ žalobkyňa označila hlučnosť z prevádzky kotolne v jej byte za zásah do jej osobnostných
práv súd konštatoval, že nie každý zásah je objektívne spôsobilý zasiahnuť do osobnostných práv.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal súd za to, že v danom prípade nejde o zásah takej
intenzity, aby odôvodňoval priznanie nemajetkovej ujmy žalobkyni. Okrem (už) uvedeného súd bral do
úvahy aj prostredie, v ktorom k zásahu malo dôjsť. Kotolňa, ktorá bola umiestnená pod bytom žalobkyne
slúži na vykurovanie bytov v dvoch bytových domoch, vrátane bytu žalobkyne. Zo strany žalobkyne
nebolo v konaní preukázané, aby vplyv na jej súkromný život mal práve (len) hluk z kotolne. Naopak

z reportáže, záznam ktorej predložila samotná žalobkyňa, je zrejme, že jej vadí aj hlučnosť vyvolaná
inými obyvateľmi bytového domu, deťmi hrajúcimi sa pred domom a pod.. Nemožno teda tvrdiť, že do
jej osobnostných práv zasahuje len hluk vyvolaný prevádzkou kotolne. Žalobkyňa po vykonaní dôkazu
prehratím ňou predloženej nahrávky reportáže uviedla, že táto reportáž bola zostrihaná. Aj pokiaľ by to
tak bolo, je z nahrávky jednoznačne zrejme, že žalobkyni neprekáža len hluk z kotolne, ale aj z iných

zdrojov.

5. Na návrh žalobkyne na vykonanie dokazovania vyžiadaním ďalšej nahrávky z TV Markíza súd
podľa § 153 ods. 2 Civilného sporového poriadku neprihliadol. Návrh na doplnenie dokazovania
vyžiadaním reportáže zo dňa 25.2.2016 nebol uplatnený žalobkyňou včas, keďže tento návrh mohol

byť žalobkyňou uplatnený už skôr, a to v rámci súdom určených lehôt. Vykonanie tohto návrhu by si
pritom bezpochyby vyžiadalo nariadenie ďalšieho pojednávania. Dôkaz prehraním reportáže zo dňa
19.2.2016 bol súdom vykonaný, aj keď zo strany žalobkyne nebol uplatnený včas, pretože túto nahrávku
žalobkyňa predložila, a vykonanie tohto dôkazu si nevyžiadalo nariadenie ďalšieho pojednávania.
Návrh na doplnenie dokazovania vykonaním ohliadky bytu žalobkyne súd zamietol a to z dôvodu, že

by sa jednalo len o subjektívne posúdenie hluku v byte žalobkyne, a tiež z dôvodu, že znaleckými
posudkami, ktoré boli vyhotovené v iných konaniach za účelom posúdenia hluku v byte žalobkyne,
nebolo preukázané prekročenie prípustných hodnôt hluku v dennom režime.

6. V konaní žalobkyňa tvrdila, že hlučnosť pochádzajúca z prevádzky kotolne pod jej bytom nepriaznivo

vplýva na jej zdravotný stav, že má za následok nespavosť, že z bytu odchádza na chalupu, že nemôže
prijímať návštevy a pod. Ani jedno z týchto tvrdení zo strany žalobkyne nebolo v konaní preukázané.
Každá strana sporu má v civilnom konaní povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Súd v sporovom
konaní môže vychádzať len zo skutočností tvrdených sporovými stranami a vykonať len tie dôkazy,
ktoré navrhli. Povinnosť tvrdenia znamená, že strana sporu musí uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne

a zrozumiteľne a dôkazná povinnosť znamená, že strana sporu musí na preukázanie svojich tvrdení
označiť dôkazy. Strana sporu teda musí preukázať to, čo tvrdí. Tvrdenia o vplyve hluku pochádzajúceho
z prevádzky kotolne vykonaným dokazovaním navrhnutým žalobkyňou a to výsluchom svedkyne C..
C. Š. a prečítaním výpovede svedkyne S. J. preukázané neboli. Svedkyňa S. J. síce potvrdila, že v
byte u žalobkyne je hluk väčší ako v jej byte, čo nepreukazuje vplyv toho hluku na život žalobkyne, a

jednalo sa pritom len o jednu návštevu svedkyne v byte žalobkyne. Čo sa týka svedkyne C.. C. Š. súd
zohľadnil pri hodnotení tento svedeckej výpovede blízky príbuzenský vzťah svedkyne a žalobkyne, to
že žijú v jednej domácnosti a v neposlednom rade to, že svedkyňa taktiež od žalovaného požadovala
náhradu nemajetkovej ujmy z toho istého dôvodu, ako žalobkyňa v tomto konaní, pričom v spore
nebola úspešná. Žiadnym iným spôsobom žalobkyňa existenciu vplyvu hluku nepreukázala a to napr.

predložením lekárskeho potvrdenia, výsluchom ďalších svedkov, ktorí ju (podľa jej tvrdenia) nemôžu pre
hluk navštevovať v byte a pod.7. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd mal za to, že v konaní nebol preukázaný zásah
do práv žalobkyne v rozsahu, ktorý by zdôvodňoval priznanie nemajetkovej ujmy žalobkyni a preto
žalobu zamietol. Súd poznamenal, že v zmysle ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka prostriedkami

ochrany osobnosti okrem satisfakčnej žaloby sú aj žaloby negatórne t.j. právo domáhať sa upustenia
od neoprávnených zásahov a reštitučné t.j. právo domáhať sa odstránenia následkov neoprávneného
zásahu. Tým, že v konaní vedenom pod sp. zn. 9C/200/2010 bolo vyhovené žalobe žalobkyne, a
žalovanému bolo uložené zdržať sa obťažovania žalobkyne hlukom pochádzajúcim z kotolne, bolo už
čiastočne vyhovené žalobkyni aj pokiaľ sa týka zásahu do jej osobnostných práv.

8. Výrok o trovách konania po citácii § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP odôvodnil tým, že žalovaný bol
v konaní úspešný, a tak vznikol mu nárok na náhradu trov konania. Súd však posudzoval aj možnosť
aplikácie ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku a dospel k záveru, že sú tu dané dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhrada trov úspešnému žalovanému priznaná nebola. Dôvody
hodné osobitného zreteľa spočívajú v tom, že zásah, ktorý by odôvodňoval priznanie nemajetkovej ujmy

v tomto konaní síce nebol preukázaný, ale bolo preukázané, že prevádzka kotolne mala za následok
v určitých intervaloch prekročenie hluku v byte žalobkyne nad najvyššiu prípustnú mieru, čo mohlo byť
resp. bolo dôvodom podania žaloby negatórnej.

9. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla zmeniť napadnutý

rozsudok a žalobe vyhovieť, alternatívne zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Odvolanie podala z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e/, písm . f/, písm. h/ CSP. V rámci
dokazovania bola jednoznačne preukázaná nadmerná hlučnosť z prevádzky kotolne, a to znaleckými
posudkami vyhotovenými v konaní pod sp. zn. 9C/200/2010, ako aj v exekučnom konaní pod sp. zn.
10Er/698/2014. V exekučnom konaní bolo znaleckým posudkom č. 10-06/2017 konštatované nameranie

hodnoty hluku až do 35,5 dB, čo je podľa odvolateľky viac ako bolo zistené v znaleckom posudku
č. 10-11/2013. Namerané hodnoty hluku pri meraniach uskutočnených od roku 2012 do roku 2017
preukazovali existenciu zásahu do osobnostných práv žalobkyne, ktorým je nadmerná hlučnosť z
prevádzky kotolne, ktorá sa prenáša do bytu žalobkyne a obťažuje ju nad mieru primeranú pomerom,
čím je zasahované aj do vlastníckeho práva žalobkyne. Zo znaleckého posudku je zrejmé, že za

najväčší zdroj hluku v tom čase označili znalci čerpadlo, a za dominantný impulzový hluk prejavujúci
sa tupým periodickým praskaním, ktorý vzniká trením medzi potrubiami stúpačiek a železobetónovými
konštrukciami stropov jednotlivých podlaží. Znalci konštatovali, že je nepravdepodobné, aby sa tento
akustický efekt nevyskytoval v dome už pred rekonštrukciou kotolne. Okrem toho tento efekt sa
neprejavoval neustále, ale len v určitých intervaloch, a tak nemožno konštatovať, že hluk prejavujúci

sa v byte žalobkyne z prevádzky kotolne bol dlhodobý, nepretržitý a sústavný. Aj napriek tomu,
že žalovaný vykonal určité opatrenia na zníženie prenosu hluku z prevádzky kotolne, hluk z tejto
prevádzky prekračuje prípustné hodnoty hluku v intervale noc, ktorý bol pred ich vykonaním oveľa
intenzívnejší. V závere znaleckého posudku č. 10-06/2017 sa uvádza, že pri nábehu kotolne na plný
výkon,hluk35dB,prejavujúcisapraskanímoddilatačnýchpohybovpotrubnýchrozvodovvykurovacieho

systému pri teplotných zmenách, ešte naďalej prekračuje prípustnú hodnotu hladiny zvuku pre kategóriu
obytnej miestnosti. Podľa odvolateľky druhým predpokladom úspešnosti žaloby na ochranu osobnosti
je skutočnosť, že zásah je objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených § 11 OZ. Stačí,
aby zásah bol spôsobilý narušiť alebo ohroziť tieto práva, nevyžaduje sa priame vyvolanie následkov.

10. Za zásah „iba“ ohrozujúci osobnostné práva je podľa odvolateľky možné považovať dlhodobé
pôsobenie hluku v hodnotách len pár desatín nižších ako prípustná hodnota hluku, v znaleckom posudku
č. 10-06/2017 bola meraním zistená hodnota hluku 29,4 dB pre prevádzku kotolne na plný výkon.
Na základe uvedeného preto nemožno súhlasiť so záverom súdu, ktorý považuje tvrdenia žalobkyne
o vplyve hluku z prevádzky kotolne na jej život, resp. zdravotný stav za nepreukázané. Nespavosť,

narušenie pokojného súkromného a rodinného života a nemožnosť užívať svoj majetok bez rušivých
vplyvov sú dôsledky, ktoré žalobkyňa nie je schopná preukázať inak, než výpoveďami svedkov C.
Š., ktorá užíva byt žalobkyne, a preto je spôsobilá zásah a jeho dôsledky posúdiť, a svedkyne S. J.,
ktorá rovnako potvrdila vnímanie hluku v byte žalobkyne, ktorý považovala za intenzívny, pričom sa
nejednalo len o jednu návštevu v byte žalobkyne. Dlhoročná snaha žalobkyne o ukončenie narušovania

jej osobnostných práv a obťažovania hlukom z prevádzky kotolne bola „postihovaná“ aj negatívnymi
osobnými emóciami a prejavmi žalovaného voči žalobkyni a jej blízkej osobe, čo sa prejavilo na
zvyšovaní napätia vo vzájomných medziľudských vzťahoch a nepochybne taktiež prispelo k narúšaniu
pokojného súkromného a rodinného života žalobkyne. Práve návrhom na doplnenie dokazovaniavykonaním obhliadky bytu žalobkyne, chcela žalobkyňa, aby konajúci súd sám posúdil hluk v byte
žalobkyne, a tým priamo získal poznatky o intenzite a rozsahu zásahu, lenže súd jej návrh na doplnenie
dokazovania zamietol. Zásah do osobnostných práv žalobkyne privodil pre žalobkyňu závažnú ujmu,

ktorá vznikla výlučne v dôsledku dlhodobého narušovania práv a obťažovania žalobkyne hlukom z
prevádzky kotolne.

11. Vzhľadom na vzniknutú ujmu, ktorú žalobkyňa - s poukazom na správanie žalovaného - považuje
za závažnú, nepostačuje na jej zmiernenie morálne zadosťučinenie. Náhrada nemajetkovej ujmy v

peniazoch prichádza do úvahy aj v prípadoch, v ktorých priznanie tejto náhrady odôvodňujú iné
okolnosti. Pri niektorých typoch zásahov do práva na ochranu osobnosti je nárok na peňažnú satisfakciu
opodstatnený, nie výsledkami vykonaného dokazovania, ale voľnej úvahy súdu, a o takýto prípad ide v
prípade zásahu do práva na súkromný život.

12. Žalovaný v písomnom vyjadrení na odvolanie žalobkyne navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie ako vecne správny potvrdiť. Je pravdou, že okresný súd v konaní vedenom pod sp.zn.
9C 200/2010 zaviazal žalovaného k povinnosti zdržať sa obťažovania hlukom z prevádzky kotolne,
avšak znaleckou organizáciou - Technickým a skúšobným ústavom stavebným, n.o. bolo zistené, že k
prekročeniu prípustnej hodnoty maximálnej hladiny hluku došlo len v jednom prevádzkovom režime s
tým,žetotrvalolenveľmikrátkudobu(počasprevádzkyčerpadla2až5sekúnd).Maximálneprekročenie

35,1 dB bolo zistené len počas prevádzky čerpadla, ktorého hladina hluku krátkodobo na 3-5 sekúnd
prekročila len o 5,1 dB. Druhým rušivým akustickým prvkom boli dilatačné pohyby potrubných rozvodov -
vykurovacieho systému pri významných rýchlych zmenách teploty v systéme pri nábehu kotolne na plný
výkon. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že žalovaný nekonal a na jej požiadavky nereagoval. Žalovaný
už v čase prvých sťažností zo strany žalobkyne vykonal vlastné merania jemu dostupnými prostriedkami,

avšak tieto neukázali zvýšenú hladinu hluku. Ešte počas súdneho konania vedeného pod sp.zn. 9C
200/2010 postupne realizoval opatrenia na zníženie hlučnosti kotolne. Vykonanie viacerých opatrení na
zníženie hluku je konštatované znaleckým posudkom č. 10-06/2017 z 31.3.2017, a ktorý bol vyhotovený
Technickým a skúšobným ústavom stavebným n.o., Studená 3, Bratislava, ktorý sa nachádza v súdnom
spise sp.zn. 10Er 698/2014, a ktorý bol podkladom aj pre rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto veci.

Dôkazy, ktoré navrhla žalobkyňa vykonať, nie sú spôsobilé preukázať existenciu zásahu, ktorý by bol
objektívne spôsobilý vyvolať ňou tvrdenú nemajetkovú ujmu.

13. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedla, že v predmetnom súdnom konaní
bolovrámcidokazovaniapoukazovanénaskutočnosť,žeznaleckýmiposudkamivkonanívedenompod

sp.zn. 9C 200/2010, ako aj v exekučnom konaní 10Er 698/2014 bola preukázaná nadmerná hlučnosť
z prevádzky kotolne. V znaleckých posudkoch boli namerané a konštatované niektoré hodnoty hluku z
prevádzky kotolne prevyšujúce prípustné hodnoty hluku, určené pre obytné miestnosti podľa vyhlášky
Ministerstva zdravotníctva SR č. 549/2007 Z.z..

14. Nemožno preto súhlasiť so závermi žalovaného, že sa jedná o prekročenie prípustnej hladiny
hluku len v jednom prevádzkovom režime, ktoré trvalo len veľmi krátku dobu a ide o prekročenie
len 5,1 dB. Cieľom žalovaného, by malo byť, zabránenie prenosu hluku z prevádzky kotolne nad
stanovené prípustné hodnoty hluku, a mal by prihliadať najmä na námietky tých osôb, ktoré sú hlukom
z prevádzky kotolne obťažované. Žalovaný nemal posudzovať namerané hodnoty, ale prihliadať na

vyjadrenia dotknutých osôb a rešpektovať ich právo na pokojný súkromný život a nerušené užívanie
majetku. Posudzovanie hluku z iných zariadení, či spotrebičov je pre potreby tohto konania irelevantné.
Poukázala na záver znaleckého posudku č. 10-06/2017, v ktorom sa uvádza, že pri nábehu kotolne
na plný výkon hluk 35,5 dB, prejavuje sa praskaním od dilatačných pohybov potrubných rozvodov
vykurovaciehosystémupriteplotnýchzmenách,eštenaďalejprekračujeprípustnúhodnotuhladinyhluku

pre kategóriu obytnej miestnosti. Ide o jav, ktorý sa prirodzene opakuje a je potrebné ho zohľadniť.
Nameranie hodnôt hluku prevyšujúcich prípustné hodnoty hluku preukazujú, že ochrana zdravia pred
hlukom nie je zabezpečená. Už samotná (táto) skutočnosť, že nebola zabezpečená ochrana zdravia
žalobkyne, preukazuje na nepriaznivý vplyv na život žalobkyne. Návrhom na doplnenie dokazovania
vykonaním obhliadky bytu žalobkyne, chcela žalobkyňa, aby konajúci súd sám posúdil hluk v jej byte a

tým priamo získal poznatky o intenzite a rozsahu zásahu. Vzhľadom na vzniknutú ujmu, ktorú žalobkyňa
považuje za ujmu závažnú, nepostačuje na jej zmiernenie morálne zadosťučinenie, ale priznanie
náhrady nemajetkovej ujmy v sume 21.750 €.15.Vstanoviskužalovanéhokvyjadreniužalobkynezodňa10.novembra2017žalovanýkonštatoval,že
žalobkyňa opakovane uvádza, že hodnoty hluku sú prevyšované zásadným spôsobom, a to dlhodobo,
pričom poukazuje na znalecký posudok č. 1/2012 W.. K. T., Q.., ktorého závery o prevyšovaní hluku v

rozsahu od 74,54 dB do 82,53 dB boli vyvrátené kontrolným znaleckým posudkom č. 10-11/2013 z 30.
apríla 2013 vyhotoveným Technickým a skúšobným ústavom stavebným, n.o., Studená 3, Bratislava.
Podľa kontrolného znaleckého posudku namerané hodnoty len mierne prekračovali prípustnosť hladinu
hluku v rozsahu 32 dB až 35 dB, t.j. len o 2dB-5dB ako stanovuje vyhláška MZ SR č. 549/2007
Z.z.. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na znalecký posudok č. 10-06/2017 zo dňa 31.marca 2017

vyhotoveným Technickým a skúšobným ústavom stavebným, n.o., podľa ktorého počas merania v
zimnom období v intervale noc (t.j. od 22.00 hod. do 6.00 hod.) v bežnom prevádzkovom režime
kotolne nebolo zistené ani mierne prekročenie prípustnej hladiny hluku. V byte žalobkyne sa dlhodobo
nachádzala chladnička staršieho typu, ktorá vytvárala zvuk 45 dB, t.j. vo väčšom rozsahu ako predmetná
kotolňa, čo bolo preukázané kontrolnými znaleckými posudkami. Žalobkyňa stále vníma hluk z kotolne
rovnako rušivo aj napriek tomu, že žalovaný vykonal opatrenia na zníženie hluku (okrem iného výmenou

čerpadla, úpravou režimu, vypodloženie kotlov gumovými podložkami a pod.), ktoré podľa záverov
znaleckých posudkov výrazne prispeli k zníženiu hlučnosti kotolne. Podľa posledného merania z
februára 2017 - marec 2017, t.j. vykonanom v zimnom období, kotolňa v bežnom prevádzkovom režime
ani v jednom intervale (t.j. ani v intervale noc) neprekračuje prípustné hladiny hluku stanovené vyhláškou
MZ SR č. 549/2007. Poukazujúc na vyššie uvádzané skutočnosti zotrval žalovaný na svojom stanovisku,

že prevádzka kotolne aj napriek hlučnosti, ktorú konštatovala Znalecká organizácia v kontrolnom
znaleckom posudku č. 10-11/2013 z 30. apríla 2013, a ktorá len v jednom režime mierne prekračovala
prípustné hladiny hluku, nie je a nebola spôsobilá žalobkyni objektívne spôsobiť tvrdený zásah do
jej osobnostných práv (nespavosť, narušenie pokojného súkromného života a nemožnosť užívať jej
majetok). Opätovne poukázal na svoje vyjadrenie z 10. novembra 2017 a navrhol napadnutý rozsudok

ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Toto stanovisko žalovaného
bolo doručené právnej zástupkyni žalobkyne z 22.12.2017.

16.KrajskýsúdvKošiciachakoodvolacísúd(§34CSP)prejednalodvolaniežalobkyneakopodanévčas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 385 ods.1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380
CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods.1 písm.e/, písm.f/, písm.h/ CSP) a dospel
k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť.

17. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 387 ods.1 CSP

potvrdil.

18. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 11.decembra 2018 o 11.15 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. posch., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 5.decembra 2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods.1,

3 CSP.

19. Žalobkyňa uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods.1 písm. e/, písm. f/. písm. h/ CSP, t.j., že
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (e),
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f),

rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).

20.Kodvolaciemudôvodupodľaust.§365ods.1písm.e/CSP jepotrebnéuviesť, žesúdniejepovinný
vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností,
ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam,

ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán. Neúplné zistenie
skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových
zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať
právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté,
nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana,

ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol
vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval,
najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy
uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.21. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a

ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP (do 30.6.2016
s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

22. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP (do 30.6.2016 z ust. §

133 až 135 O.s.p.).

23. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii

práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval
na daný prípad.

24. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

25. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu. Vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa
ust. § 191 a § 192 CSP, a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj
založilsvojerozhodnutie.Zozistenéhoskutkovéhostavuvyvodilajsprávnyprávnyzáver.Nebolozistené

žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, a preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

26. Mimoriadne podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku,

s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

27. Žalobkyňa v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzala už v konaní pred súdom prvej
inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto jej
odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú

prijať iné závery.

28. Súd svoje úvahy, ako dospel k týmto záverom, podrobne uviedol v odôvodnení napadnutého
rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy, ktoré aplikoval a odôvodnenie
rozsudku dáva odpoveď na všetky odvolacie námietky žalobkyne.

29. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobkyne odvolací
súd uvádza nasledovné:

30. Ochrana pred hlukom, prachom a vibráciami je právom každej fyzickej osoby. Ochranu pred

uvedenými imisiami poskytujú na vnútroštátnej úrovni aj predpisy súkromného práva. Najširšiu ochranu
proti ním poskytuje Občiansky zákonník, najmä svojimi prostriedkami na predchádzanie týmto zásahom
(napr. v ustanoveniach prvej hlavy šiestej časti), ale i prostriedkami následnej ochrany proti imisiám
(napr. v ustanovení § 127 ods. 1). Takýmto prostriedkom ochrany je nepochybne aj žaloba o ochranu
osobnosti (§ 11 a nasl.). Podľa § 11 OZ fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä

života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy. Výpočet osobnostných práv chránených predmetným ustanovením nie je uzavretý (porovnaj
slovo„najmä“).Dosférytýchtoprávtrebavsúčasnostinepochybnezaradiťajprávanaprimeranéživotné
prostredie, ktoré má veľmi blízko k právu na ochranu súkromného a rodinného života.31. Právo na priaznivé životné prostredie, obsahom ktorého je i právo na pokojné a nerušené užívanie
obydlia, je subjektívnym hmotnoprávnym oprávnením (právom) fyzickej osoby, ktoré sa možno domáhať

zákonom ustanoveným postupom pred správnymi a súdnymi orgánmi.

32. Neoprávneným zásahom je každé konanie objektívne spôsobilé zasiahnuť do práva fyzickej osoby
chráneného v zmysle ustanovenia § 11 OZ. Za neoprávnený nemožno považovať zásah do osobnostnej
sféry iba vtedy, ak ide o okolnosti vylučujúce protiprávnosť konania (napr. výkon práva, plnenie

povinnosti, svojpomoc, nutná obrana, či krajná núdza, zákonné licencie podľa § 12 ods. 2,3 OZ a pod.).

33. K vzniku zodpovednostného vzťahu zo zásahu do osobnostných práv postačuje, že ide o zásah,
ktorý je spôsobilý niektoré z osobnostných práv „len“ ohroziť, nie je predpokladom vzniku tohto vzťahu,
aby došlo k poškodeniu osobnostných práv.

34. Pre úspech žaloby nie je teda nutné, aby došlo aj k poškodeniu zdravia fyzickej osoby, ktorá je
vystavená imisiám. Postačuje, že tieto imisie sú takej intenzity, že v ich dôsledku hrozí fyzickej osobe
poškodenie jej zdravia. Zásah do osobnostných práv musí byť neoprávnený, teda byť v rozpore s
objektívnymprávom.Vprípadehluku,prašnostiavibráciibudezásahneoprávnenývždy,kýmtietoimisie
prekračujú záväzné hygienické limity.

35. Predpokladom úspešnosti žaloby na ochranu osobnosti je existencia neoprávneného zásahu do
osobnosti fyzickej osoby a to, že zásah je objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených §
11 OZ. Stačí, aby zásah bol spôsobilý narušiť alebo ohroziť tieto práva, nevyžaduje sa priame vyvolanie
následkov.

36. Vykonaným dokazovaním v tomto konaní nebol preukázaný taký zásah do osobnostných práv
žalobkyne, aby súd mohol vyhovieť žalobe.

37. V konaní vedenom na okresnom súde pod sp.zn. 9C/200/2010 bol nameraný hluk nad prípustnú
mieru, ktorý pochádzal z prevádzky kotolne pod jej bytom. Kontrolný posudok - z troch časových režimov

(denný, večerný a nočný) konštatoval, že najvyššiu prípustnú hodnotu hluku prekračoval len pre nočný
režim, a to (ani) nie príliš výrazne. Za najväčší zdroj hluku bolo znalcami označené čerpadlo a za
dominantný impulzový hluk prejavujúci sa tupým periodickým praskaním, ktorý vzniká trením medzi
potrubiami stúpačiek a železobetónovými konštrukciami stropov jednotlivých podlaží.

38. Zo znaleckého dokazovania vykonaného v exekučnom konaní, t.j. znalecký posudok č. 10-06/2011
zo dňa 31.3.2017, ktorý bol vyhotovený Technickým a skúšobným ústavom stavebným n.o., ul. Studená
3, Bratislava, vyplýva, že počas merania v zimnom období v intervale, t.j. noc (od 22.00 hod. do 6.00
hod.) v bežnom prevádzkovom režime kotolne nebolo zistené ani mierne prekročenie prípustnej hladiny
hluku. Podľa tohto znaleckého posudku len v simulovanom stave, a to pri nábehu kotolne na maximálne

možný výkon, by prevádzka kotolne len mierne prekročila prípustné hodnoty hluku pre interval noc. V
ostatných intervaloch - deň a večer kotolňa ani v simulovanom stave pri nábehu na maximálny možný
výkon neprekračuje prípustné hodnoty.

39. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaný vykonal opatrenia na zníženie hluku,

okrem iného výmenou čerpadla, úpravou režimu, vypodložením kotlov gumovými podložkami a
podobne, ktoré podľa záverov znaleckého dokazovania výrazne prispeli k zníženiu hlučnosti kotolne.
Nemožno obísť ani výsledky merania z februára - marca 2017, t.j. vykonaného v zimnom období,
kedy kotolňa v bežnom prevádzkovom režime ani v jednom intervale „ani v intervale noc“ neprekračuje
prípustné hladiny hodnoty hluku, stanovené vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR č. 549/2007 Z.z..

40. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa nepreukázala, aby vplyv
na jej súkromný život mal práve hluk z kotolne žalovaného. Žalobkyni vadí aj hlučnosť, vyvolaná inými
obyvateľmi bytového domu, deťmi hrajúcimi sa pred domom a pod.. O tom svedčí aj ňou predložená
nahrávka reportáže, z ktorej jednoznačne vyplýva, že žalobkyni neprekáža len hluk z kotolne, ale aj z

iných zdrojov.

41. Žalobkyňa v odvolaní namietala aj nedostatky dokazovania. Vyčítala súdu, že nevykonal
dokazovanie obhliadku predmetného bytu a taktiež to, že nesprávne vyhodnotil svedecké výpovede. Kuvedeným námietkam odvolací súd uvádza, že dokazovanie je časť civilného konania, v rámci ktorej si
súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh (žaloba)
týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné,

a akým spôsobom zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I.ÚS SR 52/03). Súd nie je v civilnom konaní
viazaný návrhmi účastníkov (strán sporu) na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky
navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z navrhovaných
dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vecou súdu a nie účastníkov konania. Pokiaľ súd v
priebehu civilného konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie

rozhodujúcich skutočnosti, nemožno to považovať za procesnú vadu konania, znemožňujúcu realizáciu
procesných oprávnení účastníka konania (R 125/1999). Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia
uviedol z akých dôvodov zamietol návrh žalobkyne na obhliadku jej bytu.

42. Taktiež súd prvej inštancie precízne vyhodnotil svedeckú výpoveď dcéry žalobkyne C.. C. Š., ako
aj prečítanú výpoveď svedkyne S. J..

43. Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie, s ktorými sa
odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

44. Výrok o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 CSP za použitia § 257 CSP.

Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech vo veci, a preto by mal právo na náhradu trov konania,
avšak tieto trovy mu neboli priznané, lebo na strane žalobkyne, (ktorá by bola inak, lebo nemala úspech
vo veci, povinná trovy odvolacieho konania nahradiť), existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré
konštatoval aj súd prvej inštancie.

45. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).