Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. január 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/174/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116226740
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8116226740.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu: N. O. Q. C. A..P..U.., O. XX, O., T.:
XX XXX XXX, v zastúpení JUDr. Ondrejom Petránom, konateľom spoločnosti, proti žalovanej: M.. E. R.,
P.. I., G.. XX.XX.XXXX, K. O., A. XXXX/XX, o zaplatenie 280,45 Eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 26. 03. 2018, č. k. 17Csp/212/2016-51 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanej v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.:

„I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 280,45 Eur s 5 % ročným úrokom za omeškanie z
istiny 191,50 Eur od 6.5.2016 do zaplatenia a s 5 % ročným úrokom za omeškanie z istiny 88,95 Eur od
26.6.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania od žalovanej vo výške 100 % s tým, že o výške trov
konania súd rozhodne podľa § 262 CSP“.

2. Vec právne posúdil podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácií, § 1 ods. 1 - 5, § 2 ods.
1 - 3, § 3, § 4, § 5, § 13a ods. 1 písm. a) - h), § 15, § 16 ods. 1 - 4 zákona č. 655/2004 Z. z. v znení
účinnom ku dňu 14. 03. 2016.

3.Vykonanýmdokazovanímmalzapreukázané,žežalobcaažalovanádňa14.03.2016uzavrelizmluvu
o poskytovaní právnych služieb, na základe ktorej bola žalovanej zo strany žalobcu poskytnutá právna,

poradenská a konzultačná činnosť, pomoc pri vyjednávaní vypracovaní dokumentov a vykonávanie
všetkej ostatnej súvisiacej činnosti, v zastupovaní klienta pred súdmi a inými štátnymi orgánmi a
orgánmi verejnej správy na území SR a v zahraničí, v právnej veci majetkovoprávneho vyporiadania
nehnuteľnosti v k. ú. O.. Podľa bodu 2 uvedenej zmluvy za poskytnuté služby patrí žalobcovi
kombinovaná odmena, a to za úkon vo veci samej vo výške 70 Eur za každú hodinu + 20 % DPH,
za ostávajúce úkony 35 Eur, za každý úkon právnej pomoci, vrátane režijného paušálu + 20 % DPH v
súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z.. Podľa bodu 3 uvedenej zmluvy sa strany dohodli, že žalobca má

nárok na náhradu hotových výdavkov súvisiacich s poskytovaním právnych služieb, najmä na náhradu
za súdne poplatky, notárske a iné poplatky, telekomunikačné výdavky, znalecké posudky, preklady,
odpisy, cestovné náhrady, náhradu za stratu času + 20 % DPH. Podľa bodu 6 uvedenej zmluvy žalobca
má nárok na plnú odmenu bez ohľadu na výsledok, resp. úspech vo veci samej a pre omeškanie súhradouodmenyježalobcaoprávnenýukončiťposkytovanieprávnychslužiebatútoskutočnosťklientovi
oznámiť. Za poskytnuté právne služby žalobca faktúrou zo dňa 25. 04. 2016, splatnou 05. 05. 2016
vyfakturoval žalovanej v súvislosti so zmluvou o poskytovaní právnej pomoci odmenu za dve hodiny

(príprava a prevzatie zastúpenia, spracovanie podania - nesúhlas s vytýčením hraníc adresovaný B. G. a
spol., spracovanie podania - nesúhlas s vytýčením hraníc adresovaný Okresnému úradu O., katastrálny
odbor, spracovanie podania - žiadosť o poskytnutie súčinnosť a doručenie listín vo veci hraníc pozemku
adresovaný Okresnému úradu O., katastrálnemu odboru) á 70 Eur, spolu 140 Eur, 28 Eur (20 % DPH),
poštovné 7 x á 1,65 Eur, spolu 11,55 Eur, poštovné 1 x 1,45 Eur, kolkové známky 10,50 Eur, spolu hotové

výdavky 23,50 Eur, pričom celková odmena predstavuje 191,50 Eur. Dňa 15. 06. 2016 žalobca vystavil
žalovanej faktúru so splatnosťou 25. 06. 2016, a to za spracovanie podania adresované právnemu
zástupcovi B. G. a Okresnému úradu O., katastrálnemu odboru vo veci nezrovnalosti s vytýčením hraníc
parciel - k. ú. O., t. j. za jednu hodinu á 70 Eur, 14 Eur (20 % DPH), poštovné (3 x á 1,65 Eur), hotové
výdavky 4,95 Eur, pričom celková odmena predstavuje 88,95 Eur. Žalovaná ani napriek výzve žalobcu
z 12. 09. 2016 nezaplatila odmenu vo výške 280,45 Eur (191,50 Eur + 88,95 Eur) za poskytnuté právne

služby, a preto s ňou žalobca ukončil zmluvu o poskytovaní právnych služieb. Žalovaná v písomnom
odpore proti platobnému rozkazu uviedla, že odmenu žalobcovi nezaplatí, nakoľko právne služby jej
neboli náležite poskytnuté.

4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný. Zmluva o poskytovaní právnych

služieb uzatvorená medzi stranami sporu vymedzuje rozsah poskytovaných právnych služieb, ako
aj dohodnutú odmenu, ktorá patrí žalobcovi bez ohľadu na výsledok, resp. úspech vo veci. Súd
skonštatoval, že žalovaná v podanom odpore proti platobnému rozkazu účinne nepoprela skutkové
tvrdenia žalobcu, ani na svoje tvrdenia neponúkla žiadny dôkaz, na súdne pojednávanie sa bezdôvodne
neustanovila, naopak žalobca preukázal svoje skutkové tvrdenia a jeho tvrdenia sa považujú v zmysle

ust. § 151 ods. 1 CSP za nesporné. Preto súd vyhovel žalobe v celom rozsahu a zaviazal žalovanú
zaplatiť žalobcovi za poskytnuté právne služby odmenu v rozsahu dohodnutej zmluvy vo výške 280,45
Eur.

5. Súd prvej inštancie žalobcovi priznal aj žiadaný úrok z omeškania s odôvodnením, že v zmysle ust.

§ 517 ods. 1 - 2 Občianskeho zákonníka žalobca má nárok na 5 % úrok z omeškania z istiny 191,50
Eur od 06. 05. 2016, t. j. nasledujúcim dňom po splatnosti faktúry, tiež má nárok na 5 % ročný úrok z
omeškania z istiny 88,95 Eur od 26. 06. 2016, t. j. dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry.

6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 2 CSP.

7. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná namietajúc, že súd
prvejinštanciedospelnazákladepredloženýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniamažezistený
skutkový stav neobstojí. Z pojednávania pred súdom prvej inštancie sa riadne ospravedlnila, lebo jej
bolo doručené tri pracovné dni pred pojednávaním a z dôvodu chrípkovej epidémie v osade, v ktorej

zabezpečuje pediatrickú primárnu lekársku starostlivosť, v tak krátkom čase (vo veľkom týždni pred
Veľkou nocou), nebolo možné získať zastupovanie. Ďalej uviedla, že nakoľko žalobca v listine zo dňa 17.
06. 2016 uviedol klamlivé informácie ohľadom vkladu do katastra, žalovaná listom zo dňa 20. 08. 2016
požiadala žalobcu o informáciu vo veci, na ktorú jej žalobca odpovedal odstúpením od zmluvy o právnej
pomoci, ktorej súčasťou bolo aj splnomocnenie zo dňa 14. 03. 2016. Z uvedeného je evidentné, že

žalobca v čase, keď zasielal žalovanej list zo dňa 17. 06. 2016 vedel, že vklad do katastra nehnuteľnosti
ohľadompozemku,parcelyč.XXXX/Xapozemku,parcelyč.XXXXbolužpovolený(vmáji2016),apreto
nejavil záujem o poskytovaní právnej pomoci žalovanej. Týmto konaním žalobca svojou nečinnosťou,
neodbornosťou, klamaním klienta porušil zmluvu o právnej pomoci a tým žalovanej spôsobil škodu, lebo
premeškal čas na vydanie predbežného opatrenia na súde o zamedzenie vkladu vlastníckeho práva v

prospech pozemku, parcely č. XXXX/X a pozemku, parcely č. XXXX, k. ú. O. pre kupujúcich T.. B. I.
a M.. Q. I..

8. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že súd prvej inštancie vykonal
navrhované dôkazy pre zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe predložených dôkazov dospel

k správnym skutkovým zisteniam. Z obsahu spisu jasne vyplýva pasivita žalovanej v konaní, ktorá
napriek prebiehajúcemu súdnemu konaniu vedela so značným časovým predstihom o pojednávaní vo
veci samej, na ktoré sa napokon nedostavila. Žalobca zdôraznil, že za ospravedlniteľné dôvody možno
považovať len také okolnosti, ktoré by na strane žalovanej nastali neočakávane, boli príčinou, že sanemohla na pojednávanie dostaviť, prípade svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť a ktoré za danej
situácie možno považovať za dôvody ospravedlňujúce zmeškanie konania. Za ospravedlniteľný dôvod
nie je možné považovať okolnosť, ktorá bola žalovanej vopred známa, hoci jej objektívne znemožňovala

účasť na pojednávaní, ak žiadne objektívne okolnosti nebránili tomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní
včas ospravedlnila. Pasivita žalovanej v oznámení prekážok a ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní
len zvýrazňuje zrejmú nepravdivosť a účelnosť jej tvrdení, ktoré vyznievajú klamlivo. V tomto prípade
žalovaná uviedla, že k neúčasti na pojednávaní došlo pre pracovné povinnosti, ale žiaden dôkaz o
tom súdu nepredložila, Podľa názoru žalobcu takýto dôvod ospravedlnenia nie je možné považovať za

objektívne preukázaný, a teda ani právne relevantný. Podľa súdnej praxe za ospravedlniteľné dôvody
zmeškania pojednávania sa považujú také dôvody, akými je napr. pobyt v nemocnici alebo dlhodobý
pracovný pobyt v zahraničí. Žalovanou uvedený dôvod ospravedlnenia z neúčasti na pojednávaní bez
ďalšieho nemôže byť právne významným dôvodom pre zrušenie vydaného rozsudku. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávneným subjektom proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa, po skonštatovaní, že podané odvolanie
má zákonné náležitosti a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.

1 CSP) s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil,
pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť
dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

10. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Po
oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie, odvolací

súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Odvolací súd v súlade s vyššie citovaným
ust. § 387 ods. 2 CSP sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ktoré
je dostatočné, jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými
relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia
uvedené v ust. § 220 ods. 2 CSP.

11. Odvolací súd konštatuje, že žalovaná v odvolaní neuviedla v zásade žiadne relevantné skutočnosti,
okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania súdu prvej inštancie a s ktorými
by sa súd prvej inštancie náležite nevysporiadal. Na zdôraznenie správnosti rozsudku vo veci samej
odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal všetko dokazovanie, ktoré

bolo možné z návrhov strán, najmä žalobcu v danej veci vôbec vyvodiť a na jeho základe zisťoval
rozhodujúce skutočnosti dôležité pre posúdenie dôvodnosti žaloby. Zhodnotením výsledkov vykonaného
dokazovania v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým záverom
a na ich základe vyvodil aj správny právny záver. Na vec správne aplikoval ust. § 18 ods. 2 zákona
č. 586/2003 Z. z. o advokácií, ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k vyhoveniu žaloby

žalobcu riadne v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodnil, pričom sa dôsledne vysporiadal so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými
argumentmiadôkaznýminávrhmisporovýchstránaposúdilopodstatnenosťvšetkýchprávneaskutkovo
relevantných námietok strán súvisiacich s predmetom konania.

12. Podľa ustálenej právnej teórie a súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou,
v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou účastníkov konania.
Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide o bremeno
tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať
(§ 132 ods. 1 CSP). Predmetné ustanovenie stanovuje aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom

konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Zásadne na stranách sporu leží iniciatíva pri
zhromažďovaní dôkazov. Strana, ktorá neoznačila dôkazy, potrebné na preukázanie svojich tvrdení,
nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového
stavu zistené na základe vykonaných dôkazov. Totožné následky postihujú i toho účastníka, ktorý sícenavrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenia vykonaných dôkazov súdom vyústilo do
záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné
bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom

vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané v tom zmysle, že
súd ho nepovažuje za pravdivé, ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré
súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

13. Aby strana sporu mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí

predovšetkýmsplniťsvojupovinnosťtvrdenia.Predpokladomdôkaznejpovinnostijetvrdenieskutočnosti
stranou tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná
väzba. Ak strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej
normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia teda
neunesenie bremena tvrdenia má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá
nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú

podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia, o tejto skutočnosti bude mať pre stranu
väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám sporu ukladá povinnosť tvrdiť
všetky potrebné skutočnosti, potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností je určovaný hypotézou
hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma určuje zásadne
jednak rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočnosti, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané

a jednak nositeľa dôkazného bremena.

14. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca uzatvoril so žalovanou dňa 14. 03. 2016 zmluvu
o poskytovaní právnych služieb (č. l. 6 spisu). Po prevzatí právneho zastúpenia žalobca žalovanej
podaním zo dňa 17. 06. 2016 predložil právnu analýzu vytýčenia hraníc a zápis geometrického plánu

do katastra nehnuteľnosti pre katastrálne územie O. (č. l. 27 - 28 spisu). V uvedenej analýze žalobca
pre žalovanú opísal všetky ním vykonané úkony v právnej veci majetkovoprávneho vyporiadania
nehnuteľnosti v k. ú. O.. Podaním zo dňa 25. 07. 2016 žalobca vyzval žalovanú na úhradu odmeny
za poskytnuté právne služby v súlade s vystavenou faktúrou č. XXXXXXX splatnou 05. 05. 2016 na
sumu 191,50 Eur, faktúrou č. XXXXXXX splatnou 25. 06. 2016 na sumu 88,95 Eur. Zároveň žalobca

žalovanú upozornil, že neuhradenie faktúry v lehote splatnosti ho oprávňuje pozastaviť, resp. obmedziť
vykonávanie všeobecných právnych služieb pre žalovanú až do doby uhradenia odmeny (č. l. 29 spisu).
Z uvedených skutočností vyplýva, že žalobcovi za poskytnuté právne služby žalovanej vznikol nárok na
odmenu podľa § 24 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácií, a to na základe zmluvy o poskytovaní
právnych služieb zo dňa 14. 03. 2016.

15.Zdanéhozmluvnéhovzťahutakvzniklažalobcoviakoadvokátovipovinnosťposkytnúťprávneslužby
a žalovanej ako klientke povinnosť zaplatiť advokátovi odmenu, náhradu hotových výdavkov a účelne
vynaložených finančných prostriedkov. V preskúmavanej veci odvolací súd poukazuje na vyčerpávajúce
odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie. V danej veci je podstatné, že žalobca zastúpenie

žalovanej prevzal, právnu pomoc jej aj skutočne poskytol, a preto má nárok na zaplatenie odmeny,
pričom odmena za poskytnutie právnych služieb bola vyčíslená v súlade so zmluvou.

16.Odvolacísúdkonštatuje,žeakžalovanávodvolanínamieta,žesúdprvejinštanciedospelnazáklade
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, de facto namieta nesprávne hodnotenie

vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že odvolací
súd je podľa § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem
prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo ho doplní. Na základe toho odvolací súd v odvolacom
konaní skúma okrem splnenia procesných podmienok odvolacieho konania, či súd prvej inštancie
vykonal náležité dokazovanie, či skutkové zistenia, ku ktorým po takomto dokazovaní dospel, majú v

prevedenom dokazovaní oporu. Ak zistí, že nebolo prevedené náležité dokazovanie alebo ak zistí, že
súdom prvej inštancie konštatovaný skutkový stav nemá oporu v prevedenom dokazovaní, nevyplýva
z vykonaných dôkazov, prípadne, ak má za to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám (§ 384 ods. 1 CSP).
V tomto prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, pričom

vychádzal z listinných dôkazov vyplývajúcich zo spisu, z výpovede žalobcu a z písomne podaného
odporu žalovanej proti platobnému rozkazu. Z tohto dokazovania získané dôkazy vyhodnotil podľa
zákonných kritérií (§ 191 ods. 1 CSP) a na základe toho ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodnutí
vychádzal. Odvolací súd v hodnotení dôkazov zo strany súdu prvej inštancie nezistil žiadny rozpor sprincípmi formálnej logiky a zo zákonnými procesnými pravidlami, a preto nepovažoval za potrebné
súdom prvej inštancie prevedené dokazovanie opakovať alebo ho doplniť.

17. Žalovaná v odvolaní uvádza, že z pojednávania nariadeného pred súdom prvej inštancie sa
riadne ospravedlnila z dôvodov, že predvolanie na pojednávanie jej bolo doručené 3 pracovné dni
pred pojednávaním a pre chrípkovú epidémiu v osade, v ktorej zabezpečuje pediatrickú primárnu
starostlivosť pre krátky časový sled (v týždni pred Veľkou nocou), ale nebolo možné z jej strany získať pri
výkone práce lekárky zastupovanie. Odvolateľka ale bližšie neuvádza, akým spôsobom táto skutočnosť

mala ovplyvniť prejednanie a rozhodnutie súdu vo veci, avšak pokiaľ súd prvej inštancie pojednával
v neprítomnosti žalovanej, a námietka žalovanej z odvolania mala smerovať voči postupu súdu, k
tomu odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu nevyplýva žiadne porušenie procesných práv žalovanej.
Zásielka (predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 26. 03. 2018) bola pre žalovanú uložená
na pošte od 02. 03. 2018 a žalovaná ju prevzala dňa 20. 03. 2018. V zmysle ust. §178 ods. 2 CSP
bola zachovaná lehota najmenej 5 dní pred začiatkom pojednávania. Teda žalovaná o prebiehajúcom

súdnom konaní vedela, na nariadené pojednávanie sa neustanovila a podaním doručeným súdu v deň
pojednávania, t. j. dňa 26. 03. 2018 žiadala o odročenie pojednávania. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje, že dôvodom na odročenie pojednávania sú len také okolnosti, ktoré na strane účastníka
konania nastali neočakávane, boli príčinou, že sa nemohol na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju
neúčasť riadne ospravedlniť, a ktoré za danej situácie možno považovať za dôvod ospravedlňujúci

zmeškanie konania. V danom prípade žalovaná uviedla, že k neúčastí na pojednávaní došlo pre
pracovné povinnosti (žiadny dôkaz o tom však nepredložila), a preto nebol naplnený dôvod na odročenie
nariadeného pojednávania, tiež nepreukázala, aby v zmysle ust.§ 178 ods. 2 CSP nebola zachovaná
5-dňová lehota na prípravu pojednávania.

18. Súd prvej inštancie vysvetlil, z akých dôvodov žalobe vyhovel, odôvodnenie jeho rozhodnutia
zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v ust. § 220 ods. 2 CSP. Nie je možné konštatovať,
žeby rozhodovacím procesom došlo k odňatiu možnosti strán sporu konať pred súdom a k porušeniu
práva na spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie práva
na spravodlivý súdny proces nie je možné považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje

rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.

19. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s osvojením si jeho odôvodnenia ako
vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil prihliadajúc aj na to, že v odôvodnení rozhodnutia
nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie,

ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (§ Ústavný súd SR sp. zn. II. ÚS 78/05).

20. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania. So
zreteľom na uvedené, odvolací súd stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí o trovách konania, aj tento
výrok postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust .§ 255 ods.
1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách odvolacieho konania bola skutočnosť, že žalovaná v
odvolacom konaní úspešná nebola a úspešný žalobca má nárok na náhradu trov konania.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).