Rozsudok Judgement was issued on Thursday, September 14, 2016

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 5C/128/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709206493
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Mikulčík

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2016:1709206493.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom Marekom Mikulčíkom, v právnej veci žalobcov: 1./ U. Y., O..

XX.XX.XXXX, V.: Š. XXX, E., 2./ E. M., O.. XX.XX.XXXX, V.: B. X. XXX, B., Č., 3./ L. M., O.. XX.XX.XXXX,
V. P. XX, XXX XX Y., Č., 4./ D. M., O.. XX.XX.XXXX, V. L.. T. XXXX/XX, XXX XX B. - P., Č., 5./ C. F.,
O.. XX.XX.XXXX, V. U. XXXX/XD, XXX XX B. - U., Č., 6./ Š. E., O.. XX.XX.XXXX, V. E. X, P. XXX XX,
7./ U. E., O.. XX.X.XXXX, V. C. X, XXX XX V., 8./ W. P., O.. XX.XX.XXXX, V. E. XXX, P. XXX XX, 9./ K.
F., O.. XX.XX.XXXX, V. E. XXX, P. XXX XX, 10./ L. T., O.. XX.XX.XXXX, V. G. X, P. XXX XX, Č., 11./ P.
T., O.. X.XX.XXXX, V. U. XX, XXX XX G., Č., 12./ W. T., O.. XX.XX.XXXX, V. E. XXXX/XA, XXX XX G.,
Č., 13./E. T., O.. XX.XX.XXXX, V. U. F.. X, XXX XX N., F. E. O., 14./ E. M., O.. XX.XX.XXXX, V. E. B.

XXX, XXX XX O. V., Č., 15./ P. T., O.. XX.XX.XXXX, V. L. XXX, U. P. V., 16./ L. G., O.. XX.XX.XXXX,
V. E.C. XX, XXX XX V., 17./ G. O., O.. XX.XX.XXXX, V. L. XX, XXX XX V., všetci žalobcovia zastúpení:
JUDr. Samuel Baránik, advokát so sídlom: Grösslingová 4, Bratislava, proti žalovaným: 1./ L. S., O..
XX.XX.XXXX, V.: M. XXX, V., 2./ W. K., O.. XX.XX.XXXX, V.: M. X, Y. G., 3./ U. F., O.. XX.XX.XXXX,
V.: P. XX, V., 4./ K. T., O.. XX.XX.XXXX, V.: V. XX, V., 5./ Z. L., O.. XX.XX.XXXX, V.: U. XXX, U., 6./
D. Y., O.. XX.XX.XXXX, V.: M. X, V., 7./ U. F., O.. XX.XX.XXXX, V.: M. XX, V., žalovaní v 1./ až 7./
rade zastúpení JUDr. Borisom Pagáčom, advokátom so sídlom: Ďatelinová 6, Bratislava, 8./ Slovenská

republika - Slovenský pozemkový fond, so sídlom: Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 9./ L. P., O..
XX.XX.XXXX, V.: R.V. Y. XX, U., zastúpený JUDr. Borisom Pagáčom, advokátom so sídlom: Ďatelinová
6, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Určuje sa, že nehnuteľnosti v k. ú. Rovinka:
- na liste vlastníctva č. XXX vedené Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom, a to pozemky s
parc.č. E-KN XXX/XXX - orná pôda o výmere 19 m2, E-KN XXX/XXX - orná pôda o výmere 3138 m2,
E-KN XXX/XXX - orná pôda o výmere 379 m2, E-KN XXX/XXX - orná pôda o výmere 1765 m2,
- na liste vlastníctva č. XXXX vedené Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom, a to pozemky s

parc. č. C-KN XXX/XXX - orná pôda o výmere 134 m2 a C-KN XXX/XXX - orná pôda o výmere 108 m2,
patria v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 1 do dedičstva po zosnulom U. M. rodenému M., nar. dňa
X.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom E. Č.. XX a v spoluvlastníckom podiele
vo veľkosti 1 do dedičstva po zosnulej R. M. - M. E.. Š., nar. dňa XX.X.XXXX, zomrelej dňa
XX.X.XXXX, naposledy bytom E. Č.. XX.

Súd priznáva žalobcom nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1 Žalobcovia v 1./ a 2./ rade sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava II dňa 2. apríla 2007,
zmenenou v podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 4. augusta 2016 domáhali vydania rozsudku s
nasledovným obsahom: „ I. Určuje sa, že nehnuteľnosti v k. ú. Rovinka: na liste vlastníctva č. XXX
vedené Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom, a to pozemky s parc.č. E-KN XXX/XXX - ornápôda o výmere 19 m2, E-KN XXX/XXX - orná pôda o výmere 3138 m2, E-KN XXX/XXX - orná pôda o
výmere 379 m2, E-KN XXX/XXX - orná pôda o výmere 1765 m2, na liste vlastníctva č. XXXX vedené
Okresným úradom Senec, katastrálnym odborom, a to pozemky s parc. č. C-KN XXX/XXX - orná pôda o

výmere 134 m2 a C-KN XXX/XXX - orná pôda o výmere 108 m2, patria v spoluvlastníckom podiele vo
veľkosti 1 do dedičstva po zosn. U. M. rodenému M., nar. dňa X.XX.XXXX, zosn. dňa XX.XX.XXXX,
naposledy bytom E. Č.. XX a v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 1 do dedičstva po zosn. R.
M. - M. E.. Š., nar. dňa XX.X.XXXX, zosn. dňa XX.X.XXXX, naposledy bytom E. Č.. XX. II. Žalobcom
sa priznáva nárok na plnú náhradu trov konania, ktoré budú žalovaní povinní zaplatiť do rúk právneho

zástupcu žalobcov JUDr. Samuela Baránika, advokáta, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o
vyčíslení trov konania.“. V podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 4. augusta 2016 žalobcovia v 1./ a
2./ rade, navrhli okrem zmeny žaloby i to, aby do konania vstúpili ďalšie subjekty na stranu žalobcov, a
to žalobcovia v 3./ až 17./ rade, čo odôvodnili tým, že títo s nimi tvoria tzv. nútené spoločenstvo v zmysle
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „ C.s.p.“). Uzneseniami vyhlásenými na
pojednávaní konanom dňa 14. septembra 2016 súd pripustil zmenu žaloby, ako aj to, aby do konania

vstúpili ďalšie subjekty na stranu žalobcov.

2 Žalobu na určenie, že nehnuteľnosti v k. ú. Rovinka: na liste vlastníctva č. XXX vedené Okresným
úradom Senec, katastrálnym odborom, a to pozemky s parc.č. E-KN XXX/XXX - orná pôda o výmere
19 m2, E-KN XXX/XXX - orná pôda o výmere 3138 m2, E-KN XXX/XXX - orná pôda o výmere 379

m2, E-KN XXX/XXX - orná pôda o výmere 1765 m2, na liste vlastníctva č. XXXX vedené Okresným
úradom Senec, katastrálnym odborom, a to pozemky s parc. č. C-KN XXX/XXX - orná pôda o výmere
134 m2 a C-KN XXX/XXX - orná pôda o výmere 108 m2 (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“) patria
v spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 1 do dedičstva po zosn. U. M. (ďalej len „poručiteľ“) a v
spoluvlastníckom podiele vo veľkosti 1 do dedičstva po zosn. R. M. - M. E.. Š., (ďalej len

„poručiteľka“) žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu odôvodnili tým, že predmetné
nehnuteľnosti poručiteľ s poručiteľkou nadobudli ako manželia po II. svetovej vojne do vlastníctva na
základe výmeru o vlastníctve pôdy vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy
podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb. o vlastníctve pôdy pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945
Sb. v znení nariadenia č. 64/1946 Sb., s číslom 1379/48 - 1 (ďalej len „výmer o vlastníctve pôdy").

Predmetné nehnuteľnosti boli skonfiškované osobám nemeckej národnosti na základe tzv. Benešových
dekrétov a poručiteľovi s poručiteľkou boli pridelené výmerom o vlastníctve pôdy, ako náhrada za dom,
ktorý im bol počas II. svetovej vojny vypálený na Kysuciach. Poukázali na to, že právomoc zrušiť výmer o
vlastníctve pôdy prešla na vtedajšie Krajské národné výbory. Okresný národný výbor Bratislava - vidiek
rozhodnutím zo dňa 15.3.1966 teda nemohol zrušiť výmer o vlastníctve pôdy. Rozhodnutie Okresného

národného výboru Bratislava - vidiek zo dňa 15.3.1966 označené ako „Usporiadanie prídelu" je teda
vydané orgánom bez právomoci na zrušenie prídelu, ide teda o rozhodnutie nulitné, ničotné. Poukázali
aj na to, že nakoľko výmer o vlastníctve pôdy bol vydaný v roku 1948, vzniklo medzi poručiteľom
a poručiteľkou majetkové spoločenstvo manželov podľa uhorského práva, tzv. koakvizícia, ktorá sa
od 1. apríla 1964 v súlade s § 500 ods. 1 Občianskeho zákonníka transformovala na bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov ( ďalej len „BSM“). Tvrdili, že pokiaľ sa poručiteľ (ktorý nevedel čítať a
podpisoval sa troma krížikmi) písomným prehlásením zo dňa 27. októbra 1964 vzdal pôdy pridelenej
výmerom o vlastníctve pôdy, išlo o vzdanie sa užívania v prospech jednotného roľníckeho družstva a nie
o vzdanie sa vlastníctva. Argumentovali tiež tým, že pri vzdaní sa prídelu písomným prehlásením zo dňa
27.októbra 1964 išlo o absolútne neplatný právny úkon, nakoľko tento bol uskutočnený negramotným

poručiteľom nie vo forme notárskej zápisnice, ale len vo forme podpísania predtlačenej listiny, pričom
poručiteľ nemal na vzdanie sa prídelu súhlas poručiteľky a táto vzdanie sa prídelu nikdy nepodpísala,
teda ide o právny úkon absolútne neplatný.

3 Žalovaní v 1./až 7./ rade a žalovaný v 9. rade s k žalobe vyjadrili prostredníctvom svojho právneho

zástupcu tak, že žalobu žiadali zamietnuť. Poukázali na to, že celý spor je výsledkom viacnásobného
porušovania zákona. Prvé porušenie zákona nastalo tým, že prídelová listina prídelcom prideľovala
pôdu, z ktorej 4/7 nikdy neboli skonfiškované. Ďalej zo strany prídelcov nikdy nebola zaplatená cena
prídelu, táto bola zaplatená len čiastočne, a prídelci ňou vyplatili iba stavebný pozemok, dom a dvor.
Argumentovalitým,žeprídeloválistina, oktorúžalobcoviaopierajúsvojeprávo, bolazrušená.Poukázali

aj na to, že v rámci reštitúcií bola 1/7 predmetných nehnuteľností vydaná reštituentom, teda prípadné
pozitívne rozhodnutie o podanej žalobe by spôsobilo to, že by došlo k zrušeniu tohto reštitučného
rozhodnutia.4 Žalovaný 8./ sa k žalobe vyjadril tak, že žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že žalované fyzické
osoby nadobudli svoje vlastníctvo riadne, buď v rámci reštitúcií alebo v dedičskom konaní a žalovaný
štát nadobudol vlastníctvo taktiež v súlade so zákonom. Poukázal na to, že vzdanie sa prídelu U. M.,

treba považovať za platné, v písomnom vyhlásení z 27. októbra 1964 bolo totiž jasne deklarované, čoho
všetkého sa zriekajú U. M. a jeho manželka R.. Z pôvodného prídelu si títo ponechali len budovu, t. j.
rodinný dom a pozemok pod budovou, ako aj živý a mŕtvy inventár. Ostatnej pridelenej pôdy, v danom
čase ornej pôdy, ktorá je dnes predmetom konania, sa zriekli, táto bola vnesená do JRD a U. M. a jeho
manželka R. túto pôdu neskôr užívali ako tzv. záhumienok. Predmetné prehlásenie treba považovať za

platné, aj pokiaľ ho nepodpísala aj R. M., pretože táto mohla splnomocniť U. M. k takémuto právnemu
úkonu.

5 Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom niektorých zo subjektov
na strane žalobcu, či žalovaného, ohliadkou, ako aj oboznámením alebo prečítaním obsahu listinných
dôkazov a to: č.l. 6-8 - prídelové listiny, č.l. 9 - rozhodnutie ONV - vidiek z 15. 3. 1966, č.l. 39 -

rozhodnutie Štátneho notárstva Bratislava II, č.l. 131-136 -geometrický plán č. 17/2004, č.l. 156-159 -
zápisnica spísaná dňa 22. 10. 1957 na MNV v Štefánikovciach, č.l. 160 - prehlásenie, č.l. 161 - úradný
záznam z 22. 2. 1966, č.l. 240-244 - návrh na pripustenie zmeny žalobného návrhu, č.l. 245-246 - výpis
z katastra nehnuteľností z evidenčného listu č. 32, č.l. 247 - výpis z katastra nehnuteľností vytvorený cez
katastrálny portál, č.l. 248 - kópia katastrálnej mapy, č.l. 249 - výpis z katastra nehnuteľností vytvorený

cez katastrálny portál LV č. XXX, č.l. 250 - výpis z katastra nehnuteľností vytvorený cez katastrálny
portál LV č. XXXX č.l. 251 - osvedčenie o dedičstve 65D 720/2012, č.l. 252 - kópia e-mailovej správy, č.l.
253-255 - kópia žalobného návrhu na určenie vlastníctva k pôde, č.l. 256 - oznámenie správy katastra
Senec, č.l. 256d-256g - kópia listu vlastníctva č. XXX pre k. ú. Rovinka, č.l. 258-259 - uznesenie č. k.
5C 128/2009-258 z 28. mája 2013, č.l. 298-300 - zápisnica z ohliadky, č.l. 304 - potvrdenie, č.l. 305 -

potvrdenie obce Rovinka, č.l. 337- geometrický plán zo 14. 11. 2013 č. 150/2013, č.l. 468-471 - výmer o
vlastníctve pôdy, č.l. 487 - vyhlásenie, č.l. 490-492 - identifikácia parciel, č.l. 493-495 - výpisy z katastra
nehnuteľnosti z 3. 8. 2016, č.l. 498-499 - Osvedčenie o dedičstve, č.l. 500-501 - Osvedčenie o dedičstve,
č.l. 502-503 - Osvedčenie o dedičstve, č.l. 504 - Uznesenie OS v Litoměřicích 35D 211/2015-31, č.l. 505
- Osvedčenie o dedičstve.

6 Vykonané dôkazy súd vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach, pričom zistil
nasledovný skutkový stav: Na základe výmeru vydaného Povereníctvom pôdohospodárstva a
pozemkovej reformy podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR o vlastníctve pôdy pridelenej
podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb. n. SNR číslo 1379/48 - 1 bol

pridelený do vlastníctva Mikuláša Kukučku a manželky R. M. E.. Š., bytom Č. XXX poľnohospodársky
majetok v k.ú. Čela, inter alia, aj pozemok zapísaný v pozemkovoknižnej vložke č. XXX ako pozemok
s parc.č. XXX/X o výmere 0,5301 ha. Podľa čl. IV. výmeru o vlastníctve pôdy je tento výmer podľa
ustanovenia § 1 ods. 2 nariadenia č. 104/1946 Sb. n. SNR verejnou listinou, dokazujúcou vlastnícke
právo prídelcu k pridelenej poľnohospodárskej nehnuteľnosti. Každý z manželov nadobudol vlastnícke

právo podľa výmeru o vlastníctve pôdy v ideálnej časti 1. Okresný národný výbor v Šamoríne
vydal dňa 18. novembra 1957 pre poručiteľa a poručiteľku prídelovú listinu, týkajúcu sa nehnuteľností
v katastrálnom území Š. (okrem iného aj pozemku zapísaného v pozemkovoknižnej vložke č. XXX
ako pozemok s parc.č. XXX/X o výmere 0,5301 ha) o celkovej výmere 6,3447 ha, v ktorej uviedol
celkovú prídelovú cenu 16.559,- Kčs a nedoplatok prídelovej ceny 14.759,-Kčs. Z prehlásenia zo

dňa 27.10.1964 z ČL 160 súdneho spisu vyplýva, že ide o listinu - formulár prehlásenia, ktorého text
je vyhotovený tlačiarenským strojom a do textu ktorého sú konkrétne údaje doplňované pomocou
písacieho stroja. Text formulára vyhotovený tlačiarenským strojom je nasledovný: „ Prehlásenie Niže
podpísaný /á/ obyvateľ v č. d prehlasujem, že vzdávam sa v prospech Čsl. štátu nehnuteľností,
ktoré boli pridelené z pozemkových reforiem v katastrálnom území okrem rodinného

domku -/osobného vlastníctva/. V dňa Za MNV: stránka: “. Pomocou
písacieho stroja je v hornej časti prehlásenia dopísané „M. U.“, pričom meno „Michal“ je preškrtnuté
a nad ním je rukopisom dopísané „Mikuláš“. Pomocou písacieho stroja sú v predformulovanom texte
doplnené údaje o pobyte, čísle domu, katastrálnom území mieste a dátume podpísania ( E., XX/X, E.,
E., 27.X.1964). Za textom „Za MNV:“ je uvedený nečitateľný podpis a odtlačok úradnej pečiatky. Pred

textom „stránka :“ je uvedený podpis vo forme troch krížikov (+++). V dolnej časti prehlásenia je pomocou
písacieho stroja dopísaný text: „Jednotné roľnícke družstvo Potvrdzujeme, že pôda je t.č. v spoločnom
hospodárení JRD.“, pričom cez tento text prechádza ďalší nečitateľný podpis. Okresný národný výbor
Bratislava - vidiek v rozhodnutí zo dňa 15. marca 1966 číslo XXXX/XXXX-X.-K., označenom ako „Vec:Usporiadanie prídelu“ konštatoval, že v pozemkovej reforme bol poručiteľovi a poručiteľke pridelený
pôdohospodársky majetok v katastrálnom území Rovinka o výmere 6,3447 ha za prídelovú cenu 15
559,- Kčs. Podľa rozhodnutia o prídele sú prídelci povinní na pridelenom majetku osobne a riadne

hospodáriť. Vykonaným šetrením bolo zistené, že prídelci v roku 1950 vniesli pridelenú pôdu do JRD, sú
členmi JRD a pridelenej pôdy sa podľa prehlásenia z 27.10.1964 v prospech Československého štátu
zriekli a preto má byť prídelová cena pôdy Kčs 10 515,- odpísaná. V dôsledku toho bolo vo výrokovej
časti rozhodnutia, inter alia, uvedené : „ Odbor vodného hospodárstva a pre veci poľnohospodárstva a
lesníctva ONV Bratislava - vidiek zrušuje prídelovú listinu ktorou bol menovanému prídelcovi pridelený

majetok poľnohospodársky, avšak prídel osob . vlastníctva a inventáru ostane nezmenene platný .“ Zo
záznamu z porady konanej dňa 6. júna 1996 k problematike odnímania prideleného majetku prídelcom
vyplýva, že táto bola zvolaná listom riaditeľa právnej sekcie Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej
republiky a zúčastnili sa jej pracovníci Úradu vlády Slovenskej republiky (JUDr. Kristínová), Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (JUDr. Štefanko), Krajského súdu v Bratislave (JUDr. Bajánková, JUDr.
Kováčová),PozemkovéhoúraduBratislava-vidiekSlovenskejrepubliky(Ing.Tischlerová,JUDr.Igazová)

a Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky (JUDr. Puškáč, Ing. Vittek, JUDr. Antošík). Na
porade podrobne prerokovali otázku, či ONV mohli alebo nemohli odnímať prídely, pričom sa zhodli na
tom, že odnímanie prídelov zo stranu ONV bolo nad rámec ich pôsobnosti. Podľa aktuálnej identifikácie
parciel podľa prídelu pre M. U. R. U.. R. E.. Š. zo dňa 13.júna 2016, vypracovanej Okresným úradom
Senec, katastrálnym odborom, vo vzťahu k žalovaným zodpovedá pozemok s parc.č. XXX/X uvedený

vo výmere o vlastníctve pôdy pozemkom podľa súčasného stavu evidovaným na listoch vlastníctva č.
XXX a XXXX, a to pozemkom s parc.č. E-KN XXX/XXX, E-KN XXX/XXX, E-KN XXX/XXX, E-KN XXX/
XXX, C-KN XXX/XXX a C-KN XXX/XXX. Z potvrdenia vydaného dňa 26. júla 2013 poľnohospodárskym
družstvom Úsvit pri Dunaji so sídlom v Dunajskej Lužnej vyplýva že na základe identifikácie parciel zo
dňa 27. septembra 2006 a výpisu z evidenčného listu číslo XX, ako i prešetrením ďalších skutočností

poľnohospodárske družstvo zistilo, že parcelu parcelné číslo XXX - záhrady o výmere 1869 m2, parcela
registra C v katastrálnom území E. neužívalo, nakoľko sa jednalo o záhradu za domom a dvorom
právnych predchodcov žalobkyne 1./. Z potvrdenia obce Rovinka zo dňa 27. septembra 2013 vyplýva
že E. M., naposledy bytom Rovinka 100 bol vedený ako daňovník daní z nehnuteľností v obci Rovinka.
Daňovník E. M. si predmetnú parcelu p.č. 360 (pred tým p.č.XXX/X) druh pozemku: záhrady, o celkovej

výmere 1018 m2, priznal z dôvodu jej užívania ešte v roku 1996 a do dnešného dňa na parcele nie
sú evidované žiadne nedoplatky. Po nebohom daňovníkovi uhrádza daň z nehnuteľnosti jeho dcéra U.
Y.. Žalovaná v 2. / rade vypovedala, že má k dispozícií geometrický plán č. 17/2004 z 20. decembra
2004, ktorí si žalovaní vyhotoviť na ich náklady preto, aby si zamerali parcely, ktoré im boli v reštitúcií
vrátené. Nehnuteľnosti im boli vrátené v reštitúcií v roku 1992, pričom pri ich zameriavaní jej pán M.

(E.) osobne povedal, že ak vstúpi na sporný pozemok, tak ju prepichne vidlami. Žalovaný v 9. / rade
vypovedal, že právni predchodcovia žalobcov pozemok za domom užívali ako tzv. záhumienok, a pokiaľ
boli v roku 1964 nútení vzdať sa svojho vlastníckeho práva, vzdali ho i preto, že v danom čase nemali
zaplatenú cenu za pridelené pozemky a tak to využili a pozemky dali do družstva, aby nemuseli nič
zaplatiť. Žalobkyňa v 1./ rade vypovedala, že predmetné nehnuteľnosti mali charakter záhrady, kde boli

zasadené ovocné stromy, boli tam marhule, ringlóty, aj čerešňa, ktorá tam stojí dodnes. Každý dom,
ktorý bol od 1948 prideľovaný, mal za domom záhradu. Túto záhradu užívali jej starí rodičia (poručiteľ a
poručiteľka) aj s jej otcom (E. M.) a hoci na časti pozemku občas sadili i poľnohospodárske plodiny, stále
mal charakter záhrady s ovocnými stromami. Nikdy sa nejednalo o tzv. záhumienok. Záhumienky sa v
tejto lokalite začali prideľovať až po vzniku roľníckeho družstva cca v 70 rokoch a prideľovali sa ľudom,

ktorí si v tejto lokalite stavali rodinné domy, ako napríklad bola záhumienka pridelená i jej tete, ktorá si
na susediacom pozemku v tejto dobe postavila svoj rodinný dom. V čase prídelu záhrady mal jej otec
17 rokov, neskôr po smrti jej starých rodičov túto záhradu užívali ona so svojim otcom, pričom ona ju
užíva dodnes. V danej záhrade okrem jej starých rodičov, jej rodičov, jej, jej syna, jej manžela, prípadne
jej brata, žiaden zo žalovaných nikdy nerobil. Ona má k tejto záhrade vypestovaný i silný citový vzťah,

beriem to ako srdcovú záležitosť, od malička v tejto záhrade vyrastala a žalovaných prvýkrát videla
až na súdnej ohliadke. Na fotografiách z ohliadky na č.l. 301-302, žalobkyňa v 1./ rade označila na
obrázku č. 6 čerešňu, ktorá má stáť na záhrade dodnes, ako ten väčší zo stromov, nachádzajúcich sa
na obrázku č. 6 vľavo, zasadený pri plote a v blízkosti oranžovej budovy. Zároveň naznačila na obrázku
č. 6 z ohliadky miesta, kde boli zasadené v minulosti ovocné stromy, pričom uviedla že z pravej strany

pozemkuztohtopohľadupozemokoplotenýnikdynebol,pretožebolvsusedstverodinnýchpríslušníkov,
nebolo potrebného ho oplocovať. Oplotený bol zozadu, zo strany družstva, pričom plot sa nachádzal
niekoľko metrov za čerešňou. Z prednej strany bol oplotený plotom za domom, tento plot bol pôvodne
drevený, neskôr bol vymenený za železný plot tak, ako je zobrazený na obrázku č. 5. Z ľavej stranypozemku od suseda G. V., bol taktiež pozemok oplotený. Zo zadnej strany od strany družstva, bol však
plot odstránený a to jej manželom a jeho pomocníkom U. I., ktorý im chodil orávať, a všetci títo ešte
za života jej rodičov zo zadnej strany odstránili plot, nakoľko tam upravovali stromy. Ovocné stromy zo

záhrady odstraňoval ešte jej otec s jej mužom a to z dôvodu toho, že stromy už boli staré, čo bolo cca v
roku1985.Napozemku naposledystálajabloň,ktorásaccapredšiestimirokmizlomila. Na fotografiách
z ohliadky na č.l. 301-302 spisu mal súd za preukázaný stav užívania predmetných nehnuteľností ku
dňu vykonania ohliadky súdom (17. septembra 2013). Je na nich vidieť rodinný dom s dvorom, za
nim oplotenú záhradu, ak aj rozľahlý pozemok za ňou, zreteľne využívaný na pestovanie iných plodín,

ako na susedných pozemkoch. Z predložených dedičských rozhodnutí mal súd za preukázanú aktívnu
legitimáciu žalobcov na podanie žaloby, t.j. že poručiteľ a poručiteľka sú ich predkami.

7 Súd zistil tento právny stav: Uhorské obyčajové právo platné na území Slovenskej republiky do
1. januára 1951 poznalo právny inštitút koakvizície, t.j. majetkového spoločenstva manželov, pričom
rozlišovalo, či bol jedným z manželov šľachtic alebo nie. V koakvizícii vzniknutej medzi manželmi

bez šľachtického pôvodu pritom platilo to, že manželia o závažných otázkach týkajúcich sa majetku
rozhodujú spoločne. Podľa § 23 ods. 2 nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb. n.
SNR o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj
zradcov a nepriateľov slovenského národa (ďalej len "nariadenie č. 104/1945 Sb.n. SNR"), ak prídelca
nehospodári so starostlivosťou riadneho hospodára, môže mu Povereníctvo Slovenskej národnej rady

pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu do 10 rokov odo dňa ujatia sa držby po vypočutí miestnej
organizácie Jednotného sväzu slovenských roľníkov a okresného národného výboru pridelený majetok
odňať a prideliť ho inej podľa tohto nariadenia kvalifikovanej osobe, o ktorej možno odôvodnene
predpokladať,žebudenaňomriadnehospodáriť.Nazáklade§3bodu3vyhláškyč.509/1950Ú.v.prešla
na okresné národné výbory pôsobnosť Povereníctva pôdohospodárstva len v rozsahu vykonávania

vyúčtovania s odchádzajúcimi prídelcami a dozoru nad hospodárením prídelcov podľa § 23 nariadenia
č. 104/1945 Sb.n. SNR, a teda nie pôsobnosť odňatia prideleného majetku a jeho pridelenia inej osobe
podľa ustanovenia § 23 ods. 2 nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR. Táto pôsobnosť mohla jedine prejsť na
krajské národné výbory podľa ustanovenia § 2 ods. 3 vyhlášky č. 509/1950 Ú.v.§ 40 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31. marca 1983 stanovoval: "(1) Ak právny úkon nebol

urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. (2) Pre písomné právne
úkony tých, ktorí nemôžu písať alebo čítať, je potrebná úradná zápisnica." § 143 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení účinnom do 31. marca 1983 stanovoval: "V bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov je všetko, čo môže byť predmetom osobného vlastníctva a čo niektorý z manželov nadobudol
za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa

svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov." § 145 ods. 1
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31. marca 1983 stanovoval: " Bežné
veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný
súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný." Podľa § 460 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení účinnom do 31. marca 1983 dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. § 473 zákona

č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom do 31. marca 1983 stanovoval : " (1) V prvej
skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. (2) Ak nededí niektoré dieťa,
nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré
z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci." Podľa § 500 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení účinnom do 31. marca 1983 majetkové spoločenstvá medzi manželmi vzniknuté podľa

predošlých predpisov zanikajú 1. aprílom 1964. Týmto dňom vznikne bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov k všetkému, čo podľa tohto zákona do ich bezpodielového spoluvlastníctva patrí.

8 Postup príslušných orgánov pri konfiškácii vlastníctva a jeho následnom pridelení výmermi o
vlastníctve a prídelovými listinami, bol a je predmetom mnohých súdnych sporov; pričom na túto tému

existuje už pomerne rozsiahla a jednotná judikatúra. Súd pripomína relevantnú judikatúru najvyšších
súdnych autorít použiteľnú na posudzovanú vec, i to , že nezistil žiaden dôvod na odklon od ustálenej
judikatúry.

9 Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“ ) v rozsudku sp.zn. 5 Cdo 198/2008, zaoberajúc

sa povahou rozhodnutia - výmeru o vlastníctve pôdy uviedol, že „....má charakter verejnej listiny,
bolo vydané orgánom na to podľa zákona oprávneným a v medziach jeho právomocí, je právoplatné
a vykonateľné, a preto ho treba považovať za právne perfektné, a to bez ohľadu na prípadnú vecnú
nesprávnosť, ktorá nemôže byť v súčasnosti skúmaná všeobecným súdom; u predmetného rozhodnutiaplatí, že sa prezumuje jeho správnosť.... Ten istý záver zaujal Najvyšší súd SR tiež v rozsudku sp.zn.
5 Cdo 110/2000, ktorý bol uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/2001, ako aj v rozsudku
z 27.novembra 2007 sp.zn. 2 Cdo 337/2006, obdobne aj v uznesení sp.zn. 4 Sž 88/1995, ktoré bolo

uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod č. 65/1995 a v uznesení sp.zn. 4 Sž 34/1997,
ktoré bolo uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod č. 77/1998."

10 Rozsudok NS SR sp.zn. 4 Cdo 123/2003 uviedol: „Výmery a prídelové listiny ako verejné listiny boli a
aj sú v súčasnosti dokladmi o vlastníctve prídelcov k prideleným nehnuteľnostiam a sú vkladuschopnými

listinami, spôsobilými pre zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Mimo rámec správneho
súdnictva všeobecný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť správneho aktu; môže ho
preskúmavať len so zreteľom na to, či ide o akt nulitný (ničotný). Nulitným aktom je správny akt, vydaný
tzv. absolútne vecne nepríslušným správnym orgánom, z ktorého nevznikajú žiadne práve následky,
na rozdiel od aktu neplatného, pri ktorom sa uplatní prezumpcia jeho správnosti až do doby zrušenia
jeho účinkov (zrušením alebo zmenením). Súd je viazaný rozhodnutím správneho orgánu o prídele

nehnuteľností potiaľ, že je povinný vychádzať z jeho účinkov, ktoré sa prejavujú vtom, že právnym titulom
nadobudnutia vlastníckeho práva je rozhodnutie o ich prídele."

11 NS SR v rozsudku sp.zn. 3 MCdo 5/2013 uviedol: „...ak výmer bol vydaný k tomu oprávneným
subjektom a obsahuje všetky podstatné náležitosti, má povahu verejnej listiny so všetkými z toho

vyplývajúcimiprávnymidôsledkami....Keďžeknadobudnutiuvlastníctvaprídelomzásadnenebolotreba
intabulácie, nedostatok zápisu nemá vplyvná vlastníctvo k prídelu. Z hľadiska vlastníctva nebola preto
ani v danom prípade rozhodujúca skutočnosť, že v pozemkovej knihe nie je urobený zápis o prídelovom
konaní."

12 V odôvodnení rozsudku sp.zn. 3 MCdo 5/2013 NS SR uviedol: „...skutočnosť, že pozemky, ktoré boli
predmetom prídelu, prevzalo v roku 1951 do užívania JRD, taktiež nemožno stotožňovať so vzdaním
sa vlastníctva zo strany prídelcov, resp. s opustením veci. Odovzdanie pozemkov do užívania JRD sa
uskutočnilo za podmienok kolektivizácie uskutočnenej zákonom č. 69/1949 Sb. o jednotných roľníckych
družstvách. Táto úprava ani vykonávací predpis k tomuto zákonu (nariadenie č. 75/1949 Zb.) však

neupravovali vlastnícke vzťahy k pôde, ktorú má družstvo užívať." Ďalej tiež nasledovné : „Prejav vôle
o vzdaní sa vlastníckeho práva musí byť teda nepochybný a procesné dôkazné bremeno zaťažuje
tohor kto tvrdí, že sa stal vlastníkom. V prípade pochybností o tom, či došlo k opusteniu veci a k
zániku vlastníckeho práva, treba vychádzať z predpokladu zachovania vlastníckeho práva (čl. 11 Listiny
základných práv a základných slobôd)."

13 V Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR č. 3/2011 je pod číslom judikátu R 32/2011
publikovaná táto právna veta: „V konaní o žalobe, ktorou sa dedič domáha určenia, že určitá vec patrí do
dedičstva po poručiteľovi, ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Navrhované
určenie sa tu vzťahuje k okamihu smrti poručiteľa a okolnosti, ktoré nastali po tomto okamihu nemôžu

mať vplyv na rozhodnutie súdu."

14 Vzhľadom na druh podanej žaloby súd na základe ustanovenia § 137 písm. c) C.s.p. skúmal
predovšetkým existenciu naliehavého právneho záujmu na žalobcami požadovanom určení. Pri
určovacích žalobách musí súd totiž v každom štádiu konania mať doloženú existenciu naliehavého

právnehozáujmu;ato,čitentozáujemexistuje,skúmazúradnejpovinnosti.Naliehavýprávnyzáujemna
určeníjedanýnajmätam,kdejeaktuálnystavobjektívnejprávnejneistotymedzižalobcomažalovaným,
ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia, a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom
odstrániť, pričom nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla. V posudzovanej veci je aktuálny stav
objektívnej právnej neistoty medzi žalobcami a žalovanými daný v tom, že žalobcovia ako dedičia po

tvrdených vlastníkoch, popierajú a spochybňujú platnosť právnych titulov, na základe ktorých odvodzujú
zápis v katastri vo svoj prospech žalovaní. Nakoľko žalovaní sú v katastri nehnuteľnosti vedení ako
vlastníci predmetných nehnuteľností, o ktorých žalobcovia tvrdia, že patria do dedičstva po ich predkoch,
majú žalobcovia v súlade s § 137 písm. c) CSP naliehavý právny záujem na súdnom konaní a nimi
požadovanom určení.

15 Súd aplikoval citované ustanovenia právnych predpisov a citovanú judikatúru na z vykonaného
dokazovaniazistenýskutkovýstavadospelkzáveru,žežalobajevcelomrozsahudôvodná. Žalobcovia
patria do okruhu žijúcich dedičov poručiteľa a poručiteľky, ktorým bol na základe výmeru o vlastníctvepôdy pridelený do vlastníctva poľnohospodársky majetok v k.ú. Č. (t.č. k.ú. E.), okrem iného aj
pozemok zapísaný v pozemkovoknižnej vložke č. XXX ako pozemok s parc.č. 996/1 o výmere 0,5301
ha, ktorý pozemok bol neskôr identifikovaný s predmetnými nehnuteľnosťami identifikáciou parciel

zo dňa 13.6.2016, vypracovanej katastrálnym odborom Okresného úradu Senec. Právomoc zrušiť
výmer o vlastníctve nikdy neprešla na vtedajšie Okresné národné výbory ale na Krajské národné
výbory, čiže Okresný národný výbor Bratislava - vidiek rozhodnutím zo dňa 15.3.1966 teda pre
nedostatokprávomocinemoholzrušiťvýmerovlastníctvepôdyatotorozhodnutieOkresnéhonárodného
výboru Bratislava - vidiek zo dňa 15.3.1966 je vydané orgánom bez právomoci na zrušenie prídelu,

čiže ide o rozhodnutie nulitné, ničotné. Nakoľko výmer o vlastníctve pôdy bol vydaný v roku 1948,
vzniklo medzi poručiteľom a poručiteľkou majetkové spoločenstvo manželov podľa uhorského práva, tzv.
koakvizícia, ktorá sa od 1. apríla 1964 v súlade s § 500 ods. 1 Občianskeho zákonníka transformovala
na bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Pokiaľ Mikuláš Kukučka podpísal dňa 27. októbra 1964
podpisom vo forme troch krížikov listinu s predtlačeným obsahom v ktorej deklaroval vzdanie sa
predmetných nehnuteľností, bol tento jeho právny úkon absolútne neplatný, nakoľko sa jednalo

o právny úkon negramotného poručiteľa, ktorý nebol vyhotovený vo forme notárskej zápisnice -
vyžadovanej vtedy platným Občianskym zákonníkom. Keďže túto listinu poručiteľka, ako bezpodielová
spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností, za svojho života nikdy nepodpísala, nutno uzavrieť, že sa
svojho vlastníctva nikdy preukázateľne nevzdala. Poručitelia za svojho života predmetné nehnuteľnosti
užívali ako záhradu s ovocnými stromami a z troch svetových strán ju mali oplotenú, pričom ich syn E.

M. s k predmetným nehnuteľnostiam správal ako k majetku zdedenému po rodičoch, neustále ich užíval
a v roku 1996 sa i prihlásil ako platca dane z nehnuteľností za predmetné nehnuteľnosti. Za toho stavu
súd dospel k záveru, predmetné nehnuteľnosti boli v čase smrti poručiteľa a poručiteľky ich vlastníctvom
a preto žalobe vyhovel, pričom prihliadol aj na to, že predmetné nehnuteľnosti právni predchodcovia
žalobcov po smrti poručiteľov reálne užívali.

16 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a strane žalobcov, ktorá mala v spore úspech
priznal oproti v spore neúspešnej strane žalovaných nárok na náhradu trov konania. O konkrétnej výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní odo dňa jeho
doručenia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Právne neúčinné je odvolanie podané osobou, ktorá sa práva podať odvolanie vzdala.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.