Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. január 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/9/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118205337
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2118205337.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie
Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci žalobcov: 1/ C. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom S.
Y. XXX, 2/ D. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. Y. XXX, 3/ P. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. Y. XXX a
4/ V. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. S. XXX/XX, V., proti žalovaným: 1/ Slovenská sporiteľňa, a. s.,
so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpený splnomocnencom: AK Marek Hic,

s. r. o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B, Martin a 2/ DRAŽOBNÁ SPOLOČNOSŤ, a. s., so
sídlom Zelinárska 6, Bratislava, IČO: 35 849 703, zastúpený splnomocnencom: STANĚK, VETRÁK
& PARTNERI, s. r. o., so sídlom Vlčkova 18, Bratislava, o určenie neplatnosti záložnej zmluvy a
ochrane práv spotrebiteľa, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu
Okresného súdu Trnava zo dňa 3. júla 2018, č.k. 20Sp/30/2018-81, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovaným 1/ a 2/ uložil zdržať sa výkonu
záložného práva na základe Zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnostiam a Mandátnej zmluve zo dňa
04.04.2011, a to formou uskutočnenia dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu 3/ a
žalobcu 4/ zapísanej na LV č. XXX, Okresný úrad S., okres S., obec S. Y., pozemky registrované v

registri „C“, parcela č. 73/6 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 301 m2, parcela č. 73/17 - záhrady
o výmere 225 m2, rodinný dom súpisné číslo XXX, parcela č. 73/6, vo vlastníctve P. M., rod. K., nar.
XX.XX.XXXX, S. Y. XXX v podiele 1 a V. D. rod. M., nar. XX.XX.XXXX, J. S. XXX/XX, V. v podiele 1 a
nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu 1/ a žalobcu 2/ zapísanej na LV č. XXXX, Okresný úrad S., okres
S., obec S., pozemky registrované v registri „C“, parcela č. 4978/2, č. 4978/22, č. 6394/3, č. 6394/15
- bytový dom súpisné číslo XXXX vo výmere 808 m2, 9 m2, 682 m2, 5 m2, v podiele XXXX/XXXXXX,

číslo vchodu P. - N. A. S. XX, poschodie X, byt č. XX, vo vlastníctve D. X., rod. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom S. Y. XXX, XXX XX a C. X., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. Y. XXX, XXX XX v podiele
1/1, až do rozhodnutia súdu vo veci samej.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, §
328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1, § 336 ods. 1 až 3 CSP, ako aj § 52 ods. 1, 3 a 4 a §

54 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), keď po oboznámení sa s návrhom žalobcov na
nariadenie neodkladného opatrenia a s predloženými listinnými dôkazmi mal za to, že návrh žalobcov
je dôvodný. Žalobcovia osvedčili, že žalobca 1/ a žalobca 2/ čerpal od spoločnosti žalovaného 1/ úver,
ktorý možno vyhodnotiť ako spotrebiteľský v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Z
judikatúry súdov pritom vyplýva záver, že v prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu,
má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (napríklad

rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4CoE/70/2013, zo dňa 28.03.2013). Na ustálenie charakteru
poskytnutého úveru bude potrebné vykonať rozsiahlejšie dokazovanie (ohľadne okolností poskytnutiaúveru, účele jeho použitia...), na ktoré súd nemá priestor v rámci konania o nariadenie neodkladného
opatrenia. Žalobcovia uviedli v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia viacero dôvodov, pre ktoré
je možné sa domnievať, že predmetná zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Vzhľadom na

okolnosti, kedy žalovaný 1/ pristúpil k výkonu záložného práva na nehnuteľnosti, vzniknutého na základe
k Zmluve o úvere akcesorickej Zmluvy o záložnom práve nehnuteľnosti, formou dobrovoľnej dražby, a
teda bezprostredne hrozí reálny zásah do majetkovej sféry žalobcov 1/ - 4/, má súd za to, že samotná
žalobcami vyslovená pochybnosť o platnosti Zmluvy o úvere a na ňu viazanej Zmluvy o záložnom
práve k nehnuteľnosti spolu s Oznámením o začatí výkonu záložného práva na nehnuteľnostiach vo

vlastníctve žalobcov 1/ - 4/ odôvodňuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, aby sa zabránilo
ťažko napraviteľnej ujme na majetku žalobcov 1/ - 4/. Žalobcovia tak dostatočne osvedčili existenciu
právneho vzťahu medzi stranami, ako aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy vo vzťahu k ich
nároku, ktorému sa má sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 1/, ktorý navrhol

konanie zastaviť, prípadne napadnuté rozhodnutie zmeniť a návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietnuť, prípadne podanie odmietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania.
Napadnuté rozhodnutie považoval odvolateľ za vecne nesprávne, ktoré neprimeraným spôsobom
zasiahlo a zasahuje do zákonom a ústavou chránených základných práv odvolateľa a zároveň za
rozhodnutie, v ktorom v podstatnej časti absentuje relevantné odôvodnenie. Napadnuté rozhodnutie

nemôže ani strana a ani odvolací súd preskúmať, keďže rozhodnutie neobsahuje zásadné vysvetlenie
všetkých podstatných dôvodov (podstatných pre rozhodnutie súdu), v odôvodnení sú uvádzané tvrdenia
v priamom rozpore s obsahom relevantných právnych noriem a ustálenou súdnou praxou, pričom však
tento odklon nie je nijako odôvodnený, a preto je rozhodnutie arbitrárne a nepreskúmateľné. Tvrdenia
žalobcov sú v celom rozsahu zmätočné, neúplné, vzájomne sa vylučujúce a nedôvodné, čo úplne

vylučuje ich procesnú relevanciu. Ak veriteľ pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti a výkonu
záložného práva, bolo to nepochybne pre dlhodobé omeškanie s plnením povinnosti vrátiť úver a
pokiaľ záložný veriteľ začal výkon záložného práva (po dlhodobom omeškaní), je zrejmé, že sa jedná
o pripravené, koordinované a účelové konanie s cieľom predlžovať ním spôsobený protiprávny stav.
Napriek úplne zjavnej nespôsobilosti návrhu (okrem iného s ohľadom na skutočnosť, že sa jedná o návrh

rozhodnutia so zjavne neurčitým obsahom), ktorý mal byť v súlade s ust. § 327 CSP odmietnutý, súd
nielenže v konaní pokračoval, ale dokonca návrhu, ktorý bol bez akéhokoľvek odôvodnenia, vyhovel,
pričom v rozhodnutí uviedol skutočnosti ničím neosvedčené a nepreukázané. Podľa jeho názoru je
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neurčitý a tak materiálne nevykonateľný a súd bol takýto
návrh odmietnuť. Návrh je neurčitý z dôvodu, že nie je dostatočne identifikované záložné právo, výkonu

ktorého sa má subjekt povinnosti zdržať - absentuje individualizácia záložného práva (V-identifikátorom
alebo Z-identifikátorom) - a na nehnuteľnosti môže byť zriadených väčšie množstvo záložných práv.
Súd nariadil zdržať sa výkonu záložného práva, avšak vôbec neuviedol, ktorého záložného práva.
Ďalej uviedol, že žalovaný 2/ nie je a nikdy nebol záložným veriteľom, nevykonáva záložné právo, ale
len prípadne „technicky“ organizuje dražbu. Ďalej uviedol, že v prípade, ak má súd vyhovieť návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia, musí jeho navrhovateľ osvedčiť skutočnosti umožňujúce prijať
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej
ujmy a tak osvedčenie potreby nariadenia takéhoto výnimočného zabezpečovacieho prostriedku.
Navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nielenže neosvedčil základné predpoklady
na nariadenie neodkladného opatrenia, on ich ani len netvrdil a uvedený návrh bol úplne zjavne

návrhom neúplným a nespôsobilým, ktorý mal byť v celom rozsahu odmietnutý. Poukázal na to, že
neplatnosti záložnej zmluvy sa môžu záložcovia domáhať v na to určenom osobitnom konaní, čo
vylučuje bezodkladnú potrebnosť úpravy pomerov. Uviedol, že samotné vykonanie krokov smerujúcich
k vykonaniu dražby nijako do faktického stavu užívania obydlia nezasahuje - ak v prípade úspešnej
dražby záložcovia vydražený predmet neodovzdajú vydražiteľovi, môžu podať žalobu o neplatnosť

dražby, a ak budú úspešní, obnoví ex tunc, a ak úspešní nebudú a napriek tomu vydražený predmet
neodovzdajú, musí vydražiteľ podať žalobu o vypratanie nehnuteľnosti a až následne, po právoplatnom
skončení, môže dôjsť k reálnemu vyprataniu nehnuteľnosti. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
nie je možné zistiť, akému nároku, ktorého existencia bola osvedčená s vysokou pravdepodobnosťou,
sa má poskytnúť ochrana. Dôvodnosť a trvanie nároku (s vysokou mierou pravdepodobnosti) nie je

možnéosvedčiťbezprávnehoposúdenianároku,atedarozhodnutiaotom,činazákladenavrhovateľom
uvedených tvrdení a ich osvedčení relevantnými dôkazmi, je možné v rámci rozhodovania prijať
relevantný a podložený záver o tom, že s vysokou mierou pravdepodobnosti navrhovateľ svoj nárok
osvedčil. Namietol, že súd žiadne posúdenie nároku vôbec nevykonal, ani nič vo vzťahu k uvedenémuv odôvodnení neuviedol. Podľa názoru žalovaného súd nemôže (v podstate bezdôvodne) zakázať
žalovanému realizáciu jeho zákonných opatrení, ktoré má zaručené kogentnou právnou úpravou. Výkon
práva - konkrétneho zákonom aprobovaného subjektívneho oprávnenia záložného veriteľa vykonať

záložné právo speňažením na verejnej dražbe - nemôže mať za následok vznik ujmy, pretože sa
jedná o dôsledok konania v súlade so zákonom. Taktiež uviedol, že žiadne zo zákonných ustanovení
nezakotvuje nárok na obydlie, ale nárok na nedotknuteľnosť obydlia (ochrana súkromia v priestorovej
dimenzii), čo sú absolútne rozdielne pojmy (resp. absolútne rozdielne práva). Vo vzťahu k miestnej
príslušnosti a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že sa nejedná o žiaden dôvod

osobitnej miestnej príslušnosti (predmetom konania o nariadenie neodkladného opatrenia nie je spor
o existenciu vecného práva) a miestne príslušný je všeobecný súd žalovaného. Podľa jeho názoru je
miestne príslušným súdom Okresný súd Bratislava III.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 2/, ktorý navrhol
napadnuté uznesenie zmeniť a návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k

žalovanému 2/ zamietnuť. Uviedol, že nárok žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia voči
nemu neobstojí z toho dôvodu, že on nie je zmluvnou stranou ani úverovej zmluvy a ani záložnej
zmluvy, a teda nie je nositeľom subjektívnych práv a povinností vyplývajúcich z právneho vzťahu
existujúceho výlučne medzi žalobcami a žalovaným 1/, z ktorého vyplýva oprávnenie žalovaného 1/
ako záložného veriteľa realizovať záložné právo k dotknutým nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov.

Neprináleží mu preto pasívna vecná legitimácia v predmetnej právnej veci. Žalovaný 2/ ako dražobník
svoje oprávnenie vykonať dobrovoľnú dražbu ako jednu z foriem výkonu záložného práva odvodzuje
výlučne z oprávnenia záložného veriteľa. Ak oprávnenie žalovaného 1/ ako záložného veriteľa realizovať
záložné právo zanikne dočasne (nariadením neodkladného opatrenia) alebo trvalo (právoplatnosťou
súdneho rozhodnutia zakazujúceho vykonať záložné právo), má to automaticky za následok dočasný

alebo trvalý zánik oprávnenia dražobníka vykonať dražbu.

5. Žalobcovia sa k podaným odvolaniam písomne nevyjadrili.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolania boli podané včas (§

362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú
zákonné náležitosti, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 379 a § 380
CSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nie je vecne správne.

7. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal námietkou miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Trnava
na prejednanie veci, keď dospel k záveru, že táto námietka nie je dôvodná.

8. Žalovaný 1/ bol toho názoru, že na konanie je miestne príslušným Okresný súd Bratislava III ako

všeobecný súd žalovaného 1/, pretože predmetom konania o nariadenie neodkladného opatrenia je
splnenie určitej povinnosti (povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva) a nejedná sa o konanie,
ktorého predmetom by bol spor týkajúci sa existencie vecného práva (§ 20 písm. a) CSP).

9. Podľa § 20 písm. a) CSP, namiesto všeobecného súdu žalovaného je na konanie príslušný výlučne

súd, v ktorého obvode je nehnuteľnosť, ak sa spor týka vecného práva k nej.

10. Záložné právo je vecným právom k cudzej veci, pričom v konaní vo veci samej ide o spor týkajúci
sa záložného práva k nehnuteľnosti, keď vo veci samej sa žalobcovia domáhajú určenia neplatnosti
zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a predmetom konania o nariadenie neodkladného

opatrenia je uloženie povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva na základe predmetnej zmluvy, a
teda miestne príslušným na konanie je súd, v obvode ktorého sa predmetná nehnuteľnosť nachádza.
Námietka miestnej nepríslušnosti tak bola nedôvodnou a odvolací súd na ňu neprihliadal (§ 42 CSP).
Na základe uvedeného bola nedôvodnou aj jeho odvolacia námietka týkajúca sa zákonného sudcu, keď
ním v predmetnej veci bol sudca vecne a miestne príslušného súdu určený na prejednanie veci v súlade

s pravidlami stanovenými Rozvrhom práce Okresného súdu Trnava.

11. Nedôvodnou bola tiež námietka odvolateľa ohľadne nedostatku náležitostí návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Zo žaloby, ktorej súčasťou bol aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,je nepochybne zrejmé, čo je obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom tento návrh
má všetky základné náležitosti v zmysle § 326 ods. 1 a 2 CSP. Vzhľadom na to, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia bol súčasťou žaloby, je ho potrebné posudzovať v priamej súvislosti so žalobou,

a teda povinnosť pripojiť listiny, na ktoré sa žalobcovia odvolávajú, je potrebné považovať za splnenú
už tým, že tieto listiny boli pripojené k žalobe.

12. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je
daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ je zo zákona povinný hodnoverne osvedčiť aj

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Nedôvodnému
alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia.

13. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že dňa 04.04.2011 bola medzi žalovanou 1/ ako veriteľom
a žalobcami 1/ a 2/ ako dlžníkmi uzatvorená zmluva o splátkovom úvere, na základe ktorej bol žalobcom
poskytnutý splátkový úver vo výške 145.500 eur. Dňa 04.04.2011 bola medzi žalovaným 1/ a žalobcami

1/ a 2/ uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátna zmluva.

14. Žalobcovia v podanej žalobe neuviedli žiadne konkrétne relevantné skutkové tvrdenia
spochybňujúce platnosť zmluvy o úvere a záložnej zmluvy, pričom len poukázali na to, že zmluva o úvere
bola uzavretá na základe nekalých praktík, a to bez bližšej špecifikácie a konkretizácie. Spochybňovanie

platnosti zmluvy o úvere, záložnej zmluvy, zosplatnenia vo všeobecnej rovine bez akejkoľvek bližšej
konkretizácii dôvodov neplatnosti a súčasné domáhanie sa okrem iného možnosti úver ďalej splácať,
nemožno považovať za hodnoverné osvedčenie hmotnoprávneho nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana prostredníctvom neodkladného opatrenia.

15. Žalovaný 1/ ako veriteľ a žalovaný 2/ ako dražobník realizujú výkon záložného práva na základe
zmluvyuzatvorenejmedzižalobcami1/a2/ažalovaným1/,atopostupompodľaZákonaodobrovoľných
dražbách. Právnym podkladom tohto výkonu je samotná zmluva medzi sporovými stranami, ako aj
zákonná úprava.

16. Ústavný súd SR v uznesení zo dňa 24.09.2014, sp. zn. PL.ÚS 23/2014 uviedol, že podstatou
dobrovoľnej dražby v zmysle platnej právnej úpravy je dohoda vlastníka veci s dražobníkom o
dražbe určitého predmetu. Vlastník veci môže poveriť inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci,
pričom Občiansky zákonník vychádza z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného
práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej

dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom na to sa dobrovoľná dražba odvíja od
predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dal súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku
určitým spôsobom regulovaným právom (zákon o dobrovoľných dražbách) a právna úprava ukladá
povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby nielen s takým záložným právom, ktoré vzniklo na základe
zmluvy, ale aj s takým, ktoré vzniklo zo zákona. Záložný veriteľ je podľa názoru Ústavného súdu

oprávnený navrhnúť výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného
titulu priznávajúceho mu zabezpečenú pohľadávku voči vlastníkovi veci. Vlastníkovi veci potom patrí na
ochranu vlastníckeho práva žaloba o neplatnosť dobrovoľnej dražby.

17. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že záložné právo na zabezpečenie pohľadávky žalovaného

1/ vzniklo na zmluvnom základe a povinnosť žalobcov 1/ a 2/ ako záložcov strpieť výkon záložného
práva je zakotvená v § 151m ods. 4 veta prvá OZ.

18.Možnotedauzavrieť,žehodnovernéosvedčenienárokužalobcovvovecisamejnebolovpredmetnej
veci naplnené, keď miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe za daných skutkových tvrdení žalobcov

a predložených listinných dôkazov bola nižšia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia.

19. V prípade žalovaného 2/ nebolo ani formálne možné uloženie povinnosti zdržať sa výkonu záložného
práva, ktoré obmedzenie možno uložiť v odôvodnených prípadoch len záložnému veriteľovi, ktorým
žalovaný 2/ nie je, keď podľa § 7 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách je

navrhovateľom dražby osoba, ktorá vykonáva záložné právo, t.j. záložný veriteľ a dražobníkom podľa §
6 ods. 1 tohto zákona je osoba, ktorá dražbu organizuje, a teda nevykonáva záložné právo.20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa §
388 CSP zmenil tak, že návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pričom s
prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody sa odvolací súd ďalšími námietkami odvolateľov nezaoberal,

keďže neboli spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie odvolacieho súdu.

21. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).